Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/104/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté deti I. J., nar. XX.X.XXXX a B. J., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a,, deti otca W.. L. J., bytom N. XX, Z. a matky W.. V. J., bytom W. XX, Z., zastúpenej NIKU & partners, s.r.o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom takto rozhodol

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 30.5.2014 žiadal otec o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého I. J. sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletého B. sumou 100,- eur mesačne. Zároveň žiadal o úpravu styku otca s maloletými deťmi od 30.6.2014 do 31.7.2014. Návrh odôvodnil nasledovne. Okresný súd Bratislava II v konaní č.k. -274 vyhlásil rozsudok, ktorým zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 300,- eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi počas školského roka, ako aj počas prázdnin. Krajský súd dňa 25.3.2014 pod sp.zn. -329 vydal zmeňujúci rozsudok, ktorým zmenil rozsah stretávania otca s maloletými deťmi tak, že zúžil počet stretnutí v priebehu bežného roka na 22 hodín mesačne, t.j. 3% času a stretávanie počas prázdnin, prípadne štátnych sviatkov neupravil. Výživné potvrdil v určenom rozsahu. Keďže proti rozhodnutiu krajského súdu nie je možné podať riadny opravný prostriedok, pričom má predstavovať úplnú úpravu jeho práv a povinnosti voči maloletým a pritom vôbec neupravuje ako sa má stretávať v prípade

školských prázdnin a rovnako pri rozhodovaní o otcovej vyživovacej povinnosti nebolo vôbec vzaté do úvahy do úvahy, že v auguste 2013 sa otcovi narodila dcéra N., voči ktorej má vyživovaciu povinnosť a keďže je takmer isté, že do začiatku letných školských prázdnin nebude právoplatná úprava na čas po rozvode, žiada aby súd novým predbežný opatrením určil riadne a spravodlivo jeho oprávnenie stretávať sa s deťmi. Letné školské prázdniny trvajú 9 týždňov. Je absolútne nepredstaviteľne, aby matka dostala v práci 9 týždňovú dovolenku. Je vopred jasné, že deti budú tráviť drvivú väčšinu prázdninového času s cudzími ľuďmi a nie s jedným zo svojich rodičov. Vo vzťahu k prázdninovému usporiadaniu dôrazne žiada o zachovanie parity medzi obidvomi rodičmi. V konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd nebral do úvahy , že partnerka otca je tehotná a ani to, že matka sama predložila prehľad mesačných nákladov, z ktorého jasne vyplývajú mesačné náklady na jedného syna v sume 72,14 eur.

Súd písomne vyzval otca, aby oznámil súdu, či je tento návrh vzhľadom na jeho obsah návrhom na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom alebo návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ trvá na tom, že ide o návrh na nariadenie predbežného opatrenia, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej ( týmto návrhom nemôže byť konanie o rozvode manželstva, nakoľko v tom sa upravujú práva a povinností rodičov k maloletým deťom až na čas po rozvode.

Dňa 27.6.2014 bol do spisu doplnený návrh, v ktorom otec žiada o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v ktorom žiada, aby na čas do rozvodu boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Otec je povinný prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 100, - eur mesačne. Styk rodičov s maloletými deťmi počas letných prázdnin navrhoval upraviť v rozsahu jedného mesiaca pre každého z rodičov ( mesiac júl otec, mesiac august matka). Zároveň žiadal, aby súd vydal predbežné opatrenie v časti úpravy počas letných prázdnin.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka maloletých detí, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav vo veci.

Naposledy súd rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -274 zo dňa 26.6.2013, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otca bol zaviazaný prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 300,- eur mesačne. Bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že sa otec môže s deťmi stretávať každý párny kalendárny týždeň v stredu a v piatok, vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od 9.00 hod. v sobotu do 18.00 hod. v nedeľu s výnimkou školských prázdnin a štátnych a cirkevných sviatkov, každý párny rok počas jarných školských prázdnin od 10.00 hod. v sobotu pred prázdninovým týždňom do 18.00 hod. v sobotu v prázdninovom týždni, každý rok počas letných školských prázdnin od 9.00 hod. pondelka 30. týždňa do 19.00 hod. nedele 31. týždňa, každý rok počas vianočných sviatkov od 9.00 hod. dňa 26. decembra do 18.00 hod. dňa 27. decembra, každý rok na Veľkonočný pondelok od 9.00 do 19.00 hod.. Otec si deti prevezme v mieste bydliska matky a po skončení každého stretnutia ich na tom istom mieste matke odovzdá.

V čase pôvodného konania navštevovali obidve deti základnú školu, venovali sa plávaniu, korčuľovaniu, lyžovaniu. Zúčastňovali sa tematických detských táborov (tenis, plávanie, angličtina) hrávali hry na PC, tablete, playstatione, absolvovali aktivity organizované školou. Závažnými zdravotnými problémami netrpeli.

Rodičia detí iné vyživovacie povinnosti nemali; matka dosiahla v M. M. F..M.. od januára do júla 2011 priemerný netto mesačný príjem 2.135 €; v B. Z. F..M.. zarobila do mája 2012 v priemere 1.890 € mesačne netto a od mája 2012 do apríla 2013 - 2.176 €.

Otec detí, podnikajúci prostredníctvom X J. M..L..T.. O., M..L..T.. F. K. Z., M..L..T.. (t.č. ako jediný spoločník) dosiahol za rok 2011 daňový základ 26.428 € ( z toho príjmy z prenájmu nehnuteľností 32.500 € výdavky 13.000 € - čiastkový DZ 19.500 €, príjmy zo závislej činnosti - F., s.r.o. - 8.000 € , čiastkový DZ 6.928 € ). Jeho spoločnosti údajne od roku 2008 nevyvíjajú žiadnu činnosť. Daňové priznania spoločností za rok 2011 neobsahujú žiadne údaje, rovnako za rok 2012, s výnimkou O. M..L..T.., ktorá dosiahla za rok 2012 daňový základ 5.117 €. Za rok 2012 ako fyzická osoba daňové priznanie nepodal. Dňa 6.6.2013 bola medzi F. s.r.o. a otcom detí uzavretá dohoda o zmene pracovných podmienok - dovtedajší pracovný pomer, v poradí druhý, uzavretý na dobu určitú, trvajúci od 15.6.2012, sa od 15.6.2013 uzatvára na dobu neurčitú, pri 20 hodinovej týždennej pracovnej dobe, základnej mzde 400 € a odmene 300 € pri splnení všetkých pracovných povinností. Doterajší príjem otca ( január až marec 2013) činil 760 € mesačne netto.

Čo sa týka majetkových pomerov rodičov, v odôvodnení rozsudku je uvedené : Rodičia detí spoluvlastnia rodinný dom na W.T. U.. O. Z., kde býva matka s deťmi, byt v Z. Z., stavebný pozemok vo M. V., 41,4% z domu na O. U.. O. Z., nebytový priestor na N. U.. XX O. Z., ktorý podľa otca bezplatne používa ako

ateliér jeho priateľ. Vo výlučnom vlastníctve otca detí bol 2-izbový byt na N. U.. O. Z. (predal ho údajne pred polrokom za 50.000 € - zatiaľ nedošlo ku zmene zápisu vlastníka v KN, kúpnu zmluvu nepredložil), tiež nebytový priestor na B. U.. v Z., ktorý údajne poskytol svojim rodičom na prenajímanie, pretože splácajú jeden z úverov na dom na W. U.., za ktorý ručia svojím domom. Nehnuteľnosť v Z., vedenú na K. Z. M..L..T.. sa pokúša predať - podľa údaju matky je v ponuke realitnej kancelárie za 300 000 €. Nepoprel, že byt v Z. Z. prenajímal do minulého roka za 1000 € mesačne; tento byt bol predaný v apríli t.r. za 130 000 € jeho sestre s manželom. Prostriedky sa použili na splatenie jedného z úverov na dom na W., ktorý bol zabezpečený bytom v Z. Z.. Vo vlastníctve otca je tiež nehnuteľnosť - chalupa v Z. Š., darovaná jeho rodičmi a polovica zvyšnej časti domu na O. U.. v ktorom býva jeho strýko a sesternica. Z tejto nehnuteľnosti nemá žiadny príjem. Od roku 2004 čerpali rodičia detí spoločne štyri úvery (spolu 8.840 000 Sk) Mesačné splátky činia 1.644 €. Jeden z úverov (700 €) aktuálne spláca matka detí, spolu s úverom, ktorý otec čerpal v roku 2008 po zúžení rozsahu BSM v čiastke 2.311 000 Sk. V roku 2007 čerpal aj úver vo výške 4.469 704 Sk. Zostatky týchto úverov činili v januári t.r. 220 618 €. V roku 2006 boli (údajne bez vedomia matky detí ) od VÚB poskytnuté tri úvery v celkovej čiastke 5.307 103 Sk; ich nesplatený zostatok činil v januári 2013 160 217 €. Podľa otca rodičia za neho splácajú úvery vo výške cca 1.000 € mesačne. Sám aktuálne nespláca žiadny úver. Matka žiadala, aby pri rozhodovaní o výživnom súd zohľadnil príjmy, ktoré otec mohol získať prenájmom svojich nehnuteľností a ktoré, ako možný prenájom podľa údajov realitnej kancelárie, mohli činiť mesačne za byt na N. U.. 800 €, za byt v Z. Z. 1000 €, za podiel v bytovom dome na O. U.. 1.150 €, za nebytový priestor na N. 200 €, a za nebytový priestor na B. 2.400 €, ako aj skutočnosť, že v roku 2011 mal otec príjmy vo výške 191 401 €, o čom svedčia doložené výpisy z jeho účtu vo O. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa výpisov z tohto účtu za rok 2012 činila výška vkladov len 5.215 €. Otec uviedol, že mzda z F. M..L..T.. mu chodí na iný účet - v mBank, pretože VÚB by si ich stiahla na úhradu dlhu.

Proti rozsudku sa odvolali obidvaja rodičia. Rozsudkom Krajského súdu č.k. -329 zo dňa 25.3.2014 bol rozsudok prvostupňového súdu v časti zverenia a výživného potvrdený . V časti úpravy styku bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým I., nar. XX.XX.XXXX a maloletým B., nar. XX.XX.XXXX v nepárnom týždni v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., v párnom týždni v piatok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Otec si deti prevezme v mieste bydliska matky, kde ich aj odovzdá. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, odvolací súd súhlasí s odvolaním matky maloletých detí, kde je potrebné nastoliť stabilitu pomerov a z uvedených dôvodov vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré taktiež apeluje na stabilitu pomerov detí upravil styk rozdielne od súdu prvého stupňa. Odvolací súd v tejto časti taktiež upozorňuje, že ide o rozhodnutie do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí a v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí bude opätovne o styku rodiča s deťmi rozhodované. Z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že rodičia nie sú spôsobilí sa dohodnúť o úprave styku otca s deťmi, treba súhlasiť s tvrdením otca, že na styk má právo dieťa, ako aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené. Odvolací súd však zdôrazňuje, že ide o právo a nie povinnosť a vzhľadom na citlivosť tejto otázky si nie je možné toto právo u detí vynucovať. V samotnom znaleckom posudku v jeho záveroch sa uvádza, že deti potrebujú stabilitu a bolo vy vhodné, aby boli rešpektované želania detí, pričom je potrebné upraviť styk každý týždeň 1- 2 dni bez toho aby deti u otca spali. Deti by tak mali pocit domova u matky, majú tam posteľ kde chcú spať, hračky, kamarátov, k matke cítia niečo bližšie, ako k otcovi, čo by mohlo poskytnúť bezpečie v rámci tohto aj kontakt s otcom. Stretnutia by mali byť pravidelné a rodičia mali tento čas striktne dodržiavať, pretože presná štruktúra môže deťom v tejto chaotickej stresovej situácii tiež poskytnúť pocit istoty. Odvolací súd je toho názoru, že styk tak, ako bol upravený súdom prvého stupňa a ani tak, ako sa realizuje v priebehu odvolacieho konania je v rozpore s týmto záverom znalca. V konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je prvoradým hľadiskom záujem dieťaťa bez ohľadu na pocity a želania rodičov. Je len na škodu, že medzi rodičmi nemôže dôjsť k dohode o úprave styku s deťmi, keďže deti i naďalej majú dobrý vzťah k obom rodičom, avšak pretrvávajú v nich isté negatívne emócie, ktoré je potrebné, aby otec rešpektoval a nevynucoval si styk s deťmi nasilu. I keď zákon o rodine nedefinuje záujem dieťa, poníma ho ako vyrastanie dieťaťa v pokojnej atmosfére harmónie, porozumenia a lásky, kde výchova smeruje k pozitívnemu rozvoju detí. Otec v záujme realizácie svojho práva si nemôže vynucovať také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa, je zrejmé, že deti sa v tejto situácii cítia neisté, táto situácia ich stresuje a preto v záujme stability ich pomerov odvolací súd mal za to, že je potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je vo výroku rozhodnutia. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi deťmi a otcom spôsobil, kto má na ňom väčšiu, či menšiu vinu si nemožno nasilu vynucovať stretnutia, či realizáciu takéhoto práva. V danom prípade je potrebné

skôr situáciu stabilizovať a upokojiť, čo je na rodičoch. Rodičia nech prehodnotia svoje správanie tak, ako na to odkazuje aj súd prvého stupňa a uvedomia si, že takýmto spôsobom deti trápia. Žiadne súdne rozhodnutie nezhojí škody na psychickom zdraví detí, nech by bolo akékoľvek. Pre oboch súrodencov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v psychicky náročnej situácii je rozhodujúce, ako sa rodičia v tejto situáciu a najmä otec zachovajú. Odvolací súd nezistil dôvody pre zákaz styku otca s maloletými deťmi, avšak má za to, že vzhľadom na súčasnú situáciu je potrebné upraviť styk otca s deťmi v takom rozsahu, ako doporučil znalec. Neustálymi nezhodami rodičia ukracujú deti o šťastné detstvo, nakoľko deti vo veku maloletých by sa mali hrať, smiať, chodiť s kamarátmi a nie navštevovať psychológov, znalcov, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Striedavá osobná starostlivosť , ku ktorej návrh otca smeruje je za tejto situácie podľa znalca nevhodná. Čo sa týka vyživovacej povinnosti v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu je uvedené, že súd prvého stupňa dostatočne zistil možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča a správne posúdil aj odôvodnené potreby maloletých detí. Vzhľadom na vek detí matka má povinnosti finančne sa podieľať na výžive detí, pričom uvedenú skutočnosť nie je možné nechať bez povšimnutia. Náklady, ktoré matka vyčíslila možno považovať za nadsadené, preto odvolací súd nevyhovel jej návrhu určiť výživné na každé dieťa po 500 € mesačne, taktiež návrh otca určiť výživné na 200 € mesačne sa javí ako neopodstatnený, keďže uvedená suma vzhľadom na životnú úroveň, ktoré deti dosahovali pri spolužití rodičov sa javí ako neadekvátna. S prihliadnutím na formy vyživovacej povinnosti má odvolací súd za to, že matka si plní vyživovaciu povinnosť voči deťom aj tým, že sa o deti osobne stará a plní si vyživovaciu povinnosť aj poskytovaním vecných plnení, bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná aj životná úroveň každého z rodičov, pretože platí zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča ( § 62 ods. 2 Zák. o rodine ), avšak aj zdieľanie životnej úrovne druhého rodiča je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi tohto rodiča. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa mal za to, že suma výživného určeného súdom prvého stupňa je spôsobilá zabezpečiť odôvodnené potreby detí.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2014

Matka žiadala návrh na zmenu zverenia zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko nedošlo k žiadnej zmene pomerov a naviac otec nemá vytvorené podmienky na starostlivosť o maloleté deti. Podľa jej informácii otec býva v Z. Š. v rodinnom dome, ktorý darom previedol na svoju matku. Striedavú starostlivosť považovala za vylúčenú, deti majú problém sa vôbec s otcom stretávať, otec ničí dokonca aj v prítomnosti detí majetok matky. Čo sa týka úpravy výživného poukazovala nato, že otec previedol majetok vo výške takmer milión eur na svojich príbuzných. Čo sa týka úpravy styku, matka vyšla otcovi v ústrety, chcela sa sním dohodnúť, otec to odmietol.

Otec na návrhu trval, zmenu pomerov videl v tom, že sa mu dňa XX.X.XXXX narodila dcéra N. a od X.X.XXXX má znížený úväzok a mzdu, predtým dosahoval čistý príjem 700,- eur mesačne. K spoločnosti F. nemá žiadnu väzbu, firma F. rozhodne nesídli v priestoroch, ku ktorým bol vlastnícky vzťah , či už jeho alebo jeho príbuzných. Čo sa týka úpravy styku zmena nastala v tom , že maloleté deti sa v rozvodovom konaní vyjadrili, že chcú byť s otcom od piatku do nedele a nie do soboty. S deťmi sa nestretol v rozsahu aký bol určený súdom približne od polovice mája. Pravidelne prichádza na W. U.. , vždy tam príde sám, najprv volá manželke, potom zavolá policajnú hliadku. Spočiatku mu manželka dvíhala telefón, teraz mu už ani nezdvíha. Keď dvihla telefón, povedala otcovi, že deti sú s ňou a nechcú ísť s otcom. V piatok určite deti nie sú s ňou , lebo matka je v práci, deti sú v tom čase u matkinej sestry , v nepriateľskom prostredí. Čo sa týka dohody s matkou o stretávaní počas leta, komunikovali elektronicky s tým, že od matky došiel návrh 3 možností, jedna z nich bola, že bude s deťmi od 9.7. do 18.7.8 a keď ich v poriadku vráti, tak ešte s nimi môže byť 5 dní v auguste. Matke oznámil, že prijíma tretiu možnosť, dohodli sa na návšteve ÚPSVR s tým, že tam podpíšu finálnu verziu dohody. Nakoľko matka má deti ona diktuje podmienky, je to vlastne vydieranie. Čo sa týka priebehu uzatvorenia dohody, popiera, že by som reagoval agresívne, počas procesu uzatvárania dohody m zistil, že deti vôbec nie sú v Bratislave, nechápal čo teda manželka chce uzatvárať, keď sú deti mimo Bratislavy. Otec je zamestnaný, za obdobie od júna 2013 do júna 2014 dosiahol priemerný mesačný príjem 363,68 eur netto.

Kolízny opatrovník nesúhlasil so striedavou starostlivosťou s odôvodnením, že medzi rodičmi nefunguje riadna komunikácia, poukazoval na správu X.. G. z UNICEFU.

V správe X.. G. z UNICEF zo dňa 14.7.2014, ktorá poskytla rodičom poradenskú konzultáciu je v závere okrem iného uvedené, že doporučuje rešpektovať aktuálny psychický stav detí a v súčasnosti ponechať deti v starostlivosti matky s cieľom upokojenia a zastabilizovania ich psychiky.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinnosti.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24,25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine 6 ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Otec nepreukázal podstatnú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia o úprave práv a povinností, pričom je nutné poukázať na to, že od právoplatnosti rozhodnutia o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom do podania návrhu na zmenu úpravy styku ( doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ) uplynuli 2 mesiace. Za túto dobu nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia, otec sa odvoláva na skutočnosti, ktoré boli súdu známe a vyhodnotené už v pôvodnom konaní, či už v prvostupňovom alebo odvolacom. Súdu v tomto konaní neprináleží polemizovať s rozhodnutiami súdov v pôvodnom konaní, vyhodnocovať ich a posudzovať, či styk upravený v pôvodnom rozhodnutí je dostatočný, resp. či výživné zodpovedalo majetkovým pomerom rodičov a potrebám maloletých detí. Takéto úvahy by znamenali neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. V tomto konaní je súd povinný skúmať zmenu tých skutočností, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní. Otec odôvodňoval svoj návrh v časti výživného znížením mzdy, tá však zjavne nebola rozhodujúca, nakoľko výživné

bolo určené vo výške 600,- eur mesačne na obidve deti a mzda otca dosahovala 700,- eur mesačne, súd teda vychádzal z majetkových pomerov otca a nie je z jeho príjmu. V časti zmeny zverenia súd nepovažuje za vhodné meniť doterajšiu úpravu vzhľadom na odporúčania X.. G. a vyjadrenia maloletých detí, bez ohľadu na to, či a kým boli ovplyvnené. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je dôvodný predpoklad, že v blízkej budúcnosti bude manželstvo rodičov rozvedené a v rozvodom konaní bude súd rozhodovať aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Súd považuje za vážne riziko pre maloleté deti meniť súčasný režim na obmedzený čas, nakoľko súd v rozvodovom konaní nie je viazaný rozhodnutím súdu o úprave práv a povinností a v prípade iného prijatého rozsahu styku, by boli maloleté deti opäť vystavené zmene. Za najdôležitejší dôvod zamietnutia striedavej starostlivosti však súd považuje vyhrotenú situáciu medzi rodičmi, neschopnosť komunikácie, verbálne útoky, vzájomnú neúctu, ktorá sa zreteľne prejavila aj na súdnom pojednávaní, kde je predpoklad aspoň minimálnej sebakontroly u rodičov. Sú namieste obavy z toho, ako vplývajú na deti vzájomné prejavy rodičov v súkromí, keď svojim emóciam nechajú voľný priebeh. Súd apeluje na rodičov, aby nevyužívali vo svojej „súkromnej vojne“ deti ako rukojemníkov a a nechali ich prežívať slobodné detstvo bez tráum. Apeluje aj na kolízneho opatrovníka, aby pokračoval v spolupráci s rodičmi a v prípade, že sa situácia nezlepší aby inicioval psychologické poradenstvo pre rodičov.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.