Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15Co-286-2014.pdf
PDF · 81.53 KB
Case nature
Subarea
15Co/286/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, v konaní právne zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1, proti odporkyni F. M., nar. XX. XX. A., bytom Y. 3, H., o zaplatenie 50,70 €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/425/2013-57, zo dňa 18. 12. 2013, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 50,70 € a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/425/2013-57 zo dňa 18. 12. 2013, v prvom výroku, ktorým súd zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 45,79 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 29,29 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 36,03 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 19,53 €, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. a § 150 ods. 2 O. s. p., kde navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške z uplatnených troch úkonov právnej služby (prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier (výzva na zaplatenie) a písomné podanie na súd), pričom náhradu trov za úkon právnej služby - pokus o zmier nepriznal, nakoľko ho nepovažoval za potrebný na účelné uplatňovanie práva navrhovateľa. V rozsahu zvyšných dvoch úkonov právnej pomoci náhradu trov právneho zastúpenia znížil na 1/3 s odôvodnením, že ide o drobný spor a trovy právneho zastúpenia za dva úkony sú vyššie ako žalovaná istina.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý v rámci odvolania súdu oznámil, že odporkyňa platbou zo dňa 02. 12. 2013 uhradila navrhovateľovi istinu vo výške 50,70 € a platbou zo dňa 08. 01. 2014 uhradila navrhovateľovi trovy konania vo výške 36,03 € (súdny poplatok 16,50 € a časť trov právneho zastúpenia vo výške 19,53 €). Preto žiadal, aby súd konanie v časti istiny a v časti trov konania a trov právneho zastúpenia zastavil a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa ohľadom trov konania zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšné trovy právneho zastúpenia vo výške 68,35 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň žiadal aj trovy odvolacieho konania vo výške 19,61 € (polovica úkonu á 16,60 € + DPH a 1x režijný paušál 8,04 € + DPH), a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení odvolania uviedol, že aj v konaní, predmetom
ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne, s prihliadnutím na rovnosť účastníkov konania. Mal za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu je k aplikácii ust. § 150 ods. 2 O. s. p. primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O. s. p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Poukázal na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
V danej veci navrhovateľ v rámci odvolania zobral návrh na začatie konania ohľadom istiny vo výške 50,70 € späť po tom, čo už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nebolo dosiaľ právoplatné. V odôvodnení podania uviedol, že odporkyňa po vyhlásení rozhodnutia prvostupňového súdu istinu navrhovateľovi zaplatila. Odporkyňa žiadne námietky voči späťvzatiu návrhu navrhovateľom nepodala.
Krajský súd potom postupoval v súlade s ust. § 208 O. s. p., a to v časti istiny vo výške 50,70 € a rozsudok v prvom výroku okresného súdu zrušil a konanie zastavil.
Nakoľko v odvolaní navrhovateľ napadol časť prvostupňového rozsudku, a to v časti trov konania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zmenil podľa § 220 O. s. p.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Z rozhodnutia síce vyplýva, že navrhovateľ bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O. s. p. mu patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. Predmetom konania bola suma 50,70 € z dôvodu nezaplatenia cestovného, a preto prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 150 ods. 2 O. s. p. vzhľadom na to, že ide o drobný spor. Navrhovateľovi priznal len náhradu za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia znížil na jednu tretinu.
Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu v rozsahu, kedy nepriznal v rámci trov právneho zastúpenia odmenu za úkon právnej služby, za zaslanie pokusu o zmier (výzvy na zaplatenie), nakoľko nejde o úkon potrebný na účelné uplatňovanie práva navrhovateľa, ktorý bol navyše vykonaný pred začatím súdneho konania (pokus o zmier, výzva na zaplatenie zo dňa 19. 12. 2011, pričom návrh na súd bol podaný až dňa 17. 01. 2013 a plnomocenstvo zo strany navrhovateľa bolo advokátovi udelené dňa 07. 06. 2012).
Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, keď trovy právneho zastúpenia priznal v rozsahu jednej tretiny.
V zmysle § 24 O.s.p. platí, že účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Podľa § 25 ods.l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Podľa ods. 2 advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
Ak účastník má právo nechať sa zastúpiť advokátom, z ničoho nevyplýva, že v súlade s vyhláškou č.655/2004 Z. z. by mu za takto vykonanú prácu nepatrila odmena. Z ničoho nevyplýva, že by mal poskytovať takúto službu zadarmo. Ak existuje právo účastníka na zastúpenie, potom z ničoho nemožno vyvodiť ani to, že by povinnosťou navrhovateľa bolo zaplatiť právnu službu právnemu zástupcovi bez toho, aby sa to zobrazilo k náhrade trov konania.
Určitú výnimku však predstavuje ustanovenie § 150 ods.2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Vzhľadom na to, čo bolo vyššie uvedené ohľadom práva nechať sa zastupovať, odvolací súd považuje znenie zákona za také, ktoré je priamo v rozpore s Ústavou SR, pokiaľ ide o znenie, podľa ktorého by nebolo možné trovy konania vôbec nepriznať. Cieľom citovaného ustanovenia je, aby v konaniach s nízkou hodnotu sporu boli vymožené pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Išlo skôr na reakciu vo vzťahu k žalobám, kedy spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé (z dôvodovej správy k novele zákon č.384/2008 Z. z.). Ustanovenie § 150 ods.2 upravuje samostatný dôvod moderačného práva súdu, ktoré sa však vzťahuje iba na drobné spory a je podmienené pomerom pohľadávky vo veci samej a náhrady trov konania, na ktorú by inak úspešný účastník konania mal právo. Pokiaľ je rozhodujúcim hľadiskom pomer pohľadávky a náhrady trov konania, neprichádza do úvahy plné nepriznanie náhrady trov konania, ako bolo vyššie uvedené. Pokiaľ by súd neakceptoval možnosť nepriznania akejkoľvek náhrady, znamenalo by to, že účastník, ktorý žiadnu povinnosť neporušil a domáhal sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdu, by musel sám znášať všetky náklady spojené s uplatnením práv. Nemožno akceptovať argumentáciu, že hromadné uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok je výhodné pre veriteľov ako aj advokátov a tým odôvodňovať nepriznanie náhrady trov konania, a to preto, že takýto výklad nezodpovedá právu na spravodlivú súdnu ochranu, ale je aj priamou podporou hromadného porušovania práv, nakoľko za porušenie práva pri nepriznaní náhrady trov konania v podstate nehrozia žiadne dôsledky. Z tohto pohľadu aj dôvodová správa k zákonu č. 384/2008 je neakceptovateľná.
Ustanovenie § 150 ods.2 vychádza z predpokladu neprimeranosti trov voči pohľadávke. Zákon presne nedefinuje, aké trovy konania možno považovať za neprimerané. Dokonca zákon nehovorí ani o násobkoch, ako to vyvodzuje právny zástupca navrhovateľa vo svojom odvolaní. Z dôvodovej správy vyplýva len argument v tom, že bolo potrebné zasiahnuť do úpravy trov konania v drobných sporoch, pretože niekedy trovy konania v podstatnej miere prevyšovali pohľadávku, čo považoval za neprípustné. Ak zákon hovorí o neprimeranosti trov voči pohľadávke, je vecou súdu, ako túto primeranosť zhodnotí a odôvodní ju. Súd je práve tá inštitúcia, ktorá zákon vyloží a uvedie do praxe. Pokiaľ takáto prax, či judikačná činnosť doteraz nie je jednoznačná, neznamená to, že súd podľa daného ustanovenia nemôže postupovať a vykladať ho.
Odvolací súd sa určite nestotožňuje s argumentom odvolateľa v tom, že jediným kritériom na priznávanie trov je násobok trov voči pohľadávke, ktorý podľa neho predstavuje minimálne dvojnásobne vyššiu sumu, ako samotná istina. Toto zo znenia zákona nevyplýva. Primeranosť trov treba posúdiť zo širších hľadísk a tieto v rozhodnutí zohľadniť.
Odvolací súd nemôže akceptovať ani tvrdenie advokáta, že ide o pomerne časovo náročné veci. Rozhodne odvolací súd môže konštatovať zo svojej praxe, že takéto žaloby právny zástupca za navrhovateľa podáva vo väčších množstvách, nepochybne sú vzhľadom na vymoženosti súčasnej techniky predom nachystané v šablónach, pričom sa len doplňujú údaje, ktoré sa pozmeňujú, a to odporca, výška sumy, ktorá sa vymáha, dátum, kedy došlo k udalosti a dopĺňa sa aj linka autobusu.
Odvolací súd vzhľadom na túto skutočnosť má za to, že je primerané priznať právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia v rozsahu jedného úkonu, a to podanie návrhu na súd, ktorý úkon musí vykonať na zabezpečenie práv účastníka. Nepovažuje za primerané vzhľadom k výške pohľadávky, priznať náhradu za prípravu a prevzatie zastúpenia, keď v takomto prípade odvolací súd zohľadňuje obsah daného úkonu, ktorý všeobecne znamená okrem iného to, že právny zástupca komunikuje s účastníkom, ktorý sa necháva zastupovať v konaní o veci, oboznamuje sa s ňou, musí si ju naštudovať, čo môže vyžadovať určitú dlhšiu dobu, získava potrebné informácie pre spracovanie prípadnej žaloby, zhromažďuje dôkazy a pod.. Nepochybne v konaniach môže ísť o zložitý proces. V danom prípade však z hľadiska prípravy a prevzatia zastúpenia, nevykonáva žiadnu podstatnú činnosť, ktorá by skutočne bola náročná tak, ako to definuje v odvolaní, pretože obsah právneho zastúpenia je daný a vec nie je skutkovo ani právne náročná, pretože vychádza z predložených dokladov o hlásení revízora. Keďže ide o opakované žaloby vo väčších množstvách, v každej jednotlivej veci právny zástupca
nepreberá zastúpenie doslova, ani sa na toto zastúpenie nepripravuje, keďže takpovediac, vec má právne naštudovanú a ide o nenáročnú vec. Preto odvolací súd je toho názoru, že z hľadiska posúdenia účelnosti trov vo vzťahu k ustanoveniu § 150 ods. 2 je namieste, aby za primerané trovy vo vzťahu k uplatňovanej istine považoval len jeden úkon právnej pomoci, a to podľa § 14 ods.l vyhlášky č. 655/2004 Z. z. písomné podanie na súd. Trovy zastúpenia preto súd priznal za jeden úkon právnej pomoci vo výške 16,60 € + 7,81 € režijný paušál, k tomu DPH 20 %, spolu 29,29 € a trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 €.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O. s. p., v nadväznosti na § 142 ods. 2 O. s. p. a nakoľko ani jeden z účastníkov konania nebol v odvolacom konaní plne úspešný, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.