Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3C/69/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľky A.. C. P., nar. XX.X.XXXX, bytom L., J. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Mariánom Mackom, advokátom v Nitre, Koceľova 2 proti odporcom v 1. rade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, v 2. rade Generali Versicherung AG, Wien, Postfach 173, Landskrongasse 1-3, Rakúsko, zastúpenému Saxinger, Chalupsky & Partner s.r.o., Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 25, IČO: 36 857 912, o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, takto

rozhodol:

Súd určuje, že A.. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., J. XXX/XX, je výlučným vlastníkom motorového vozidla značky J. M., striebornej farby, Y.: W

Odporca v 1. rade je povinný vydať navrhovateľke uvedené motorové vozidlo do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom proti pôvodnému odporcovi v 1. rade Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne a proti odporcovi v 2. rade domáha určenia, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla J. M., striebornej farby, Y.: W a uloženia povinnosti odporcovi v 1. rade motorové vozidlo jej vydať. Návrh odôvodnila tým, že jej druh kúpil predmetné motorové vozidlo v autobazáre v Nemecku. Dostal k nemu originál belgického technického preukazu, certifikát J. a kľúče. Následne jej vozidlo daroval. Keďže bolo poškodené požiarom, tak ho opravil, pričom na opravu použil súčiastky zakúpené v Poľsku. Po oprave vozidlo odniesli na STK a kontrolu originality, kde bolo vozidlo dňa 22.12.2010 zaistené Obvodným oddelením Policajného zboru Partizánske z dôvodu, že vozidlo alebo jeho súčiastky pochádzajú z trestnej činnosti. Trestné stíhanie bolo začaté z dôvodu, že neznámy páchateľ v nezistenom čase a na nezistenom mieste pozmenil identifikačné číslo (VIN) na predmetnom motorovom vozidle tak, že ku skeletu karosérie dodatočne pripevnil časť karosérie s VIN číslom W ktoré je v pátraní v Taliansku a použil ako pravé súčasti z iného vozidla pridelené výrobcom vozidlu J. M. VIN: W ktoré bolo odcudzené v Rakúsku. Doposiaľ bola identifikovaná jediná súčiastka, ktorá má pochádzať z vozidla odcudzeného v Rakúsku, a to riadiaca jednotka airbagov. Ide o súčiastku, ktorá môže byť demontovaná bez toho, aby spôsobila nemožnosť riadneho užívania vozidla na jeho obvyklý účel, a teda nie je neoddeliteľnou súčasťou vozidla. Opakovane sa dožadovala, aby orgán trestného konania súčiastku demontoval, avšak sa tak nestalo. Vlastníctvo k vozidlu nie je sporné, vozidlo bolo získané v súlade so zákonom v zahraničí a ona je jeho nespochybniteľnou vlastníčkou. Objednala si vykonanie previerky vozidla v zahraničí spoločnosťou IRIS SH, s.r.o., ktorá potvrdzuje, že ešte pred zakúpením vozidla už bola v taliansku „dvojička“ vozidla s rovnakým VIN číslom, pričom talianske vozidlo

bolo zaregistrované na základe falošných registračných dokladov. Ona má originálne doklady od vozidla prislúchajúce k vozidlu pôvodom z Belgicka a je vlastníčkou originálneho - neodcudzeného vozidla. Následne znaleckým posudkom č. 81/2012 vypracovaným Ing. Josefom Veverkom nebolo preukázané, že by došlo k pozmeňovaniu identifikačných údajov predmetného vozidla alebo jeho jednotlivých súčastí, a teda nebol spochybnený ich pôvod. Naopak, bolo preukázané, že navrhovateľka je vlastníčkou originálneho vozidla a nie jeho „dvojičky“, ktorá je evidovaná v Taliansku, kde zrejme aj jazdí. VIN nachádzajúce sa na vozidle je originálne, patriace vozidlu pochádzajúcemu z Belgicka, zakúpeného v Nemecku. Originalita VIN čísla bola potvrdená znaleckým dokazovaním, navrhovateľka má originálny technický preukaz.. Naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení vlastníckeho práva k vozidlu je daný tým, že na vozidlo si uplatnil nárok odporca v 2. rade, ktorý sa dožaduje, že má byť toto vozidlo jemu vydané a ktorý tvrdí, že je vlastníkom vozidla a popiera jej vlastnícke právo. V súčasnosti je vozidlo zadržiavané odporcom v 1. rade až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorým určí, kto je vlastníkom predmetného motorového vozidla. Z toho dôvodu je ona nútená domáhať sa vydania predmetného motorového vozidla voči odporcovi v 1. rade, ktorý ho zadržuje na základe uznesenia o prenechaní vozidla v úschove.

Pôvodný odporca v 1. rade k návrhu uviedol, že vyšetrovateľ Policajného zboru vydal dňa 1.8.2012 uznesenie podľa pod číslom ČVS: ORP-80/OVK-PE-2011, ktorým rozhodol o ponechaní veci zaistenej v trestnom konaní v úschove s poukazom na ustanovenie . Zaistenou vecou je osobné motorové vozidlo zn. J. M. striebornej farby, rok výroby XXXX, pri ktorom vzniklo podozrenie, že súvisí so spáchaním trestného činu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa , . Vozidlo bolo do vyšetrovania prevzaté dňa 21.3.2011. Fyzicky bolo umiestnené do úschovy v ústrednom sklade ministerstva vnútra v Slovenskej Ľupči a vyšetrovateľ svojím uznesením vyzval osoby, ktoré si na vozidlo robia nárok, aby si nárok uplatnili na Okresnom súde Partizánske v primeranej lehote troch mesiacov od doručenia uznesenia. Na zaistené vozidlo si uplatnil nárok splnomocnenec poisťovne Generali Versicherung AG Graz ako vlastník odcudzeného vozidla a K. M. a A.. C. P., ktorým vlastnícke právo vzniklo v zmysle kúpnej zmluvy. Dôkazy v trestnom konaní dostatočne preukázali skutočnosť, že vozidlo je zložené minimálne z dvoch častí karosérie s rozličnými poznávacími znakmi. Znaleckým skúmaním sa nepodarilo jednoznačne potvrdiť ani ustáliť pôvod vozidla a vlastníctvo tak naďalej zostalo sporné. Pochybnosti o tom, koho je právo na zaistenú vec, sú dostatočným zákonným dôvodom na ponechanie veci v úschove až do rozhodnutia o určení vlastníckeho práva v občianskom súdnom konaní. Orgán vykonávajúci dozor nad zákonnosťou trestného konania, v danom prípade Okresná prokuratúra Partizánske rozhodol svojím uznesením číslo -45 zo dňa 17.8.2012 o zákonnosti postupu vyšetrovateľa pri umiestnení vozidla do úschovy a vyslovil záver, že okolnosti ohľadom neoprávnených zásahov do vozidla neboli vyvrátené ani znaleckým posudkom navrhovateľa. Dozorujúci orgán konštatoval, že vlastnícke právo nie je nepochybné a preto je potrebné ponechať zaistené vozidlo v úschove až do odstránenia pochybností o právnom nároku. Zároveň vyslovil záver, že jednotlivé časti vozidla nie je možné odmontovať z vozidla, nakoľko tvoria jeho neoddeliteľnú časť. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia , ktorý stanovuje, že súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec neznehodnotila. Navrhovateľ sa odvoláva na výsledky znaleckého skúmania zo svojho podnetu a neberie do úvahy závery znaleckého skúmania Kriminalistického expertízneho ústavu ani závery vyšetrovania predmetného trestného činu. Postup vyšetrovateľa pri uložení veci do úschovy je v súlade so zákonom, nakoľko nie je možné vydať zaistenú vec konkrétnej osobe v prípade, ak si na rovnakú vec uplatňuje vlastnícke právo aj iná zúčastnená osoba. V právomoci vyšetrovateľa nie je rozhodnúť o priznaní nároku na uplatnenie vlastníckych práv a z toho dôvodu odkazuje na ustanovenia a vyzýva osoby, aby svoj nárok uplatnili žalobou na príslušnom súde. V prípade, ak by súd rozhodoval o správnosti postupu vyšetrovateľa, tak Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne nie je právne legitimované na vystupovanie v občianskom súdnom konaní na strane odporcu, nakoľko vo veciach žalôb proti postupu štátneho orgánu je potrebné žalobu smerovať proti ústrednému orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vo veci žaloby o určenie vlastníckeho práva je potrebné zhodnotiť výsledky trestného konania a závery znaleckého dokazovania tak, aby bolo možné rozhodnúť o právnom nároku na uplatnenie vlastníckeho práva. Odporca nezadržiava vozidlo z vlastného presvedčenia, ale riadi sa výslovne ustanoveniami . Z toho dôvodu nie je ani prípustné rozhodnúť v prípade určenia vlastníckeho práva o povinnosti odporcu uhradiť vzniknuté

trovy konania. Odporca v danom prípade uplatnil zákonné inštitúty na zabezpečenie práv k zaistenej veci a nijakým spôsobom nesledoval ich obmedzenie na strane navrhovateľky.

V priebehu konania došlo k zániku právnej subjektivity pôvodného odporcu v 1. rade Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne a jeho právnym nástupcom sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd uznesením zo dňa 29.5.2014 vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu označenia odporcu v 1. rade tak, že odporcom v 1. rade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Odporca v 2. rade k návrhu uviedol, že si nikdy neuplatnil vlastnícky nárok k predmetnému vozidlu a tým nedal ani podnet na podanie žaloby. V ich vlastníctve je iba riadiaca jednotka airbagu a samotný airbag, ktorý treba demontovať a vrátiť im. Keďže nedali podnet na podanie žaloby, nie sú povinní nahradiť navrhovateľke trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky, a právnych zástupcov odporcov, oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu na začatie konania na čísle listu 1 spisu s prílohami, plnomocenstva na č.l. 34, vyjadrenia odporcu v 1. rade na č.l. 43, oznámenia o zmene odporcu v 1. rade na č.l. 46, rozhodnutia MV SR na č.l. 48, vyjadrenia navrhovateľky na č.l. 55, uznesenia na č.l. 59, tlačiva A na č.l. 60, uznesenia na č.l. 73, prekladu písomností na č.l. 77 - 95, prekladu písomností na č.l. 108-113, uznesenia na č.l. 118, prekladu písomností na č.l. 123-126, uznesenia na č.l. 127, výpovede odporcu v 2. rade pre Okresným súdom Vnútorné mesto Viedeň, písomného podania právneho zástupcu odporcu v 2. rade na č.l. 138 a opravy na č.l. 142 a zistil nasledujúci skutkový stav:

XX.X.XXXX M., druh navrhovateľky, kúpil dňa 29.7.2010 od predávajúceho N. F. osobné motorové vozidlo J. M., Y. číslo W Uvedené motorové vozidlo daroval navrhovateľke. Uvedené vozidlo bolo dňa 22.12.2010 zaistené po kontrole originality povereným príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Partizánskom z dôvodu, že vzniklo podozrenie, že súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jeho zaistenie bolo potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom zo dňa 1.8.2012 č. ČVS: ORP-80/OVK-PE-2011 bolo rozhodnuté, že predmetné vozidlo sa ponecháva v úschove podľa v ústrednom sklade ministerstva vnútra v Slovenskej Ľupči. Osoby, ktoré si na uvedené vozidlo robili nárok, a to splnomocnenec poisťovne Generali Versicherung Graz a K. M. a navrhovateľka boli upozornení, aby si svoj nárok uplatnili v občianskom súdnom konaní v lehote troch mesiacov od doručenia uznesenia s tým, že ak tak neurobia, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na motorové vozidlo si uplatnili nárok navrhovateľka, odporca v 2. rade prostredníctvom svojho splnomocnenca a K. M..

Z osvedčenia vystaveného spoločnosťou IRIS HS s.r.o. Banská Bystrica zo dňa 14.2.2012 vyplýva, že motorové vozidlo J. M. Y. W bolo prvýkrát registrované v Belgicku 21.12.2004. Vozidlo bolo zničené požiarom dňa 15.5.2010 a vyradené z evidencie dňa 17.5.2010. V Taliansku bolo od 8.11.2006 registrované vozidlo s rovnakým VIN číslom, ktoré bolo ale zaregistrované na podklade falošných registračných dokladov a malo sfalšované VIN číslo.

Zo záverov znaleckého posudku predloženého navrhovateľkou, ktorý vypracoval znalec Ing. E. Y. vyplýva, že sporné vozidlo nemalo zmenené číslo karosérie ani na ňom neboli stopy po výmene častí karosérie, kde je číslo umiestnené. Karoséria bolo opravovaná, bola vymenená strecha po zničení vozidla požiarom. Spodná časť karosérie vozidla je pôvodná, z ktorej bola odpílená strecha, stĺpiky a zadné blatníky, ktoré boli na túto časť nanovo navarené.

Z vyjadrenia odporcu v 2. rade zo dňa 13.11.2013 vyplýva, že si neuplatnili vlastnícky nárok k predmetnému vozidlu a v ich vlastníctve je len riadiaca jednotka airbagu a airbag.

Z výpovede zástupcu odporcu v 1. rade vyplýva, že sa nebránia vydať motorové vozidlo, avšak v trestom konaní si uplatnil vlastnícky nárok naň odporca v 2. rade, tak bolo vozidlo vzaté do úschovy.

Z výpovede právnej zástupkyne odporcu v 2. rade vyplýva, že odporca dostal avízo o zaistení motorového vozidla, ktoré mu bolo odcudzené, respektíve ktoré vykazovalo znaky tohto vozidla, preto si k nemu automaticky uplatnil vlastnícke právo. Na základe vykonaného vyšetrovania a znaleckého dokazovania bolo zistené, že len nepatrná časť vozidla by pripadla do jeho vlastníctva, pretože motorové vozidlo bolo zložené z dvoch vozidiel. Žaloba bola podaná bez toho, aby došlo k mimosúdnym jednaniam.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že zástupkyňa odporcu v 2. rade si dňa 3.11.2011 v trestnom konaní uplatnila nárok na vrátenie sporného motorového vozidla.

Podľa ak vec, ktorá bola podľa vydaná, podľa odňatá alebo podľa prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom konaní v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa , pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou osobou podľa len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva navrhovateľka nepochybne od svojho druha V. M. nadobudla darovaním osobné motorové vozidlo J. M. Y.: W Ten vozidlo nadobudol kúpou v Nemecku v autobazáre od K. F.. Pri kontrole originality vozidla bolo zistené podozrenie, že vozidlo má pozmenené identifikačné znaky a môže pochádzať z trestnej činnosti. Z uvedeného dôvodu bolo vozidlo policajtom Obvodného oddelenia Policajného zboru Partizánske dňa 22.12.2010 zaistené. V trestnom konaní si uplatnila právna zástupkyňa odporcu v 2. rade právo na uvedené motorové vozidlo, keď tvrdila, že odporca v 2. rade je vlastníkom vozidla a žiada jeho vrátenie. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Partizánske preto uznesením zo dňa 1.8.2012 rozhodol, že motorové vozidlo ponecháva v úschove a tých, ktorí si naň uplatnili nárok, teda navrhovateľku a odporcu v 2. rade odkázal na uplatnenie svojho nároku v občianskom súdnom konaní. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by do začatia tohto konania odporca v 2. rade upustil od uplatňovania vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu. Trestné konanie bolo uznesením zo dňa 17.9.2012 č.k. ČVS: ORP-80/OVK-PE-2011 prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe (nepodarilo sa zistiť, aká osoba vykonala zásahy na identifikačných znakoch vozidla).

Súd vychádzal z toho, že v trestnom konaní nebolo zistené, že by vozidlo, ktoré je predmetom tohto konania, pochádzalo z trestnej činnosti. Navrhovateľka najmä predložením faktúry vystavenej X.F. a certifikátom vydaným výrobcom vozidla preukázala, že motorové vozidlo nadobudol kúpou K. M.. Z tvrdení navrhovateľky, ktoré nikto nerozporoval, vyplýva, že K. M. jej motorové vozidlo daroval. Navrhovateľka teda preukázala spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu.

Naproti tomu odporca v 2. rade, hoci v trestnom konaní vzniesol nárok na vydanie motorového vozidla, v konaní svoje vlastnícke právo k vozidlu nepreukázal. Vo svojom vyjadrení zo dňa 13.11.2013 uviedol, že si nikdy neuplatnil vlastnícky nárok k predmetnému vozidlu, čo je však vyvrátené pripojeným trestným spisom, kde sa na čísle listu 20 nachádza zápisnica o výsluchu zástupkyne odporcu v 2. rade, ktorá uviedla, že si odporca v 2. rade uplatňuje vlastnícke právo k predmetnému vozidlu. Z trestného spisu nevyplýva, že by v priebehu trestného konania oznámil orgánom činným v trestnom konaní, že si neuplatňuje vlastnícke právo k spornému vozidlu.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľka preukázala, že je vlastníčkou sporného motorového vozidla a odporcovia v 1. a v 2. rade do jej vlastníckeho práva zasahujú. Odporca v 1. rade tým, že vozidlo zaistil a po tom, čo prestalo byť potrebné pre účely trestného konania jej ho nevydal a odporca v 2. rade tým, že si v trestnom konaní uplatnil právo na vydanie motorového vozidla a tvrdil, že je jeho vlastníkom. Odporcovia v 1. a v 2. rade nepochybne do vlastníckeho práva navrhovateľky zasiahli, preto sú v konaní pasívne legitimovaní.

Z vykonaných dôkazov teda vyplýva, že motorové vozidlo nepochybne nadobudla navrhovateľka, preto súd určil, že je jeho výlučnou vlastníčkou. Naliehavý právny záujem na takomto určení súd vidí v tom, že navrhovateľka si musela svoje vlastnícke právo uplatniť v občianskom súdnom konaní, pretože ide o zákonný postup podľa . Odporca v 2. rade do jej vlastníckeho práva v trestnom konaní zasiahol a odporca v 1. rade mal pochybnosť o tom, komu má motorové vozidlo vydať. Preto navrhovateľka nemala inú možnosť ako si svoje právo uplatniť na súde, v opačnom prípade by mohol odporca v 1. rade motorové vozidlo predať a utŕženú sumu uložiť do úschovy súdu. Jedine rozhodnutím súdu bolo možné odstrániť právnu neistotu medzi účastníkmi konania o tom, kto je vlastníkom predmetného motorového vozidla. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že odporca v 2. rade v priebehu konania uviedol, že si vlastnícke právo k predmetnému vozidlu neuplatňuje. Ak by tak urobil ešte v priebehu trestného konania, mohol motorové vozidlo vydať vyšetrovateľ priamo navrhovateľke. Ak však tak urobil až v priebehu tohto konania, urobil tak z hľadiska odstránenia zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľky neskoro. Vyšetrovateľ totiž môže prevzatú vec v zmysle vydať len tej osobe, ktorá rozhodnutím civilného súdu preukáže svoje (vlastnícke) právo k veci.

Keďže súd rozhodol, že vlastníčkou sporného motorového vozidla je navrhovateľka, určil odporcovi v 1. rade povinnosť navrhovateľke uvedené motorové vozidlo vydať. Rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k motorovému vozidlu odpadla pochybnosť v tom, kto má na motorové vozidlo právo, preto ho môže odporca v 1. rade v zmysle vydať navrhovateľke.

O trovách konania súd rozhodol podľa , tak, že hoci bola navrhovateľka v konaní v plnom rozsahu úspešná, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak z dôvodu, že podľa názoru súdu sú v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo spravodlivé navrhovateľke náhradu trov konania priznať. Za takéto výnimočné okolnosti, pre ktoré súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, považuje súd vo vzťahu k odporcovi v 1. rade to, že len vykonával svoju právomoc vyplývajúcu mu z a do vlastníckeho práva navrhovateľky zasiahol len zo zákonných dôvodov (pretože mal dôvodnú pochybnosť o tom, kto je vlastníkom predmetného vozidla). Voči navrhovateľke sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. mu výslovne ukladal ponechať motorové vozidlo v úschove a odkázať navrhovateľku a odporcu v 2. rade na občianske súdne konanie, čo aj urobil. Vlastnícke právo navrhovateľky nespochybňoval a pre prípad súdneho rozhodnutia v občianskom súdnom konaní sa nebránil vráteniu motorového vozidla navrhovateľke. Do vlastníckeho práva navrhovateľky teda zasiahol, ale zo zákonného dôvodu a zákonným spôsobom. Preto súd navrhovateľke voči nemu právo

na náhradu trov konania nepriznal. Odporca v 2. rade v tomto konaní nepopieral vlastnícke právo navrhovateľky. Navrhovateľka nepreukázala, že by sa pokúsila predísť sporu s ním zmiernym vyriešením vzájomných vzťahov, a to ani po tom, čo odporca v 2. rade vyhlásil, že si vlastnícke právo k spornému vozidlu neuplatňuje. Preto súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( ).