Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6P-102-2014.pdf
PDF · 81.46 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6P/102/2014
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. V., K.. XX. X. XXXX, I.. Č.. K. K. R. B. P. W., G.. S. R. R. B. J., P. Y. Q. V., K.. X. X. XXXX, O. K. P. XX/XX, I..Č.. P. W., K. B. XXXX/X a otca neuvedeného v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v S. o vydanie predbežného opatrenia vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti nad mal. S. V. takto
rozhodol:
Súd v y d á v a toto p r e d b e ž n é o p a t r e n i e :
I. Súd n a r i a ď u j e o d o v z d a n i e Q.. S. V., K.. XX. X. XXXX, do ústavnej starostlivosti Detského centra V. I., K.. R.., B. V..
II. Súd ukladá matke Q. V., K.. X. X. XXXX p o v i n n o s ť prispievať na výživu mal. Kristiána sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, na účet Detského centra V. I. B. V..
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX. X. XXXX sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v S. domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd predbežným opatrením odovzdal mal. S. do ústavnej starostlivosti Detského centra V. I., K.. R.., V..
Svoj návrh odôvodnil tým, že mal. dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu matky Q. V. a otca neuvedeného. Matka po narodení dieťaťa a po riadnom poučení o právnych následkoch jej rozhodnutia podpísala vyhlásenie o privolení s osvojením jej mal. dieťaťa bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Otca matka neuviedla. Napriek opakovaný m pohovorom matka odmietla dieťa prevziať do svojej starostlivosti. Nepredpokladá sa, že by sa v terajšej situácii vedela postarať o dieťa v plnom rozsahu. Starí rodičia zo strany matky sa nedokážu o mal. S. postarať, sú na veľmi nízkej mentálnej úrovni, majú 13 detí, z ktorých päť je už dospelých, päť detí bolo umiestnených v detskom domove, z ktorých dve deti boli osvojené. Pre mal. S. W.a doposiaľ nepodarilo prostredníctvom Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny v V., ktorý je určený na sprostredkovanie náhradnej osobnej starostlivosti, kontaktovať vhodných náhradných rodičov k realizácii náhradnej rodinnej starostlivosti.
Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a s obsahom celého spisu, z čoho mal zistený nasledujúci skutkový a právny stav:
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P. W. mal súd preukázané, že matka ani po dôslednom vysvetlení následkov svojho rozhodnutia nezmenila názor a podpísala privolenie s osvojením. Matka si želá, aby dieťa vyrastalo v úplnej rodine, kde noví rodičia budú mať viac možností pred dieťa, pretože matka nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami.
Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) môže súd pred začatím konania nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 2 prvej vety O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.
Predbežné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.
Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
V zmysle § 44 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, rozhodne súd o náhradnej starostlivosti. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti je ústavná starostlivosť.
V zmysle § 54 ods. 1 ZR pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti, ktoré majú prednosť pred starostlivosťou ústavnou.
Podľa § 54 ods. 2 ZR môže súd nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
V zmysle § 54 ods. 4 ZR môže súd výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa § 54 ods. 5 ZR súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Na základe dôvodov uvedených v návrhu a predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery mal. S., nakoľko v záujme jeho ďalšieho priaznivého vývoja je potrebné ho umiestniť v ústavnej starostlivosti, a to až do doby, pokiaľ sa nenájdu vhodní náhradní rodičia k realizácii náhradnej rodinnej starostlivosti, resp. sa nerozhodne vo veci samej. V príbuzenstve sa nenašla vhodná osoba, ktorej by bolo možné zveriť mal. S. do náhradnej osobnej starostlivosti.
Na základe vyššie uvedených skutočností vydal tunajší súd predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. Kristiána do ústavnej starostlivosti. Súd má zato, že je v záujme mal. S. a jeho ďalšej priaznivej prognózy vývoja a výchovy za nevyhnutné nariadiť nad ním ústavnú starostlivosť.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 ZR prvá veta, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti matky prispievať na výživu mal. S. sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 eur.
S prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery matky, zaviazal súd matku mal. Kristiána prispievať na jeho výživu len v minimálne zákonom stanovenej výške, a to 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, nakoľko súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia nemal dostatočne prešetrené zárobkové a majetkové pomery matky mal. dieťaťa. Predbežné opatrenie má len dočasný charakter a nejde o konečné rozhodnutie, súd o konečnej výške výživného rozhodne vo veci samej.
Súd v tomto konaní rozhodol podľa § 75 ods. 6 O.s.p., teda bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
O trovách konania rozhodne súd v konaní o veci samej.
Poučenie:
O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto práva už raz výslovne vzdala.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.