Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-153-2013.pdf
PDF · 87.74 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/153/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: ATRIA SK, s. r. o., so sídlom P. Mudroňa 5, Žilina, IČO: 45 473 480, práv. zast. Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom N. X. XXA, T., proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. SK/0451/99/2013 zo dňa 21.10.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, č.k. SK/0451/99/2013 z 21.10.2013 z r u š u j e podľa §250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 331,13 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku, na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Pavla Karmana, advokáta so sídlom v T., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňovým správnym rozhodnutím č. k. P/0097/05/2013 zo dňa 13.05.2013 Slovenská obchodná inšpekcia - Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline účastníkovi konania ATRIA SK, s. r. o., kontrola bola vykonaná vo vyššie uvedenom sídle spoločnosti dňa 26.03.2013, pre nedodržanie povinnosti zo strany predávajúceho
- vybaviť reklamáciu najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, keď bolo pri prešetrovaní spotrebiteľského podnetu č. P-167/2013 zistené, že predávajúci reklamáciu (výrobku - vysávač GUDE GA 18 L na základe preukázaného kúpno-predajného vzťahu faktúrou č. 21202300 zo dňa 11.12.2012), uplatnenú listom zo dňa 20.12.2012 (na vady: „... pri prvom použití asi po troch minútach sa začal prehrievať a o chvíľu časť nad motorom bola tak teplá, že dlaň ruky sa nedala udržať na plastovom kryte... skôr ako sa naplní nádoba 18 litrami popola, sa upchá filter, ktorý prestáva potom plniť svoju funkciu a možno aj tým sa prehreje motor...“) a evidovanú predávajúcim dňa 27.12.2012 pod č. 77/2012, nevybavil najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácií - čím bol porušený § 18 ods. 4 z.č. 250/2007 Z.z. v znení z.č. 397/2008 Z.z. (ďalej aj Zákon o ochrane spotrebiteľa),
- vydať písomný doklad o vybavení reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, keď bolo pri prešetrení vyššie uvedeného spotrebiteľského podnetu zistené, že predávajúci u vyššie uvedenej reklamácie uplatnenej listom zo dňa 20.12.2012 a evidovanej predávajúcim dňa 27.12.2012 pod č. 77/2012, nevydal písomný doklad o vybavení reklamácie do 30 dní od uplatnenia reklamácie - čím bol porušený § 18 ods. 9 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ukladá podľa § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa účastníkovi konania pokutu vo výške 400,- Eur.
Na základe odvolania účastníka konania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. SK/0451/99/2013 zo dňa 21.10.2013 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že za porušenie povinnosti stanovenej v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov sa účastníkovi konania ATRIA SK, s. r. o., podľa § 24 ods. 1 vyššie cit. zákona ukladá peňažná pokuta vo výške 300,- Eur.
Toto rozhodnutie napadol správnou žalobou žalobca, ktorý ako žalobné námietky uviedol, že rozhodnutie je nezákonné, pretože neboli dodržané lehoty na vydanie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia uvedené v Správnom poriadku. Písomnosti neboli doručované všetkým účastníkom konania, neboli doručované navrhovateľke - účastníčke konanie p. S. (spotrebiteľ). Pokiaľ ide o samotnú pokutu, výšku riadne správny orgán nezdôvodnil. Ďalej namietal, že pokuta je neprimeraná s poukazom na možné odstránenie vytýkaných nedostatkov na konečné vybavenie reklamácie smerujúce k absolútnej spokojnosti spotrebiteľa v predmetnej veci, ako aj na tú skutočnosť, že išlo o prvý návrh na kontrolu činnosti žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahovalo konkrétne, dostatočné a preskúmateľné určenie výšky pokuty z hľadísk podľa § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Správny orgán sa riadne nezaoberal rozsahom následkov, ktoré vznikli zisteným pochybením, ako aj reálnym vybavením a následným postojom spotrebiteľa po riadnom vybavení reklamácie, čo znamená neúplné zistenie skutkového stavu. Ďalej malo byť nariadené ústne pojednávanie v zmysle § 21 Správneho poriadku, nakoľko to vyžadovala povaha veci, pretože by to prispelo k jej objasneniu. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutiu. Uplatnil si náhradu trov konania.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.01.2014. Uviedol, že dôvodom zmeny prvostupňového rozhodnutia bolo vypustenie § 18 ods. 9 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko vzhľadom na charakter porušenej povinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 4 cit. zákona dospel žalovaný k záveru o neúčelnosti ďalšieho postihu žalobcu za nevydanie dokladu o vybavení reklamácie, keďže sa odvíjal od porušenia § 18 ods. 4 cit. zákona. Vzhľadom na túto skutočnosť bola zároveň znížená výška postihu na 300,- Eur. Tvrdenie žalobcu, že konanie začalo na návrh účastníka konania je nesprávne, keďže účastníkom predmetného správneho konania bol len sám žalobca, ktorý žiaden návrh na začatie správneho konania nepodal. Zotrval na zistenom skutkovom stave, že žalobca nevybavil reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej lehote. K vybaveniu reklamácie k spokojnosti spotrebiteľa došlo až po vykonaní kontroly inšpektormi SOI. Z inšpekčného záznamu je zrejmé, že k porušeniu povinnosti žalobcu došlo 27.01.2013, keď nastal poruchový stav, to znamená prvý deň po uplynutí 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.
Krajský súd v Žiline preskúmal vec podľa § 247 a nasl. O.s.p., bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 250f ods. 1,2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z týchto dôvodov:
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 29) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 30) 29) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 30) § 12 až 34 a § 38 zákona č. 747/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa 28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. 28) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú.v. EÚ L 46, 17.2.2004), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 zo 14. decembra 2005 o vytvorení
zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorým sa zrušuje článok 9 smernice 2004/36/ES (Ú.v. EÚ L 344, 27.12.2005), čl. 4 až 17 a čl. 19 a 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú.v. EÚ L 272, 18.10.2011) v platnom znení, čl. 4 až 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú.v. EÚ L 342, 22.12.2009) v platnom znení.
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 2 cit. zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu konštatuje, že meritórne rozhodnutie o inom správnom delikte žalovaného je potrebné posudzovať ako rozhodnutie, ktoré má povahu tzv. administratívnej sankcie a ako také musí spĺňať aj formálne náležitosti výroku uvedením konkretizácie skutku a jeho subsumovania pod znaky konkrétnej skutkovej podstaty zákona porušenej žalobcom. Napadnuté rozhodnutie však takého náležitosti neobsahuje. Nie je sporné, že žalobca uvedené skutočnosti v žalobe nenamietal. Podľa názoru súdu, ale na uvedené nedostatky súd musí prihliadnuť ex offo. Podľa senátu Krajského súdu v Žiline vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo aj z ust. § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok). V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými nepochybne sú aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je potrebné aj vo výroku rozhodnutia popísať skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré budú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Takáto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie a to z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom správny delikt spočíva. Pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že v podstate stačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Záver o úplnej špecifikácii iného správneho deliktu je vyvoditeľný aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách
- publikovaných pod č. 209/1992 Zb..
Vzhľadom na to, že druhostupňový správny orgán zmenil rozhodnutie o sankcii prvostupňového správneho orgánu, jeho povinnosťou bolo formulovať výrok tak, aby toto rozhodnutie rešpektovalo vyššie uvedené zásady, t.j. v napadnutom rozhodnutí žalovaného taktiež mal byť vymedzený skutok tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným. Nepostačuje len poukaz na ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z, ktorý mal byť konaním žalobcu porušený. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým skutkom žalobca porušil povinnosť stanovenú týmto zákonným ustanovením a ani dátum, kedy sa tak stalo.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, pričom rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vychádza z ustálenej judikatúry správnych súdov, ktorá požaduje vymedzenie skutku v každom rozhodnutí, ak je výsledkom konania uloženie sankcie, t.j. aj v prípade iných správnych deliktov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd meritórne nezaoberal vznesenými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe. V ďalšom konaní bude potrebné odstrániť uvedenú nezrozumiteľnosť výrokovej časti rozhodnutia, prípadne sa vyjadriť aj k vzneseným námietkam zo strany žalobcu.
Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu v žalobe zo dňa 17.12.2013 vo výške 393,62 Eur, za dva úkony právnej služby, a to: prevzatie a príprava, spísanie žaloby á 156,20 Eur + 2 x režijný paušál á 7,81 Eur + 20 % DPH, súčasne si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku. Následne v podaní zo dňa 28.04.2014 si žalobca, okrem už uplatnených trov konania, uplatnil tiež náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 165,85 Eur, za jeden úkon právnej služby, a to spísanie vyjadrenia zo dňa 28.04.2014 á 130,17 Eur + 1 x režijný paušál á 8,04 Eur + 20 % DPH.
Súd preskúmal písomné špecifikácie uplatnených trov konania predložené právnym zástupcom žalobcu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku za žalobu 70,- Eur a trov právneho zastúpenia 331,13 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur = 137,97 Eur,
- písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 17.12.2013 vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur = 137,97 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“; podľa výpočtového základu na rok 2013 (priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v prvom polroku 2012 je 781,- Eur) predstavuje 1/6 sumu 130,16 Eur, nie sumu 156,20 Eur, ktoré si žalobca uplatnil v žalobe za úkony prevzatia a prípravy zastúpenia a spísanie žaloby),
- 20% DPH z tejto sumy vo výške 55,19 Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 401,13 Eur (70,- Eur + 331,13 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia úkon - stanovisko zo dňa 28.04.2014 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 20.1.2014 vo výške 130,17 Eur + 1 x režijný paušál á 8,04 Eur + 20 % DPH, a to z dôvodu, že toto stanovisko sa nijako nedotýkalo dôvodu zrušenia druhostupňového správneho rozhodnutia, na ktorý žalobca nepoukázal ani len v žalobe. Reagoval v ňom len na vyjadrenie žalovaného k žalobe, to znamená k žalobným bodom, ktoré formuloval samotný žalobca, ktoré však neboli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. To znamená, že tento úkon právnej pomoci, t.j. vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného nebolo účelné pre uplatnenie práva žalobcu a ani nijako neovplyvnilo rozhodnutie súdu o zrušení napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov preto nemožno trovy v súvislosti s týmto úkonom vzniknuté považovať za účelne vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.