Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Pc-23-2022.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Subarea
11Pc/23/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. F. XX/XX, U., prechodne bytom N.L. XX, U. - G., zast.: JUDr. Gabriela Strýčeková, advokátka so sídlom Gladiolová 12, Nitra, proti odporcom: 1/ B. L., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom L. XXX, E., pobyt: Q. O. XXX XX R. - G. Č. D. R., 2/ mal. G. G., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o návrhu na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o určenie otcovstva k mal.: G.A. G., nar. XX.XX.XXXX, z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 24.05.2022, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 12.07.2022 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že navrhovateľ je otcom maloletej a upravil k dieťaťu rodičovské práva a povinnosti.
2. Zo zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov spísanej na Matričnom úrade I. N. XX.XX.XXXX vyplýva, že otcovstvo k maloletej G. G., nar. XX.XX.XXXX bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov - matky B. L., nar. XX.XX.XXXX a otca G. G., nar. XX.XX.XXXX.
3. Z oznámenia o narodení maloletej G. G., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe narodení matričného úradu G. I., vo zväzku S.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX vyplýva, že G. G., nar. XX.XX.XXXX je dieťa rodičov - matky matky B. L., nar. XX.XX.XXXX a otca G. G., nar. XX.XX.XXXX.
4. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
5. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
6. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
7. Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
8. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
9. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom.
10. Podľa § 104 ods. 2 CMP, ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva.
11. Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
14. Vzhľadom na zistené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že zo zápisnice o určení otcovstva vyplýva, že otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov do zápisnice spísanej na Matričnom úrade I. N. XX.XX.XXXX, t.j. ešte pred podaním návrhu navrhovateľa na určenie otcovstva. Uvedená právna skutočnosť zakladá osobitnú prekážku pre ďalší postup v tomto konaní. Dôsledkom súhlasného vyhlásenia rodičov je totiž to, že dieťa má (právne) otca určeného a ten sa stáva nositeľom všetkých rodičovských práv a povinností a z toho vyplývajúcej právnej ochrany. Súčasne odpadá dôvod pre určovanie otcovstva, keďže dieťa môže mať z právneho hľadiska len jedného otca.
15. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie konania, a to v dôsledku absencie predmetu konania. Otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom, čo zakladá dôvod pre zastavenie konania o určenie otcovstva súdom. Za danej situácie, kedy otcovstvo k maloletému dieťaťu už bolo určené súhlasným vyhlásením, nemohol súd v konaní pokračovať, keďže zo Zákona o rodine a ani z iného zákona nevyplýva možnosť, aby v prípade, ak už raz otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením, mohol toto zaprieť iný muž tvrdiaci svoje biologické otcovstvo. Nedostatok takej hmotnoprávnej úpravy, ktorá by umožňovala biologickému otcovi zaprieť otcovstvo iného muža, ktoré bolo určené súhlasným vyhlásením, nie je všeobecný súd oprávnený preklenúť výkladom.
16. V uvedenej súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 109 CMP, ktoré taktiež nedáva voľnú úvahu súdu, aby zvážil, či konanie zastaví alebo nie. Pri uplatnení teleologického výkladu, ktorý vychádza naj- mä z účelu a zmyslu právnej normy, tak ako aj úmyslu zákonodarcu, berúc do úvahy i výklad historický (pôvodné ustanovenie § 108 OSP) a interpretáciu dotknutého ustanovenia, bolo zámerom zákonodar- cu zamedziť, aby opätovne prišlo k určeniu otcovstva k dieťaťu, ku ktorému už bolo otcovstvo určené na základe druhej domnienky otcovstva, a síce súhlasným vyhlásením rodičov. Inak povedané, súd ne- môže prejednať vec a meritórne rozhodnúť v konaní o určenie otcovstva, ak už prišlo k určeniu otcov- stva súhlasným vyhlásením rodičov k maloletému dieťaťu (či už zo strany domnelého otca alebo iného muža), ergo dospieť ku kladnému alebo zápornému výroku v merite veci, pretože by tým porušil zákon- né ustanovenie § 94 ods. 1 Zákona o rodine a § 109 CMP.
17. Súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že v danej veci nemôže vec meritórne prejednať a rozhod- núť, keďže dôsledkom existencie objektívnej prekážky (súhlasné vyhlásenie rodičov) je absencia spô- sobilého predmetu konania. Dôvodom je právne postavenie putatívneho (domnelého) otca, v ktorom sa
ocitol potom, čo už došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, pretože tu existuje určené otcovstvo, ktoré by muselo byť najskôr oprávneným subjektom zapreté, len potom by bolo opäť možné viesť spor o určenie otcovstva. Inými slovami viesť spor o určenie otcovstva by bolo možné najskôr potom, ako došlo k úspešnému zapretiu otcovstva.
18. Ak by súd hypoteticky v rámci konania o určenie otcovstva rozhodol pozitívnym alebo negatívnym výrokom, atrahoval by tým právomoc, ktorú mu ústava nepriznáva, a teda by konal mimo právomoci zverenej mu ústavou (ultravires). Hoci je doktrína ultravires známa skôr v práve obchodných spoločnos- tí, je aplikovateľná i na uvedený prípad, pretože jej podstatou je zákaz konania nad rámec (Ústavou Slo- venskej republiky) zverenej právomoci. Vzhľadom na uvedené, súd nemohol rozhodnúť nad rámec us- tanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine a § 109 CMP, pretože by jeho rozhodnutie mohlo byť chápa- né ako „actultravires“.
19. O zastavení konania súd rozhodol podľa § 109 v spojení s čl. 3 ods. 1 CMP. Vzhľadom na skutočnosť, že z doslovného znenia ustanovenia § 109 CMP priamo nevyplýva povinnosť súdu zastaviť konanie v prípade, ak k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením dôjde ešte pred začatím konania, napriek tomu súd s použitím analogie legis vyjadrenej v čl. 3 ods. 1 CMP na danú situáciu ustanovenie § 109 CMP aplikoval a konanie zastavil. Ako vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, II. ÚS 345/08 otázka použitia analógie v práve vzniká až vtedy, keď určitú situáciu právna norma priamo nepredvída a neupravuje ju, a až vtedy, keď ani prípustným extenzívnym výkladom určitého ustanovenia nemožno dospieť k tomu, že sa vzťahuje na danú situáciu. Analógia znamená primerané použitie obsahom najbližšieho ustanovenia toho istého právneho odvetvia, alebo celého právneho poriadku, jeho zmyslu a základných zásad. Použitie analógie v občianskom procesnom práve považuje ústavný súd za prípustné.
20. O trovách rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.