Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-58-2014.pdf
PDF · 98.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/58/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, proti žalovanej: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 128,54 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu ohľadne zaplatenia sumy 29,44 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 128,54 eura za obdobie od 16.05.2014 do 21.08.2014 zamieta.
II. Vo zvyšnej časti konanie zastavuje.
III. Žalobcovi sa náhrada pomernej časti trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na tunajší súd 19.05.2014 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 128,54 eura, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 29,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 128,54 eura za obdobie od 16.05.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Odôvodnil ju tým, že dňa 10.06.2011 uzatvoril žalobca so žalovanou Úverovú zmluvu č. 4106039438 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu (ďalej len „ÚP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 497,70 eura žalobcom žalovanej, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach 52,40 eura v počte 12 splátok. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovanej a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bola žalovaná žalobcom vyzvaná listom z 25.06.2012 k splateniu celého zostatku úveru pozostávajúceho z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V žalobe si však žalobca zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty neuplatňuje. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 9 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzby ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 10.07.2012 + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 13,90 eura z čiastky 307,99 eura od 10.07.2012 do 09.01.2013, úrok z omeškania vo výške 15,54 eura z čiastky 128,54 eura od 10.01.2013 do 15.05.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca eviduje voči žalovanej dlh v nasledovnej výške: istina 69,83 eura, úrok 7,92 eura, zosplatnená istina 50,79 eura, spolu 128,54 eura a kapitalizovaný ročný úrok z omeškania 29,44 eura.
Žalobca podaním zo 04.08.2014, doručeným súdu 07.08.2014, na výzvu súdu doplnil, že žalovaná uhradila splátky 28.07.2011 vo výške 52,40 eura, 16.09.2011 vo výške 52,40 eura, 29.11.2011 vo výške 108,- eur, 23.12.2011 vo výške 56,40 eura, 27.03.2012 vo výške 50,- eur, 09.01.2013 vo výške 122,25 eura a 57,20 eura, ktoré boli započítavané v súlade s UP hlavy 5 § 7 na istinu a na úroky. Splátky, ktoré žalovaná uhradila, sú vyčíslené v priloženom Výpise čerpania splátok a úhrad. Dňa 25.06.2012 bola žalovanej v súlade s ÚP hlava 7 § 3 písm. a) zaslaná výzva na splatenie celého dlhu s výzvou k úhrade dlžnej čiastky. Žalovaná po zosplatnení uhradila sumu 179,45 eura. Žalovaná suma 128,54 eura pozostáva z neuhradenej časti istiny 10. a z neuhradenej istiny 11. mesačnej splátky pred zosplatnením vo výške 69,83 eura, z neuhradenej istiny 12. mesačnej splátky po zosplatnení vo výške 50,79 eura. Úrok z omeškania je vypočítaný z čiastky 128,54 eura = súčet časti istiny 10. a istiny 11. mesačnej splátky pred zosplatnením vo výške 69,83 eura + súčet úrokov 10. a 11. mesačnej splátky pred zosplatnením vo výške 7,92 eura + súčet istiny 12. mesačnej splátky po zosplatnení vo výške 50,79 eura od 10.07.2012, t.j. od 15. dňa po zosplatnení (69,83 + 7,92 + 50,79 = 128,54 eura). Úrok z omeškania žalobca požaduje v súlade so základnou úrokovou sadzbou NBS a účtuje si ho od 15. dňa po zosplatnení, teda od 10.07.2012. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 9 % ročne, bola stanovená zákonným spôsobom k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 10.07.2012 (25.06.2012 - ako deň odoslania výzvy + lehota 15 dní na zaplatenie), t.j. ku dňu 10.07.2012 je veriteľ v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Žalovaná po zosplatnení dlhu dňa 09.01.2013 uhradila sumu 179,45 eura a o tieto sumy žalobca ponížil dlh žalovanej. Žalobca už v žalobe vyčíslil zákonný úrok z omeškania ako kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 13,90 eura z čiastky 307,99 eura od 10.07.2012 (prvý deň omeškania) do 09.01.2013 (deň úhrady 179,45 eura), úrok z omeškania vo výške 15,54 eura z čiastky 128,54 eura od 10.01.2013 do 15.05.2014, t.j. deň vypracovania žaloby. Vyčíslený (kapitalizovaný) úrok z omeškania spolu predstavuje sumu 29,44 eura tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad ku dňu vypracovania žaloby, jedná sa o zákonný nárok veriteľa v zmysle § 517 ods. 2 OZ.
Pred začatím pojednávania dňa 25.08.2014 zobral žalobca žalobu späť v časti žalovanej istiny 128,54 eura z dôvodu jej úhrady žalovanou dňa 21.08.2014 a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 29,44 eura a 9 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 128,54 eura za obdobie od 16.05.2014 do 21.08.2014, zotrvávajúc v danej časti na podanej žalobe.
Žalovaná na tomto pojednávaní vypovedala, že ona si pred podaním žaloby nebola vedomá toho, že by mala mať voči žalobcovi ešte nejaký dlh. Vychádzala z toho, že svoj dlh už mala splatený. Keď jej však bola doručená žaloba a prepočítavala si svoje úhrady, tak jej vyšlo, že asi ten jej dlh môže byť vo výške žalovaných 128,54 eura a tak túto sumu uhradila poštovou poukážkou na pošte v Dolnom Kubíne 21.08.2014, čo dokladovala originálom podacieho lístka, preukazujúceho poukázanie sumy 128,54 eura žalovanou uvedeného dňa na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom: 4106039438. Ďalej uviedla, že nevie o tom, že by jej mala byť v roku 2012 doručená výzva k splateniu celého dlhu. Nič také neobdržala, hoci sa zdržiavala na adrese svojho trvalého pobytu L. E. XXX. Poukázala aj na svoju terajšiu situáciu, ktorú žiadala zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania (stará sa o tri deti 19, 15 a 8-ročné, jej mesačný príjem v súčasnosti v čistom predstavuje do 250,- eur + rodinné prídavky, jej exmanžel jej určené výživné na deti neplatí a dala to na exekúciu, pracovala ako finančný poradca pre spoločnosti Provident a Axa, ale v oboch spoločnostiach končí, pretože mesačne zarobí do 250,- eur v čistom).
Vykonané dokazovanie pozostávalo okrem výsluchu žalovanej z oboznámenia podstatného obsahu listinných dokladov tvoriacich obsah spisu predložených žalobcom, a to úverovej zmluvy z 10.06.2011 č. 4106039438 uzavretej medzi účastníkmi (ÚZ č. l. 7), úverových zmluvných podmienok žalobcu (ÚP č. l. 8 - 15), výzvy k splateniu celého úveru listom z 25.06.2012 (č. l. 16) a poštového podacieho hárku ohľadne doručovania tejto výzvy žalovanej (č. l. 17) a výpisu čerpania, splátok a úhrad (č. l. 18).
Na základe takto vykonaného dokazovania, v rámci ktorého súd napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby musel pre potreby rozhodnutia o zvyšnej časti žaloby, ktorej sa netýkalo jej čiastočné späťvzatie, posúdiť dôvodnosť celého žalobcom uplatneného nároku, nakoľko späťvzatím žaloby nedotknutý
predmet konania predstavoval príslušenstvo (v podobe úrokov z omeškania sčasti vyčíslené a sčasti uplatnené percentuálne späťvzatej istiny) mal súd preukázané, že dňa 10.06.2011 žalobca ako veriteľ konajúci prostredníctvom zmluvného partnera a žalovaná ako dlžník uzavreli ÚZ vo forme predtlačeného formulára. Jej horná časť obsahovala osobné údaje o žalovanej ako dlžníkovi (pod výrazným označením „klient“ v jej ľavej časti), pod tým údaje o zamestnávateľovi žalovanej (pod označením „zamestnanie klienta“), pod ktorými je časť označená ako „úver“. V tejto časti je o. i. uvedený druh úveru - účelový/ úhrada tovaru (služby), ďalej názov tovaru - ASUS A52N, predajná cena tovaru/služby - 553,- eur, zaplatené v hotovosti - 55,30 eura, poplatok za poskytnutie úveru - 0,- eur, zľava 0,- eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom - 628,80 eura, celková výška úveru - 497,70 eura, poplatok za vedenie úverového účtu (zahrnutý v splátke) - 0,- eur, mesačná splátka - 52,40 eura, počet splátok - 12, ročná úroková sadzba - 37,66 %, RPMN - 45,7 %, priemerná hodnota RPMN - 46,56 %, celkové náklady spotrebiteľa
- 131,10 eura, dátum prvej splátky - 10.08.2011, úhrada nasledujúcich splátok vždy do 14. dňa v kalendárnom mesiaci, spôsob úhrady splátok - poštovou poukážkou, lehota splatnosti - 14.07.2012. Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ boli ÚP.
Nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca žalovanej dojednaný úver reálne poskytol (vyplatil), čomu podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad došlo 10.06.2011. Žalovaná z dojednaného počtu splátok (12) zaplatila splátky 1. až 9. vcelosti (po 52,40 eura) a v časti splátku 10. (čo do sumy 27,05 eura zo sumy 52,40 eura). Nakoľko žalovaná neuhradila čiastočne splátku 10 a ani vôbec neuhradila nasledujúce splátky 11 až 12 splatné 14.05.2012, 14.06.2012 a 14.07.2012, žalobca v súlade s Hlavou 7 § 3 písm. a) ÚP (pre omeškanie žalovanej s úhradou aspoň dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace) vyzval žalovanú na zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom listom z 25.06.2012, v ktorom vyčíslil celkovú dlžnú čiastku - ku dňu vyhotovenia tohto listu na sumu 334,25 eura s upozornením, že uvedená suma narastá o úroky z omeškania. Dátum 25.06.2012 je uvedený ako termín zosplatnenia aj v doručenom Výpise čerpania, splátok a úhrad. Uvedená výzva so zosplatnením bola zasielaná žalovanej doporučenou zásielkou pod podacím číslom 5150951 na adresu H. X., L. E. XXX, podanou na pošte v Bratislave 27.06.2012. Jej doručenie však žalovaná poprela.
Zmluva, na podklade ktorej si žalobca uplatnil žalovanú pohľadávku, je spotrebiteľskou zmluvou s ohľadom na charakter subjektov, ktoré ju uzatvárali - ako veriteľ žalobca konajúci pri jej uzatvorení a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a ako dlžník žalovaná - spotrebiteľ, keďže táto nekonala pri jej uzatváraní v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Konkrétne ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSU“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Na takýto vzťah je preto potrebné aplikovať okrem ustanovení ZoSU aj ustanovenia OZ upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. OZ) v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu účastníkov. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu, podľa akého predpisu boli uzavreté, sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 a nasl. OZ v tom smere, že s poukazom na cit. ust. § 54 ods. 1 OZ sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (OZ) v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvy s poukazom na § 53 ods. 1 OZ nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky (vyjmúc prípadov, ak ide o predmet alebo cenu plnenia, alebo ak ide o ustanovenia, ktoré boli individuálne dojednané) a ktorých príkladmý výpočet obsahuje ust. § 53 ods. 4 OZ).
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje ZoSU v § 9, ktorý v odseku 1 vyžaduje písomnú formu pri takejto zmluve, ktorej najmenej jedno vyhotovenie dostane každá zmluvná strana a v odseku 2 sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy (okrem všeobecných náležitostí podľa OZ). Nedostatok týchto náležitosti, konkrétne náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSU ten následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V súvislosti so skúmaním týchto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd vyzval zástupcu žalobcu, aby o.i. oznámil a dokladoval s odkazom na konkrétne ustanovenia ÚZ, že je v nej obsiahnutá náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSU, pokiaľ ide o uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN a náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSU, konkrétne uvedenie doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a napokon pod písm. k) - uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, t.j. koľko z danej splátky má predstavovať splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka prípadných poplatkov. Hoci na uvedenú výzvu žalobca (jeho zástupca) reagoval následným podaním zo 04.08.2014, k uvedeným skutočnostiam sa vyjadril len čiastočne. Bližšie v ňom rozšpecifikoval, koľko z každej jednotlivej splátky malo pripadať na splatenie istiny a koľko na splatenie úrokov s tým, že jednotlivé úhrady splátok žalovanou boli započítavané v súlade ÚP (Hlava 5 § 7) na istinu a úroky.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (písm. j),výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm. k).
Súd po oboznámení sa s obsahom ÚZ dospel k záveru, že žalobca pri uzatváraní ÚZ nie dôsledne aplikoval práve vyššie citované ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) ZoSU.
Pokiaľ ide o náležitosť špecifikovanú pod písm. f), z nej je v ÚZ uvedený pod č. 62 „lehota splatnosti“ dátum 14.07.2012, čo má byť (aj keď nie celkom presne v súlade s textáciou zákona) uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Absentuje výslovné uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Pod písm. j) § 9 ods. 2 ZoSU vyžaduje o.i. uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet v ÚZ uvedenej RPMN 23,7 %, čo zmluva neobsahuje.
Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU vyplýva, že z ÚZ má byť o.i. zrejmá ako výška každej splátky istiny poskytnutého úveru, tak aj výška každej splátky úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak sú nejaké poplatky dojednané. Túto náležitosť pokiaľ ide o uvedenie, aká konkrétna je výška splátky samotnej istiny a koľko výška splátky dojednaných úrokov, ÚZ podľa názoru súdu neobsahuje, keďže obsahuje len uvedenie výšky súhrnnej splátky, ktorá je u každej z celkového počtu 12 splátok uvedená vo výške 52,40 eura. Z takejto súhrnnej splátky nie je zrejmé, koľko z každej jednotlivej splátky predstavuje splátka na istinu úveru a koľko na zmluvné úroky. Žalobca to síce rozšpecifikoval u každej zo splátok tak ako to súd uviedol vyššie v jeho podaní zo 04.08.2014, čo však nič nemení na tom, že takýto údaj mal byť obsiahnutý už v samotnej ÚZ.
Pre uvedené nedostatky ÚZ je potrebné úver na jej podklade poskytnutý žalovanému žalobcom považovať s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) ZoSU za úver bez úrokov a bez poplatkov.
Ak žalovaná z poskytnutého úveru do podania žaloby uhradila sumu 498,65 eura, čo je dokonca viac než suma celkovo žalobcom poskytnutých úverových prostriedkov 497,70 eura, pričom žalovaná po podaní žaloby uhradila ďalších 128,54 eura (celú žalovanú istinu), v dôsledku čoho zobral žalobca žalobu v danej časti späť žiadajúc zaviazať žalovanú na zaplatenie žalovaného kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 29,44 eura a tiež 9 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 128,54 eura za obdobie od 16.05.2014 do 21.08.2014 (do dňa, kedy bola uvedená suma uhradená), súd žalobu v časti nedotknutej čiastočným späťvzatím žaloby ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná totiž uhradila podstatne viac (celkovo až 627,19 eura), než by predstavovala aj po odpočítaní uhradenej istiny úveru - sumy 497,70 eura, suma možných úrokov z omeškania v súvislosti s omeškaním žalovanej so splácaním jednotlivých splátok (rátaných len z omeškanej istiny úveru, teda bez splátok úrokov v rámci jednotlivých splátok). Rozdiel (suma uhradená žalovanou nad rámec istiny 497,70 eura) predstavuje 129,49 eura.
Preto súd s ohľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a výšku doterajších úhrad žalovanej na úhradu daného úveru, žalobu v časti nedotknutej čiastočným späťvzatím žaloby ako nedôvodnú zamietol.
V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť - ohľadne sumy 128,54 eura, súd konanie postupujúc podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p. zastavil, nezistiac vážne dôvody na strane žalovanej, pre ktoré by v danej časti predmetu konania so zastavením konania nemala súhlasiť.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorému by s poukazom na § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. (nakoľko prevažnej časti predmetu konania sa týkalo čiastočné zastavenie konania, v ktorej časti zobral žalobca žalobu späť pre správanie žalovanej, ktorá žalovanú istinu po podaní žaloby, konkrétne dňa 21.08.2014, uhradila na účet žalobcu) prináležalo právo na náhradu pomernej časti trov konania, právo na ich náhradu s poukazom na § 150 ods. 1 O. s. p. nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol predovšetkým v tom, že žalovaná už doposiaľ zaplatila žalobcovi výrazne viac než bola povinná mu zaplatiť, keď výška tohto preplatenia značne prevyšuje aj žalobcom uplatnené trovy konania a tiež aj v nepriaznivých pomeroch žalovanej tak ako ich táto deklarovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).