Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-101-2014.pdf
PDF · 72.71 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/101/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v J. J., Z. D. č. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Šrobárova ul.č. 186/9 proti odporkyni A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v J. J., K. S. č. XXX/X, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.9.2010, č.k. 26C/201/2010-21 zanikla ku dňu 01.06.2014.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 15.5.2014, domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči odporkyni, ktorá je jeho dcérou z dôvodu ukončenia jej prípravy na budúce povolanie.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľa súhlasila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a oboznámením listinných dôkazov (rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.09.2010 č.k. 26C/201/2010-21, potvrdenie S. Y.y zo dňa 03.06.2014) a zistil tento skutkový stav:
V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je otcom odporkyne. Výživné navrhovateľa na odporkyňu bolo naposledy určené v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26C/201/2010-21, a to vo výške 120,- eur mesačne od 05.10.2010. Z predloženého potvrdenia S. zo dňa 03.06.2014 mal súd preukázané, že odporkyňa dňa 29.5.2014 ukončila štúdium na strednej škole vykonaním maturitnej skúšky.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z./ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Zánik vyživovacej povinnosti nastáva momentom, kedy dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. U každého dieťaťa je preto zánik vyživovacej povinnosti individuálny - podľa toho, kedy je schopné získať pravidelný príjem a samostatne si z vlastných zdrojov zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady. Rozsudok, ktorým súd rozhoduje o zániku tejto povinnosti rodiča je iba rozsudkom deklaratórnym, ktorým konštatuje splnenie či nesplnenie podmienok pre zánik zákonnej vyživovacej povinnosti, aj napriek tomu, že pojem zrušenie navádza na názor, že súd je tým orgánom, ktorý zruší vyživovaciu povinnosť rodiča voči dieťaťu. Túto právomoc však súd nemá. Zánik vyživovacej povinnosti nastáva zo zákona momentom získania schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť; súd iba deklaratórne potvrdzuje, či dieťa túto schopnosť získalo alebo nie.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporkyňa dňa 29.5.2014 ukončila svoju prípravu na budúce povolanie, a nateraz nepokračuje v ďalšom štúdiu, čím mal súd preukázané, že ku dňu 1.6.2014, kedy navrhovateľ navrhol zrušenie vyživovacej povinnosti, bola schopná samostatne sa živiť. Ako už súd vyššie uviedol, dôležité v tomto konaní je, či odporca získal schopnosť získať pravidelný príjem, a nie či pravidelný príjem naozaj získal.
Vzhľadom na uvedené závery má súd za to, že došlo k naplneniu podmienok stanovených zákonom pre zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa, v súlade s citovaným ustanovením § 62 zákona o rodine.
Na základe uvedeného súd vyhovel návrhu navrhovateľa a s účinnosťou od 28.3.2014 (podľa návrhu navrhovateľa, ktorým bol súd viazaný) konštatoval zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporcu.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko navrhovateľ si trovy konania neuplatnil súd rozhodol, že mu náhradu trov konanie nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).