Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Ps-1-2023.pdf
PDF · 82.93 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17Ps/1/2023
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľa: D. D., L.. XX.XX.XXXX, bytom D. A. XXX/XX, N. G. právne zast.: JUDr. Vladimírom Volčkom, PhD. advokátom so sídlom Mlynská 27, Košice a osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná: I. D., L.. XX.XX.XXXX, bytom G. X, T., v konaní o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 20.01.2023 navrhovateľ žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do rozhodnutia vo veci samej rozhodne, že I. D. nie je oprávnený na nakladanie s finančnými prostriedkami v sume prevyšujúcej 30 eur týždenne, nehnuteľným majetkom, hnuteľným majetkom v hodnote vyššej ako 30 eur, na preberanie finančných prostriedkov vrátane mzdy alebo iného obdobného príjmu, dôchodku, nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti, štátnych sociálnych dávok alebo iných dávok a príjmov, na uzatváranie zmlúv o dielo, úvere, pôžičke, nájomných zmlúv, spotrebiteľských zmlúv, poistných zmlúv, záložných zmlúv, zmlúv o zriadení vecného bremena, zámenných zmlúv, sprostredkovateľských zmlúv, darovacích zmlúv, kúpnych zmlúv, resp. akýchkoľvek zmlúv majetkovo-právnej povahy, na zriaďovanie bankových účtov vo finančných inštitúciách, na samostatné konanie a vystupovanie pred štátnymi orgánmi, orgánmi špecializovanej štátnej správy, územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami, preberanie poštových zásielok, ručiteľských alebo akýchkoľvek zabezpečovacích záväzkov, na rozhodovanie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vrátane ústavnej zdravotnej starostlivosti, o mieste trvalého a prechodného bydliska, na uzatváranie dohôd v dedičskom konaní a spísanie závetu, dohôd o hmotnej zodpovednosti podľa príslušných ustanovení pracovného práva, na udeľovanie plnej moci. Žiadal, aby bol menovanému v rozsahu obmedzenia ustanovený za opatrovníka. Návrhom vo veci samej žiadal obmedziť spôsobilosť menovaného na právne úkony v rovnakom rozsahu a ustanoviť ho za jeho opatrovníka.
2. V návrhu uviedol, že posudzovaný trpí downovým syndrómom od narodenia, avšak táto diagnóza bola jeho rodičmi zamlčovaná nakoľko na jeho tvári nie sú viditeľné typické tvárové znaky charakteristické pre osoby s týmto syndrómom. Jeho rodičia chceli, aby navštevoval klasickú materskú a základnú školu. Pod ich dohľadom a vzdelávaním v detskom veku aj napredoval. Na základnej škole sa stal z neho po vedomostnej stránke šikovný žiak, avšak z dôvodu svojej diagnózy bol príliš dôverčivý a ovplyvniteľný spolužiakmi. Navštevoval aj strednú strojársku školu, avšak nemá vedomosť o tom či ju aj ukončil. Ako najbližší príbuzný posudzovaného má predovšetkým záujem na jeho ochrane nielen po zdravotnej stránke, ale aj po stránke majetkovej, nakoľko zistil, že ho ako ľahko ovplyvniteľnú osobu po smrti jeho otca využívajú cudzie osoby. Otec posudzovaného, ktorý sa oňho staral, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Od tej doby zaznamenal odmerané správanie posudzovaného, ktorý s ním a s celou jeho rodinou prestal komunikovať a odmieta ich vpustiť do bytu. Od domového dôverníka zistili, že dochádza k postupnému vypratávaniu jeho bytu neznámymi osobami. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal predovšetkým z dôvodu, aby sa predišlo vážnej ujme v majetkovej sfére posudzovaného, ktorý disponuje
nielen väčším obnosom finančných prostriedkov, ale aj lukratívnymi nehnuteľnosťami. V súčasnej dobe je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 410 eur mesačne. Nikdy nebol zamestnaný, počas života sa oňho starali rodičia. Čiastočne sa o seba vie postarať, navariť si jednoduché jedlá, uhradiť účty, avšak vzhľadom na jeho diagnózu je ľahko ovplyvniteľný a príliš dôverčivý voči cudzím osobám. Zároveň podľa jeho názoru nedokáže v plnej miere posúdiť dôsledky svojich úkonov, svoj zdravotný stav a zabezpečiť si potrebnú liečbu. Je ľahko manipulovateľný. Počas detstva posudzovaného sa ich rodiny často stretávali, avšak po úmrtí jeho matky vzájomné vzťahy mierne ochladli. V tom čase sa staral o seba prevažne sám, nakoľko jeho otec veľa pracoval. Zároveň obaja v značnej miere požívali alkoholické nápoje, čo viedlo k postupnej degradácii po zdravotnej aj osobnostnej stránke. U otca posudzovaného sa časom prejavili závažné zdravotné problémy, ktoré sa snažil utajiť pred synom i príbuznými a v dôsledku toho prerušil kontakt s rodinou. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ zistil, že otec obmedzovaného zomrel v nemocnici, pričom o jeho hospitalizácii nemal vedomosť. Keď sa zaujímal o to, či je obmedzovaný v poriadku a či nepotrebuje pomoc s pohrebom, zistil, že mu pomáhajú dve jemu neznáme osoby. Spozoroval zvláštne správanie týchto osôb, keď mu odmietli predložiť vyúčtovanie nákladov za pohreb, na kar objednali jedlo pre 25 ľudí, pričom asi 10 porcií si vzali so sebou. Podľa jeho vedomostí si mal obmedzovaný vziať za účelom zaplatenia pohrebu pôžičku. Na pohrebe sa nachádzal v zúboženom stave, fyzicky sa necítil dobre, z hľadiska hygieny bol zanedbaný a v špinavom oblečení. Po pohrebe otca prestal s navrhovateľom úplne komunikovať. Keď ho chcel osobne navštíviť, odmietol sa s ním stretnúť. Od všeobecnej lekárky zistil, že o jeho zdravotný stav a predloženie zdravotnej dokumentácie sa zaujímala aj dotyčná osoba, ktorá mu pomáhala s pohrebom. V tejto súvislosti navrhol, aby súd vyžiadal zdravotnú dokumentáciu od všeobecnej lekárky obmedzovaného a požiadal samosprávny kraj o zbavenie mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka v zmysle § 80 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.. Má podozrenie, že smrť otca a s tým súvisiace psychické rozpoloženie posudzovaného budú chcieť cudzie osoby využiť vo svoj prospech, nakoľko obmedzovaný vlastní majetok nemalej hodnoty, ktorý zdedil po svojich rodičoch.
3. Spolu v návrhom navrhovateľ doručil súdu výpisy z listov vlastníctva č. XX o vlastníctve nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci C. B., okres T. - M., katastrálne územie O. a č. XXXXX nachádzajúcich sa v obci T. - I., okres T. W., katastrálne územie D..
4. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
5. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ust.§ 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa ust. § 330 ods. 1, 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci spôsobilosti na právne úkony, ktoré konanie upravuje CMP /konanie vo spôsobilosti na právne úkony/, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov.
13. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
14. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné a možné nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len vtedy ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je závažným zásahom a vyžaduje si dôkladné posúdenie čo nie je možné bez riadne vykonaného dokazovania. Navrhovateľ ani len neosvedčil, že menovaný trpí duševnou poruchou. Zároveň nemal súd za osvedčené ani nebezpečenstvo ujmy hroziacej menovanému. Sú to nepreukázané tvrdenia navrhovateľa. Neodkladné opatrenie je inštitútom dočasným, súd v konaní o jeho návrhu nevykonáva dokazovanie a rozhoduje len na základe osvedčenia relevantných skutočností bez pojednávania. Nie je to inštitút na dosiahnutie skoršieho rozhodnutia vo veci. Pri rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musia byť splnené zákonné predpoklady, ku ktorým konajúci súd môže dospieť až na základe dôsledne vykonaného dokazovania vo veci samej a nemôže rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu. S poukazom na uvedené nie je možné považovať za dôvodné obmedziť spôsobilosť menovaného na vykonávanie jednotlivých úkonov už neodkladným opatrením bez riadne vykonaného dokazovania len na základe neosvedčených tvrdení navrhovateľa o jeho duševnej poruche. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka závažného zásahu do právnej sféry osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia tak presahuje rámec nevyhnutnej úpravy pomerov účastníkov neodkladným opatrením. Vydaním takéhoto neodkladného opatrenia by súd prejudikoval to čo má byť až samotným meritom veci. Pokiaľ by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, zasiahol by do osobných práv posudzovaného bezdôvodne a bez osvedčenia potreby a nutnosti. Keďže nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.