Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/73/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresný úrad Prievidza, so sídlom Prievidza, Medzibriežková 2, proti povinnej: W. U., bytom E., M. XXX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 33,19 Eur, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. októbra 2013, č.k. - 15, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 15.10.2010, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a s poukazom na § 46 ods. 3 veta prvá a druhá Exekučného poriadku a § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. Uviedol, že dňa 02.02.2007 bol súdnemu exekútorovi Mgr. Viere Hurtišovej doručený návrh na vykonanie exekúcie, čím začalo exekučné konanie a povinná uhradila pohľadávku poštovou poukážkou až dňa 18.04.2007, ktorá bola pripísaná na účet oprávneného dňa 20.04.2007, tzn. po začatí exekučného konania a súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie. Povinná sa s úhradou vymáhanej pohľadávky dostala do omeškania, návrh na začatie exekúcie bol podaný od samého počiatku dôvodne, a preto plnenie povinnej po začatí exekučného konania už v žiadnom prípade nemožno považovať za dobrovoľné. Uvedenú situáciu rieši Exekučný poriadok v uvedených ustanoveniach, pritom so skutočnosťou, že povinná plnila až po začatí exekučného konania, nespája zastavenie exekúcie. Dôvodil, že zaplatenie pohľadávky po začatí exekučného konania nie je dôvodom, aby súd vyhovel návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku. Exekučné konanie sa začalo dňa 02.02.2007, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Tiborovi Hurtišovi, v tom čase zástupcovi súdnej exekútorky Mgr. Viery Hurtišovej, udelené súdom prvého stupňa dňa 15.03.2007 na vymoženie istiny vo výške 1.000,00 Sk (33,19 Eur) a trov exekúcie, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 03.04.2007. Nakoľko k úhrade istiny došlo po začatí exekúcie, dňa 20.04.2007, súdnemu exekútorovi vznikol v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nárok na náhradu trov exekúcie. Rozlíšenie procesného spôsobu ukončenia exekúcie upustením od vykonania exekúcie od zastavenia exekúcie má význam z pohľadu nároku súdneho exekútora na trovy exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Poukázala na skutočnosť, že náhradné doručenie, resp. fikcia, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené aj napriek tomu, že si ho povinná neprevzala, alebo sa o ňom nedozvedela, tu neplatí. Doručenie musí byť teda skutočne vykonané. Platí to však výlučne pre tento typ písomnosti - upovedomenie o začatí exekúcie. Spôsob doručenia písomnosti, predmetného upovedomenia o začatí exekúcie, ktorý uvádza náhradný exekútor vo svojej odpovedi je v rozpore so zákonom, zavádzajúci, bez relevantných dôkazov a do dňa 14.10.2013 pre povinnú neznámym dokumentom, bez akéhokoľvek doručenia a poučenia, s čím sú spojené všetky následky. Poukázala na skutočnosť, že upovedomenie o začatí exekúcie videla

prvý krát od oprávneného a požiadala ho o vyhotovenie kópie dňa 14.10.2013, na ktorom je pečiatka doručenia pošty dňa 15.05.2007. Ak došla pošta oprávnenému dňa 15.05.2007, tak termín uvádzaný súdnym exekútorom o doručení pošty povinnej je zavádzajúci a úmyselne vykonštruovaný. Nakoľko povinnej nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, tak nie je povinná uhradiť trovy exekúcie, ktoré boli vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie vo výške 31,60 Eur (odmena 16,60 Eur + hotové výdavky + DPH). Poukázala na skutočnosť, že svoju pohľadávku uhradila dobrovoľne oprávnenému dňa 18.04.2007. Uviedla, že aj napriek všetkým dôkazom sa povinná rozhodla trovy exekúcie vo výške 31,60 Eur uhradiť na účet súdneho exekútora. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vyhovel v plnom rozsahu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, zaviazal súdneho exekútora vrátiť trovy exekúcie vo výške 31,60 Eur a zaviazal oprávneného a súdneho exekútora k znášaniu trov súdneho konania, ktoré uplatní na súdnom pojednávaní.

K podanému odvolaniu povinnej sa písomne vyjadril oprávnený, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne a to z pohľadu správneho skutkového zistenia, ako aj správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa považoval za riadne zdôvodnené, presvedčivé a vydané na základe riadne vykonaného dokazovania.

Zákonný sudca súdu prvého stupňa sa vyjadril tak, že odvolaniu povinnej nemieni vyhovieť a spis preto predložil Krajskému súdu v Trenčíne podľa

Po predložení veci Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.01.2007, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 02.02.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej o vymoženie sumy 1.000,- Sk (33,19 Eur), a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie o uložení pokuty Obvodného úradu v Prievidzi ako miestne príslušného správneho orgánu pod sp. zn. -2 zo dňa 09.01.2006, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2006 a vykonateľnosť dňa 25.02.2006. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, Okresný súd Prievidza dňa 15.03.2007 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnej.

Podaním zo dňa 15.10.2010 povinná navrhla exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, nakoľko zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie a poukázala na oznámenie oprávneného zo dňa 13.10.2010, ako aj na skutočnosť, že pohľadávku oprávneného uhradila.

Na výzvu súdu prvého stupňa oprávnený podaním zo dňa 03.10.2013 oznámil, že povinná dňa 18.04.2007 uhradila poštovou poukážkou pohľadávku vo výške 1.000,- Sk (33,19 Eur), ktorá suma bola pripísaná na jeho účet dňa 20.04.2007. Uviedol, že z uvedeného dôvodu netrvá na vymáhaní pohľadávky, avšak týmto nie sú dotknuté práva súdneho exekútora na vymáhanie trov exekúcie od povinnej.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa následne návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu.

Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Súd exekúciu zastaví, ak je splnený niektorý zo zákonných dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu súd zastaví aj v prípade, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané ( Exekučného poriadku). Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (, ). Najčastejším dôvodom na použitie tohto ustanovenia je splnenie dlhu. Splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Uskutočnenie platieb počas exekúcie sa preukazuje priamo poverenému súdnemu exekútorovi, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.

Dôkaz o zániku dlhu podľa príslušných hmotno-právnych ustanovení ( až ) zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2002, sp. zn. ).

Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že povinná dňa 18.04.2007 uhradila poštovou poukážkou priamo oprávnenému sumu 33,19 Eur, teda pohľadávku oprávneného vymáhanú v tomto exekučnom konaní, ktorá suma bola pripísaná na účet oprávneného dňa 20.04.2007.

Oprávnený podal svoj návrh na začatie exekúcie na exekútorskom úrade súdneho exekútora Mgr. Viery Hurtišovej dňa 02.02.2007, ktorým dňom sa začalo exekučné konanie proti povinnej (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekučným súdom udelené dňa 15.03.2007, pričom súdnemu exekútorovi bolo doručené dňa 03.04.2007. Z uvedeného je nepochybné, že platba povinnej zo dňa 18.04.2007 v prospech oprávneného bola vykonaná už počas výkonu exekúcie proti povinnej. Vykonanú platbu je povinný evidovať poverený súdny exekútor. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že pokiaľ išlo o pohľadávku oprávneného, exekúcia skončila vymožením, pričom exekučný súd osobitné rozhodnutie o zastavení exekúcie v takomto prípade nevydáva.

Odvolací súd zároveň uvádza, že v rámci núteného výkonu exekučného titulu, to znamená pri výkone exekúcie, vzniká súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 Exekučného poriadku). Oprávnený a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Samotná povinná si musela byť vedomá vzniku uvedených trov, keď dobrovoľne v stanovenej lehote na plnenie si nesplnila svoju povinnosť uloženú rozhodnutím o uložením pokuty príslušného správneho orgánu. Povinná tak v predmetnom exekučnom konaní musí uhradiť okrem dlžnej istiny aj príslušné trovy exekúcie (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku).

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .