Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/77/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci navrhovateľky Q. W., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, G. K., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie sumy 402 € s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala vydania od odporcu bezdôvodného obohatenia vo výške 402 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne, počítaný od 30.4.2014 do zaplatenia s poukazom na uzavretú zmluvu o úvere, ktorá však nespĺňala zákonom stanovené náležitosti a treba ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil s poukazom na pracovnú zaneprázdnenosť, súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, návrh žiadal zamietnuť s poukazom na obsah svojho písomného vyjadrenia a vznesenú námietku premlčania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, ako aj právneho zástupcu navrhovateľky, oboznámil sa s podaným návrhom, so zmluvou o úvere, s rozpisom splátok a pokút, s výzvou na vrátenie plnenia, s písomným vyjadrením odporcu, so žiadosťou o úver, s rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava, s ostatným spisovým materiálom.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na to, že uzatvorila dňa 26.1.2010 s odporcom Zmluvu o úvere, ktorý jej poskytol finančné prostriedky vo výške 350 €. Navrhovateľka zaplatila odporcovi sumu 752 €, čiže o 402 € viac, ako mal odporca nárok, a tak sa odporca bezdôvodne obohatil. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu bezdôvodné obohatenie videla v tom, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy, a preto je ju potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zástupca navrhovateľky konštatoval, že finančné prostriedky zo strany odporcu neboli poskytnuté navrhovateľke na účel povolania, pretože v tom čase, keď navrhovateľka uzatvárala zmluvu, nebola zamestnaná a ani nevykonávala povolanie, predložil súdu rozhodnutie o tom, že poberala invalidný dôchodok. Zástupca navrhovateľky uviedol, že v zmluve nie je uvedené RPMN, takisto nie je uvedená celková čiastka, ktorú by mala navrhovateľka zaplatiť, nie je tu uvedená ani doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Zároveň uviedol, že návrh bol podaný v rámci subjektívnej premlčacej lehoty, pretože navrhovateľka sa o bezdôvodnom obohatení

dozvedela až v januári 2014, pričom je toho názoru, že objektívna lehota by mala byť 10-ročná, nakoľko bol daný úmysel odporcu bezdôvodne sa obohatiť, pretože uvádzal vysoký poplatok za úver.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom s poukazom na to, že navrhovateľke nemožno priznať postavenie spotrebiteľa. Zároveň konštatoval, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto sa na ňu nemôžu vzťahov výlučne ustanovenia . Poukázal na to, že navrhovateľke bol úver poskytnutý na účely povolania, pričom zmluva o úvere poskytuje možnosť prehlásiť, že finančné prostriedky dlžník použije nielen na účel zamestnania, ale aj povolania, podnikania alebo na iný účel. Prehlásenie, že navrhovateľka použije finančné prostriedky na účel povolania, aj vlastnoručne podpísala. Pokiaľ by nešlo o pravdivé tvrdenie, odporca uviedol, že je presvedčený, že navrhovateľka by k takémuto vyhláseniu nikdy nepripojila na znak súhlasu podpis. Zároveň poukázal na to, že je treba akceptovať dobrú vieru odporcu, s ktorou vstupoval do právneho vzťahu. Zároveň uviedol, že keďže zmluvu nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluva nemusí obsahovať ani RPMN. Zároveň konštatoval, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, a vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na to, že návrh navrhovateľky je premlčaný v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu, a to dňa 24.2.2014, pričom navrhovateľka sa s návrhom na zaplatenie obrátila na súd až dňa 5.5.2014.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinný v čase uzavretia zmluvy, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 toho istého zákona ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,

e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,

h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona 2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.

Podľa § 1 ods. 3 toho istého zákona zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 toho istého zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 26.1.2010 Zmluvu o úvere. V zmysle uvedenej zmluvy o úvere odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 350 € a navrhovateľka sa ho zaviazala zaplatiť o sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346 €, čiže spolu 696 € v 12 mesačných splátkach po 58 €, počnúc dňom 20.2.2010 na účet veriteľa. Zároveň navrhovateľka prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon povolania. Z predloženej žiadosti o úver zo dňa 25.1.2010 súd zistil, že navrhovateľka ako žiadateľka je zaškrtnuté políčko dôchodkyňa. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že v čase uzavretia zmluvy o úvere navrhovateľka nevykonávala žiadne povolanie, súdu predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, z ktorého je zrejmé, že je poberateľkou invalidného dôchodku, reálne v čase uzavretia zmluvy nepracovala a zo strany odporcu neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by jednoznačne potvrdili, že navrhovateľke boli finančné prostriedky reálne dané na účel zamestnania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľského úveru, nakoľko navrhovateľka v čase uzatvárania zmluvy bola fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale takisto aj na základe zmluvy o pôžičke ( ). Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, neobsahuje základné náležitosti, a to neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Vzhľadom na to je nutné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom aj keď podmienky náležitosti zmluvy splnené neboli, spotrebiteľská zmluva je platná, pretože spotrebiteľke bol poskytnutý úver, a tento úver aj čerpala, avšak je nutné ho považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Z prehľadu splátok súd zistil, že navrhovateľka zaplatila dňa 18.2.2010, 19.7.2010, 19.7.2010, zakaždým po 58 €, dňa 2.8.2010 zaplatila 56 €, dňa 6.9.2010, 8.10.2010 a 2.11.2010 zakaždým po 58 €, dňa 5.1.2011 zaplatila 116 €, 7.2.2011 zaplatila 58 € a 24.2.2011 zaplatila 174 €. Spolu navrhovateľka zaplatila 752 €. Vzhľadom na to, že zmluvu z vyššie uvedených dôvodov je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vznikla povinnosť odporcovi vyplatiť navrhovateľke sumu 402 € (752 € = 350 €).

V danej veci však odporca vzniesol námietku premlčania, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, ktorá je stanovená v zákone. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené obdobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. Aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že navrhovateľka sa skutočne dozvedela o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia najskôr v januári roku 2014. Navrhovateľka podala návrh na tunajší súd dňa 5.5.2014, čiže je zrejmé, že návrh bol podaný v čase plynutia subjektívnej lehoty. Navrhovateľka žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 402 €, pričom z prehľadu splátok je zrejmé, že poslednú splátku, ktorú zaplatila odporcovi vo výške 174 € zaplatila dňa 24.2.2011. Ostatné splátky boli zaplatené ešte pred týmto dátumom. Z uvedeného je zrejmé tak, ako súd konštatoval, že návrh navrhovateľka podala na súd dňa 5.5.2014, že ho podala po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a vzhľadom na to, že odporca sa premlčania dovolal, súd nemohol navrhovateľke žalovanú sumu priznať, a z toho dôvodu súd jej návrh zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu trojročnej premlčacej doby podľa a nie štvorročnej podľa na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení - 54 . Dualistický systém záväzkového práva v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie spotrebiteľskoprávnej a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Súd sa nestotožnil s tvrdením zástupcu navrhovateľky, že v danej veci išlo zo strany odporcu o úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda plynie desaťročná objektívna premlčacia doba. V konaní nebolo preukázané ničím, že by sa žalovaný na úkor navrhovateľky úmyselne obohacoval. V prípade odporcu dôvodom bezdôvodného obohatenia mala byť úverová zmluva, ktorá sa má považovať za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na to, že neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle právnej úpravy. Aj keď súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že odporca mal úmysel sa obohatiť voči navrhovateľke. V tejto súvislosti treba príkladmo poukázať aj na to, že navrhovateľka jednu splátku zaplatila v nižšej sume ako v zmysle zmluvy mala (splátka, zaplatená dňa 2.8.2010), pričom v mesiaci december 2010 žiadnu splátku nesplatila a splátky nezaplatila ani v mesiacoch marec, apríl, máj, jún 2010, pričom zo strany odporcu nedošlo k žiadnemu sankcionovaniu navrhovateľky za nedodržanie uvedených termínov a výšok splátok. Zmluva neobsahuje ani žiadne ustanovenia o zabezpečení záväzku, napr. zriadenie záložného práva, preto nie je možné prisvedčiť navrhovateľke, že by zo strany odporcu išlo o úmysel na jej úkor sa obohatiť. Tieto skutočnosti z jej strany neboli ničím preukázané. Vzhľadom na to, že odporca vzniesol námietku premlčania, navrhovateľka podala návrh po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto súd jej návrh zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal v konaní úspech, zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplynuli, tieto si ani neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.