Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_16P-162-2014.pdf
PDF · 103.15 KB
Case nature
Subarea
16P/162/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. U. F. S.. XX.X.XXXX, X.. U. F., S.. XX.X.XXXX J. M. Y. X. L. C. Z. J. Ú. Q.G., V. W. L. R. V. S. W., U. R., X. V. F., S.. X.XX.XXXX, M. I. XX, V. S. W. L. J. X. F., S.. XX.X.XXXX, M. Q.Á. S. XX, V. v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca zo dňa 2.6.2014 na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu dňa 2.6.2014 domáhal zníženia výživného na mal. U. L. X.. U. na minimálnu výšku.
Svoj návrh odôvodnil tým, že v dôsledku jeho mesačných platov žiada o zníženie jeho vyživovacej povinnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojenými spismi na základe čoho súd zistil tento skutkový stav :
Otec vo svojej výpovedi doplnil svoj návrh tak , že by bol schopný po znížení na obe deti spolu platiť výživné v sume maximálne 100 Eur. Poukázal na to, že ešte spláca jeden úver, ktorý mali z manželstva a tiež si musel zobrať ďalší úver, aby mal kde bývať. Toho času je zamestnaný v spoločnosti Y., predtým pracoval v spoločnosti Z., odkiaľ odišiel kvôli tomu, že im tam klesal príjem. Toho času býva v jednoizbovom byte v V., ktorý zakúpil v novembri minulého roku za cenu 25 000 Eur. Na zakúpenie tohto bytu si zobral úver, ktorý teraz mesačne spláca vo výške 93,05 Eur mesačne. V uvedenom byte býva sám. Okrem tohto úveru spláca úver z manželstva 136,06 Eur mesačne, ktorý bol použitý na zakúpenie mot. vozidla. Uvedené vozidlo nemá, lebo sa predalo za 2200 Eur a tieto peniaze použil na zakúpenie zariadenia bytu, ktorý si obstaral. Tiež má úver aj od A., ktorý mesačne spláca v sume 50,86 Eur a ktorý bral vo výške 800 Eur na zakúpenie gauča a tiež z tejto sumy vrátil požičané peniaze. Do času kým si nezakúpil byt prebýval u brata, ktorému platil mesačný poplatok 60 Eur. Tento byt mal jeho brat v podnájme a šlo o dvojizbový byt. V súčasnosti za svoj vlastný byt platí 60 Eur do správcovskej spoločnosti a 10 Eur mesačne za elektriku. Chlapcom platí u nich doma internet v sume 13,40 Eur mesačne. Výživné na deti má uhradené s výnimkou mesiaca august. Úhradu výživného, ktoré mal určené, doteraz realizoval, tak, že od matky maloletých v rámci vysporiadania BSM dostal sumu 3000 Eur v hotovosti a čiastka 1200 Eur, ktorú mu mala ešte doplatiť, jej nechal ako predplatenie výživného na deti. Takto mal predplatené výživné na obdobie 7 mesiacov do mája 2014. Výživné za mesiace jún a júl 2014 uhradil čiastočne z jeho výplaty a tiež sa zadĺžil, kedy si požičal peniaze od priateľky a to za mesiac jún sumu 80 Eur a v mesiaci júl sumu 100 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Okrem bytu nevlastní
žiaden hodnotnejší majetok. Platí si telefón v sume 30 Eur mesačne. Nad rámec bežného výživného chlapcom prispel vždy, keď je s nimi.
Matka vo svojej výpovedi s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že býva s deťmi v jednoizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Uvedený byt nadobudla po rozvode v rámci vysporiadania BSM, kedy z neho vyplatila otca mal. detí čiastkou 3000 Eur v hotovosti a suma 1260 Eur bola použitá na úhradu výživného zo strany otca na deti ako preddavok na 7 mesiacov. Uvedenú čiastku na vyplatenie otca mal. detí získala od svojich rodičov, ktorý jej sumu 3000 Eur darovali. Je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume 151,50 Eur mesačne. Je zamestnaná v opatrovateľskej službe M. na čiastočný úväzok v trvaní 4 hodiny denne s príjmom 170 Eur v hrubom a poberá tiež daňový bonus 60 Eur na tri deti spolu. Tiež poberá prídavky na tri nezaopatrené deti v sume 70 Eur mesačne a výživné na dcéru Z. v sume 80 Eur mesačne, takže jej celkový príjem spolu bez sumy výživného, ktorú jej hradí otec na oboch mal. chlapcov, predstavuje čiastku 470 Eur mesačne. Okrem bytu, ktorý vlastní už nemá žiadne iné majetkové hodnoty. Pokiaľ ide o výdavky uhrádza poplatky za bývanie a to za byt v sume 84 Eur mesačne ako poplatok správcovskej spoločnosti, sumu 33 Eur mesačne ako úhradu do fondu opráv, inkaso vo výške 43 Eur mesačne, káblovú televíziu v sume 7,11 Eur mesačne. Spolu tak výdavky na bývanie predstavujú sumu 167,11 Eur mesačne. Okrem mal. U. L. U. má tiež vyživovaciu povinnosť k dcére Z., ktorá nepochádza zo vzťahu s otcom mal. detí. Tejto dcére ona uhrádza 30 Eur mesačne cestovné autobusom, a tiež lieky na imunitu a pomôcky do školy. Ročné výdavky na dcéru sú tak v sume 65 Eur . Ďalej tiež uhrádza komunálny odpad v celkovej výške 48 Eur ročne a daň za byt v sume 9,24 Eur ročne. Mal. U. toho času nastupuje do 5. ročníka ZŠ a mal. U. nastupuje do Materskej škôlky. Výdavky na mal. syna U. do školy sú cca 36,31 Eur mesačne, v čom je zahrnutá strava 20 Eur, školský klub 4 Eura, lieky 2,31 Eura, futbal 10 Eur mesačne. V prípade ak idú na nejaký zápas tak mu uhrádza 10 Eur štartovné. Výdavky na školu v prírode boli 115 Eur. U mal. U. a sú mesačné výdavky vo výške 35 Eur, z toho 23 Eur na stravu a 12 Eur ako poplatok za škôlku. Ročné výdavky sú 72 Eur a to na ZRPŠ, akcie v škôlke a školské pomôcky. Obaja chlapci sú zdraví a nemajú žiadne vážne zdravotné komplikácie. Ona samotná nemá žiadne podĺžnosti a úvery. Potvrdila, že otec má uhradené výživné na mal. deti s výnimkou mesiaca august 2014. Podľa matky má otec ľahkovážny prístup k deťom, oni samotné ho musia vyhľadať, napr. aj v pohostinstve, inak o ne neprejaví záujem.
Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne navrhol návrh otca zamietnuť. Poukázal na to, že je zrejmé, že u otca došlo k zníženiu príjmu, ale na druhej strane znížením výživného by sa matka dostala do finančných problémov. Poukázal na to, že otec má viac možností sa zamestnať ako matka, ktorá má zníženú pracovnú schopnosť a má v starostlivosti tri maloleté deti.
Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 16P/65/2013-32 zo dňa 8.4.2013 súd zistil, že manželstvo rodičov maloletých bolo rozvedené na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletí boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. U. sumou 100,-- Eur mesačne a na mal. U. sumou 80,-- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa styk otca s maloletými deťmi sa neupravil. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že v čase schvaľovania uvedenej rodičovskej dohody matka maloletých bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 147,-- Eur mesačne. Bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a tiež pracovala pre neziskovú organizáciu M., S..J.. V. S. W., pre ktorú vykonávala opatrovateľskú starostlivosť s príjmom 170,-- Eur mesačne. Poberala tiež prídavky na deti a spolu s otcom maloletých vlastnili byt, ktorý obývali a za ktorý splácali stavebný úver mesačne vo výške 92,-- Eur. Otec maloletých bol v období od 12.12.2012 do 31.12.2012 zamestnaný na základe Dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa Podzemní stavby Z., L..V.. - organizačná zložka, V. S. W., kedy za uvedené obdobie mu bola vyplatená odmena vo výške 392,61 Eur v čistom. Následne bol zamestnaný u materskej spoločnosti tohto zamestnávateľa, u ktorého podľa jeho účastníckej výpovede sa jeho čistý príjem pohyboval vo výške 17 000,-- Kč. (t.j. cca. 660,78 Eur pri kurze 1,-- Euro = 25,727 Kč stanoveného na deň 8.4.2013 Európskou centrálnou bankou). Jeho český zamestnávateľ mu preplácal ubytovanie v Čechách, ako aj cestovné domov a späť. V Čechách mal akurát náklady na stravu, nakoľko jeho zamestnávateľ mu preplácal len stravnú jednotku do výšky 157,-- Kč denne, čo vystačilo tak akurát na obed. Do domácnosti matke maloletých v tom čase prispieval sumou na úhradu polovice nákladov na domácnosť, a tiež splácal úver vo výške 150,-- Eur mesačne, ktorý bol použitý na zakúpenie motorového vozidla za sumu 5.300,--
Eur. Uvedené vozidlo bolo písané na neho. Maloletý U. v tom čase navštevoval 3. triedu Základnej školy a maloletý U. Materskú školu.
Pokiaľ ide o súčasne pomery oboch rodičov maloletých detí, matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 151,50 Eur mesačne. Nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a naďalej pracuje pre neziskovú organizáciu M., S..J.. V. S. W. ako opatrovateľka s priemerným mesačným zárobkom za obdobie od apríla 2013 do decembra 2013 vrátane v sume 162,96 Eur mesačne a za obdobie od januára 2014 do mája 2014 vrátane v sume 173,88 Eur mesačne. Je poberateľkou prídavkov na tri maloleté deti v sume 70,56 Eur mesačne.
Otec maloletých bol do 14.4.2014, kedy ukončil zamestnanecký pomer dohodou z vlastnej iniciatívy, zamestnancom spoločnosti Q. V. Z. L..V.., Q. . Za obdobie od 1.5.2013 do 31.12.2013 bola jeho čistá mzda u tohto zamestnávateľa v sume 118.686,--Kč, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 14.835,85 Kč, a za obdobie od 1.1.2014 do 14.4.2014 sume 32.578,--Kč , čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 9.308,--Kč ( 32.578,--Kč / 3,5 mesiaca) /t.j. cca. 338,89 Eur pri kurze 1,-- Euro = 27,466 Kč stanoveného na deň 14.4.2014 Európskou centrálnou bankou/. Podľa správy Sociálnej poisťovne od 22.4.2014 je zamestnancom spoločnosti Y., V.. V. R..J.., Q. , kde podľa potvrdenia uvedeného zamestnávateľa mu za mesiac apríl 2014 bola vyplatená mzda vo výške 268,79 Eur, za mesiac máj 2014 v sume 461,98 Eur, za mesiac jún 2014 v sume 449,612 Eur a za mesiac júl 2014 v sume 598,07 Eur., Spolu tak uvedené uplynulé obdobie mu bola vyplatená mzda v celkovej výške 1.778,45 Eur, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 445,- Eur.
Podľa potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu V. S. W. obaja rodičia maloletých nie s v súčasnosti vlastníkmi a ani držiteľmi žiadneho motorového vozidla.
Zo správy Ú. Q. V. W. L. R. V. S. W. vyplynulo, že mal. Dominik bol v školskom roku 2013-2014 žiakom 4. ročníka základnej školy. Navštevoval školskú jedáleň , za ktorú matka uhrádzala sumu 23,--Eur, školskú družinu, za ktorú hradila sumu 4,--Eura, futbalový krúžok s poplatkom 10,--Eur. , školské podujatia s poplatkami v sume 10,--Eur a do triedneho fondu a na poplatku škole matka ročne hradila sumu 25,--Eur. Zúčastnil sa školy v prírode , za ktorú matka uhradila sumu 125,--Eur. Za školské pomôcky uhrádzala sumu 20,--Eur mesačne. Maloletý Dávid v uvedenom školskom roku navštevoval materskú školu , kde matka uhrádzala poplatok vo výške 12,--Eur a stravné v sume 23,--Eur mesačne. Na podujatia organizované škôlkou matka uhrádzala 6,--Eur mesačne.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru , že návrh otca je potrebné zamietnuť. Je síce pravda , že pri porovnaní príjmu , ktorý otec dosahoval pri poslednej úprave výživného v rámci rozvodového konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 16P/65/2013 , kedy otec deklaroval svoj príjem vo výške 17 000,-- Kč. (t.j. cca. 660,78 Eur podľa vtedy platného prepočítacieho kurzu stanoveného Európskou centrálnou bankou), s príjmom ktorý otec dosahuje v súčasnosti v priemere u svojho terajšieho zamestnávateľa vo výške 445,--Eur mesačne , je zaznamenaný pokles, avšak súd sa dospel k záveru, že táto samotná okolnosť nemôže postačovať k tomu, aby bolo možné znížiť otcovi výživné na maloletých .
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zaradilo majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiska na zisťovanie tzv. potencionality príjmov, ktorá má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v SR nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojím predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec, alebo v doterajšej miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú lehotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec okrem svojho príjmu disponoval aj ďalšími finančnými obnosmi a to sumou, ktorú obdržal jednak za predaj motorového vozidla vo výške 2.200,--Eur a jednak , ktorú obdržal od matky maloletých detí v rámci vyporiadania BSM vo výške 3.000,--Eur. Obe tieto sumy pritom použil len na uspokojenie svojich vlastných potrieb, kedy nimi zariadzoval svoje nové bývanie, ktoré si obstaral. Suma 5.200,--Eur sa súdu na zariadzovanie jednoizbového bytu javí ako neprimerane vysoká a pokiaľ otec sa rozhodol ju v plnej miere využiť na uspokojenie len svojich materiálny potrieb je zrejmé, že týmto uprednostnil tieto pred výživou svojich maloletých detí. Platí pritom pravidlo, že vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom má prednosť pred uspokojovaním akýchkoľvek iných potrieb povinného rodiča, než sú jeho bežné potreby. To súd ešte dáva do pozornosti, že na dozariazdovanie bytu si otec podľa vlastnej výpovede bral ďalšiu pôžičku od nebankového subjektu na zakúpenie gauča. Súd preto splácanie uvedenej pôžičky , ktoré otec realizuje v mesačných splátkach po 50,86 Eur, rovnako nepovažuje za nevyhnutný náklad pre otca na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Samotný otec pripúšťa tiež to, že vzhľadom na získanie nových zákazok jeho terajším zamestnávateľom je predpoklad nárastu jeho príjmu a tento otcovi už mierne rástol aj v uplynulých mesiacoch, keď len v porovnaní jeho mesačného príjmu za mesiac máj 2014 a júl 2014 tento vzrástol o cca 136,--Eur.
Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedenú v enunciate jeho rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch o exekučnom poriadku).