Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-147-2013.pdf
PDF · 85.99 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/147/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s., so sídlom Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpeného Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 36 866 733, proti žalovanému: V. J., narodený XX.X.XXXX, bytom O. 5, G., , o zaplatenie 1,33 eura (40 Sk), t a k t o
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 23.3.2006, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.3.2006, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1,33 eura (40 Sk) titulom nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov (t. j. za mesiac máj r. 2005) v celkovej výške 40 Sk, pričom žalobca uviedol, že si uplatnil len nepremlčanú časť dlhu vo výške 40 Sk. Žalobca dôvodil, že žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, pričom podľa § 3 ods. 3 a § 4 ods. 1, 2 tohto zákona bol žalovaný povinný v období od 1.8.2003 do 30.6.2005 platiť koncesionárske poplatky za rozhlasový prijímač vždy do 15. dňa v mesiaci vo výške 40 Sk. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol postúpením od Slovenského rozhlasu, so sídlom Mýtna 1, Bratislava. O postúpení pohľadávky bol žalovaný oboznámený písomným oznámením Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005 a zároveň bol vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške 40 Sk. Žalovaný napriek výzve dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil.
Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril.
Súd nariadil vo veci pojednávanie a v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní, neúčasť na pojednávaní ospravedlnili pracovnou vyťaženosťou a súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 31.3.2006, s listinnými dôkazmi, a to výzvou na úhradu nedoplatku zo dňa 20.10.2005, potvrdením Slovenského rozhlasu, výpisom nedoplatkov žalovaného evidenčné číslo XXXXXXXXXX, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný vypovedal, že o nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch nemá vedomosť, pretože v r. 2002 odišiel na dôchodok a všetky finančné veci teraz spravuje jeho manželka, ktorá mu uviedla, že ak zaplatila za televíziu, zaplatila aj za rozhlas. V súčasnosti poplatky za rozhlas uhrádzajú trvalým príkazom. Ďalej uviedol, že neobdržal žiadnu výzvu na zaplatenie predmetného koncesionárskeho poplatku. Ak by nejakú výzvu dostal, poplatok by určite zaplatil.
Podľa výpisu nedoplatkov žalovaného evidenčné číslo XXXXXXXXXX mal žalovaný zaplatiť za rozhlasový prijímač za mesiac máj r. 2005 koncesionársky poplatok vo výške 40 Sk. Žalovaný uvedený koncesionársky poplatok za uvedené obdobie nezaplatil, čím mu vznikol nedoplatok v celkovej výške 40 Sk.
Slovenský rozhlas ako postupca uzatvoril dňa 15.7.2005 so žalobcom ako postupníkom Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok postupcu z koncesionárskych poplatkov na žalobcu. Podľa potvrdenia Slovenského rozhlasu tento mal na podklade Rámcovej zmluvy preukázať žalovanému postúpenie pohľadávky z koncesionárskych poplatkov a zároveň ho vyzvať na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov v podobe doporučenej zásielky pod podacím číslom XXXXXXX.
Na výzvu súdu, aby žalobca preukázal, že žalovanému bola doručená výzva na zaplatenie koncesionárskeho poplatku v zmysle § 8 ods. 2 z. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, tento nereagoval, hoci výzvu prevzal dňa 30.7.2014.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKP“), platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.
Podľa § 3 ods. 3 ZKP, platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci.
Podľa § 3 ods. 6 ZKP, povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.
Podľa § 4a ods. 1 ZKP (v znení účinnom od 1.8.2003), mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 40 Sk a televíznych prijímačov je 100 Sk.
Podľa § 8 ods. 1 ZKP, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku.
Podľa § 8 ods. 2 ZKP, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.
Podľa § 8 ods. 3 ZKP, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, ktorým bol Slovenský rozhlas a žalovaným vznikol právny vzťah v zmysle zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, ako osobitného predpisu, z ktorého žalovanému vznikla povinnosť platiť
koncesionárske poplatky za rozhlasový prijímač ním užívaný. Žalovaný si túto povinnosť neplnil riadne, pričom mu vznikol nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch za mesiac máj r. 2005 v sume 40 Sk.
Súd mal za nesporné, že žalovaný bol vlastníkom rozhlasového prijímača v rozhodnom období, a teda mal byť riadnym platiteľom koncesionárskeho poplatku Slovenskému rozhlasu, pričom zároveň nebol tvrdený a ani preukázaný zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky. Žalovaný bol tak povinný platiť Slovenskému rozhlasu ako príjemcovi koncesionárskeho poplatku v zmysle citovaného zákona riadne koncesionárske poplatky, a to v období od 1.8.2003 do 30.6.2005 vo výške 40 Sk mesačne.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení je platiteľ koncesionárskeho poplatku povinný platiť poplatok do 15. dňa v príslušnom mesiaci. V prípade, že koncesionársky poplatok nezaplatí, je v zmysle § 8 ods. 1 ZKP v omeškaní. Ďalší postup pri vymáhaní koncesionárskych poplatkov je obsiahnutý v § 8 ods. 2, 3 a § 9 ods. 1 ZKP, pričom tieto ustanovenia predstavujú špeciálnu úpravu. V zmysle tejto úpravy, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac od jeho splatnosti, Slovenský rozhlas resp. iný vyberateľ poplatkov je povinný ho písomne vyzvať na splnenie tejto povinnosti a určiť mu lehotu na zaplatenie nedoplatku. Až v prípade, ak platiteľ poplatku nesplní výzvu a v určenej lehote nedoplatok nezaplatí, môže Slovenský rozhlas uplatniť právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.
Podmienkou uplatnenia práva na zaplatenie nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch súdnou cestou je v zmysle citovanej právnej úpravy skutočnosť, že Slovenský rozhlas resp. iný vyberateľ poplatku písomne vyzval platiteľa poplatku na plnenie nedoplatku a určil mu za týmto účelom lehotu. Písomná výzva podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z., je jednostranný adresný právny úkon, s ktorým zákon spája presne určené právne následky spočívajúce v tom, že ak adresát tohto právneho úkonu neuhradí nedoplatok ani v lehote určenej vo výzve, možno si právo na úhradu nedoplatku koncesionárskych poplatkov uplatniť na príslušnom súde a možno žiadať platenie úroku z omeškania. Právne následky vyvolané týmto právnym úkonom môžu pritom nastať iba jeho riadnym doručením platiteľovi poplatku. Žalobca ako listinný dôkaz vykonanej výzvy predložil potvrdenie Slovenského rozhlasu o tom, že žalovanému bolo preukázané postúpenie pohľadávky a zároveň bol vyzvaný na úhradu nedoplatku písomnou formou v podobe doporučenej zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa 20.10.2005 pod podacím číslom XXXXXXX. Toto potvrdenie nie je opatrené podpisom oprávnenej osoby, číslo doporučenej zásielky nie je žiadnym spôsobom overiteľné a už vôbec z tohto potvrdenia nevyplýva doručenie výzvy žalovanému. Z úkonu zaslania výzvy bez preukázaného doručenia nie je možné vyvodiť právny dôsledok v zmysle § 8 ods. 3 ZKP, ktorým je možnosť uplatnenia práva na úhradu nedoplatku na príslušnom súde. V tejto súvislosti bolo treba vziať do úvahy i tvrdenie žalovaného, že mu výzva nebola doručená.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobca v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno tým, že nedokázal hodnovernými dôkazmi preukázať, že žalovaný bol pred podaním žalobného návrhu vyzvaný na úhradu nezaplatených koncesionárskych poplatkov, a tým preukázať splnenie zákonnej podmienky na uplatnenie tohto nároku na príslušnom súde v zmysle § 8 ods. 3 ZKP, preto nebolo možné žalobe vyhovieť a súd ju ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 s poukazom na § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.