Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/1658/2002

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, 041 48 Košice, IČO 30 807 484, proti povinnému: Y. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A. o vymoženie 663,85 EUR a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, takto

rozhodol:

Súd ukladá p o v i n n é m u uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,44 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 12.10.2002, bolo Okresným súdom Košice I dňa 22.11.2002 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.

Dňa 18.11.2013 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z podnetu oprávneného a zároveň vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 113,14 EUR. Okresný súd Košice I uznesením č. k. -15 zo dňa 5.3.2014 rozhodol tak, že exekúciu zastavil a uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,44 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie vydal vyšší súdny úradník.

Súdny exekútor napadol uznesenie č. k. -15 zo dňa 5.3.2014 včas podaným odvolaním. Súdny exekútor uviedol, že súd postupoval v rozpore s princípmi na základe ktorých je založené občianske súdne konanie, pretože neakceptoval skutočnosť, že aj keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, mal zisťovať prvotný dôvod, prečo došlo k premlčaniu, a tým bola nemajetnosť povinného, a preto mal súd pri priznávaní trov exekúcie postupovať podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Súdny exekútor tvrdil, že nakoľko mal zistené, že povinný nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na zaplatenie trov exekúcie, podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň aj z dôvodu uplynutia času.

Súdny exekútor napadol odvolaním uznesenie ako také, zo znenia odvolania však vyplýva, že sa týka výroku, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora. Súdny exekútor napadol uvedený výrok z dôvodu, že súd mal na úhradu trov zaviazať oprávneného, nie povinného.

Dňa 30.5.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k odvolaniu súdneho exekútora, ktorý uviedol, že súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie po tom, čo mu oznámila uplynutie prekluzívnej lehoty. Ak súdny exekútor zistil nemajetnosť povinného mal možnosť podať návrh na zastavenie z tohto dôvodu pred uplynutím vykonateľnosti rozhodnutia. Podľa jeho názoru nemožno konštatovať splnenie podmienok podľa § 203 Exekučného poriadku, pre uloženie povinnosti uhradiť trovy exekúcie oprávnenému.

Povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Podľa (ďalej ), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa , odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), v znení účinnom od 1.11.2013, Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 EP, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 EP v znení účinnom od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 58 ods. 6 EP v znení účinnom od 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Keďže Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 pripúšťal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, v zmysle prechodných ustanovení § 243b ods. 1 a 3 EP po 1.11.2013 odvolacie súdu budú rozhodovať len o tých odvolaniach podaných pred 1.11.2013, ktoré smerujú proti výroku o náhrade trov v rozhodnutiach podľa § 57, ktoré vydal sudca.

V prípade, že rozhodnutie o trovách konania vydal vyšší súdny úradník, sa aplikuje Exekučný poriadok v znení účinnom od 1.11.2013, ktorý nepripúšťa odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Odvolanie proti takémuto výroku je v zmysle neprípustné a v zmysle podaním odvolania sa takéto rozhodnutie zrušilo a o trovách konania opätovne rozhodne sudca.

Odvolaním napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Podaním odvolania sa vo výroku o trovách exekúcie zrušilo a opätovne o nich rozhodol sudca. Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 10.11.2013 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 113,14 EUR (časová odmena 13,28 EUR, paušálna odmena 36,52 EUR, náhrada hotových výdavkov 44,48 EUR, DPH 18,86 EUR.

Z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že dňa 18.11.2013 bol súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov exekúcie, v ktorom súdny exekútor uviedol, že z podnetu oprávneného predkladá návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnený v oznámení zo dňa 29.10.2012 uviedol, že rozhodnutie č. 7002-230-4101/2002-1c zo dňa 10.4.2002, právoplatné dňa 14.5.2002, nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Uplynutím vykonateľnosti platobného výmeru nie je dotknuté právo na vymáhanie trov exekučného konania od povinného. Preto súd uznesením č. k. -15 zo dňa 5.3.2014 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Súdny exekútor však v odvolaní proti výroku, ktorým súd zaviazal na úhradu trov povinného tvrdil, že návrh na zastavenie exekúcie podal z dôvodu nemajetnosti povinného a preto mal súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať podľa § 203 ods. 2 EP a na ich úhradu zaviazať oprávneného. Ako už bolo vyššie uvedené, súdny exekútor dňa 18.11.2013 súdu nedoručil návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale poukázal na podnet oprávneného a na základe neho súd exekúciu zastavil

s prihliadnutím na preklúziu vymáhanej pohľadávky. Súdny exekútor nepodal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a nakoľko je súdny exekútor oprávnený a povinný skúmať v priebehu exekučného konania majetkové pomery súdneho exekútora, nemožno očakávať, že súd pri každom rozhodovaní o zastavení exekúcie bude zároveň skúmať, či, ako súdny exekútor uvádza, prvotným dôvodom zastavenia exekúcie nebol nedostatok majetku povinného. Súdnemu exekútorovi nič nebránilo po zistení, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podať podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku ešte pred tým, než došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, resp. tak mohol urobiť v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdu doručený dňa 18.11.2013.

S poukazom na uvedené mal súd za to, že tvrdenie súdneho exekútora, že súdu podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň aj z dôvodu uplynutia času sa nezakladá na pravde. Dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, nie nemajetnosť povinného.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Z pravidla obsiahnutého v § 197 ods. 1 EP existujú dve výnimky, kedy možno pri zastavení exekúcie zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Nárok na náhradu trov exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia vznikne súdnemu exekútorovi teda vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. V danom prípade mal súd za to, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného. Súd má za to, že oprávnený nemohol predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie vymožením pohľadávky pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 12.10.2002, pričom prekluzívna lehota uplynula až dňa 14.5.2012. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s dostatočným predstihom pred uplynutím prekluzívnej lehoty.

Súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného ani podľa § 203 ods. 2 EP, nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného. Súdny exekútor v podaní zo dňa 10.11.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.11.2013 neuviedol, že podáva podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného podľa § 197 Exekučného poriadku, pretože odmena súdnemu exekútorovi zo zákona patrí (§ 196 EP) a oprávneného nemožno zaviazať, pretože nie sú splnené podmienky podľa § 203 EP, aby bol zaviazaný na trovy exekúcie.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhl. č. ), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 01.05.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do 30.04.2008.

Podľa vyhl. č. , v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa vyhl. č. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa vyhl. č. v znení účinnom do 30.04.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.

Podľa vyhl. č. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa vyhl. č. v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa vyhl. č. v znení účinnom do 30.04.2008, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 EUR za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa vyhl. č. v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a predloženého exekučného spisu považoval za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. takto:

1) paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 EUR

- doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie (účet) 3,32 EUR

- doručenie príkazu na začatie exekúcie (účet) 3,32 EUR

- doručenie exekučného príkazu (účet) 3,32 EUR

- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3 x Soc. pois. 9,96 EUR

- každé zisťovanie účtu povinného Daňový úrad 3,32 EUR

- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného dopravný inšpektorát, kataster portál 6,64 EUR Spolu: 36,52 EUR

2) náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky: poštovné: 5 x 1,30 €, 1,60 €, 2 x 1,40 €, 1,16 € 12,06 EUR

- cestovné náhrady (podľa o cestovných náhradách,): služobná cesta 5.11.2004 - návšteva povinného, Košice - Cestice - Košice (náhrada 0,179 € + (spotreba 0,075 l/km x cena 0,96 E/l)) x 36 km = 9,04/3

3,01 EUR

Spolu: 15,07 EUR

3) náhrada za stratu času podľa § 23 cit. vyhlášky: služobná cesta 5.11.2004 2 x 0,66 €/3 0,44 EUR

Celkom:

paušálna odmena 36,52 EUR náhrada hotových výdavkov 15,07 EUR náhrada za stratu času 0,44 EUR DPH 10,41 EUR 62,44 EUR

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním navrhovanú časovú odmenu vo výške 13,28 EUR s príslušnou DPH zmysle , vyhl. č. , za ďalšie požadované úkony :

1.) spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - banka +príkaz + exekučný príkaz, nakoľko mal za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 citovanej vyhlášky, t.j. sú odmeňované paušálnou sumou. Len na základe iného označenia týchto úkonov ich nemožno priznať, pretože by to znamenalo duplicitné vyplatenie odmeny za jeden a ten istý úkon.

Súd nepriznal náhradu poštovného podľa § 22 cit. vyhlášky v požadovanom rozsahu 22,06 EUR. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v rozsahu 12,06 EUR za doručovanie 9 zásielok, nakoľko z predloženého exekučného spisu bola bez pochýb preukázaná len táto suma. Súdny exekútor súdu nepreukázal, že ostatné doručovanie vykonal prostredníctvom pošty, resp. doručoval hromadné zásielky k viacerým spisovým značkám.

Súd nepriznal náhradu cestovného podľa § 22 cit. vyhlášky v požadovanom rozsahu 6,03 EUR. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu cestovného v rozsahu jednej tretiny z 9,04 EUR - 3,01 EUR nakoľko z predloženého exekučného spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal návštevu povinného, ktorá sa týkala troch exekučných konaní povinného, a to EX 1383/98, EX 828/02, EX 934/00, čo súdny exekútor pri vyčíslení cestovného nezohľadnil. Uvedené platí aj pokiaľ ide o nepriznanie náhrady za straty času v rozsahu 0,88 EUR.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil a uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,44 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (podľa ).