Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/132/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou v spore žalobcu: GORAL, spol. s r.o., so sídlom Zlatovská 612, Trenčín 911 05, IČO: 36 294 161, právne zastúpeného: A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Partizánska 25, Trenčín 911 01, IČO: 36 735 311 proti žalovanému: STAWAL SK s. r. o., so sídlom Zlatovská 2206, Trenčín 911 05, IČO: 46 776 109, právne zastúpeného: JUDr. Ján Legerský, advokát so sídlom Nám. Sv. Anny 25, 911 01 Trenčín, o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o určenie existencie právneho vzťahu z nájomnej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha povinnosti vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území U., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom V. úradom T., odbor katastrálny, pre katastrálne územie U., obec T., okres T., ako stavba so súpisným číslom XXXX, budova obchodu a služieb stojaca na parcele číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela registra „C“ číslo XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX mX sa z a m i e t a.

II. U r č u j e sa, že existuje právny vzťah založený zmluvou o nájme uzavretou medzi prenajímateľom P. S. T., spotrebné družstvo, T., K. nám. č. XX, X.: XX XXX XXX a nájomcom I. SK s.r.o., T., U. XXXX, X.: XX XXX XXX dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov č. X zo dňa XX.X.XXXX a č. X zo dňa XX.X.XXXX, týkajúce sa nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností, vedenom V. úradom T., odbor katastrálny, pre katastrálne územie U., obec T., okres T., na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ parcelné číslo parcele číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX a parcelné číslo XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX mX a ako stavba - dom so súpisným číslom XXXX, stojaca na parcele č, XXX/XX.

X.. U. sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

X. Predmet sporu:

X. Predmetom sporu je žaloba na vypratanie nehnuteľnosti a vzájomná žaloba žalovaného, ktorou sa žalovaný domáha určenia, že existuje právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený medzi prenajímateľom P. S. T. a žalovaným U. o nájme zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov, týkajúci sa predmetných nehnuteľností.

X. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal vypratania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom V. úradom T., odbor katastrálny, pre katastrálne územie U., obec T., okres T., ako stavba so súpisným číslom XXXX, budova obchodu

a služieb stojaca na parcele číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela registra „C“ číslo XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX mX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).

X. Žalovaný sa proti žalobcovi vzájomnou žalobou domáha, aby súd určil, že právny vzťah založený zmluvou o nájme uzavretou medzi prenajímateľom P. S. T., spotrebné družstvo, T., K. nám. č. XX, X.: XX XXX XXX a nájomcom I. SK s. r. o., so sídlom U. 2206, T. XXX XX, X.: XX XXX XXX dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov č. X zo dňa XX.X.XXXX a č. X zo dňa XX.X.XXXX, týkajúci sa nehnuteľnosti zapísaných na V. úrade T., odbor katastrálny, pre katastrálne územie U., obec T., okres T., ako stavba so súpisným číslom XXXX, budova obchodu a služieb stojaca na parcele číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela registra „C“ číslo XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, existuje.

X. Rozsudkom V. súdu T. č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX bola výrokom I. rozsudku žaloba o vypratanie predmetných nehnuteľností zamietnutá, vzájomná žaloba žalovaného o určenie existencie právneho vzťahu z nájomnej zmluvy bola výrokom II. rozsudku zamietnutá a o nároku na náhradu trov konania bolo výrokom X.. rozsudku rozhodnuté tak, že žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania nárok.

X. Krajský súd v T. ako odvolací súd uznesením č.k. XCob/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok súdu V. súdu T. č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

X. Skutková a právna argumentácia žalobcu:

X. Po skutkovej stránke odôvodnil žalobca žalobu tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom V. úradom T., odbor katastrálny, pre katastrálne územie U., obec T., okres T., ako stavba so súpisným číslom XXXX, budova obchodu a služieb stojaca na parcele číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela registra „C“ číslo XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX mX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).

X. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný v právnom postavení nájomcu U. o nájme nebytových priestorov s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľnosti P. S. T., spotrebné družstvo, X.: XX XXX XXX v platnom znení jej dodatku č. X zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej užíva predmetné nehnuteľnosti (ďalej len „U. o nájme“).

XX. Po protokolárnom prevzatí a preštudovaní kompletnej dokumentácie upravujúcej zmluvný vzťah žalovaného s P. S. T., spotrebné družstvo, X.: XX XXX XXX, žalobca dňa XX.XX.XXXX žalovanému písomne oznámil, že U. o nájme zo dňa XX.XX.XXXX v znení dodatku č. X považuje za absolútne neplatnú z dôvodu nedostatku spôsobilosti osôb uzatvárajúcich zmluvu konať za právnickú osobu predchádzajúceho prenajímateľa v čase jej podpisu, keďže zmluva nebola podpísaná spôsobom vyžadovaným pre vznik písomného právneho úkonu V. zákonníkom, ani stanovami družstva a z dôvodu neurčitého a nezrozumiteľného vymedzenia predmetu nájmu.

XX. Žalobca ďalej uviedol, že U. o nájme podpísal za prenajímateľa predseda družstva X.. X. K. a prevádzkovo technický námestník družstva X.. C. F.. N. na úplný výpis z obchodného registra P. S. T., spotrebné družstvo, X.: XX XXX XXX, z ktorého vyplýva, že X.. C. F. nebol vo funkcii člena predstavenstva. N. na ustanovenie § 24X ods. 3 V. zákonníka žalobca zdôraznil, že ak je pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

XX. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného k vyprataniu predmetných nehnuteľností do XX.XX.XXXX s alternatívnou možnosťou legalizácie užívania objektu uzatvorením novej nájomnej zmluvy so žalovaným. B. zásielku si žalovaný prevzal dňa XX.XX.XXXX. R. výzve žalobcu a snahe o mimosúdne riešenie žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu užíva predmetné nehnuteľnosti, pričom od septembra XXXX neuhradil žalovaný žalobcovi žiadnu odplatu za užívanie nájmu. U. tak podľa žalobcu,

napriek prezentácii že sa cíti byť U. i nájme viazaný, neplní si základnú povinnosť platiť nájom, čím podľa žalobcu zmluvu sám nerešpektuje a nedodržuje U. o nájme.

XX. Po právnej stránke odôvodnil žalobca žalobu tým, že ako vlastník predmetných nehnuteľností sa domáha ochrany absolútneho vlastníckeho práva proti žalovanému, ktorý podľa žalobcu užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho titulu. U. o nájme považuje za absolútne neplatnú z dôvodu nedostatku spôsobilosti osôb uzatvárajúcich zmluvu konať za právnickú osobu predchádzajúceho prenajímateľa v čase jej podpisu, keďže zmluva nebola podpísaná spôsobom vyžadovaným pre vznik písomného právneho úkonu V. zákonníkom, ani stanovami družstva, a teda bola podpísaná v rozpore s § 24X ods. 3 V. zákonníka ako i v rozpore s článkom XX ods. X I. pôvodného prenajímateľa a z dôvodu neurčitého a nezrozumiteľného vymedzenia predmetu nájmu.

XX. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 24X ods. 3 V. zákonníka, podľa ktorého ak je pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Vo vzťahu k obrane žalovaného žalobca poprel všetky skutkové tvrdenia ako aj dôkazné listiny predložené žalovaným a to pre dôvodné pochybnosti o spôsobe ich získania. N. na to, že žalovaný predložil interné listiny tretej osoby, ktoré mu neboli z jej strany poskytnuté a neexistuje žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mal nimi ako zmluvná strana U. o nájme disponovať. N. na podpisový poriadok a zápis zo zasadnutia predstavenstva, z ktorého sa dozvedel, že najbližšie zasadnutie sa bude konať na W..

XX. Ku vzájomnej žalobe žalobca namietal primárne procesnú prekážku litispendencie ako i jej prípustnosť v zmysle príslušných ustanovení P.. N. na to, že preskúmanie existencie a trvania zmluvného vzťahu, od ktorého žalovaný odvodzuje svoje právo užívanie predmetných nehnuteľností, je otázkou, ktorá musí byť riešená prejudiciálne v rámci konania o vyprataní predmetných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu má za to, že súd by mal konanie o vzájomnej žalobe zastaviť podľa § 159 P. pre prekážku litispendencie.

XX. Žalobca namietal, že žalovaný vo vzťahu ku vzájomnej žalobe nepreukázal naliehavý právny záujem na takom určení. N. žalovaný ako dôvod uvádza právnu neistotu žalovaného po skončení nájomného vzťahu, žalobca má za to, že starostlivosť žalovaného o budúcnosť právneho vzťahu prekračuje obvyklý rámec, nakoľko nie je súčasťou súdneho konania rozhodovanie o hypotetických otázkach, ktoré nenastali a v budúcnosti ani nenastanú. V prípade pripustenia vzájomnej žaloby na prejednanie, navrhol, aby bola vzájomná žaloba vylúčená na samostatné konanie, keď má za to, že voči žalobou uplatnenému nároku na plnenie, nie je možné uplatniť si nárok z určovacej žaloby.

XX. V kontexte na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, žalobca zotrval na svojej doterajšej právnej argumentácii. R. neplatnosť právneho úkonu zmluvy o nájme z dôvodu nedostatku špecifikácie predmetu nájmu. Má za to, že predmet nájmu je označený nesprávnym parcelným číslom pozemku, z ktorého užíva žalovaný podľa zmluvy iba čiastočnú výmeru, a teda nie je podľa žalobcu možné stotožniť konkrétnu parcelu podľa zápisu na liste vlastníctva, keďže nesedí ani jeden zo zapisovaných identifikačných údajom pozemku zapísaných v katastri nehnuteľností s údajmi v zmluve.

XX. Poukázal na to, že budova nie je v zmluve identifikovaná súpisným číslom; podlahová plocha a celková výmera nie je vyznačená v prílohovom nákrese, nakoľko ten neexistuje, hoci zmluva naň odkazuje. T. nedostatočnosť sa podľa žalobcu opakuje aj v dodatkoch v zmluve, pričom zmätočnosť vyvoláva a znásobuje rôzne označovanie predmetu nájmu aj v ďalšom texte zmluvy napr. v článku 4. v kontexte odôvodnenia odvolacieho súdu, trvá žalobca aj na neplatnosti zmluvy pre nedostatok spôsobilosti osôb uzatvárajúcich zmluvu konať za pôvodného vlastníka a konateľa pri písomnom právnom úkone.

XX. Uviedol, že z listinných dôkazov je zrejmé, že pôvodné zmluvné strany si pre uzatvorenie zmluvy o nájme zvolili vzájomnou dohodou písomnú formu. B. podľa žalobcu vyplýva aj zo záverečných ustanovení zmluvy, kde platnosť každej zmeny zmluvy vo forme dodatku zmluvné strany rovnako podmienili písomnou formou. T. je v zmysle zmluvy pre akákoľvek vzájomnú komunikáciu či uplatňovanie nárokov z nej plynúcich dojednaná a vyžadovaná písomná forma (napr. v bode XX článku X).

XX. Vzhľadom k tomu považuje za potrebné vyžadovať pre platnú písomnú formu právneho úkonu dve základné náležitosti a to vyhotovenie písomnosti a podpis konajúcou osobou, v tomto prípade štatutárnym orgánom družstva, ktorým je podľa § X43 ods. 2 V. zákonníka predstavenstvo družstva. N. zápisu v obchodnom registri P. S. T. s.d., ako aj podľa stanov družstva platných v čase uzatvárania zmluvy, sa pre platnosť právneho úkonu, ktorý robí predstavenstvo vyžadoval podpis predsedu a ďalšieho člena predstavenstva. R. podpisu člena predstavenstva podpisom prevádzkového riaditeľa považuje žalobca za nedostatočné, najmä pre nepreukázanie písomného splnomocnenia pre takého konanie v súlade s poslednou vetou bodu X článku XX I. družstva.

XX. Z uvedených dôvodov považuje žalobca zmluvu o nájme za neplatný právny úkon v súlade s § 40 ods. X V. zákonníka, keďže nebol urobený vo forme, ktorú vyžadovala dohoda účastníkov.

XX. Žalobca naďalej zotrval i na dôvod a právnej argumentácii vo vzťahu ku vzájomnej žalobe žalovaného, majúc za to, že žalovaný vo vzťahu ku vzájomnej žalobe nepreukázal naliehavý právny záujem na takom určení. V kontexte na žalobcom predložené rozhodnutie K. T. o povolení odstránenia stavby, ktorá je predmetom sporu, žalobca uviedol, že povolenie na odstránenie stavby je stále platné, stavba zatiaľ odstránená nebola, avšak žalobca má záujem predmetnú stavbu odstrániť.

XX. Skutková a právna argumentácia žalovaného:

XX. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Má za to, že žaloba o vypratanie predmetných nehnuteľností je neopodstatnená a založená na celkom nesprávnych skutkových a právnych argumentoch. N. žalobca predostrel dva dôvody ním tvrdenej absolútnej neplatnosti U. o nájme a to, že táto nebola za prenajímateľa podpísaná v súlade s ustanovením § 24X ods. 3 V. zákonníka a že táto je v časti vymedzenia predmetu nájmu nezrozumiteľným právnym úkonom, má žalovaný za to, že ani jeden z týchto dôvodov pri správnom posúdení veci nemôže byť daný.

XX. Pre posúdenie prvého zo žalobcom namietaných dôvodov neplatnosti právneho úkonu považuje žalovaný za potrebné vychádzať v prvom rade z toho, že tak, ako každý právny úkon, aj predmetnú U. o nájme treba posudzovať nie podľa jej názvu, ale podľa jej obsahu. A. zmluva je síce pomenovaná ako zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená na základe zákona XXX/XXXX Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, avšak z jej obsahu ako aj z faktickej realizácie daného právneho vzťahu založeného touto zmluvou, je podľa žalovaného celkom jednoznačné, že jej predmetom neboli nebytové priestory, ale stavba ako celok a vymedzená časť pozemku, kde sa rozsah tohto pozemku dodatkom č. X k nájomnej zmluve zmenil. Už z tohto podstatného dôvodu, by podľa žalovaného nemalo byť vôbec opodstatnené aplikovať na posúdenie právneho vzťahu založeného takouto zmluvou ustanovenie zákona č. XXX/XXXX Zb., keďže predmetom nájmu neboli len nebytové priestory v určitej budove, ale budova ako celok a tiež pozemok. C. z týchto skutočností potom žalobcova argumentácia o nedostatočnosti podpisu zmluvy za prenajímateľa nemá podľa žalovaného žiadne opodstatnenie, keďže zmluvu a oba jej dodatky podpísal aj X.. X. K., ktorý bol v čase všetkých troch podpisov vo funkcii predsedu predstavenstva a zároveň bol predsedom družstva, za ktoré takýmto spôsobom podpisoval plne v súlade s § 24X ods. 3 V. zákonníka ako aj s vtedy platným zápisom v obchodnom registri pre uvedené družstvo.

XX. V prípade, že by vyššie uvedená argumentácia nebola akceptovaná a bolo by ustálené, že predmetom nájmu boli aj nebytové priestory a bolo by potrebné na vec aplikovať už uvedený osobitný predpis, ktorý pre takúto zmluvu vyžaduje písomnú formu, žalovaný má za to, že aj táto bola dodržaná.

XX. Uviedol, že nájomnú zmluvu ako aj oba dodatky k nej za prenajímateľa zhodne podpísali dve osoby konajúce za družstvo, a to X.. X. K. a X.. C. F.. Zo zápisu P. S. T., spotrebné družstvo v V. registri V. súdu T. je podľa žalovaného nesporné, že X.. X. K. bol členom predstavenstva družstva vo funkcii predsedu predstavenstva najmenej v čase od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, a teda nepochybne v čase uzavretia nájomnej zmluvy aj oboch dodatkov k nej a že X.. C. F. bol členom predstavenstva družstva najmenej v čase od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. To znamená, že X.. C. F. v čase uzavretia nájomnej zmluvy a dodatkov k nej nebol členom predstavenstva družstva. T. je nesporné, že z ustanovenia § 24X ods. 3 V. zákonníka vyplýva, že ak je pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva, čiže táto skutočnosť vyplýva rovnako aj zo stanov P. S. T.,

spotrebné družstvo z článku XX ods. X v znení platnom v danom čase (v čase uzavretia nájomnej zmluvy ako aj oboch dodatkov k nej).

XX. Napriek uvedeným, medzi stranami nesporným skutočnostiam, však podľa žalovaného došlo k uzavretiu U. o nájme a dodatkov k nej platne, pretože X.. C. F. bol k uzatváraniu takýchto zmlúv poverený predstavenstvom družstva v zmysle podpisového poriadku družstva schváleného na zasadnutí predstavenstva družstva podľa U. č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. N. takto schváleného podpisového poriadku bol prevádzkovo technický námestník družstva poverený predstavenstvom družstva podpisovať za družstvo okrem iného aj zmluvy o prenájme obchodných a bytových a nebytových priestorov. Z toho dôvodu je podľa žalovaného potrebné U. o nájme ako aj oba dodatky k nej považovať za podpísané za družstvo v súlade s uvedeným zákonným ustanovením § 24X ods. 3 V.. zák. ako aj článkom XX ods. X stanov družstva. D. ohľadu na to by sa táto námietka žalobou proti platnosti nájomnej zmluvy mohla týkať len nebytového priestoru, ktorý je predmetom nájmu podľa tejto zmluvy, kde predpísaná písomná forma pre takýto právny úkon vyplýva z ustanovenia § X ods. 3 zák. č. XXX/ XXXX Zb v znení neskorších predpisov, avšak nemohla by sa týkať pozemku. ktorý je tiež samostatným predmetom nájmu podľa tejto zmluvy a pri ktorom písomná forma pre takýto právny úkon (nájom) nie je predpísané.

XX. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú absolútnu neplatnosť pre nedostatok zrozumiteľnosti vymedzenia predmetu U. o nájme, žalovaný aj toto tvrdenie považuje za neopodstatnené. Má za to, že od začiatku bolo presne vymedzené, čo je predmetom nájmu a bola to jedna konkrétne existujúca kompletná budova a tiež presne vymedzená časť pozemku, ktorý je dokonca ohraničený oplotením. N. takto vymedzenom predmete nájmu nebolo nikdy sporné, čo predmet nájmu tvorilo. N. žalovaného ide len o účelovú námietku žalobcu, ktorý pôvodne vôbec predmet nájmu nespochybňoval a v nájme by bol ochotný pokračovať, avšak za iných cenových podmienok.

XX. Žalovaný uviedol, že nemohol na takéto zmenené podmienky pristúpiť, pretože so súhlasom predošlého prenajímateľa vykonal rozsiahle investície do predmetu nájmu, ktoré boli aj konštatované v dodatku č. X k nájomnej zmluve a ktoré vyplývajú z tam označeného . Z neho podľa žalovaného zároveň nespochybniteľne vyplýva, že predmetom nájmu bola príslušná budova ako celok.

XX. Vo vzťahu k W. K. T. o povolení odstránenia predmetnej stavby, ktoré bolo predložené žalobcom na pojednávaní, má žalovaný za to, že uvedené rozhodnutie vydané podľa predpisov verejného práva, nemôže mať žiaden vplyv na posúdenie nárokov uplatnených žalobou a vzájomnou žalobou podľa predpisov hmotného práva a nemôže zakladať žiaden dôvod na uloženie povinnosti žalovanému vypratať predmetnú stavbu v zmysle predpisov súkromného práva.

XX. Žalovaný podal v predmetnom spore voči žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorou sa voči žalobcovi domáha, aby súd určil, že právny vzťah založený zmluvou o nájme uzavretou medzi prenajímateľom P. S. T., spotrebné družstvo, T., K. nám. č. XX, X.: XX XXX XXX a nájomcom I. SK s. r. o., so sídlom U. XXXX, T. XXX XX, X.: XX XXX XXX dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov č. X zo dňa XX.X.XXXX a č. X zo dňa XX.X.XXXX, týkajúci sa predmetných nehnuteľnosti existuje.

XX. Vzájomnú žalobu odôvodnil žalovaný tým, že vzhľadom na postoj žalobcu, ktorý považuje U. o nájme za absolútne neplatný právny úkon, je jeho právne postavenie neisté. Má za to, že na určení ním tvrdeného právneho vzťahu má naliehavý právny záujem, nakoľko bez takéhoto určenia by bolo právne postavenie žalovaného tak z hľadiska trvania nájomného vzťahu, ako i z hľadiska nároku žalobcu na skončení nájomného vzťahu, neisté.

XX. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalobcu o povolení odstránení stavby, ktorej užívanie bolo predmetom U. o nájme, je žalovaný toho názoru, že uvedené rozhodnutie zakladá ďalší dôvod existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalovaného na nároku uplatnenom vzájomnou žalobou. N. žalovaného je zrejmé, že ak by nájomný vzťah založený posudzovanou nájomnou zmluvou existoval, tak žalobca by bol povinný plniť jeho záväzky z tohto nájomného vzťahu a ak by tak neurobil a pristúpil by k odstráneniu stavby pred skončením nájomného vzťahu, išlo by z jeho strany pri existencii takéhoto určovacieho rozhodnutia súdu o zavinené protiprávne konanie zakladajúce zodpovednosť za škodu. Vo vzťahu k tejto skutočnosti by tak určovacie rozhodnutie súdu požadované vzájomnou žalobou odstránil

nielen stav právnej neistoty v danom právnom vzťahu, ale mal by aj preventívny charakter vo vzťahu k prípadným zodpovednostným nárokom , ktoré by mohli vzniknúť uvedeným konaním žalobcu a preto len prejudiciálne posúdenie otázky trvania nájomného vzťahu v rámci rozhodnutia o žalobe na vypratanie by nebolo na dosiahnutie tohto účelu podľa žalovaného postačujúce.

XX. V kontexte na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, žalovaný zotrval na svojej doterajšej právnej argumentácii.

XX. Pokiaľ ide neurčitosť zmluvy v časti vymedzenia predmetu nájmu, poukázal na to, že ak je predmetom nájmu pozemok, tak predmetom právneho vzťahu nie je parcela, ale pozemok ako taký. Má za to, že pokiaľ je medzi stranami celkom zrejmé, aký pozemok bol žalovanému poskytnutý do nájmu, tak jeho označenie parcelným číslom, ktoré sa navyše postupom času menilo, nie je pre posúdenie určitosti vymedzenia predmetu nájmu vôbec významné. U., že medzi stranami nebolo od začiatku nájmu a ani doposiaľ vôbec nie je sporné, aké nehnuteľnosti a v akom rozsahu sú predmetom nájmu.

XX. Vo vzťahu ku žalobcom tvrdenému dôvodu neplatnosti nájomnej zmluvy pre nedodržanie písomnej formy pre absenciu podpisov oprávnených osôb za prenajímateľa žalobca uviedol, že ak podľa názoru odvolacieho súdu nemožno na danú zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z.z. , tak potom nejde o zmluvu, pre ktorú je predpísaná písomná forma, a teda ide o právny úkon družstva, na platné uzavretie ktorého by v zmysle § 243 V. zákonníka ako aj I. družstva a zápisu oprávnenia konať za družstvo v V. registri postačoval podpis predsedu družstva. T. podpis predsedu družstva, ktorý bol zároveň aj predsedom predstavenstva, je na zmluve nesporne obsiahnutý.

XX. Nesúhlasil s právnou argumentáciou žalobcu, podľa ktorej mala byť medzi stranami dohodnutá písomná forma zmluvy v zmysle § 272 ods. X V. zákonníka. Má za to, že z obsahu samotnej zmluvy uvedené nevyplýva. N. zároveň za zrejmé, že ak strany uzavreli zmluvu v písomnej forme, tak mali vôľu takúto formu zmluvy zvoliť. V tomto smere je však rozhodujúce, že treba rozlišovať medzi dohodnutou formou právneho úkonu medzi jeho účastníkmi a predpísanou formou právneho úkonu stanovenú zákonom.

XX. Z uvedených dôvodov považuje za zrejmé, že posudzovaná nájomná zmluva bola platne uzavretá, a že dôvody jej neplatnosti tvrdené žalobcom nie sú vôbec dané.

XX. Vo vzťahu ku vzájomnej žalobe k otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení existencie právneho vzťahu z nájomnej zmluvy, uviedol, že vzhľadom skutkové tvrdenia žalobcu, ktorý zotrváva na tvrdeniach o neplatnosti nájomnej zmluvy, je že žalovaný naďalej v stave právnej neistoty v právnom vzťahu, ktorý by podľa žalovaného bol požadovaným určením v zmysle vzájomnej žaloby odstránený.

XX. Má za to, že z obsahu nájomnej zmluvy a jej dodatkov je zrejmé, že táto upravuje aj spôsob skončenia nájomného vzťahu a vzájomné vyporiadanie jeho účastníkov, a teda požadované určovacie rozhodnutie vo vzájomnej žalobe by vo vzťahu k takýmto nárokom malo aj preventívny charakter , čím by sa predišlo prípadným ďalším sporom.

XX. O účelovosti konania žalobcu podľa žalovaného svedčí, že už viac ako pred rokom predložil povolenie k odstráneniu príslušnej stavby, no doposiaľ k jej odstráneniu nedošlo a ani nič nenaznačuje, že by žalobca skutočne chcel budovu odstrániť. C. na hodnotu a kvalitu danej budovy by tým podľa žalovaného spôsobil značnú ekonomickú ujmu, preto žalovaný vníma takýmto postup žalobcu skôr ako hľadanie ďalších možností, ako sa žalovaného predčasne pred skončením doby nájmu ako nájomcu zbaviť. Má za to, že aj toto konanie žalobcu podporuje existenciu naliehavého právneho záujmu.

XX. Súd vykonal dokazovanie oboznámením nasledovných listinných dôkazov: výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, U. o nájme, A. č. X k U., A. č. X k U., C., výpisom z V. registra P. S. T., spotrebné družstvo, I. P. S. T., spotrebné družstvo N. poriadkom P. S. T., spotrebné družstvo, U. z riadneho zasadnutia predstavenstva P. S. T., spotrebné družstvo, záznamom o prevzatí dokumentov, e-mailovými správami, rozhodnutím K. T. o povolení odstránenia stavby a oboznámením obsahu pripojeného spisu V. súdu T. sp. zn. XXCb/XX/XXXX a v ňom založenými listinami: U. o nájme zo dňa XX.XX.XXXX, A. č. X k nájomnej zmluve uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od X.X.XXXX zo dňa XX.X.XXXX,

A. č. X k U. o nájme zo dňa XX.X.XXXX, oznámením o zmene vlastníka predmetu nájmu, listom vlastníctva č. XXXX, výzvou žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti, oznámením žalobcu k výzve žalovaného, oznámením žalovaného o pozastavení dodávke energií zo dňa X.X.XXXX, I. P. S. T., spotrebné družstvo, podpisovým poriadkom P. S. T., spotrebné družstvo, zápisom č. XX/XXXX riadneho zasadnutia predstavenstva P. S. T., spotrebné družstvo zo dňa XX.X.XXXX, uznesením V. súdu T. č.k. XXCb/XX/XXXX-XX z X.X.XXXX, uznesením J. súdu v T. č.k. XCob/XX/XXXX-XXX z XX.X.XXXX.

XX. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

XX. Z výpisu katastra nehnuteľností vedeného V. úradom T., pre V. T., katastrálne územie U., listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v podiele X/X a to stavby so súpisným číslom XXXX - budova obchodu a služieb, stojaca na parcele číslo XXX/XX, pozemky - parcela registra „C“ parc. číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcela registra „C“ parc. číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX mX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).

XX. Zmluvou o nájme uzavretou dňa XX.XX.XXXX medzi P. S. T., spotrebné družstvo ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ prenechá nájomcovi predmet nájmu: nebytové priestory - sklad s podlahovou plochou vo výmere XXX mX na pozemku P. parc. č. XXX/XX v kat. úz. U. a pozemok vo výmere XXXX mX (vyznačené na situačnom pláne tvoriacom neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy) do nájmu za účelom vykonávania predmetu činnosti nájomcu v súlade s jeho podnikateľským oprávnením zapísaným v obchodnom registri ako predmet podnikania. U. bola uzavretá na dobu X rokov s účinnosťou od X.X.XXXX.

XX. Dňa XX.X.XXXX uzavreli P. S. T., spotrebné družstvo ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca A. č. X k nájomnej zmluve uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od X.X.XXXX bola upravená výška nájomného. A. č. X nadobudol účinnosť dňa X.X.XXXX.

XX. Dňa XX.X.XXXX uzavreli P. S. T., spotrebné družstvo ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca A. č. X k nájomnej zmluve uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola zmenené ustanovenie o trvaní zmluvy a skončení nájmu tak, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to odo dňa účinnosti X.X.XXXX do dňa X.X.XXXX.

XX. Žalovaný listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil žalobcovi, že na základe J. zmluvy zo dňa XX.X.XXXX sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území U. a to stavby so súpisným číslom XXXX - budova obchodu a služieb, stojaca na parcele číslo XXX/XX, pozemky - parcela registra „C“ parc. číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcela registra „C“ parc. číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX mX .

XX. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný vyzval žalobcu na vypratanie predmetných nehnuteľností konštatujúc, že žalobca užíva majetok žalovaného bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaný považuje R. zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX za absolútne neplatnú.

XX. Žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX reagoval na výzvu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol svoje právne argumenty na danú problematiku, vyjadril nesúhlas s výzvou na vypratanie nehnuteľnosti pre absenciu dôvodov na daný postup a uviedol, že má záujem na ďalšom užívaní predmetu nájmu v zmysle zmluvy a plniť tým svoje povinnosti nájomcu.

XX. Listom zo dňa X.X.XXXX žalovaný žalobcovi oznámil, že s účinnosťou od X.X.XXXX sa ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností stal aj zmluvným odberateľom všetkých dodávateľov energií od objektu Q. centra. C. na uvedené oznámil, že dňom X.X.XXXX bude dodávku energií zabezpečovať výlučne pre subjekty v platnom zmluvnom vzťahu so žalovaným.

XX. Z článku XX ods. X I. P. S. T., spotrebné družstvo v znení platnom v čase podpisu U. o nájme a dodatkov k nej vyplýva, že v rámci výkonu pôsobnosti predstavenstva družstva koná v mene predstavenstva družstva navonok predseda predstavenstva a členovia predstavenstva tak, že pre platnosť právnych úkonov, pre ktoré je predpísaná písomná forma, sa vyžaduje podpis predsedu

predstavenstva a podpredsedu predstavenstva, alebo predsedu predstavenstva a člena predstavenstva alebo podpredsedu predstavenstva a člena predstavenstva.

XX. Z článku XX ods. X I. P. S. T., spotrebné družstvo v znení platnom v čase podpisu U. o nájme a dodatkov k nej vyplýva, že ďalších pracovníkov, ktorí sú oprávnení na právne úkony menom družstva určuje organizačný a pracovný poriadok.

XX. Zo zápisu z riadneho zasadnutia predstavenstva P. S. T., spotrebné družstvo zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že predstavenstvo družstva schválilo N. poriadok P. S. T., s.d. s platnosťou od XX.X.XXXX.

XX. Z čl. X N. poriadku P. S. T., spotrebné družstvo s účinnosťou od XX.X.XXXX vyplýva, že prevádzkový technický námestník družstva podpisuje U. o prenájme obchodných a bytových a nebytových priestorov.

XX. Rozhodnutím K. T. č. K.-M./XXXX/XXXXX/XXXXXX/svam zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX bolo povolené odstránenie stavby umiestnenej na pozemkoch registra C-KN parcely registra číslo XXX/XX a XXX/XX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, vo vlastníctve žalobcu.

XX. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie uvedené právne predpisy:

XX. Podľa § 24X ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. zákona č. XXX/XXXX Z.z. V. zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „V. zákonník“) predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

XX. Podľa § 272 ods.X V. zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

XX. Podľa § 37 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. V. zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „V. zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

XX. Podľa § 39 V. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

XX. Podľa § 663 ods. X V. zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

XX. Podľa § 137 zákona č. XXX/XXXX Z.z. P. sporového poriadku (ďalej len „P.“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

XX. Podľa § X50 ods. X P. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

XX. Podľa § 151 ods. 1 P. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považuje za nesporné.

XX. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil nasledovne:

XX. Vo vzťahu k žalobe o vypratanie nehnuteľnosti:

XX. Žalobca sa domáhal vypratania predmetných nehnuteľností argumentujúc, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho titulu, keď U. o nájme považuje za absolútne neplatný právny úkon. U. o nájme považuje žalobca za neplatný právny úkon z dvoch dôvodov: 1/ z dôvodu neurčitého a nezrozumiteľného vymedzenia predmetu nájmu a 2/ z dôvodu nedostatku spôsobilosti osôb, ktoré zmluvu podpísali, k tomu, aby konali za právnickú osobu P. S. T., spotrebné družstvo v čase podpisu zmluvy.

XX. Súd prvej inštancie v pôvodnom rozhodnutí, zrušenom J. súdom v T. ako odvolacím súdom, nesprávne aplikoval na právny vzťah medzi sporovými stranami založenom U. o nájme uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ustanovenia zákona č.XXX/XXXX Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

XX. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia J. súdu v T. vyplýva, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na medzi stranami sporu uzavretú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov a pozemku aplikoval ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, poukazujúc pri tom na skutočnosť, že medzi stranami v uzatvorenej zmluve je predmetom nájmu tak budova ako aj pozemok, preto nie je možné sa stotožniť s právnou kvalifikáciou súdu prvej inštancie, ktorý zmluvu posúdil podľa ustanovení z. č. XXX/XXXX Zb., aj keď bola v záhlaví označená ako uzatvorená podľa tohto právneho predpisu.

XX. Plne rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, berúc do úvahy judikatúru, predovšetkým rozsudok R. súdu SR zo dňa XX. marca XXXX sp. zn. K. XXX/ XXXX, zverejneného v XX/XXXX U. a aj v XX/XXXX U., na ktorý i J. súd v T. ako odvolací súd odkazoval, je možné konštatovať, že zmluva, ktorú medzi sebou uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaný, predmetnom ktorej bolo prenechanie do užívanie predmetných nehnuteľností, nebola uzavretá podľa zákona č.XXX/XXXX Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nakoľko uvedený zákon sa nevzťahuje na dohody (zmluvy) o nájmoch nehnuteľností (pozemkov alebo budov), bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť aj nebytové priestory.

XX. V danom prípade, nie je medzi sporovými stranami sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe v podiele X/X, pričom predmetnými nehnuteľnosťami sú budova i pozemok. T. vymedzený predmet užívania neumožňuje, aby na zmluvný vzťah, ktorý by užívanie týchto nehnuteľností upravoval, bol aplikovaný zákon č.XXX/XXXX Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

XX. Skutočnosť, že na zmluvný vzťah sa neaplikuje zákon č. XXX/XXXX Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov má za následok, že pre právny úkon uzavretia nájomnej zmluvy nebola predpísaná písomná forma zákonom.

XX. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu P. S. T., spotrebné družstvo ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu označenú ako U. o nájme nebytových priestorov a A. č. X k zmluve zo dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej bolo prenechanie predmetných nehnuteľností do užívania žalovanému. K. stranami nebolo sporné ani to, že za P. S. T., spotrebné družstvo zmluvu podpísali X.. X. K. a X.. C. F., pričom ako vyplýva z úplných výpisov z obchodného registra, X.. X. K. bol predsedom predstavenstva družstva v čase podpisu zmluvy, pokým X.. C. F. členom predsedom predstavenstva družstva v čase podpisu zmluvy nebol.

XX. Sporným medzi stranami bolo, či skutočnosť, že zmluvu, označenú ako U. o nájme uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, podpísali X.. X. K. a X.. C. F., pričom len jeden z nich bol v čase podpisu členom predstavenstva družstva, mala za následok neplatnosť tohto právneho úkonu.

XX. Podľa právnej argumentácie žalobcu bola na uzavretie predmetnej zmluvy požadovaná písomná forma z dôvodu, že si ju zmluvné strany dohodli. C. z uvedeného záveru mal žalobca za to, že podmienka písomnej formy právneho úkonu nebola splnená z dôvodu, že text právneho úkonu nepodpísala, resp. nepodpísali osoby určené zákonom a I. družstva.

XX. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami, resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v čase vzniku posudzovaného právneho úkonu U. o nájme, je vzťahom obchodnoprávnym, nakoľko ide o vzťah obchodných spoločností, resp. pôvodne družstva a obchodnej spoločnosti. B. § 272 V. zákonníka predstavuje lex specialis k ustanoveniu § 40 V. zákonníka. N. pokiaľ v prípade občianskoprávnych vzťahov je možná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu na písomnej forme právneho úkonu a s tým spojená možnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre nedodržanie písomnej formy, v prípade obchodnoprávnych vzťahov sa podľa § 272 ods. X V. zákonníka písomná forma pre platnosť zmlúv sa vyžaduje len vtedy, ak to stanovuje zákon (V. zákonník <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pjXfXmjzheyvXnjrgm> alebo iný zákon) alebo ak o to požiada aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy. I. uvedenej podmienky, teda požiadavka aspoň jednej zo zmluvných strán pri rokovaní o uzavretí zmluvy uzavrieť zmluvu písomnou formou, preukázaná nebola.

XX. V tejto súvislosti je potrebné rozlíšiť situáciu, kedy zmluvné strany fakticky zmluvu písomne uzavrú a situáciu, kedy aspoň jedna zmluvná strana výslovne prejaví pri rokovaní vôľu, aby sa zmluva písomne uzavrela. T. je možné poukázať na judikatúru: U. XX/XXXX: „Ak pri uzavieraní zmluvy zašle jedna strana druhej písomný návrh zmluvy, neznamená to bez ďalšieho, že tým podmienila jej platnosť písomnou formou“. U. dojednanie o povinnosti písomnej formy prípadného dodatku alebo zmeny U. o nájme nie je možné v kontexte na znenie § 272 ods. X V. zákonníka považovať za stanovenie povinnej písomnej formy U. o nájme zo dňa XX.XX.XXXX.

XX. Vychádzajúc z uvedeného záveru bolo ustálené, že pre uzavretie U. o nájme nebola potrebná písomná forma. R. na to je možné konštatovať, že nebola porušená podmienka stanovená v ustanovení § 24X ods. 3 veta tretia V. zákonníka, v zmysle ktorého ak je pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva, nakoľko pre daný právny úkon uzavretia U. o nájme zo dňa XX.XX.XXXX nebola predpísaná písomná forma.

XX. Vychádzajúc z judikatúry, napr. obdobne U. XX/XXXX: Ak je pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo družstva predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. N. kúpnu zmluvu nie je predpísaná písomná forma, preto aj v prípade, že bola uzavretá písomne, jej platnosť nebola podmienená podpisom dvoch členov predstavenstva, a mohol ju v mene družstva uzavrieť iba jeho predseda. (W. R. súdu SR, sp. zn. X V. XX/XX, in: Zo súdnej praxe, XXXX, č. X.) boli splnené podmienky pre platnosť právneho úkonu uzavretia U. o nájme, keď jednou z osôb, ktoré zmluvu podpísali, bol X.. X. K. - predseda predstavenstva družstva v čase podpisu zmluvy a druhou osobou bol X.. C. F. - prevádzkovo-technický námestník, ktorého podpisovaním U. o prenájme obchodných a bytových a nebytových priestorov výslovne poverilo predstavenstvo družstva a to v súlade s § 15 V. zákonníka a čl. XX ods. X I. družstva.

XX. Navyše z rozhodnutia predstavenstva P. S. T., spotrebné družstvo zachyteného v U. riadneho zhromaždenia P. S. T., spotrebné družstvo zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bol schválený N. poriadok P. S. T., spotrebné družstvo s účinnosťou od XX.X.XXXX mal X.. C. F. ako prevádzkovo-technický námestník (jeho funkcia je uvedená v citovanom zápise) právo podpisovať U. o prenájme obchodných a bytových a nebytových priestorov. U. o nájme bola podpísaná dňa XX.XX.XXXX. N. X.. X. K. ako predsedu družstva v čase podpisu zmluvy spochybnená nebola.

XX. Medzi stranami bola spornou tiež otázka, či zmluva zo dňa XX.XX.XXXX označená ako U. o nájme, je neplatným právnym úkonom z dôvodu neurčitého a nezrozumiteľného vymedzenia predmetu nájmu.

XX. Pri posúdení predmetného zmluvného dojednania z hľadiska jeho určitosti a zrozumiteľnosti, súd vychádzal z ústavného princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (nález M. súdu SR sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX z XX. XX. XXXX), pričom z predloženej U. o nájme nemal súd pochybnosť o určitosti a zrozumiteľnosti vymedzenia predmetu nájmu.

XX. Poukazujúc na uznesenie R. súdu SR sp. zn. XObdo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX podľa ktorého „M. všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov nespočíva vo vyhľadávaní dôvodov neurčitosti zmluvy (prípadne iných dôvodov neplatnosti zmluvy), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania.“ je potrebné pristupovať k posúdeniu určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu tak, že za nezrozumiteľný právny

úkon je možné považovať taký právny úkon, z ktorého nie je vôbec zrejmé, čo je jeho predmetom. N. chyby v označení predmetu nájmu nevyvolávajú neplatnosť právneho úkonu. V predloženej U. o nájme je predmet užívania nájmu dostatočne a zrozumiteľne uvedený, pričom rozsah užívania, či prípadná nejednoznačnosť predmetu zmluvy, bola prvýkrát namietaná až zo strany žalobcu po tom, ako vyzval žalovaného k vyprataniu predmetných nehnuteľností.

XX. Z uvedených záverov je možné vyvodiť, že U. o nájme, ktorej platnosť súd posudzoval ako prejudiciálnu otázku vo vzťahu k žalobe o vypratanie, je podľa názoru platným právnym úkonom a spôsobilým titulom pre užívanie predmetných nehnuteľností zo strany žalovaného.

XX. Preukázaná skutočnosť o tom, že v súvislosti s predmetom U. o nájme bolo vydané W. K. T. o povolení odstránení stavby zo dňa XX.XX.XXXX, nie je podľa názoru súdu sama o sebe dôvodom k vyhoveniu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Je však zákonným dôvodom pre možnú výpoveď U..

XX. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov súd rozhodol tak, že výrokom I. tohto rozsudku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha povinnosti vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území U., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom V. úradom T., odbor katastrálny, pre katastrálne územie U., obec T., okres T., ako stavba so súpisným číslom XXXX, budova obchodu a služieb stojaca na parcele číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela registra „C“ číslo XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2.

XX. Vo vzťahu ku vzájomnej žalobe o určenie existencii práva:

XX. Pri posudzovaní vzájomnej žaloby bol súd primárne povinný vysporiadať sa s procesnými otázkami a to možnou prekážkou litispendencie, keď otázka platnosti nájomnej zmluvy, resp. existencia právneho vzťahu z nej vyplývajúcej, má byť posúdená ako otázka prejudiciálna v rámci prejednania žaloby o plnenie ako i vo vzťahu k prípustnosti vzájomnej žaloby podľa § 137 písm. c) P. a splnenia podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu na určení existencie trvania právneho vzťahu v zmysle navrhovaného žalovaného petitu.

XX. Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je povinnosťou súdu je posúdiť, či určovací žalobný návrh je vhodným a správne zvoleným nástrojom ochrany jeho práva. B. otázky súd posúdil v kontexte na rozsudok NS SR sp. zn. XObdoV/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (R XX/XXXX), z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „...V. naliehavého právneho záujmu, ako aj prípadnú alternatívu v podobe možnosti podať žalobu na plnenie je možné posudzovať len z hľadiska tej strany sporu, ktorá podala určovaciu žalobu. N. žaloba na plnenie iniciovaná druhou stranou nemôže mať za následok absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zo strany žalobcu.... O. prípadná možnosť podať žalobu na plnenie (resp. jej podanie na súd) nemá automaticky za následok stratu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. B. platí aj vtedy, ak má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana. V. existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu treba posudzovať výlučne s ohľadom na právny záujem žalobcu, záujem žalovaného je pri posudzovaní tejto otázky súdom irelevantný. U. má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vždy vtedy, ak nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom. X. predovšetkým o prípady, kedy žalobca nemá možnosť podať žalobu na plnenie a kedy má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana.“

XX. Vychádzajúc z odôvodnenia citovaného rozhodnutia NS SR (R XX/XXXX) nebolo podľa právneho názoru súdu možné bez ďalšieho vysloviť záver o tom, že by nebol daný naliehavý právny záujem na určení existencie práva z predmetnej nájomnej zmluvy pri podaní vzájomnej žaloby žalovaným vzhľadom na žalobcom už podanú žalobu na plnenie a konanie o vzájomnej žalobe zastaviť. D. však na žalovanom, aby naliehavý právny záujem preukázal, a teda aby preukázal, že len predmetná žaloba (vzájomná žaloba) je schopná odstrániť existujúcu neistotu a že túto nie je možné odstrániť iným prostriedkom ochrany práv. I. vzhľadom na uvedené ustálil prípustnosť podanej vzájomnej žaloby podľa § 137 písm. c) P..

XX. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, „N. záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá

z porušenia práva vyplýva ( ), nemá preventívna ochrana poskytovaná inak podľa ustanovenia žiadny zmysel (R XX/XXXX)“. „N. skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. R. právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R XX/XXXX)“.

XX. V predchádzajúcom rozsudku, zrušenom odvolacím súdom, bola podstatnou skutočnosťou, ktorá mala význam pre posúdenie naliehavého právneho záujmu na určovacom návrhu v znení vzájomnej žaloby, existencia v tom čase tvrdeného aktuálneho stavu súvisiaceho s predmetom nájmu a to W. K. T. o povolení odstránení stavby, ktorá tvorí predmet U. o nájme.

XX. Ku dňu opätovného rozhodnutia súdu prvej inštancie je nutné konštatovať, že od vydania rozhodnutia K. T. o povolení odstránenia stavby uplynul viac ako rok, pričom doposiaľ neboli práce na odstránení stavby začaté. R. došlo k zásadnej zmene vyhodnotenia skutkového a právneho stavu, nie je možné zotrvať na právnej argumentácii o tom, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení existencie právneho vzťahu zo U. o nájme.

XX. Vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu na určení existencie právneho vzťahu zo U. o nájme bolo preukázané skutkové tvrdenie žalovaného, že bez takéhoto určenia by bolo právne postavenie žalovaného tak z hľadiska trvania nájomného vzťahu, ako i z hľadiska nároku žalobcu na skončení nájomného vzťahu, neisté. R. je sporné, že žalobca sa voči žalovanému domáha vypratania predmetnej nehnuteľnosti žalobou argumentujúc tým, že U. o nájme k predmetným nehnuteľnostiam je absolútne neplatná.

XX. V predmetnom spore bola existencia právneho vzťahu nájomnej zmluvy vyriešená ako prejudiciálna otázka tak, že neboli preukázané skutkové tvrdenia žalobcu o neexistencii zmluvného nájomného vzťahu medzi sporovými stranami. I. vyriešenie otázky platnosti právneho úkonu U. o nájme ako predbežnej otázky v rámci žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, však neukončuje neistotu postavenia žalovaného z hľadiska nájomného vzťahu so žalobcom. R., výrokom súdneho rozhodnutia v znení petitu vzájomnej žaloby môže dôjsť k zastabilizovaniu pomerov medzi sporovými stranami.

XX. Vychádzajúc z uvedených záverov súd rozhodol tak, že výrokom II. tohto rozsudku určil, že existuje právny vzťah založený zmluvou o nájme uzavretou medzi prenajímateľom P. S. T., spotrebné družstvo, T., K. nám. č. XX, X.: XX XXX XXX a nájomcom I. SK s.r.o., T., U. XXXX, X.: XX XXX XXX dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov č. X zo dňa XX.X.XXXX a č. X zo dňa XX.X.XXXX, týkajúce sa nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností, vedenom V. úradom T., odbor katastrálny, pre katastrálne územie U., obec T., okres T., na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ parcelné číslo parcele číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX a parcelné číslo XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX mX a ako stavba - dom so súpisným číslom XXXX, stojaca na parcele č, XXX/XX.

XX. Trovy konania:

X00. Žalovaný mal vzhľadom na zásadu úspechu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § X55 ods. 1 priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

101. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie Vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.