Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-95-2024.pdf
PDF · 102.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/95/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore navrhovateľa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. proti odporcovi Spoločenstvo vlastníkov bytov D. XX, XX, XX, so sídlom Panelová 17, Košice, IČO: 35 541 458, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 24. apríla 2024 č.k. 55C/12/2024-10
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd dočasne upravil právne pomery strán sporu do skončenia konania vo veci samej tak, aby uložil odporcovi povinnosť zdržať sa podpisu mandátnej zmluvy s A. F. G., zdržať sa úkonov vyplývajúcich z mandátnej zmluvy s A. F. G., určil, že právne úkony odporcu smerujúce k podpisu mandátnej zmluvy s A. F. G. sú neplatné, uložil odporcovi povinnosť zvolať nové zhromaždenie vlastníkov smerujúce k predloženiu alternatívnych (aspoň) dvoch možností k schvaľovaniu podpisov mandátnej zmluvy spoločenstva a tiež povinnosť bezodkladne informovať súd formou zápisnice z konania zhromaždenia vlastníkov o schvaľovaní mandátnej zmluvy, ktorej obsahom bude aj prezenčná listina spolu s podpismi overovateľa a textami zhromaždeniu predložených mandátnych zmlúv.
2. Pri rozhodnutí súd vychádzal z odôvodnenia návrhu založeného na tých skutkových tvrdeniach, že po predchádzajúcom oznámení z 20.2.2024 sa dňa 28.2.2024 konalo zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov odporcu, na ktorom bola schvaľovaná mandátna zmluva, u ktorej navrhovateľ tvrdil, že jej znenie nepoznal, bola podaná ústna informácia o návrhu mandátnej zmluvy s A. F. G. bez predloženia inej alternatívnej možnosti výberu viacerých mandátnych spoločností, čo nepovažoval za transparentné, ako jediný hlasoval proti predmetnému návrhu, nebola mu doručená zápisnica, lebo táto bola zverejnená iba na zasklenej nástenke. Súd mal preukázané vykonanie hlasovania na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcu pripojením oznámenia o miestne konania a jeho programe určeného na deň 28.2.2024.
3. V konaní súd aplikoval § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku (CSP), § 328 CSP, ako aj ustanovenia zákona č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej „zákon č. 182/93 Z.z.“). Vymedzil všeobecné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia uvádzajúc, že pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom vychádzajúc z obsahu návrhu a pripojených dôkazov, keď je nevyhnutné, aby navrhovateľ osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj existencia nebezpečenstva hroziacej ujmy. V kontexte uvedeného vzal do úvahy, že z neodkladného opatrenia musí byť zrejmé, k akému konaniu
vo veci samej smeruje, a obsahom svojich skutkových tvrdení musí navrhovateľ osvedčiť určitú mieru pravdepodobnosti úspechu v konaní vo veci samej. S prihliadnutím na obsah návrhu, ktorý sa týkal realizácie práva prehlasovaného spoluvlastníka v bytovom dome podľa § 14a zákona č. 182/93 Z.z. domáhať sa ochrany v konaní pred súdom, zaoberal sa otázkou vecnej legitimácie odporcu. Citoval z § 9 ods. 8 zákona č. 182/93 Z.z., v zmysle ktorého spoločenstvo zastupuje v konaní pred súdom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom. Zdôraznil, že navrhovateľom označený odporca Spoločenstvo vlastníkov bytov Panelová 15, 17, 19 predstavuje samostatný právny subjekt, ktorý je osobou odlišnou od vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, len proti ktorým svedčí navrhovateľovi právo domáhať sa ochrany na súde v zákonom určenej lehote. Vlastníci bytov v bytovom dome v prípade uplatnenia nároku práva prehlasovaného vlastníka predstavujú nerozlučné a nútené spoločenstvo v zmysle § 77, § 78 CSP a musia byť teda účastníkmi sporového konania, bez splnenia ktorej podmienky nutne táto okolnosť vedie k zamietnutiu žaloby. Na základe uvedeného uzavrel nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu s tým, že navrhovateľ by nemohol byť procesne úspešný ani v konaní vo veci samej vo vzťahu ku ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Nepovažoval tak za osvedčenú existenciu práva navrhovateľa voči odporcovi, ani existenciu naliehavej potreby neodkladnej úpravy právnych pomerov, z ktorých dôvodov návrh zamietol. Pretože sa jednalo o návrh na neodkladné opatrenie podaný pred začatím konania vo veci samej, rozhodol tiež o náhrade trov tak, že tieto žiadnej strane sporu nepriznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP, lebo procesne neúspešný navrhovateľ nemal nárok na náhradu trov, procesne úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ vymedzujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd konanie zaťažil vadou, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e) a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany (g), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h) založeného na nesprávnych skutkových zisteniach (f). Zastával názor, že sudca nadržiaval odporcovi, ktorý nezákonnými postupmi chce pripraviť spotrebiteľa o strechu nad hlavou a bývanie v nehnuteľnosti. Tento názor vyjadril aj preto, že uznesenie o zamietnutí návrhu súd doručil odporcovi a navrhovateľ ho získal až po urgencii na súde. Vyjadril sa tiež „že z napadnutého rozhodnutia vníma námietku zaujatosti sudcu a nezáujem o odborné konanie v súlade s CSP a zákonom č. 182/93 Z.z.“ Konštatoval, že v zmysle rozhodnutí najvyššieho súdu otázku aktívnej legitimácie súd skúma vždy ex offo, ide o hmotnoprávnu otázku, postup súdu nekorešponduje so zásadami hospodárnosti a účelnosti konania, nerešpektuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Vytýkal súdu, že sa nevysporiadal s argumentmi uvedenými v jeho podaní, formalisticky ich vyhodnotil, ktorý postup je podľa rozhodovacej činnosti ústavného súdu vylúčený. Mal za to, že ide o ohrozenie postavenia občana i spotrebiteľa, keď si súd neuvedomuje riziká plynúce z možného konania odporcu. Navrhoval, aby odvolací súd uznesenie zmenil, jeho návrhu vyhovel, resp. aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V súlade s § 329 ods. 1 CSP Krajský súd v Košiciach ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa, doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odporcovi. Tento vo svojom stanovisku rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, poukazujúc na to, že navrhovateľ A. B. C. si v minulosti neplnil povinnosti predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov D. XX, XX, XX, bez vedomia vlastníkov bytov podpísal mandátnu zmluvu s Bytovým podnikom mesta Košice v rozsahu výkonu plnej správy práv a povinností prislúchajúcich spoločenstvu, preto na základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v súlade s prejavom ich vôle došlo k ukončeniu tejto zmluvy a za štatutára spoločenstva bola určená H. I., ktorá je riadne zapísaná v registri spoločenstiev. Na schôdzi vlastníkov dňa 28.2.2024 bolo prijaté uznesenie, ktorým bola odsúhlasené uzavretie mandátnej zmluvy s A. F. G., na spracovanie účtovnej agendy a vyhotovenie vyúčtovania pre vlastníkov bytov, keď za prijatie uznesenia hlasovalo 24 vlastníkov z celkového počtu 38, zápisnica a výsledok schôdze boli v súlade s § 14a ods. 6 zákona č. 182/93 Z.z. zverejnené spôsobom v dome obvyklým, za ktoré sa považuje aj zverejnenie na tabuli oznamov.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednanie odvolania navrhovateľa ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zhode
s § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, dospejúc k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Odvolacie dôvody namietané navrhovateľom naplnené neboli, keďže odvolací súd nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces či iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové zistenia vyplývajúce z tvrdení navrhovateľa i predložených listín, ktoré podriadil pod zodpovedajúcu právnu úpravu, správne interpretujúc aplikované zákonné ustanovenia pri posudzovaní podmienok neodkladnej úpravy právnych pomerov. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. g/, ktorý je daný vtedy, ak sporová strana oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky za splnenia podmienok upravených v § 366 CSP, rovnako nebol naplnený, keď ani sám odvolateľ neformuloval, ktoré dôkazy či skutkové tvrdenia súd prvej inštancie nevzal do úvahy a súčasne vzhľadom na zrýchlený charakter konania o neodkladnom opatrení, v rámci ktorého súd dokazovanie nevykonáva, prípustnosť nových dôkazných prostriedkov je zužujúco modifikovaná v § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého platí, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Teda akékoľvek ďalšie či nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu skutkového stavu a neboli uplatnené v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, aj keď k uvedenému obdobiu existovali, nemajú vplyv na posúdenie veci súdom odvolacím. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá tiež predpokladom vyžadovaným § 220 CSP, keď síce stručne, ale korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnalo s podstatnými právnymi skutočnosťami vyplývajúcimi z tvrdení navrhovateľa. Súd prvej inštancie náležite zohľadnil podmienky vyžadované pre nariadenie neodkladného opatrenia a odvolací súd posudzujúc ich splnenie v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, stotožnil sa s jeho záverom, že návrhu nebolo možné vyhovieť.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 od. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečo sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či : a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len za situácie, že už z návrhu na jeho nariadenie sú zrejmé také skutkové tvrdenia a označené také dôkazy, ktoré osvedčujú aspoň pravdepodobnosť existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a súčasne preukazujú, že skutočne hrozí vznik, či rozširovanie škody alebo inej ujmy na právach a oprávnených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia, keď dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi.
15. Súd prvej inštancie správne vychádzal z úvahy, že podľa obsahu skutkových tvrdení navrhovateľa v návrhu sa tento domáha ochrany v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/93 Z.z. ako prehlasovaný vlastník. Podľa citovaného zákonného ustanovenia prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu (pozn.súdu : týmto sú podľa podzákonného odkazu ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladnom opatrení). Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
16. Podľa § 9 ods. 8 písm. a) zákona č. 182/93 Z.z. spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.
17. Všeobecným predpokladom úspešnosti návrhu bolo riadne označenie všetkých subjektov na strane žalovaných, čo bolo aj predpokladom materiálnej stránky vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že prijaté rozhodnutia zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle § 14a ods. 7 zákona č. 182/93 Z.z., potom aj návrh podľa ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia musí smerovať proti ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, ktorých zástupcom je v konaní pred súdom správca resp. spoločenstvo, bez ohľadu na to, či boli prítomní na zhromaždení (schôdzi), na ktorej bolo prijaté navrhovateľom napádané rozhodnutie. Uvedené tiež vyplýva z ústavnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, prezentované v jeho rozhodnutí 6Cdo 133/2018, publikovanom pod R 38/2020. Súd je vždy povinný dôsledne vyhodnotiť, či návrh z objektívneho hľadiska je presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak už na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej, ku ktorému by malo neodkladné opatrenie smerovať sa javí ako nedôvodný, pretože predbežná ochrana nedôvodného nároku je v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie nároku musí súd viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
18. Postavenie vlastníkov bytov v zmysle § 14a zákona č. 182/93 Z.z. predstavuje nútené spoločenstvo, pri ktorom ustanovenie § 78 CSP vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, a ak táto podmienka nie je splnená, súd žalobu zamietne. Súd prvej inštancie rozhodol preto zákonu zodpovedajúcim spôsobom ak návrh zamietol pre absenciu vecnej legitimácie odporcu. Ani pre prípad správneho vymedzenie odporcu navrhovateľ neosvedčil dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie prijaté vlastníkmi na zhromaždení dňa 28.2.2023 považované za neplatné. Z jeho vyjadrení vyplýva, že toto zhromaždenie považoval za „netransparentné“, lebo bola predložená iba jediná alternatíva mandátnej zmluvy, na základe ústne podanej informáciu o jej obsahu činnosti, nebola zverejnená zápisnica z konania zhromaždenia, ale táto bola vystavená len na zasklenej nástenke. Z obsahu spisu vyplýva, že vlastníci mali vedomosť o konaní schôdze včas odo dňa 20.2.2024, teda v lehote predpokladanej § 14a zákona č. 182/1993 Z.z., bol im vopred známy program, ktorý na schôdzi aj odsúhlasili, navrhovateľ vo svojich vyjadreniach potvrdzuje naplnenie formálnych predpokladov platnosti hlasovania, nespokojnosť vyjadruje ako subjektívne presvedčenie bez toho, aby reálne vymedzil, aký negatívny dopad by prijatie uznesenia malo. Zápisnica z konaného hlasovania bola zverejnená zákonom predpokladaným spôsobom v súlade s § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. v zhode s úpravou v zmluve o spoločenstve spôsobom obvyklým teda zverejnením na obvyklom mieste, ktorým je aj zasklená nástenka. Navyše z vyjadrení odporcu je zrejmé, že už došlo k podpisu mandátnej zmluvy, teda ani v uvedenom smere jeho návrh na zdržanie sa akýchkoľvek úkonov týkajúcich sa
podpisu mandátnej zmluvy je bez právneho významu. Samotná nespokojnosť dotknutého vlastníka s väčšinovým rozhodnutím ostatných vlastníkov, nie je dôvodom pre neodkladnú úpravu právnych pomerov. Podmienkou je osvedčenie takých okolností, ktoré svedčia o bezprostredne hroziacom zásahu do práv navrhovateľa, ktoré ho negatívne zasiahnu. Z mandátnej zmluvy, ktorá sa týka spracovania účtovných podkladov, či zúčtovania záloh so skutočnými nákladmi pre jednotlivých vlastníkov, nijako nevyplýva ohrozenie práva na obydlie žalobcu ako to uvádzal v odvolaní. Túto svoju argumentáciu navrhovateľ nijako nezdôvodnil ani nepodporil doložením dôkazov. Konanie podľa § 14a zákona č. 182/1993 Z.z. nemá ani povahu spotrebiteľského sporu, ako sa mylne domnieva navrhovateľ, pretože ide o spor subjektov v rovnocennom postavení – spoluvlastníkov, a ani jedna strana sporu nenaplňuje definičné znaky dodávateľského subjektu ako to predpokladá § 52 Občianskeho zákonníka.
19. Pretože navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti osvedčujúce či už existenciu tvrdeného práva domáhať sa neplatnosti hlasovania vlastníkov alebo osvedčujúcich existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právnom postavení či bezprostrednú hrozbu inej formy neoprávneného zásahu, rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo ako vecne správne potvrdené podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane výroku o náhrade trov konania zodpovedajúceho zákonnému spôsobu vyhodnotenia práva navrhovateľa na náhradu trov.
20. Vo vzťahu k námietkam navrhovateľa voči postupu konajúceho súdu odvolací súd upriamuje pozornosť na fakt, že civilné sporové konanie je založené na princípe procesnej zodpovednosti za výsledok sporu, keď je nielen právom, ale aj povinnosťou navrhovateľa, aby v podaní adresovanom súdu vymedzil dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom skutočnosti, na základe ktorých považuje konanie fyzických či právnických osôb za nesprávne či nezákonné a doložil alebo označil k tomu dôkazy. Nespokojnosť navrhovateľa s konaním iných neznamená, že také konanie je nesprávne či nezákonné, a musí znášať riziko neúspechu v súdnom spore i s tým spojené trovy konania.
21. K vyjadreniam navrhovateľa k postupu súdu prvej inštancie, ktorý spájal s dôvodmi zaujatosti sudcu, odvolací súd ďalej uvádza :
22. Podľa § 49 ods. 1, 2 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.
23. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
24. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
25. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
26. Navrhovateľ vo svojich podaniach neuviedol žiadnu zo zákonom predpokladaných skutočností o existencii predpojatosti na strane konajúceho sudcu. Jeho názor o „predpojatosti“ celkom zjavne pramení len z nesúhlasného postoja k spôsobu rozhodnutia súdu, lebo tento nekonal podľa želaní a predstáv navrhovateľa o spravodlivosti. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu však nie sú okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Pretože vyjadrenia navrhovateľa nespĺňajú náležitosti námietky zaujatosti ako to vyžaduje § 52 ods. 2 CSP, súd na neprihliada a osobitne o nich nerozhoduje.
27. Pretože súd konal a rozhodol o neodkladnom opatrení podaným pred začatím konania vo veci samej, na ktoré nenadväzuje žaloba, odvolací súd rozhodol o náhrade vzniknutých trov odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Procesne neúspešnému
odvolateľovi nepatrí právo na náhradu trov konania, na strane žalovaného žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
28. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).