Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-19-2014.pdf
PDF · 121.31 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. M., narodený XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov - otca: X. G., narodený XX.X.XXXX, bytom B. X/A, O. a matky: B. M., narodená XX.X.XXXX, bytom N. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o úpravu styku, t a k t o
rozhodol:
Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým M. každý nepárny kalendárny týždeň v roku v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod., kedy si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, každý kalendárny rok dňa 26.12. od 10:00 hod. do 17:00 hod., kedy si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.
Matka j e p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť a pripravené otcovi v stanovenom čase v mieste jej bydliska odovzdať.
Obaja rodičia s ú p o v i n n í v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, bezodkladne sa navzájom o tejto skutočnosti informovať.
Vo zvyšnej časti súd návrh otca na rozšírenie styku z a m i e t a.
Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 26P/23/2007-43 zo dňa 24.10.2007 v časti o úprave styku otca s maloletým.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého sa návrhom pôvodne podaným v konaní vedenom pod sp. zn. 13P/90/2013 domáhal rozšírenia svojho styku s maloletým tak, aby bol oprávnený sa s ním stýkať každú nedeľu od 9:00 hod. do 17:00 hod. a vždy jeden víkend v mesiaci určený po dohode s matkou od soboty v čase od 9:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Návrh otca na rozšírenie styku s maloletým bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 13P/90/2013-78 zo dňa 18.2.2014 vylúčený na samostatné konanie, rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 5.3.2014. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.4.2014 otec maloletého navrhol upraviť styk s maloletým tak, aby bol oprávnený sa s ním stýkať každú nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., dvakrát v mesiaci tráviť spoločný víkend, počas otcovej dovolenky v období M. letných prázdnin, chcel navštíviť syna aspoň na dve hodiny počas pracovného týždňa po rannej zmene a návšteve rodičov, vziať ho na prechádzku, porozprávať sa sním.
Matka s rozšírením styku otca s maloletým nesúhlasila.
Kolízny opatrovník odporúčal styk otca s maloletým upraviť v zmysle záverov psychologickej správy psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka ako aj výsluchom maloletého M., oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Styk otca s maloletým M. bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 26P/23/2007-43 zo dňa 24.10.2007, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému M., v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť na výživu maloletého sumu 2.500,- Sk mesačne, t. j. 82,98 eura a styk otca s maloletým bol upravený tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým každú nedeľu v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod. a to do 31.1.2008 výlučne v prítomnosti matky maloletého v mieste jeho bydliska a od 1.2.2008 bez prítomnosti matky.
Maloletý M. sa narodil z nemanželského vzťahu B. M. a X. G., ktorí spolu nežijú, matka žije s maloletým v N. č. d. XX a otec maloletého žije v O. na ul. B. X/A.
Otec maloletého v priebehu konania spresňoval, ako žiada styk s maloletým upraviť. Na prvom pojednávaní navrhoval styk upraviť tak, že by tento prebiehal každý nepárny týždeň v nedeľu o 10.00 hod. do 17:00 hod., každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každé prvé dva kalendárne týždne v mesiaci júl a každú párnu stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., kedy by si maloletého prevzal v mieste bydliska matky a v stanovenom čase by maloletého vrátil na tom istom mieste. Otec uvádzal, že styk aktuálne prebieha tak, že je to na maloletom, či sa chce s ním stýkať, alebo nie. Matka sa o maloletého dobre stará, maloletý má dobré výsledky v škole, lenže styk, tak ako je aktuálne upravený je veľmi krátky čas, len dve hodiny, takže maloletý ani nemá čas si naňho zvyknúť a on nemôže byť s maloletým sám. Tie dve hodiny trávia u otcových rodičov, kde má maloletý bratranca, s ktorým sa majú radi. Maloletý otca neoslovuje otec, volá ho menom. Z dôvodu, aby mohol byť dlhšie so synom, dal otec súhlas na to, aby sa maloletý volal po matke, avšak k predĺženiu styku s maloletým nedošlo. Chcel preto, aby styk s maloletým bol rozšírený. Vie, že maloletý M. je citlivý, avšak vo svojom veku sa nevie ani bicyklovať, čo by ho chcel otec naučiť.
Otec maloletého ďalej uvádzal, že sa s maloletým stretáva každú nedeľu, okrem prípadov, keď je maloletý chorý. Chodia spolu von, na prechádzky do prírody, rozprávajú sa. Ku v konaní podanej psychologickej správe uviedol, že súhlasí s tým, aby sa s maloletým stretával každý párny štvrtok v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny víkend od soboty 16:00 hod. do nedele 13:30 hod., tiež by sa chcel s maloletým stretávať počas dovolenky, aspoň na týždeň. Vo štvrtky, by si maloletého prevzal vždy u matky. Bol by s maloletým u svojich rodičov v N.. Maloletý má dobré výsledky v škole a preto jeden deň v párnom týždni by mohol stráviť dve hodiny s otcom. V prípade, ak by to bolo potrebné, pripravoval by sa s maloletým aj do školy. Maloletý zatiaľ u neho neprespal, ani nebol u neho v byte v O.. Otec tu má dvojizbový byt, kde má maloletý pripravenú posteľ. S maloletým by chcel chodiť na výlety do prírody, do kina, učiť ho bicyklovať. Poukazoval na to, že maloletý je ovplyvnený matkou. Podľa psychologičky sa s ním maloletý chce stretávať. Jeho úpravu styku s maloletým je potrebné rozšíriť, má maloletého rád a vie, že aj maloletý ho má rád. Nie je pravda, že by sa v prítomnosti maloletého učil a maloletý sa hral sám, či s bratrancom. Podľa neho dôvod, že sa s ním maloletý nechce stretávať je ten, že sú spolu málo. Keď je s maloletým má pocit, že je všetko v poriadku, bavia sa o vede, technike, o zvieratách, prírode o čomkoľvek. Otec uviedol, že externe študuje Informačné systémy v Nitre. Prednášky bude mávať pravdepodobne v piatok a v robotu od rána až do večera, ale bol by ochotný z prednášok odchádzať za M.. To, že s ním maloletý nechce byť týždeň cez prázdniny súvisí s tým, že nevie, čo ho čaká, ešte to nezažil. Nakoniec formuloval návrh na rozšírenie styku s maloletým tak, že by sa s ním chcel stretávať každý párny štvrtok v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod., každý nepárny kalendárny víkend od soboty 16:00 hod. do nedele do 13:30 hod., cez Vianočné sviatky od 25.12. do 29.12, tiež cez prázdniny prvý augustový týždeň od pondelka do nedele.
Matka maloletého uviedla, že návrh otca na rozšírenie styku s maloletým je nedôvodný a žiadala ho zamietnuť. Poukazovala na to, že vzhľadom na vek dieťaťa, je treba rešpektovať jeho vôľu, maloletý je dostatočne rozumovo vyspelý. Matka sa pred stykom dopytuje maloletého, či sa má záujem sa stretnúť s otcom, tento niekedy odmietne. Keď sa maloletého pýtala, či by súhlasil s rozšírením styku s otcom, maloletý sa vyjadril, že mu to vyhovuje tak, ako to bolo doteraz. Keď maloletý povie, že nechce ísť k otcovi, tak k nemu nejde. Rozšírený styk by maloletému skôr ublížil. Ona maloletého nevedie k tomu, aby sa nestýkal s otcom, skôr ho vedie k tomu, aby styk prebehol, avšak je toho názoru, že pokiaľ si dieťa na otca nezvyklo za desať rokov, problém nie je v dieťati. Mužský vzor má maloletý vo svojom starom otcovi, ktorý s maloletým chodí aj k lekárovi, ak je to potrebné.
Matka ďalej poukazovala na to, že otec sa maloletému skutočne nevenuje, hrá sa na počítači, kým sa maloletý aj s bratrancom hrajú na dvore alebo v izbe. Otec bol s maloletým dvakrát v prírode. Ku v konaní podanej psychologickej správe uviedla, že s rozsahom styku, tak ako je uvedené v jej závere nesúhlasila. Maloletému sa podľa nej stačí stretávať s otcom tak, ako doteraz, teda v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod.. Maloletý sa podľa nej bráni stretávaniu s otcom. K návrhu otca, aby sa s maloletým stretával každý párny štvrtok v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. uviedla, že v tomto čase sa maloletý učí, a preto to nie je vhodná doba na stretávanie sa s maloletým, stretávanie sa v týždni je preto podľa nej absolútne nevhodné, maloletý by podľa jej vedomosti nechcel u otca prespávať.
Kolízny opatrovník uviedol, že pokiaľ ide o návrh otca na rozšírenie styku s maloletým, pridržiava sa záverov psychologičky Mgr. V.. Zdôraznil, že je dôležité, aby rodičia oddelili partnerstvo od rodičovstva a vytvárali podmienky a podporovali maloletého v stretávaní sa s otcom. Styk otca s maloletým odporúčal upraviť, tak ako je uvedené v dohode rodičov v závere psychologickej správy.
Z psychologickej správy psychologičky Mgr. F. V., Referátu poradensko-psychologických služieb, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany vyplýva, že maloletý a jeho rodičia absolvovali v mesiacoch máj-jún 2014 psychologické poradenstvo pri riešení problému rozšíreného styku otca s dieťaťom. Z tejto správy vyplýva, že matka zaujala k návrhu otca na rozšírenie styku negatívny postoj, tvrdila, že nie je dôvod na takúto zmenu úpravy styku. Otec dieťaťa sa podľa nej synovi dostatočne nevenuje, kontakty prebiehajú väčšinou u jeho rodičov, na čo maloletý reaguje tým, že sa mu k starým rodičom nechce chodiť. Matka sa snaží syna podporovať v kontakte s otcom, nie je však ochotná ho k niečomu nútiť, keď maloletý sa odmieta s otcom stretnúť. Matka bola presvedčená o tom, že M. je dostatočne veľký na to, aby vedel, čo chce. Otec si s maloletým podľa matky doteraz nevybudoval pekný vzťah, nevie ako má syna vychovávať, nie je pre maloletého tým pravým pozitívnym mužským vzorom. Otec maloletého svoj návrh odôvodňoval tým, že doterajší rozsah stretávania mu neumožňuje sa synovi venovať tak, ako si predstavuje. Má pocit, že zo strany matky tu nie je záujem tento ich vzťah podporovať. Otec má syna rád a chcel by, aby mali medzi sebou vybudovaný pekný vzťah, chcel by M. niečo naučiť a viesť ho k tomu, čo ho baví. Podľa otca si matka maloletého myslí, že len ona má právo o synovi rozhodovať a vychovávať ho. Jeho rodičovské názory nerešpektuje a má problém s ňou komunikovať o veciach týkajúcich sa syna. Otec má v súčasnosti samostatné bývanie a nevidí problém v tom, aby maloletý u neho aj prespával. Otec bol presvedčený o tom, že ak by bol maloletý podporovaný matkou, nebude sa kontaktu s ním brániť. Psychologička ďalej v správe uviedla, že maloletý M. bol počas rozhovoru s ňou komunikatívny a otvorený, jeho reakcie boli primerané jeho vekovej úrovni, dokázal jasne formulovať svoje potreby a vyjadrovať svoje názory. K úprave styku zaujal ambivalentný postoj, nebránil sa kontaktu s otcom, avšak podmieňoval ho tým, že by chcel byť s otcom sám. Matku označil za najdôležitejšiu vzťahovú osobu v jeho živote, vzťah k otcovi nevedel jednoznačne zadefinovať, nakoľko s ním trávi málo času. Psychologička zhodnotila, že maloletý sa nachádza vo vývinovom období, ktoré je charakteristické hľadaním vlastnej identity, v puberte. Má vybudovanú silnú vzťahovú väzbu k matke a jeho vzťah k otcovi hodnotila ako ambivalentný. Maloletý je zvyknutý na matku, výchovné prostredie, v ktorom vyrastá saturuje jeho vývinové potreby a je v ňom spokojný. Podľa psychologičky rozsah stretávania sa otca s maloletým nevytváral dostatočný časový priestor na budovanie vzájomnej vzťahovej väzby. Otec pre maloletého nie je autorita, vzorom a osobou, s ktorou kontakt by vnímal ako potrebný, avšak kontaktu s otcom sa nebráni. Maloletý má však svoje očakávania, ktoré je dôležité akceptovať a zakomponovať do vzťahu. Napriek výhradám matky psychologička dospela k záveru, že pre zdravý psychický vývin maloletého je dôležité mať plnohodnotný vzťah s obidvoma rodičmi. Na to, aby vzťah k otcovi dosiahol nejaký rámec, je potrebné vytvárať podmienky, podporovať a motivovať maloletého zo strany výchovného prostredia, pričom je dôležité, aby rodičia oddelili partnerstvo od rodičovstva a naučili sa navzájom rešpektovať. V tom prípade podľa psychologičky vzťah M. k otcovi má šancu nadobudnúť kvalitatívne iný rozmer. Na základe zistených skutočností preto psychologička motivovala rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody ohľadom styku s maloletým, keď podľa nej obaja súhlasili s tým, že M. sa bude s otcom stretávať každý štvrtok v čase od 15:00 hod. do 17 hod. a každý nepárny víkend od soboty 16:00 hod. do nedele 13:00 hod.
Rešpektujúc právo maloletého dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach, týkajúcich sa jeho samého, súd vypočul na pojednávaní aj maloletého M.. Maloletý viedol, že s otcom sa stretáva v nedeľu tri hodiny poobede. Hrajú sa spolu, avšak niekedy sa mu otec nevenoval, keď sa pripravoval do školy. On si vtedy kreslil, nemá u otca kamarátov, hrával sa s bratrancom, ktorý sa už odsťahoval do K.. U otca sa občas nudí, preto by sa s ním chcel stretávať len tak, ako doteraz, alebo už vôbec. Radšej by sa stretával so svojimi kamarátmi. Maloletý sa vyjadril, že súčasné stretávanie s otcom sa mu zdá dostatočné, s otcom by nechcel byť viac a nechcel by u neho ani prespávať. Radšej má rodinu z maminej strany. Ďalej uviedol, že k otcovi chodí veľmi nerád, nechce chodiť k nemu do O., tri hodiny s otcom u jeho rodičov mu stačia. Lepšie sa cíti doma, u otca sa mu nepáči. Maloletý uvádzal, že otec mu kupuje málo hračiek, ani na narodeniny mu nič nekúpil. Niekedy sa s otcom nechce stretnúť pretože má iné záujmy, chcel by byť s kamarátmi, alebo doma s babkou a mamou. Vyhovovala by mu taká dohoda s otcom, že ak by sa mu nechcelo ísť, zostal by doma. Mama mu pomáha s prípravou do školy, teraz sa však už učieva sám. S otcom sa iba raz spolu pripravovali do školy. Vyhovuje mu doterajší rozsah styku, prípadne uviedol, že k otcovi nechce chodiť vôbec. Uviedol, že nechce s ním byť celý deň, nechce u neho prespať, nechce s ním byť týždeň cez prázdniny a cez Vianoce iba tri hodiny. Pokiaľ ide o trávenie času s otcom, chcel by s ním hrať počítačové hry, občas chodiť do prírody, iba byť u neho, oddychovať a rozprávať sa s ním, aby sa mu otec viac venoval. Maloletý však nevedel konkrétne uviesť, prečo nechce ísť k otcovi do jeho bytu v O., prečo nechce u otca prespávať a tráviť s ním prázdniny.
Predmetom konania je úprava styku otca s maloletým M.. Rodičia maloletého spolu nežijú a na otázke úpravy styku otca s maloletým sa nevedeli dohodnúť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností prichádza do úvahy v prípade, ak medzi rodičmi nedôjde k dohode, pričom súd pri rozhodovaní berie do úvahy identické kritériá ako pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a pod. a dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi a právo druhého rodiča, ktorému dieťa nie je zverené na pravidelné informovanie o dieťati.
Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa; jedným z prostriedkov na zabezpečenie aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa, je osobný styk rodiča s dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy je najmä to, aby pri styku s dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom (čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa), úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto dieťaťa s druhým rodičom.
Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmena úpravy styku otca s maloletým M. je v danom prípade dôvodná. Styk otca s maloletým bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 26P/23/2007-43 zo dňa 24.10.2007, odvtedy uplynulo značné časové obdobie. V čase poslednej úpravy styku otca s maloletým mal maloletý M. G. roky, styk s otcom bol upravený na tri hodiny každú nedeľu poobede od 14:00 hod. do 17:00 hod. V súčasnosti má M. už XX rokov a je zdravý. Matka so zmenou úpravy styku otca s maloletým nesúhlasila, namietala, že maloletému styk s otcom vyhovuje tak, ako to bolo upravené doteraz a s otcom sa stretávať nechce. Poukazovala hlavne na to, že otec sa maloletému dostatočne nevenuje. Otec žiadal styk s maloletým rozšíriť, pričom podľa posledného jeho návrhu žiadal, aby sa s ním mohol stretávať každý párny štvrtok v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod., každý nepárny kalendárny víkend od soboty 16:00 hod. do nedele do 13:30 hod. a cez Vianočné sviatky od 25.12. do 29.12, tiež cez prázdniny prvý augustový týždeň od pondelka do nedele. Uvádzal, že sa chce maloletému venovať, vybudovať si s ním pekný vzťah, niečo ho naučiť, viesť ho k tomu, čo ho baví.
Pôvodný rozsah styku otca s maloletým bol výsledkom rodičovskej dohody. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že styk tak, ako bol upravený sa v prevažnej miere aj realizoval, okrem dôvodov na strane maloletého M., keď bol chorý, alebo keď sa nechcel s otcom stretnúť. Predstavy rodičov o úprave styku otca s maloletým boli úplne rozdielne. Matka trvala na doterajšej úprave styku, otec žiadal styk rozšíriť, pričom z výsluchu maloletého vyplynulo, že tento by chcel styk ponechať v rozsahu ako bol doteraz upravený, prípadne by mu nevadilo, ak by sa jeho styk s otcom vôbec nerealizoval. Zo záveru psychologického vyšetrenia vyplynulo, že rozsah stretávania sa otca s maloletým nevytvára dostatočný časový priestor na budovanie ich vzájomnej vzťahovej väzby, maloletý kontakt s otcom nevníma ako potrebný, avšak kontaktu s otcom sa nebráni, má však svoje očakávania. Pre zdravý psychický vývin maloletého je dôležité mať plnohodnotný vzťah s obidvoma rodičmi. Na to, aby vzťah k otcovi dosiahol nejaký rámec, je preto potrebné vytvárať podmienky, podporovať a motivovať maloletého aj zo strany výchovného prostredia. Vzťah M. k otcovi v tom prípade má šancu nadobudnúť kvalitatívne iný rozmer. K týmto psychologickým záverom sa pripojil i kolízny opatrovník.
V konaní súd nezistil skutočnosť, že by otec starostlivosť o maloletého v čase, keď je u neho nezvládal, že by ju vážne zanedbával, alebo, že by maloletého ohrozoval. Nebol preukázaný prípadný negatívny vplyv otca na výchovu maloletého, súd ani nezistil nejaké konkrétne negatívne vlastnosti otca. Problematickým sa javil byť spôsob trávenia spoločného času otca s maloletým. Otec maloletého v konaní deklaroval svoju snahu maloletému sa viacej venovať, učiť ho určitým zručnostiam. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že styk otca s maloletým v rozsahu tri hodiny každú nedeľu nie je primeraný na to, aby umožňoval plnohodnotný rozvoj vzťahu otca s maloletým. Je to veľmi krátka doba, počas ktorej nie je dobre možné naplánovať si spoločné aktivity, pripraviť program otca s maloletým, navzájom sa porozprávať a spoznávať sa. Súd však musel v tomto prípade zohľadniť tiež názor maloletého M., ktorý sám uviedol, že mu styk s otcom vyhovuje tak, ako je upravený doteraz, nechce ho rozširovať, dokonca uviedol, že by sa s otcom nemusel stretávať vôbec. Súd pritom považoval názor maloletého dieťaťa pre posúdenie úpravy styku otca s maloletým za relevantný, pretože maloletý pri svojej výpovedi preukázal, že vie presne formulovať svoje názory, potreby a požiadavky, vyjadroval sa samostatne a zrozumiteľne, pričom zásadne odmietal akékoľvek rozšírenie jeho styku s otcom. Maloletý však neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by nechcel s otcom byť, jeho výhrady sa týkali spôsobu trávenia spoločného času s otcom. Z jeho výpovede súd zistil, že maloletý nemá zatiaľ vybudovaný pevný vzťah k svojmu otcovi, otec nie je pre neho rodičovská autorita, niekto kto by mu vyslovene chýbal. Avšak to nie je dôvod, pre obmedzenie styku otca s maloletým, pretože maloletý vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť, tiež pre nedostatok skúseností ešte sám nevie dostatočne zhodnotiť, čo je najlepšie v jeho záujme. Podľa súdu je totiž v záujme maloletého dieťaťa, pokiaľ tomu nebránia žiadne závažné prekážky, ako je tomu i v danom prípade, aby si rozvíjalo a utužovalo citový vzťah s otcom. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že styk otca s maloletým, by bol v rozpore so záujmom maloletého, naopak je daná potreba styku otca s dieťaťom.
Bolo preto potrebné vyriešiť otázku podmienok a rozsahu tohto styku. Súd pritom musel zohľadniť jednak okolnosti na strane maloletého dieťaťa, najmä jeho denný režim, ale aj časové možnosti rodiča, ktorý dieťa nemá v starostlivosti. Matka namietala proti stretávaniu sa otca s maloletým v pracovné dni, nakoľko v čase, keď sa otec s maloletým chcel po pracovnej dobe stretávať, sa maloletý pripravuje do školy. Otec uviedol, že by chcel maloletého po škole každý párny štvrtok v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. zobrať k svojim rodičom a tam s ním tráviť čas. Podľa neho by to maloletému neprekážalo v príprave do školy. Avšak podľa názoru súdu je potrebné, aby malo dieťa najmä vo veku maloletého M. zachovaný svoj pravidelný režim prípravy do školy. Je potrebné, aby sa každý deň pripravovalo na vyučovanie na nasledujúci deň, pričom, ak by sa maloletý vrátil od otca až o 17:00 hod., mohol by byť už unavený na ďalšiu prípravu do školy. Maloletý uviedol, že do školy sa už pripravuje sám, prípadne mu pomáha mama. Je dôležité, aby si maloletý zachoval pozitívne vyučovacie návyky a tento režim sa mu nenabúraval, preto súd nevyhovel návrhu otca na stretávanie sa s maloletým cez týždeň každý párny štvrtok po škole, nakoľko to nebolo v záujme maloletého a jeho prípravy do školy. Súd ďalej musel zohľadniť skutočnosť, že otec maloletého začal externe študovať, pričom prednášky má mať v piatok a v sobotu od rána až do večera. Vzhľadom na to nebolo možné upraviť styk otca na každý nepárny víkend od soboty s prespaním až do nedele ako navrhoval otec. Súd tiež zohľadnil výhrady maloletého k prespávaniu u otca, preto nepovažoval za žiaduce upraviť styk otca s maloletým na celý víkend aj s prespaním. Podľa názoru súdu je potrebné aby si otec s maloletým postupne budoval vzťah založený na dôvere, istote, porozumení a tiež spoločných záujmoch. Maloletý zatiaľ ich vzájomný vzťah takto nevníma, preto mal súd za to, že najvhodnejšie bude upraviť styk otca s maloletým na každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., teda v priebehu takmer celého dňa tak, aby si otec s maloletým mohol naplánovať spoločné aktivity i na dlhšie časové obdobie. Takáto úprava styku otca s maloletým, je podľa názoru súdu, vzhľadom na vek maloletého, potrebu otca podieľať sa na jeho vývoji, ale i s prihliadnutím na zatiaľ nerozvinutý základný vzťah maloletého k otcovi, za danej situácie dostatočná na to, aby umožnila zintenzívniť kontakty maloletého s otcom pokiaľ ide o kvalitu spoločne stráveného času a zároveň nespôsobovala maloletému traumu, či negatívne pocity s neželaného styku s otcom. Súd tiež upravil styk otca s maloletým počas Vianočných prázdnin, avšak nie v rozsahu piatich dní od 25.12. do 29.12. ako navrhoval otec, ale v priebehu druhého sviatku vianočného, každý rok dňa 26.12. v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod. Súd tiež zatiaľ vzhľadom na vzťah maloletého k otcovi a jeho vyjadrenie v konaní, nepovažoval v záujme maloletého za potrebné striktne upraviť styk otca s maloletým počas prázdnin v trvaní jedného celého týždňa. Podľa súdu maloletý zatiaľ nie je pripravený tráviť s otcom čas v trvaní celého týždňa, preto návrh otca na styk s maloletým cez prázdniny v prvý augustový týždeň od pondelka do nedele zamietol. Je potrebné, aby otec postupne rozvíjal svoj vzťah s maloletým M., vybudoval si u neho rešpekt, autoritu, ale aj dôveru, poskytol mu istotu a zázemie. V tom prípade, ak dôjde k takémuto posilneniu vzťahu otca s maloletým, bolo by možné v budúcnosti rozmýšľať nad rozšírením styku otca s maloletým.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že styk otca s maloletým, v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, je nateraz primeraný a dostačujúci. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na rozšírenie styku s maloletým zamietol.
V zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 O. s. p. súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 26P/23/2007-43 zo dňa 24.10.2007 v časti o úprave styku otca s maloletým.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.