Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1526-2007.pdf
PDF · 92.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1526/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Obec Brusno, so sídlom Brusno 360, 976 62 Brusno, IČO: 00 313 491, právne zast. JUDr. Stanislavom Hlinkom, advokátom so sídlom Námestie Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: T. V., B.. XX. XX. XXXX, X. Š. XXX/XX, XXX XX X., Š. C. U., na vymoženie pohľadávky vo výške 9,95 Eur (300,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 565/07, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,15 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 9,95 Eur (300,00 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie a to na základe vykonateľného platobného výmeru Obec Brusno č.k. 79/2005 zo dňa 29. 06. 2005.
Poverením č. 5601 028642 * zo dňa 14. 08. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 565/07.
Súdny exekútor dňa 06. 06. 2013 postúpil tunajšiemu súdu návrh oprávneného zo dňa 17. 05. 2013 na zastavenie predmetnej exekúcie.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Súd považoval za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňom 06. 08. 2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Oprávnený navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, vzhľadom nato, že nie je predpoklad na uspokojenie vymáhanej pohľadávky v budúcnosti. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil, nakoľko podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie spolu vo výške 78,61 Eur, z toho odmena 46,48 Eur, náhrada hotových výdavkov 28,83 Eur, 20 % DPH z hotových výdavkov, t.j. 3,30 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 21. 2007/ ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich exekútor uplatnil.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkon "prevzatie návrhu + zal. spisu" (60 min.), čo je zahrnuté pod úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné.
Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu 60 min., ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie a to za budúce úkony: ukončenie spisu po rozhodnutí. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.
Súd súdnemu exekútorovi taktiež neuznal odmenu za úkon exekučnej činnosti vyúčtovanie odmeny exekútora, keďže uvedený úkon nie je úkonom súdneho exekútora, ktorý smeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani s ním priamo nesúvisí (viď právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE/304/2011 zo dňa 23. 11. 2011), a preto priznal súdnemu exekútorovi len prácu so spisom - správa o stave konania, čas účelne vynaložený na tento exekučný úkon ponížil o čas určený na vyúčtovanie a priznal súdnemu exekútorovi 25 min. za vypracovanie správy o stave konania. Čas 60 min. na postúpenie spisu spolu s návrhom na súd, súd považuje za neprimeraný čas na takýto úkon exekučnej činnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že počet vynaložených minút je potrebné posudzovať z hľadiska ich účelnosti. Prihliadnuc na charakter predmetného úkonu, spôsob vykonania úkonu, ako aj na poznatky súdu získané z vyúčtovania trov inými súdnymi exekútormi, súd priznal súdnemu exekútorovi za úkon zaslanie spisu len 30 min.
Na základe vyššie uvedeného súd celkový počet začatých hodín po spočítaní minút znížil z pôvodných 240 min, na 55 min, t.j 1 hodina účelne vynaložená na vykonávanie exekučnej činnosti a priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 19,92 Eur za 6 úkonov á 3,32 Eur.
Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky - cestovné náhrady vo výške 10,99 Eur za pracovnú cestu zo dňa 29. 10. 2007, osobným motorovým vozidlom G. O., Q.: X.-XXX H., spotreba mimo mesta 5,5 l/100km, cena PHM 1,25 Eur (37,80,- Sk). Cestu na trase X. - X. a späť spolu 40 km vykonal zamestnanec EÚ O. Š., za účelom zistenia pobytu povinného a jeho majetkových pomerov. Súd priznáva súdnemu exekútorovi cestovné náhrady v takej výške ako si ich uplatnil v predloženom vyúčtovaní. Nepriznáva mu však vyúčtovanú náhradu za stratu času vo výške 1,32 Eur, nakoľko súd z vyúčtovania pracovnej cesty zistil, že doručovanie vykonal na osobnom motorovom vozidle zamestnanec EÚ O. Š., nie osobne súdny exekútor. A keďže podľa vyššie citovaného ustanovenia náhrada za stratu času patrí exekútorovi výlučne vtedy, keď daný úkon mimo sídla úradu alebo kancelárie vykoná on osobne, nie jeho zamestnanec, súd mu nepriznal náhradu za stratu času.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky - poštovné vo výške 13,20 Eur. Súdny exekútor v predloženom exekučnom spise relevantne preukázal výdavky na doručovanie písomnosti len v prípade 1 x doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk a 2 x doručovanie výzvy na úhradu povinnému doporučene. V predloženom spise EX 565/07 sa nachádzajú len tieto doklady o doručení - doručenky, a preto súd priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné, len vo výške 4,50 Eur (1 x 1,70 Eur za doručovanie do vlastných rúk a 2 x 1,40 Eur za doporučené doručovanie). Súd poštovné vo zvyšnej časti neuznal, nakoľko súdny exekútor vynaloženie uvedeného výdavku a jeho výšky v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže v spise sa nachádzajú len doručenky exekútorského úradu za doručovanie písomnosti inštitúciam osobne.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,32 Eur za telekomunikačné náklady. Súdny exekútor totiž nepreukázal nespochybniteľnú výšku predmetnej sumy. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 45,15 Eur, z toho odmena 26,56 Eur (za 6 úkonov á 3,32 Eur a 55 min. á 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu), náhrada hotových výdavkov (poštovné + cestovné náhrady) 15,49 Eur a 20 % DPH z hotových výdavkov, t.j. 3,10 Eur.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená na návrh oprávneného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.