Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/16/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľa: U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Q. XXXX/XX, toho času P. A. XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Gabrielou Verešpejovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Požiarnická 17 proti odporkyni: G. Q., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Q. XXXX/XX, v konaní právne zastúpená JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. Q. Q., nar. XX. XX. XXXX a mal. X. Q., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -41 zo dňa 10. 03. 2014 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 10. 01. 2014 sa navrhovateľ domáhal rozvodu svojho manželstva s odporkyňou. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky. Navrhol určiť výživné vo výške 120 Eur mesačne na mal. Q. a 80 Eur na mal. X.. Žiadal neupraviť styk otca s mal. deťmi.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila.

O návrhu rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 10. 03. 2014 tak, že rozviedol manželstvo účastníkov konania. Na čas po rozvode zveril mal. Q. a X. do osobnej starostlivosti matky. Určil navrhovateľovi prispievať na výživu mal. Q. sumou 130 Eur mesačne a na výživu mal. X. sumou 90 Eur mesačne. Styk otca s mal. deťmi neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania aj napriek nesúhlasu odporkyne s návrhom mal za to, že vzťah účastníkov je tak vážne narušený, že tu nie je šanca na obnovu spolužitia. Aj keď odporkyňa deklarovala snahu o riešenie situácie, od decembra 2012, ktorý navrhovateľ považoval za zlomový v ich vzťahu, neurobila žiadne kroky k tomu, aby zlepšila ich vzťah, či už po stránke komunikačnej, intímnej alebo celkovej tak, aby pohoda v domácnosti bola dobrá. Bolo zrejmé, že situácia v rodine nebola dobrá, aj s poukazom na vzťah detí navzájom a taktiež i na vzťah detí v súčasnosti k otcovi. Navrhovateľ v súčasnosti odmieta akúkoľvek sanáciu vzťahu, k navrhovateľ už nič necíti. Snahy

odporkyne, resp. jej nesúhlas s rozvodom považoval súd za účelové. Pokiaľ odporkyňa videla, že jej vzťah s navrhovateľom sa zhoršuje a je tu možnosť podania návrhu na rozvod na súd, mala sama z vlastnej iniciatívy tieto možnosti využiť v čase, kedy tu bola aj ochota navrhovateľa sanovať ešte ich vzťah a zachrániť manželstvo. Súd nevidel šancu na obnovenie spolužitia a návrhu na rozvod manželstva vyhovel.

Súd upravil pomery mal. detí na čas po rozvode. Uviedol, že nie je vhodné rozhodnúť o striedavej starostlivosti aj s poukazom na praktickú neexistujúcu komunikáciu medzi manželmi. Preto zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky. Otcovi určil prispievať na ich výživu sumou 130 Eur mesačne na mal. Q. a 90 Eur mesačne na mal. X..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamieta. Uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Uviedla, že s prihliadnutím na čl. 1 základných zásad Zákona o rodine nie sú dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v návrhu na rozvod manželstva dostatočné na to, aby súd manželstvo rozviedol. Dôvody, ktoré navrhovateľ uviedol, nie je možné považovať za dostatočné pre rozhodnutie súdu, že manželstvo je nevyhnutne potrebné rozviesť. Neexistujú a neboli zistené tak závažné dôvody, ktoré by odôvodňovali záver o perspektívnosti manželstva. Ust. § 22 Zákona o rodine formuje zásadu, že rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahu medzi manželmi, ku ktorým by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v ust. § 23 Zákona o rodine. Tiež platí ust. § 100 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého súd v konaní o rozvod vedie manželov k odstráneniu príčinu rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Uviedla, že súd nepostupoval v zmysle ust. §100 ods. 2 Zákona o rodine, keď neakceptoval jej návrhy na vyhľadanie odbornej pomoci na odstránenie rozporov, ktoré navrhovateľ formuloval ako hlavné dôvody pre rozvod a ktoré označila za dôvody zanedbateľné svojou závažnosťou neporovnateľné s hodnotou, ktorú manželstvo s dvoma mal. deťmi predstavuje. Ak súd zistil nedostatok komunikácie, zistil dôvod, ktorý nepredstavuje neriešiteľný problém. Nie všetky problémy vo vzťahu sú dôvodom na rozvod manželstva. Rozhodnutie súdu je predčasné vzhľadom na to, že nebola využitá možnosť odstrániť avizované rozpory za pomoci tretej odborne spôsobilej osoby. Rozhodnutie považuje za neodôvodnené a v rozpore so Zákonom o rodine. Rozhodnutie je predčasné a neobsahuje konštatovanie o zistení dôvodov, ktoré by bolo možné bez výhrad prijať ako nepochybné znaky trvalého a vážneho rozvratu vzťahu manželov. Tento záver je možné prijať až po tom, čoby sa takto k celej veci vyjadrila osobne spôsobilá osoba, pretože z návrhu a výpovede navrhovateľa takýto záver bez pochýb nevyplynul. Poukázala na to, že nesúhlasí ani s výškou výživného, ktorú súd určil pre jedno a druhé mal. dieťa, pretože súdom priznaná výška je neprimerane nízka a nezodpovedá na jednej strane odôvodneným potrebám oboch mal. detí a na strane druhej možnostiam a schopnostiam otca. Nie je možné sa stotožniť s tým, aby po odchode jedného člena rodiny z domácnosti /otca rodiny vo všeobecnej rovine tradície vnímaného ako živiteľ rodiny/ sa zvyšok rodiny - z tohto pohľadu najmä dve maloleté deti mali uživiť a uspokojiť svoje potreby /výživu, výchovu, kultúrne potreby, telesný a duševný rozvoj, vzdelanie atď./ z príspevku na výživu, ktorý predstavuje pre 13 ročné dievča 4,30 Eur denne a pre 10 ročného chlapca 3 Eur denne. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V otázke výživného pre maloleté deti je potrebné zvážiť okrem zákonných dôvodov pre určenie jeho výšky aj ten dôsledok rozvodu, že finančné povinnosti, ktoré doteraz znášali v rodine obaja rodičia sa prenesú na jedného z nich, v tomto prípade na mňa. Ja som schopná a plne pripravená ako matka postará sa o tieto deti tak ako doteraz, plnohodnotne, kvalitne a zodpovedne, v záujme ich riadneho telesného a duševného rozvoja, lenže odchodom otca z domácnosti zaniká okrem ďalších jeden príjem rodiny a kompenzácia určená pre deti vo forme výživného, ako ho uvádzam vyššie je úplne nedostatočná. Je toho názoru, že výživné by malo kopírovať výdavky na rodinu s dvoma maloletými deťmi, ktoré vynakladal otec rodiny žijúci v manželstve. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súdom určené výživné je nedostatočné a neprimerane nízke.

Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu. Výšku výživného považoval za primeranú vzhľadom na vek, opodstatnené potreby detí, súčasnú životnú úroveň oboch rodičov, ako aj zárobkové možnosti a schopnosti otca.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery, s ktorými sa aj odvolací súd stotožnil.

K odvolacím námietkam odporkyne odvolací súd uvádza, že nie je nevyhnutné v každom konaní o rozvod, aby sa manželia podrobili psychologickému poradenstvu. Záver o rozvrate manželstva môže sudca urobiť aj bez takéhoto vyšetrenia. V danom prípade súd prvého stupňa správne poukázal na to, že znaky o rozvrate manželstva pretrvávali už dlhšiu dobu a pokiaľ by odporkyňa mala úprimný záujem o obnovu manželského spolužitia, pokúsila by sa rozpory v manželstve odstraňovať už skôr. Ani z výpovede odporkyne, ani zo žiadneho iného dôkazu takáto snaha nevyplýva.

Navrhovateľ na pojednávaní jednoznačne deklaroval nezáujem zotrvať v súčasnom manželstve, vo svojej výpovedi potvrdil, že nadviazal vzťah s inou ženou, ktorý považuje za perspektívny. Aj tieto skutočnosti spochybňujú efektivitu požadovaného poradenstva.

Správna je aj súdom určená výška výživného, ktorá zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, ako aj potrebám mal. detí. V prípade rozvodu manželstva nie je možné, aby (vo všetkých prípadoch) výživné nahrádzalo príjem rodiča, ktorý po rozvode manželstva opúšťa rodinu. Nie je možné, aby výživné zabezpečovalo všetky výdavky na rodinu s dvoma mal. deťmi, ktoré vynakladal otec rodiny žijúci v manželstve. Je nevyhnutným následkom rozvodu manželstva, že manžel odchádzajúci od rodiny si zakladá vlastné bydlisko (a novú rodinu), s čím súvisia zvýšené výdavky. Výživné pre mal. deti v žiadnom prípade nemôžu nahrádzať príjem druhého rodiča.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust. .

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. a .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.