Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7C-59-2014.pdf
PDF · 113.97 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7C/59/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom: 1. O. N., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, D., občan SR a 2. I. T., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., občan SR, obaja zastúpený opatrovníkom E. T., zamestnankyňa Okresného súdu Senica o zaplatenie 3.479 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 1.024,78 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.024,78 eur od 4.11.2012 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia táto povinnosť druhému odporcovi.
Súd odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.1.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu sumu 3.479 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z sumy 3.479 eur od 4.11.2012 do zaplatenia z titulu neuhradenia 49 splátok splatných od 20.2.2011 do 20.2.2015 plynúcich z poskytnutého úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 7.2.2005, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.2.2011 do 3.11.2012 v sume 113,63 eur, trovy konania, trovy právneho zastúpenia.
Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporcovia sa k návrhu nevyjadrili. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť aktuálnu adresu, na ktorej by sa odporcovia zdržiavali či aspoň si preberali zásielky, súd im pre toto konanie ustanovil opatrovníka. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, zmluvou o splátkovom úvere č. 0252471976 z 7.2.2005, dohodou o ručení z 7.2.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 15.10.2012, zmluva o postúpení pohľadávky z 27.9.2012 a prílohami, pokusom o zmier z 2.12.2013, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci: SLSP, a.s. ako právnická osoba uzatvoril s odporcom v 1. rade ako spotrebiteľom v zmysle §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka dňa 7.2.2005 zmluvu o splátkovom úvere, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy mu bol poskytnutý spotrebný bezúčelový úver vo výške 145.000 Sk (4.813,12 eur). Zmluvné strany si individuálne dohodli mesačnú splátku istiny 2.139 Sk ( 71 eur) vždy k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky dňa 20.3.2005, splatnosť poslednej splátky dňa 20.2.2015, výšku úrokovej sadzby 11,80 %, poplatok za správu úveru 50 Sk (1,66 eur) mesačne. V článku II., bod 3 zmluvy o splátkovom úvere je uvedené, že zmluvné strany si dohodli , že splatné úroky a splatné Poplatky sa dňom ich splatnosti uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. V článku III., bod 5 veta prvá predmetnej zmluvy je uvedené, že dlžník je povinný zaplatiť Veriteľovi v zmysle § 499 Obchodného zákonníka Poplatok za poskytnutie Úveru vo výške dohodnutej v Zákaldných podmienkach Zmluvy. V článku III. , bod 7 veta druhá predmetnej zmluvy je uvedené, že dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné Pohľadávky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí. V článku IV., bod 5 veta prvá predmetnej zmluvy je uvedené, že Dlžník a veriteľ sa dohodli , že ročná percentuálna miera nákladov je 5,99 %. V článku V., bod 2 predmetnej zmluvy je ďalej v predtlačenej forme uvedené, že Dlžník sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Vyhlásil, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním. v bode 4 sa zmluvné strany dohodli aplikovať na ich vzájomné právne vzťahy § 262 Obchodného zákonníka, ustanovení Obchodného zákonníka. SLSP, a.s. uzatvorila s odporcom v 2. rade ako ručiteľom dňa 7.2.2005 dohodu o ručení podľa § 303-312 Obchodného zákonníka. Z obsahu dohody mal súd preukázané, že dohoda je vyhotovená na predtlačenom formulári bez individuálneho dojednania zmluvných podmienok ( pr.: v čl. II., bod. 3 sa uvádza, že „ručiteľ sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzuje....“). V zmluve boli dopísané len údaje o odporcoch ako dlžníkovi a ručiteľovi a výška poskytnutého úveru. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.9.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ( ďalej len „SLSP, a.s.“) a navrhovateľom ako postupníkom bola na navrhovateľa postúpená okrem iného i pohľadávka voči odporcom. SLSP, a.s. oznámila odporcom postúpenie pohľadávky listom z 15.10.2012. Pohľadávka navrhovateľa bola ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 7.443,25 eur a pozostáva z istiny 6029,46 eur, riadneho úroku 903,95 eur, úroku z omeškania 464,99 eur, ostatného príslušenstva 44,85 eur. V tomto konaní si navrhovateľ neuplatňuje sumy 44,85 eur a 464,99 eur, uplatňuje si splátky úveru splatné od 20.2.2011 do 20.2.2015 v počte 49 a celkovej výške 3.479 eur. Podľa navrhovateľa odporca doposiaľ uhradil sumu 3.788,34 eur. Nakoľko sa odporca v 1. rade ako dlžník dostal do omeškania so splácaním, navrhovateľ ho vyzval listom z 15.10.2012 k úhrade najneskôr do 30.10.2012 sumy 7.619,27 eur pozostávajúcej z základnej pohľadávky 6029,46 eur, úrokov z omeškania 1368,94 eur, ostatného príslušenstva 44,85 eur, zákonných úrokov 26,02 eur a jeho nákladov 150 eur. Predmetnou výzvou zároveň odporcovi vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 15.10.2012. Pokusom o zmier z 2.12.2013 vyzval navrhovateľ odporcov zaplatiť dlžnú sumu 8005,52 eur do 9.12.2013. Odporcovia doposiaľ dlžnú sumu istiny ani príslušenstva neuhradili. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. pri splátkach , ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 3.11.2012 si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa. Navrhovateľ si zo splatných splátok úveru a uhradených platieb vyčíslil úrok z omeškania za obdobie od 21.2.2011 do 3.11.2012 v sume 113,63 eur počítajúc s ročným úrokom z omeškania 8,75 % z mesačnej splátky 71 eur ( od 21.2.2011 do 3.11.2012 v sume 10,57 eur; od 21.3.2011 do 3.11.2012 v sume 10,09 eur; od 21.4.2011 do 3.11.2012 v sume 9,57 eur; od 21.5.2011 do 3.11.2012 v sume 9,05 eur; od 21.6.2011 do 3.11.2012 v sume 8,53 eur; od 21.7.2011 do 3.11.2012 v sume 8,02 eur; od 21.8.2011 do 3.11.2012 v sume 7,49 eur; od 21.9.2011 do 3.11.2012 v sume 6,96 eur; od 21.10.2011 do 3.11.2012 v sume 6,45 eur; od 21.11.2011 do 3.11.2012 v sume 5,92 eur; od 21.12.2011 do 3.11.2012 v sume 5,41 eur; od 21.1.2012 do 3.11.2012 v sume 4,88 eur; od 21.2.2012 do 3.11.2012 v sume 4,36 eur; od 21.3.2012 do 3.11.2012 v sume 3,86 eur; od 21.4.2012 do 3.11.2012 v sume 3,34 eur; od 21.5.2012 do 3.11.2012 v sume 2,83 eur; od 21.6.2012 do 3.11.2012 v sume 2,30 eur; od 21.7.2012 do 3.11.2012 v sume 1,79 eur; od 21.8.2012 do 3.11.2012 v sume 1,26 eur; od 21.9.2012 do 3.11.2012 v sume 0,73 eur; od 21.10.2012 do 3.11.2012 v sume 0,22 eur). Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného zmluvy o úvere. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené. Podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. ( § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“) Podľa § 52 ods. 1,2,3 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy (7.2.2005), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 54 ods. 1,2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa § 6 ods. 3 písm. a),b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinných k dňu uzatvorenia zmluvy (7.2.2005), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinných k dňu uzatvorenia zmluvy (7.2.2005), (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinných k dňu uzatvorenia zmluvy (7.2.2005), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinných k dňu uzatvorenia zmluvy (7.2.2005), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( k 4.11.2012, od kedy bol priznaný úrok), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom konania je zaplatenie 3.479 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z sumy 3.479 eur od 4.11.2012 do zaplatenia z titulu neuhradenia 49 splátok splatných od 20.2.2011 do 20.2.2015 plynúcich z poskytnutého úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 7.2.2005, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.2.2011 do 3.11.2012 v sume 113,63 eur. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi právnych predchodcom navrhovateľa a odporcami bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo na samotnej zmluve o splátkovom úvere sa uvádzajú ustanovenia 497-507 Obchodného zákonníka, na dohode o ručení §303-312 Obchodného zákonníka, ale na druhej strane zmluva i dohoda boli uzatvárané s odporcami ako spotrebiteľmi. Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom v 1. rade zmluvu o splátkovom úvere dňa 7.2.2005, na základe ktorej mu poskytol úver 145.000 Sk ( 4.813,12 eur) pri úrokovej sadzbe 11,80 %, dohodnutej mesačnej splátke 2.139 Sk ( 71 eur), s dohodnutou splatnosťou prvej splátky 20.3.2005 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.2.2015. Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom v 2. rade ako ručiteľom dohodu o ručení. Z výpisu z účtu predloženého navrhovateľom spolu s jeho vyjadrením mal súd preukázané, že odporca v 1. rade celkovo vyčerpal úver v sume 4.813,12 eur, doposiaľ zaplatil sumu 3.788,34 eur a v rámci tohto konania požaduje zaplatiť navrhovateľ 3.479 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporcovia ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžníci ako spotrebitelia nemali možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci je v zmluve uvedené, že účastníci uzatvoril zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter postavenia účastníkov. Súd vychádzal z toho, že v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporcovia zmluvu uzatvorili ako spotrebitelia, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupovali ako fyzické osoby nekonajúce v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere a dohodu o ručení je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Súd má v konaní preukázané, že odporca v 1 .rade pred podaním návrhu na súd uhradil navrhovateľovi celkovo 3.788,34 eur, pričom vyčerpal úver vo výške 4.813,12 eur. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca ako veriteľ uzavrel s odporcom v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere. Súd má za to, že predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetnou zmluvou sa pôvodný veriteľ zaviazal odporcovi v 1. rade poskytnúť 145.000 Sk ( 4.813,12 eur) s konečnou splatnosťou úveru do 20.2.2015 a odporca v 1. rade sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky, ďalšie poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. Úver bol poskytnutý takým spôsobom, že veriteľ bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v predchádzajúcom odseku rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd sa odvoláva na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na zmluvy nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z formy a obsahu zmluvy súd dospel k záveru, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu v 1. rade, pričom odporca v 1. rade obsah zmluvy nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola daná do zmluvy o splátkovom úvere na predtlači vyhotovenej veriteľom. Odporca v 1. rade mal síce možnosť sa pred podpísaním zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohol ju individuálne vyjednať. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. sumu, úrokovú sadzbu, konečnú splatnosť úveru, meno a adresu spotrebiteľa. Tieto isté myšlienkové pochody súd aplikoval i na dohodu o ručení uzavretú dňa 7.2.2005 s odporcom v 2. rade.
Zákon č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) zakotvil do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004), boli zosúladené s naším právnym poriadkom niektoré právne akty Európskych spoločenstiev a EÚ, v oblasti spotrebiteľského práva Smernica Rady 93//13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej význam spočíva v ochrane spotrebiteľa v EÚ a jej zmyslom je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Novela zaviedla do prvej časti Občianskeho zákonníka (Všeobecné ustanovenia) piatu hlavu pod názvom Spotrebiteľské zmluvy. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, boli upravené ďalšími novelami Občianskeho zákonníka. Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov, ak podľa Čl. 3 Smernice, spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti podľa § 54 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická rovnosť zásahom vonkajším zásahom.
Na základe preskúmania zmluvy o splátkovom úvere z 7.2.2005 a dohody o ručení z 7.2.2005 súd dospel k záveru, že celá zmluva a aj dohoda je postavená na „dohode“ zmluvných strán, čo sa uvádza v ustanovení zmluvy o splátkovom úvere v čl. V., bod 4 , podľa ktorého strany prejavili vôľu, aby sa ich právne vzťahy riadili Obchodným zákonníkom. v Dohode o ručení je to uvedené v čl. III., bod 4. Za neplatné zmluvné dojednanie o tom, že sa právne vzťahy budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka súd považuje z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 OZ a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nakoľko je zrejmé, že je zneužitím silnejšieho postavenia dodávateľa /banky/ voči spotrebiteľovi tým, že mu vnútil bez individuálneho dojednania podmienky zmluvy dané do zmluvy dodávateľom, ktoré mohol spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Dodávateľ sa správal pri predkladaní zmluvy odporcovi v 1. rade a dohody o ručení odporcovi v 2. rade ako profesionál, podnikateľ, ktorý ovláda na rozdiel od spotrebiteľa obchodné právo a využil ho stanovením prísnejších podmienok vo svoj prospech oproti spotrebiteľovi, neznalému práva. Pri posudzovaní neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd vyvodil, že došlo k porušeniu zmluvnej slobody a rovnosti zmluvných strán medzi účastníkmi v neprospech spotrebiteľa i ručiteľa. Dohodu o voľbe práva súd preto považoval s poukazom na § 53 ods. 1 ods. 1 OZ za ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a za podmienku pre spotrebiteľa neprijateľnú, poškodzujúcu ho a tiež v zmysle § 53 ods. 4 OZ za neplatnú, porušujúcu podľa § 54 ods. 1 OZ zákon v tejto časti, odchýliac sa v zmluvnej podmienke od tohto zákonného ustanovenia v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho nastal stav, že spotrebiteľ sa vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznávajú na jeho ochranu Občiansky zákonník a občianskoprávne predpisy, zhoršujúc si cez zmluvné podmienky stanovené dodávateľom svoje zmluvné postavenie. Navrhovateľ súdu nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky v zmluve a dodatku uvádzané boli individuálne dohodnuté s odporcami. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere i dohoda o ručení obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré nie sú pre spotrebiteľ zaväzujúce. z toho potom vyplýva, že celý právny úkon zmluvy o splátkovom úvere i dohody o ručení je právnym úkonom predovšetkým v dôsledku voľby práva podľa Obchodného zákonníka neplatným pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ, § 39 OZ, s čím sa súd už vyššie vyporiadal. Keďže mal súd preukázané, že odporca v 1. rade vyčerpal úver 4.813,12 eur a doposiaľ splatil celkovo 3.788,34 eur, uložil odporcom ( ako dlžníkovi a ručiteľovi) zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 1.024, 78 eur (4.813,12-3.788,34 ) spolu so zákonným úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 4.11.2012, kedy požaduje navrhovateľ, síce pohľadávka sa stala v skutočnosti splatnou už skôr. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. posudzujúc úspech účastníkov a čistý úspech navrhovateľa. Navrhovateľ žaloval o zaplatenie sumy 3.592,63 eur (3.479 eur +113,63 eur), pričom bol úspešný len v sume 1.024,78 eur a odporcovia boli úspešní v sume 2.567,85 eur. V konaní boli úspešnejší odporcovia, ktorí si ale náhradu trov konania neuplatnili, preto im súd ani žiadne nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.