Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-15-2011.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/15/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V. súd K., sudca S.. C. F., v právnej veci žalobkyne S. T., nar. X.X.XXXX, J. č. 4, K., zastúpenej advokátom S.. W. I., so sídlom R. slobody 3, K. proti žalovanému S. T., nar. X.XX.XXXX, bytom J. 4, K., o určenie výživného pre dospelé dieťa takto
rozhodol:
U. je p o v i n n ý platiť žalobkyni výživné mesačne v sume XXX E., vždy do XX. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc od XX.X.XXXX do X.X.XXXX k rukám žalobkyne.
R. dlžného výživného za obdobie od XX.X.XXXX do X.X.XXXX v sume XXXX,XX E. je odporca povinný uhradiť naraz do XX dní od právoplatnosti rozsudku.
U. z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
R. sa podaným návrhom došlým súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala určenia výživného zo strany žalovaného v sume XXX E. mesačne, a to z dôvodu, že bola študentkou denného štúdia I. ročníka N. univerzity F. humanitných a prírodných vied. D. v internáte, za ktorý platila XX Eur mesačne, cestovné 20 Eur, stravu mesačne 120 Eur, oblečenie mesačne 100 Eur, knihy študijná literatúry 30 Eur mesačne a drogéria 30 Eur. Poukázala na skutočnosť, že príjem matky predstavoval 320 Eur, z čoho uhrádzala 200 Eur byt a 300 Eur splátku pôžičky. Uviedla, že odporca je zamestnaný od roku 2007 vo Veľkej Británii. Poukázala na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
Odporca súhlasil s tým, aby platil výživné, ale nie teraz.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 21.8.2014 oznámil súdu, že navrhovateľka bola rozhodnutím Prešovskej univerzity zo dňa 2.9.2013 dňom 2.9.2013 vylúčená zo štúdia študijného programu učiteľstvo pedagogicky anglického jazyka a literatúry dennej formy štúdia, od 2.9.2013 je zamestnaná, preto žiadal zaviazať odporcu na platenie výživného do 2.9.2013.
Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že odporca žije 5 rokov v Anglicku, bol doma na jej stužkovej, odvtedy sa s ňou ani s jej matkou nekontaktuje, neprispieva na jej výživu, v čase výsluchu bola študentkou 2. ročníka Fakulty humanitných a prírodných vied na Prešovskej univerzite v Prešove, za
privát uhrádzala 74 Eur, cestovné 20 Eur, stravu 120 Eur mesačne, 100 Eur mesačne mal náklady na ošatenie, na knihy, študijnú literatúru 30 Eur mesačne, drogériu 30 Eur. Na kultúrne vyžitie jej peniaze nevychádzali, príjem jej matky predstavoval okolo 320 Eur z toho platila 200 Eur byt, 300 Eur splátky pôžičky, 30 Eur svoju poistku, 15 Eur jej poistku, žili len z úspor a pôžičiek, vypomáhala im babka. Jej mama bola nútená si hľadať ďalšie 2 zamestnania, aby mohli vyžiť. Otec jej ničím neprispieval na výživu. O príjmoch otca nemala žiadnu vedomosť. Tento sa jej neozval ani na narodeniny a neposlal jej žiadny darček. Za posledné 2 roky jej otec ničím neprispel, požadovala od neho výživné 200 Eur, ktoré v podstate nepokrývalo jej potreby, ale podľa jej názoru bolo primerané a uviedla, že pokiaľ bude v jeho schopnostiach a bude mať vyšší príjem, môže platiť aj vyššie výživné.
Z výpovede odporcu súd zistil, že súhlasil s tým, že by mal platiť výživné, ale nie teraz, pretože dcéra už neštuduje a pracuje, nikoho finančne nepodporoval, nežije ani s manželkou ani s družkou, v dome býva s ďalšími ľuďmi. Momentálne ničím dcére neprispieva, nevlastní nehnuteľnosti ani hodnotný majetok. Jeho čistý príjem týždenne činí od 250-350 Libier, iný príjem nemal. Z nájmu 525 Libier mesačne platí 1/3, t.j. 175 Libier. Za vodu uhrádza122 Libier ročne, daň 33 Libier, platí televíziu 145 Libier ročne a poistné za auto 747,30 Libier.
Z potvrdenia od zamestnávateľa matky navrhovateľky súd zistil, že jej čistý priemerný príjem činí mesačne 345,10 Eur.
Podľa § 62 ods 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd vykonaným dokazovaním a to najmä zhodnotením príjmových a výdavkových pomerov navrhovateľky a odporcu dospel k záveru, že výživné, ktoré požadovala navrhovateľka v sume 200 Eur je primerané jej potrebám, ako aj primerané možnostiam a schopnostiam odporcu. Výživné 200 Eur po prepočte na 30 dní v mesiaci vychádza denne len v sume 6,66 Eur, ktorá suma podľa názoru súdu neodôvodňuje potreby študenta vysokej školy. Po zvážení príjmových a výdavkových pomerov odporcu, kde jeho príjem činil mesačne v čistom 1400 Libier, z čoho mal aj vysoké náklady, súd mal za preukázané, že nie je v jeho schopnostiach, aby platil vyššie výživné ako požadovala navrhovateľka. Súd rozhodoval o výživnom od podania návrhu od 24.1.2011 do 2.9.2013, kedy navrhovateľka ukončila vysokoškolské štúdium tým, že bola zo štúdia vylúčená, a od uvedenej doby je zamestnaná a od 2.9.2013 pominuli dôvody na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu. Vzhľadom na hore uvedené súd zaviazal odporcu na platenie výživného v sume 200 Eur mesačne od 24.1.2011 do 2.9.2013.
Nedoplatok dlžného výživného za obdobie od 24.1.2011 do 2.9.2013 v sume 6278, 27 Eur súd zaviazal odporcu uhradiť naraz v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom k tomu, že výživné, ktoré odporca mal platiť už malo byť navrhovateľkou spotrebované, a preto v danom prípade neprichádzalo do úvahy povolenie splátok dlžného výživného. Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach odporcu uhradiť toto výživné naraz. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde vo dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.