Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-151-2013.pdf
PDF · 92.17 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/151/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa v rade 1/: Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, navrhovateľky v rade 2/: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.Ň. XXX, obaja právne zastúpený JUDr. Barborou Stehlíkovou, advokátkou so sídlom Martin, Tajovského 16/7, proti odporcovi: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., T. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou a/ k/z/a, s.r.o., so sídlom Žilina, Tajovského 5, v konaní o zaplatenie 2 000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v rade 1/ a 2/ sumu 1 000,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu podali návrh, ktorý bol súdu doručený dňa 10.08.2013 a ktorým sa domáhali zaplatenia žalovanej istiny z dôvodu, že s odporcom uzatvorili zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom, v rámci ktorej okrem iného sa dohodli, že v prípade porušenia niektorej zo zmluvných podmienok môžu požadovať od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom poukázali na konkrétnu zmluvu a konkrétny článok písomne uzatvorenej zmluvy zo dňa 24.10.2011.
Súd vo veci na návrh navrhovateľov vydal platobný rozkaz dňa 25.07.2013, ktorým bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené.
Odporca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote dňa 13.08.2013 doručil odpor voči vydanému platobnému rozkazu, v ktorom namietal opodstatnenosť nároku uplatňovaného navrhovateľmi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi, a to najmä obsahom zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 24.10.2011, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. T., fotografiami obytného domu a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci súdneho sporu uzatvorili písomnú zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, na základe ktorej predávajúci, t. j. navrhovatelia, odpredali kupujúcemu, t. j. odporcovi odplatným prevodom vlastnícke práva k nebytovému označenému priestoru v článku II písomnej zmluvy, ktorý bol podrobne popísaný v článku III. Podľa bodu 1.3 zmluvy bol záväzok navrhovateľov previesť vlastnícke právo k nebytovému priestoru, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu na odporcu a záväzok odporcu zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu podľa článku VII, bod 7.1. Podľa znenia zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene, ktorá bude pozostávať zo súčtu vykonaných prác a dodávok materiálu k týmto prácam uvedeným v bode II zmluvy. V prípade, že dôjde k porušeniu dohodnutých zmluvných podmienok z akéhokoľvek dôvodu, okrem iného majú navrhovatelia právo od kúpnej zmluvy odstúpiť a kupujúci je povinný uhradiť každému z predávajúcich zmluvnú pokutu vo výške 1 000,- €.
Navrhovatelia tvrdili, že zo strany odporcu došlo k porušeniu zmluvných podmienok uvedených v článku VII, bod 7.2, a preto využili dohodu, na ktorej sa zmluvné strany dohodli, a to v bode 7.4 a požadovali od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty pre každého z nich po 1 000,- €. Poukázali na to, že zo strany odporcu došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to tým, že nebol dodržaný termín ukončenia prác, ktorý bol stanovený najneskôr do 31.07.2012. Uviedli, že k odstúpeniu od zmluvy z ich strany nedošlo a učinili tak až v priebehu súdneho sporu, keď písomné odstúpenie od zmluvy bolo doručené odporcovi dňa 16.04.2014. Ako dôvod odstúpenia uviedli neuhradenie kúpnej ceny podľa článku VII, bod 7.2.
Odporca poukázal na to, že návrh je predčasný z dôvodu, že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy pred jeho podaním, ale až v priebehu konania a takýto prejav považuje za účelové konanie. Pre nárok na zmluvnú pokutu neboli dodržané zmluvné podmienky, ktoré sú uvedené najmä v bode 7.4 zmluvy, z citácie ktorého vyplýva, že bolo dojednané nerozlučné spoločenstvo všetkých vlastníkov, tzn. že všetci predávajúci musia odstúpiť od zmluvy a každému z nich je predávajúci povinný uhradiť zmluvnú pokutu 1 000,- € a zároveň musí byť splnená podmienka, že sa obnoví vlastnícke právo všetkých predávajúcich. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovatelia nemajú teda aktívnu legitimáciu, pretože na strane navrhovateľov musia vystupovať vlastníci všetkých bytov. V prípade, ak by súd akceptoval odstúpenie od zmluvy v priebehu konania, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pre navrhovateľov je len čiastka 1 000,- €, pretože vo vzťahu k predmetu prevodu ich vlastnícke právo je založené a patrí do kategórie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade, že súd by považoval odstúpenie od zmluvy za platné, museli by zvažovať a podať vzájomný návrh.
V právnej teórii a súdnej praxi sa rozlišuje spoločenstvo účastníkov dobrovoľné, či spoločenstvo nútené, alebo spoločenstvo samostatné, alebo spoločenstvo nerozlučné; účastenstvo pre každú vec vyplýva z povahy predmetu konania, ktoré vymedzuje hmotné alebo procesné právo a ktorému sa účastníci konania musia podriadiť, ak očakávajú kladné meritórne rozhodnutie.
V prejednávanej veci išlo o navrhovateľov, ktorí ako podieloví spoluvlastníci predali na základe kúpnej zmluvy nebytové priestory odporcovi, ktoré boli v zmluve presne vyšpecifikované. Účastníkmi predmetnej zmluvy okrem navrhovateľov ako predávajúcich boli aj ďalší podieloví spoluvlastníci jednotlivých bytov, ktoré boli súčasťou obytného domu, ktorý tvorili okrem bytových jednotiek aj nebytové priestory. Na základe uvedenej zmluvy navrhovatelia sa domáhali podľa dohodnutých zmluvných podmienok zaplatenia zmluvnej pokuty za nedodržanie termínu vyplatenia kúpnej ceny, ktorá spočívala vo vykonaní presne vyšpecifikovaných stavebných prác na obytnom dome. Vzhľadom na charakter sporu súd prijal právny záver, že navrhovatelia sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva, a teda majú vecnú aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide.
Podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka kúpna zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená, je dvojstranným právnym úkonom, ktorý vzniká medzi predávajúcim na strane jednej a kupujúcim na strane druhej, pričom na jednej aj druhej strane môže vystupovať viacero subjektov. Aj keď v zmluve, ktorú účastníci uzatvorili dňa 27.10.2011, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva nebytového
priestoru v zmluve vyšpecifikovaného, ku ktorému navrhovatelia mali vlastnícke právo aj s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi, čo by vlastníkmi bytových jednotiek, ako aj nebytového priestoru. Každý vlastník bytovej jednotky však vystupuje samostatne a nejde podľa hmotného práva o nerozlučné procesné spoločenstvo. Súd vychádzal z povahy predmetu konania, ktorý vyplýva z hmotného práva, keď navrhovatelia sa domáhali v súlade s platne uzatvorenou zmluvou zo dňa 27.10.2011 zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu nedodržania termínu vyplatenia kúpnej ceny za podiel, ktorý oni vlastnili ako bezpodieloví spoluvlastníci a ktorý zároveň tvoril aj ich spoločný podiel s ostatnými predávajúcimi nebytového priestoru. Podľa názoru súdu hmotné právo umožňuje, aby nárok navrhovateľov ako predmet konania bol prejednaný samostatne bez ohľadu na to, či ostatní predávajúci z tohto právneho titulu si voči odporcovi svoje právo uplatňujú. Toto procesné spoločenstvo súd vyhodnotil tak, že nejde o nerozlučné spoločenstvo, pretože pri takomto účastníci majú také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie vo veci samej musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej či na druhej strane. Právna konštrukcia, ktorú predniesol odporca a ktorou sa snažil vyvodiť nedostatok aktívnej vecnej legitimácie u navrhovateľov, nemá oporu ani v zákone ani v súdnej praxi, z hľadiska vecnej legitimácie nie je podstatné to, aký účel účastníci pri uzatváraní kúpnej zmluvy sledovali, ale je potrebné zobrať do úvahy to, kto je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní išlo.
Podľa § 125 ods. 1 OZ osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Uvedená zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 citovaného zákona zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zmluvná pokuta je určená zmluvou peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti nevznikla škoda.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru mal súd preukázané, že predávajúcimi boli podieloví spoluvlastníci uvedených nebytových priestorov, ktorí sú označení v zmluve a kupujúcim bol odporca.
Podľa článku VII bola dohodnutá kúpna cena a spôsob zaplatenia kúpnej ceny medzi zmluvnými stranami. V bode 7.2 článku VII zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu cenu vykonaním rekonštrukcie sedlovej strechy obytného domu súp. č. XXX evidovaného na LV č. XXXX pre k. ú. T. a vykonaním úplného zateplenia obytného domu č. XXX, a to v rozsahu a skladbe uvedenej v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Rekonštrukcia strechy a zateplenie obytného domu kupujúci vykoná sám alebo prostredníctvom tretej osoby tak, aby práce boli ukončené najneskôr do 31.07.2012. V bode 7.4 bolo dohodnuté, že v prípade povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho z jeho strany nedôjde k úhrade kúpnej ceny v bode 7.2 z akéhokoľvek dôvodu v stanovenej lehote, je kupujúci povinný bezodkladne po uplynutí lehoty uhradiť každému z predávajúcich zmluvnú pokutu vo výške 1 000,- € a predávajúci majú právo od kúpnej zmluvy odstúpiť.
V konaní bolo preukázané, že zo strany kupujúceho neboli splnené podmienky v súvislosti s uhradením kúpnej ceny vykonaním prác tak, ako boli špecifikované v bode 7.2, a to do termínu 31.07.2012.
Navrhovatelia majú preto právo podľa zmluvy podľa bodu 7.4 prvá veta domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1 000,- €, na ktorú sa zaviazal kupujúci, že ju každému z predávajúcich zaplatí, ak nedôjde z akéhokoľvek dôvodu k vyplateniu kúpnej ceny vykonaním prác do termínu 31.07.2012. V tomto súd považoval nárok navrhovateľov za právne opodstatnený.
Pokiaľ odporca namietal, že návrh je predčasný z dôvodu, že navrhovatelia neodstúpili od kúpnej zmluvy, podľa citovaného článku VII bod 7.4 prvá veta mali len právo, ak nastane taká situácia, že nebude dodržaný termín vykonania prác, ktoré tvoria dohodnutú kúpnu cenu medzi zmluvnými stranami do termínu 31.07.2012, aby tak učinili. Navrhovatelia sa v súlade so zmluvou domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty, pretože na tejto sankcii pre prípad nedodržania termínu uvedeného v bode 7.2 vyhotovením konkrétnych prác sa zmluvné strany dohodli a odporca s tým súhlasil, že im v za splnenia týchto skutočností zmluvnú pokutu každému vyplatí vo výške 1 000,- €. Tohto nároku sa mohli domáhať bez ohľadu na to, či od zmluvy odstúpili alebo nie. Z tohto dôvodu a s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré sú uvedené vyššie, považoval súd návrh navrhovateľov čo do základu za právne opodstatnený.
Súd pre meritórne rozhodnutie vychádzal opäť z kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.2011, kde jednotliví podieloví spoluvlastníci nebytových priestorov, ktoré boli predmetom zmluvy o prevode, sú uvádzaní podľa bytových jednotiek. Je správne, že navrhovatelia pod por. č. 11 sú uvádzaní každý samostatne, pretože tak, ako to vyplynulo z predmetu prevodu vlastníckeho práva, ktorý tvorí ich bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré je upravené v § 143 a nasl. OZ.
Preto pre platnosť právneho úkonu v súvislosti s uzatvorením predmetnej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môžu vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Z týchto dôvodov súd zaviazal povinnosťou odporcu zaplatiť navrhovateľom spolu sumu 1 000,- €, pretože tak, ako to vyplynulo z celej zmluvy a účelu prevodu spoluvlastníckych podielov všetkých podielových spoluvlastníkov nebytových priestorov. Vlastníci jednotlivých bytových jednotiek uvedenou zmluvou vykonali prevod svojich podielov za bytovú jednotku. Preto v prípade, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany odporcu a navrhovatelia si svoje právo ako vlastníci predmetného bytu uplatnili, prináleží im zaplatenie len dohodnutej výšky zmluvnej pokuty 1 000,- €. Vo zvyšku súd návrh považoval za právne neopodstatnený a návrh zamietol.
Výrok o trovách konania súd posudzoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti v súvislosti s mierou úspechu v tomto konaní a považoval za spravodlivé, aby si každý z účastníkov trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto konaním pre účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, znášal sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).