Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-32-2021.pdf
PDF · 89.05 KB
Case nature
Subarea
5C/32/2021
Uznesenie
Okresný súd Martin JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobkyne: D. U., A.. XX.XX.XXXX, W. P., U. Y. XXXX/X proti žalovanej: Y. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. P., D. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Vladimír Kašuba, PhD., advokát so sídlom Martin, Holubyho 51, IČO: 42 058 945, v konaní o zaplatenie 7.748 € s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou podanou dňa 15.06.2021 žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. V písomne podanej žalobe uviedla, že účastníčky sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Priekopa a zapísané sú na LV č. XXX. Žalovaná od 23.10.2017 bez právneho dôvodu a bez platenia peňažnej náhrady užíva spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Žalovaná výmenou zámkov a kľúčov v roku 2019 znemožnila žalobkyni prístup do nehnuteľnosti jej užívanie. Žalobkyňa ako väčšinová spoluvlastníčka „rozhodnutím o striedavom užívaní spoločných nehnuteľností“ dňa 25.05.2020 určila spôsob užívania nehnuteľných vecí s účinnosťou od 01.07.2020. Žalovaná sa uvedenému rozhodnutiu nepodriadila, nerešpektuje ho a odmieta ju pustiť do nehnuteľnosti. V záujem riešenia situácie bola privolaná policajná hliadka dňa 01.07.2020. žalovaná odôvodnila svoje konanie tvrdením, že žalobkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, nemá k nim užívacie právo, pričom odkázala na písomné vyjadrenie jej právneho zástupcu zo dňa 12.06.2020 na ochranu súkromia a obydlia, kde má trvalý pobyt. Žalovaná nevypratala nehnuteľnosť, neodovzdala kľúče od rodinného domu a vstupnej brány. Nebol vykonaný odpočet spotrebovaných energii ku dňu 01.07.2020.
2. Žalobkyňa uviedla, že má zákonné právo užívať predmetné podielové spoluvlastníctvo v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná „nadužíva“ spoločné nehnuteľnosti nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, čím dochádza na jej strane k bezdôvodnému obohateniu a žalobkyni vzniká právo na zaplatenie peňažnej náhrady podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná neoprávneným užívaním 2/3 spoluvlastníckeho podielu sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkyne. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobkyňa v žalobe špecifikovala s tým, že užíva dvojpodlažný rodinný dom s úžitkovou plochou 85 m2, prístavbu rodinného domu s výmerou 10 m2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 404 m2 a záhrady o výmere 129 m2. Žalobkyňa v súlade s ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Majetkové obohatenia žalovanej je vyjadrené v peniazoch, ktoré by žalovaná musela vynaložiť za prenájom obdobných nehnuteľností v danom mieste a čase. Žalobkyňa nedisponuje príslušnou stavebnotechnickou dokumentáciou na preukázanie výmery rodinného domu a prístavby z dôvodu jej reálnej neexistencie a nedostupnosti
dokumentov v Štátnom archíve, stavebnom úrade Martin. V prípade, že žalovaná nepotvrdí správnosť týchto údajov, žalobkyňa navrhla fyzickú obhliadku na mieste samom.
3. Bezdôvodné obohatenie si žalobkyňa uplatnila za obdobie za 15.12.2019 do 30.04.2021 a to za podiel 2/3 na rodinnom dome 5.643 eur (obvyklá výška nájomného 6 eur / m2 / mesiac x výmera rodinného domu 57 m2 x počet mesiacov užívanie, t. j. 16,5 mesiaca). Za užívanie prístavby rodinného domu 347 eur, 3 eur / m2 / mesiac x výmera prístavby rodinného domu 7 m2 x počet mesiacov užívanie (16,5 mesiaca). Za užívanie zastavanej plochy 1.332 m2, obvyklá výška nájomného 0,30 eur / m2 / mesiac x výmera zastavanej plochy 269 m2 (2/3) x 16,5 mesiaca. Za užívanie spoluvlastníckeho podielu na záhrade 426 m2, obvyklá výška nájomného 0,30 eur / m2 / mesiac x výmera záhrady 86 m2 (2/3) x 16,5 mesiaca, celkovo teda za žalované obdobie žalobkyňa uplatnila bezdôvodné obohatenie vo výške 7.748 m2 s 8 % ročným úrokom z omeškania od 01.06.2021 do zaplatenia.
4. Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Skutkové tvrdenia v žalobe absolútne poprela a uviedla, že žalobkyňa nebola schopná postarať sa ani o svojich rodičov. V tejto starostlivosti ju musela zastúpiť žalovaná. Jej vzťah k starým rodičom (rodičom žalobkyne) je pravým dôvodom podania žaloby. Žalobkyňa sa ich snaží očierňovať. Čo je podstatné pre toto konanie, že neužíva predmetné nehnuteľnosti tak, ako uvádza žalobkyňa. Žalobkyňa absolútne nepreukázala výmeru rodinného domu a prístavby, navyše prístavbu žalovaná nevyužíva, je plná vecí, ktoré patrili ešte rodičom žalobkyne. Neužíva ani predmetné pozemky, naopak, žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka sa vôbec nepodieľa na nákladoch spojených so starostlivosťou o nehnuteľnosť, kosiť záhradu v nákladoch cca 50 eur / kosenie a to 10 x do roka zabezpečuje len žalovaná, pričom 2/3 týchto nákladov by mala znášať žalobkyňa (za dva roky dozadu ide o sumu 660 eur). Sumu 1.400 eur žalovaná zaplatila za výmenu vykurovacích telies tak, aby predmetný rodinný dom nebol znehodnotený. Na týchto nákladoch sa žalobkyňa nepodieľala. Žalobkyňa uviedla bez akéhokoľvek dôkazného prostriedku sumy od ktorých odvodzuje výšku svojho domnelého nároku, s týmto žalovaná nesúhlasila.
5. Žalovaná pripojila predžalobnú výzvu od žalobkyne zo dňa 05.08.2020, ktorou si uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.500 eur, pretože v rozhodnutí o striedavom užívaní nehnuteľnosti si sama určila paušálnu sumu za užívanie vo výške 50 eur za deň. Žalovaná poukázala na to, že jej stará mama (matka žalobkyne) zaslala žalobkyni výzvu na vrátenie daru zo dňa 06.05.2019 (podielové spoluvlastníctvo získala žalobkyňa darom), čím právny vzťah darovania zanikol momentom doručenia výzvy žalobkyni. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.
6. Žalobkyni bolo vyjadrenie žalovanej doručené dňa 18.11.2021 a do vykonania pojednávania dňa 23.02.2022 žalobkyňa na skutočnosti, ktoré boli popreté žalovanou, nereagovala.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 23.02.2022. Na začiatku pojednávania bolo súdom stranám sporu oznámené, že v žalobe je vyčíslená žalovaná suma bez akýchkoľvek listinných dôkazov, na ktoré by sa mali jednotlivé čiastky odvolávať, resp. ktoré by odôvodňovali jednotlivé finančné čiastky. Súd poukázal aj na to, že na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17C/22/2019 bolo vedené konanie matkou žalobkyne voči žalobkyni, v ktorom matka žiadala určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe vrátenia daru žalobkyni, čo boli 2/3 podiel na predmetných nehnuteľnostiach.
8. Zmocnený zástupca žalobkyne na tomto pojednávaní zotrval na podanej žalobe tak, ako bola súdu písomne doručená. Poprel tvrdenie žalovanej o zánikudarovacieho vzťahu a to z toho dôvodu, že žiadna výzva o vrátenie daru neexistuje a nebola darovanej doručená. Žalobkyňa dostala list 25.01.2019 od svojho otca U. D., nie od darkyne matky D. D., a žiadny darovací vzťah teda nezanikol. Čo sa týka neužívania pozemkov a prístavby žalovanej uviedol, že rodinný dom tvorí s pozemkami jeden celok, tzn. bez užívania pozemkov by logicky nemohla žalovaná užívať aj rodinný dom. Pokiaľ išlo o výšku bezdôvodného obohatenia, zmocnený zástupca uviedol, že môže uviesť hocijaký údaj, súd by aj tak rozhodol podľa svojej úvahy pri jeho vyčísľovaní. K stanoveniu výšky bezdôvodného obohatenia uviedol, že vychádzali z verejne dostupných zdrojov, ktoré však bližšie nešpecifikoval a žiadal, aby súd vykonal obhliadku za účelom zistenia výmery a vyčíslenia uplatneného nároku.
9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že výzva na vrátenie daru bola zaslaná matkou žalobkyne. Na tom nič nemení skutočnosť, že podací lístok vypísal niekto iný. Podľa neho ide o konanie, ktoré nie je vedené s ochranou slabšej strany a tým, že sa žalujúca strana nevyjadrila k podaniu žalovanej
v lehote určenej uznesením súdu prvej inštancie, išlo z jej strany o konanie v rozpore s koncentráciou konania a tým, že by mal súd rozhodovať na prvom pojednávaní s výnimkou stavu, kedy nie je v moci niektorej zo strán, čo však v danom prípade nie je. Nič nebránilo žalobkyni po doručení spochybňujúcich tvrdení žalovanej produkovať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by slúžili na podporu jej tvrdenia. Odročenie pojednávania za účelom doplnenia dokazovania, ktoré v podstate ani riadne neboli zo strany žalobkyne navrhnuté a produkované by bolo v rozpore so zásadami civilného procesu. Aktuálny stav bol podľa neho taký, že tvrdenia žalobkyne sú žalovanou účinne popreté a žalovaná neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia svojich skutočnosti a to nielen pokiaľ išlo o výšku uplatneného nároku, ale ani jeho titulu. Trval na tom, že žalovaná strana neužíva rodinný dom v celom rozsahu, neužíva prístavbu a v užívaní pozemkov žalobkyni nikto nebráni. Žalobkyni okrem výzvy na vrátenie daru podpísané matkou bola aj doručená žaloba, ktorej súčasťou bola aj výzvy na vrátenie daru, pričom výzva vrátiť dar je výlučným právom darcu, ku ktorému musí dôjsť za života darcu a k takémuto úkonu za života matky, ako darkyne, došlo. Právny zástupca poukázal na to, že od podania vyjadrenia k žalobe do termínu pojednávania ubehli 4 mesiace bez toho, aby žalobkyňa reagovala.
10. Súd v konaní vykonal dokazovanie a to výpisom z D. Č.. XXX, k. ú. Martin - Priekopa, pripojeným spisom sp. zn. 17C/22/2019, rozhodnutím o striedavom užívaní spoločných nehnuteľností zo dňa 25.05.2020, oznámením k rozhodnutiu o striedavom užívaní zo dňa 12.06.2020, výzvou na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zo dňa 06.05.2021, výzvou na vrátenie daru zo dňa 06.05.2019 a predžalobnou výzvou zo dňa 05.08.2020. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 17C/22/2019, mal súd preukázané, že matka žalobkyne voči žalobkyni uplatnila nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré jej darovala na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.10.20105 s tým, že na základe tejto zmluvy žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel 2/3. Matka vo vzťahu k žalobkyni uplatnila nárok na vrátenie daru. Žalobu podala dňa 27.08.2019, ktorej súčasťou bola aj výzva na vrátenie daru zo dňa 06.05.2019. Pretože žalobkyňa v tejto veci zomrela dňa 06.10.2019, teda v priebehu konania, bolo konanie zastavené. Nesporne však bola žaloba D.T. U. doručená a súčasťou žaloby bola aj výzva na vrátenie daru, pričom D. U. podaním zo dňa 30.09.2019 (doručené súdu 01.10.2019) sa k žalobe, ktorú podala jej matka vyjadrila. Toto súd poukazuje len na to, že zástupca žalobkyne tvrdil, že výzva na vrátenie daru jeho matke doručená nebola, aj keď samotná výzva ešte nezaložila nárok na zmenu zápisu do katastra nehnuteľností.
11. V prípade preukázania, že výzva na vrátenie daru bola urobená matkou žalobkyne a žalobkyni aj doručená, by bolo preukázanie tej skutočnosti, že matka takúto výzvu naozaj zaslala a že bola doručená žalobkyni. Túto skutočnosť však nebolo možné preukázať, pretože žalobkyňa poprela skutočnosť, že jej matka zaslal výzvu na vrátenie daru a pokiaľ došlo k tvrdeniu, že bol predložený doporučený lístok, kde odosielateľom bol otec žalobkyni, z tohto nemožno jednoznačne vyvodiť, že bola zaslaná žalobkyni matkou výzva na vrátenie daru. Nastáva však situácia, kedy je preukázané, že matka sa obrátila na súd na určenie vlastníckeho práva a práva k sporným nehnuteľnostiam s tým, že súčasťou podania a obsahu žaloby bola aj výzva na vrátenie daru, ktorú nesporne žalobkyňa v tomto konaní takýmto spôsobom doručenú mala, pretože sa k nej písomne vyjadrovala. Za prejav vôle darcu voči obdarovanému na vrátenie sa považuje podanie žaloby, ktorou sa žalobca domáha vrátenia daru a to v okamihu jej doručenia obdarovanému. Doručením rovnopisu žaloby obdarovanému je splnená hmotnoprávna podmienka zániku právneho vzťahu z darovacej zmluvy, ak sú splnené i ďalšie zákonné predpoklady. K zákonným predpokladom patrí existencia darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným ohľadom predmetu darovania, správanie sa obdarovaného, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov voči darcovi alebo členom rodiny. Prejavom vôle obsiahnutým v žalobe podľa § 630 domáha vrátenia daru voči obdarovanému a následne tomu zodpovedá existencia právoplatného rozhodnutia súdu. V danej veci nedošlo ani k pojednávaniu, ani k rozhodnutiu vo veci, nakoľko matka, ktorá darovala podiely k nehnuteľnostiam žalobkyni, teda svojej dcére, zomrela a vo veci bolo konanie zastavené. Z toho nemožno vyvodiť tú skutočnosť, ktorú tvrdí žalovaná, že žalobkyňa už nie je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností.
12. Podľa ust. § 153 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
13. V predmetnej veci bola žaloba doručená žalovanej, ktorá sa na výzvu súdu v stanovenej lehote vyjadrila. Vyjadrenie žalovanej, ktorá poprela skutočnosti uvedené žalobkyňou bolo doručené 18.11.2021. Žalobkyňa na toto žiadnym spôsobom nereagovala. Na pojednávaní konanom dňa 23.02.2022 bolo zástupcom žalobkyne uvedené, že na výpočet výšky bezdôvodného obohatenia je možné použiť informácie z verejných zdrojov, ktoré si súd má sám vyhodnotiť a okrem toho vykonať obhliadku predmetných nehnuteľností. Pokiaľ by žalobkyňa včas reagovala na vyjadrenie žalovanej, bolo by možné do termínu pojednávania ešte predložiť dôkazy, listiny, príp. spôsob výpočtu bezdôvodného obohatenia, čo však z strany žalobkyne urobené nebolo. Zostala nečinná a na pojednávaní jej zmocnený zástupca povedal, že si to môže vyhodnotiť súd sám. Keďže ide o sporové konania bez toho, aby niektorá zo strán bola slabšou stranou sporu, súd takýmto spôsobom nemôže vystupovať do konania, sám vykonávať dôkazy, hľadať informácie, z ktorých by bolo možné vyvodiť výpočet výšky bezdôvodného obohatenia. Tento postup súd vyhodnotil tak, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania výšky bezdôvodného obohatenia a ani nereagovala na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k námietkam, resp. k obrane žalovanej, čo sa týkalo rozsahu užívania sporných nehnuteľností, resp. neužívania časti týchto nehnuteľností. V tomto smere neboli navrhnuté dôkazy, ktoré by súd mohol včas vykonať alebo posúdiť do pojednávania tak, aby bolo možné zo strany žalovanej k nim zaujať stanovisko. Žalobkyňa nevyužila možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas a pretože navrhnuté dôkazy na pojednávaní týkajúce sa určenia výšky bezdôvodného obohatenia by vyžadovali nariadenia ďalšieho pojednávania, súd na ne neprihliadol. Vychádzajúc zo sudcovskej koncentrácie konania v tomto prípade došlo k zamietnutiu žaloby žalobkyne.
14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a žalovanej priznal ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.