Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-7T/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudca JUDr. Lucia Bašistová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. augusta 2014 v trestnej veci proti obžalovanej G. Q. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , takto

rozhodol:

G. Q., nar. XX.X.XXXX v Y., trvale bytom Y., C. XXXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

v období od presne nezisteného dňa roku 2006 do 18.12.2012 v mieste svojho trvalého bydliska, v byte na C. O. XXXX/XX D. Y., v nepravidelných intervaloch, pod vplyvom požitých alkoholických nápojov a z toho dôvodu zvýšenej agresivity, najmenej jeden týždeň do mesiaca sa svojej matke J. H., nar. XX.X.XXXX, opakovane vyhrážala zabitím, vulgárne jej nadávala, poškodzovala a ničila zariadenie bytu, rukami ju udierala do oblasti tváre a hlavy, strkala do nej, hádala sa s ňou, verbálne ju ponižovala, a keď chcela z bytu odísť, opakovane jej v tom bránila kopaním, bitím, vyhrážaním sa zabitím, takto sa k nej správala a bola hlučná aj v nočných hodinách po 22.00. hod., čím matke bránila v spánku, v presne nezistený deň roku 2006 ju fyzicky napadla tak, že ju kopala do nôh, hrudníka a chrbta, a pritom sa jej vyhrážala zabitím, v presne nezistený deň roku 2010 ju fyzicky napadla tak, že ju udrela dreveným lopárom po prstoch pravej ruky, následkom čoho jej zmodreli nechty, v presne nezistený deň roku 2011 ju bezdôvodne udrela knihou s tvrdou väzbou po hlave, dňa 10.11.2011 jej vulgárne nadávala, vyhrážala sa zabitím a ponižovala nadávkami a sotila do nej, a jej konanie vyvrcholilo dňa 18.12.2012, keď potom, ako v čase okolo 22.00 hod., pod vplyvom požitého alkoholu, prišla do bytu na C. O. XXXX/XX v Y., začala poškodenej vulgárne nadávať, hodila po nej kvetináč, ktorým ju trafila do predlaktia, kvetom z druhého kvetináča ju udierala po hlave, čím týmto konaním obvinená u poškodenej matky J. H. vzbudzovala obavu o jej život a zdravie,

t e d a

- týrala blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdaným zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku,

č í m s p á c h a l a

- zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa s použitím , na trest odňatia slobody v trvaní 3/troch/rokov.

Podľa , s použitím súd obvinenej výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3/troch/rokov.

Podľa súd ukladá obvinenej povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s mediačným a probačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa súd ukladá obvinenej ochranné liečenie protialkoholické, ktoré sa vykoná ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala dňa 02.01.2014 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na G. Q.Ú. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby , .

Obžalovaná G. Q. na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného konania a v súlade s vyhlásila, že je nevinná. Na svoju obranu uviedla, že v žalovanom období žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou-poškodenou J. H. a so svojim synom H. G.. Ten bol zverený do výchovy a starostlivosti jej matky, no ona sa o syna starala tiež. Od septembra 2006 mala priateľa I. W., u ktorého zvykla bývať často cez víkendy. Keď sa pohádala so svojou matkou, ostávala u svojho priateľa aj dlhšie. Pokiaľ ide o vzťah medzi ňou a jej matkou, k tomu obžalovaná uviedla, že medzi nimi dochádzalo často k hádkam, matka jej nadávala, že je debilná, frustrovaná, neschopná, urážala ju, vyčítala jej priateľa. Práve kvôli tomu, že sa každý rozhovor medzi nimi skončil hádkou, s matkou veľmi nekomunikovala. Poprela, aby matke vulgárne nadávala, aby sa jej vyhrážala zabitím, zbitím, alebo na ňu fyzicky zaútočila. Poprela, aby svojej matke čokoľvek z bytu ukradla, aby jej bránila v spánku, aby bola v byte hlučná. Práve naopak matka vyvolávala konflikty medzi nimi dvoma, nadávala jej, nenávidela jej priateľa a viackrát jej povedala, že ju dorazí, zničí. Ku skutku, ktorý sa mal odohrať dňa 18.12.2012 obžalovaná uviedla, že v ten večer prišla do bytu svojej matky s novým kvetináčom, v úmysle presadiť kvet, pri tom sa jej vysypala na zem hlina. Teda nie je pravda, že kvetináč mala hodiť do svojej matky, ako sa jej kladie za vinu. K požívaniu alkoholických nápojov obžalovaná vypovedala, že tento požíva len príležitostne, jednak z dôvodu, že na neho nemá peniaze a jednak z toho dôvodu, že nemá potrebu ho užívať. Prácu si hľadá, no má problém sa zamestnať. S priateľom I. W. sa rozišla v auguste 2013, odvtedy žije len v spoločnej domácnosti so svojou matkou a synom Borisom. Od tejto doby sa jej vzťah s matkou upravil, nehádajú sa, väčšinu času trávi so svojim synom, s ktorým ma spoločnú izbu. Svoju matku má rada, necíti k nej nenávisť.

Svedkyňa poškodená J. H. - matka obžalovanej na hlavnom pojednávaní zotrvala takmer na celej svojej výpovedi z prípravného konania a uviedla, že obžalovaná sa k nej správa zle od roku 2006, teda od doby, kedy sa začal stýkať s I. W.. Obžalovaná v žalovanom období žila so svojim priateľom, no chodievala aj domov ku nej a jej synovi, väčšinou sa u nej zdržiavala cez týždeň a hlavne vtedy, keď mala peniaze na alkohol. Okolo 18-teho dňa v mesiaci po vyplatení sociálnych dávok si obžalovaná mala možnosť kupovať alkohol a pravidelne každý mesiac týždeň aj dva sa zdržiavala u nej v byte. Každý mesiac počas tých dvoch týždňov bola obžalovaná pod vplyvom alkoholu a vtedy sa jej vyhrážala zabitím, fyzicky ju napádala a to takým spôsobom, že ju fackovala, strkala do nej kopala ju do nôh, hrudníka, chrbta, sácala ju do hrude, bila ju rukou do zadnej časti hlavy, dusila ju. Takto agresívne sa k nej obžalovaná správala len keď bola pod vplyvom alkoholu. Fyzicky ju napadla prvýkrát v roku 2006, presný dátum si svedkyňa nepamätá, kedy ju surovým spôsobom kopala do nôh, hrudníka a chrbta, pričom jej vykrikovala, že ju zabije. V roku 2010 ju obžalovaná bezdôvodne udrela

dreveným lopárom po prstoch na ruke, až jej zišiel necht. V roku 2011 ju obžalovaná opäť bezdôvodne udrela knihou po hlave. V novembri toho istého roku po tom ako jej obžalovaná nadávala, že je staré strašidlo, že je stará mŕtvola a kurva a po tom, čo ju sotila, to už poškodená nevydržala a konanie svojej dcéry oznámila na polícii. Rovnako oznámila na polícii aj konanie svojej dcéry v júni 2012, kedy ju udrela päsťou do hrude a a nadávala jej, že je piča. Obe konania skončili na obvodnom úrade, kde už proti dcére nechcela svedčiť a to z dôvodu, že v prípade uloženia pokuty, by túto musela zaplatiť ona a nie jej dcéra, ktorá peniaze nemala.

Ďalej vo svojej výpovedi svedkyňa poškodená vypovedala, že dcéra jej nadávala nespočetne veľakrát, bolo to každý deň, keď mala vypité. Šlo o vulgárne nadávky ako napr. ty stará mŕtvola, kedy zdochneš, ty stará piča, ty pizda zdochni, ty kurva, tučná sviňa, atď. Tieto nadávky ju ponižovali a veľmi zraňovali, takéto správanie ju bolelo na srdci. Viackrát počas žalovaného obdobia jej dcéra rozbila úmyselne kuchynský riad, raz povyhadzovala všetky hrnčeky z linky do kúta, nemali sa čoho napiť a tak musela ísť do obchodu a kúpiť nové. Obžalovaná jej bránila aj v spánku a odpočinku, búchala dverami, bola hlučná, zhasínala jej svetlo, boli noci, kedy spala len dve hodiny. Zároveň uviedla, že takto agresívne sa k nej správala dcéra počas dňa ale hlavne v nočných hodinách. Svedkom ich hádok nebol nikto okrem nich dvoch.

Dňa 18.12.2012 v čase okolo 22.00 hod. k nej prišla dcéra a začala ju biť kvetináčom po hlave so slovami, že zase nič nerobíš a kvetom z druhého kvetináča ju udrela do tváre, hlinu mala v očiach, na koberci, vtedy utekala na políciu s tým, že jej dcéra zošalela.

V prípravnom konaní poškodená uviedla, že dňa 18.12.2012 v čase okolo 22.00 hod. prišla obžalovaná k nej domov a po tom ako jej povedala, že je stará piča, že zase nič nerobí, vzala do ruky prázdny kvetináč a a tento po nej hodila a trafila ju do predlaktia. Potom z druhého kvetináča vytiahla kvet aj s hlinou a týmto ju šľahala po tvári. Keď chcela odísť preč z bytu, dcéra jej v tom bránila, postavila sa pred ňu a začala ju biť rukami po ramenách, kopala ju do nôh a opakovane sa jej vyhrážala, že ju zabije.

Vzhľadom k tomu, že svedkyňa poškodená sa odchýlila v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede súd tento rozpor odstránil a to postupom podľa ustanovenia , . Po predložení zápisnice o jej skoršej výpovedi na vysvetlenie rozporov, svedkyňa poškodená zotrvala na výpovedi z hlavného pojednávania.

Obžalovaná sa svedkyni opakovane vyhrážala zabitím, táto mala obavy z týchto vyhrážok. Bála so nielen o svoj život a zdravie ale aj o život a zdravie svojho vnuka.

Správanie svojej dcéry vnímala veľmi ťažko, veľmi ju to ako matku trápilo, dcéra sa k nej správala kruto. Počas žalovaného obdobia nebola ani raz na lekárskom ošetrení po fyzických útokoch zo strany svojej dcéry, pretože sa za správanie svojej dcéry hanbila.

Rozhodnutím súdu jej bol do výchova zverený syn obžalovanej Boris, o ktorého sa stará. Tento bol často svedkom ich vzájomných hádok a nezhôd. Synovi obžalovaná nenadávala ani ho fyzicky nenapadla. Raz sa stalo, že ho udrela po chrbte a raz ho oslovila „ty malý kokot„. Dvakrát sa stalo, že kvôli hlučnému správaniu sa obžalovanej v nočných hodinách ostal jej syn H. doma a nešiel do školy, pretože bol nevyspatý.

Zároveň svedkyňa uviedla, že dcéru má napriek všetkému rada, chce aby sa opäť zaradila do normálu, aby sa zamestnala a viedla normálny život. Má za to, že za agresívne správanie sa jej dcéry môže alkohol a možno aj nejaké drogy.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu J. Y., ktorá zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania a uviedla, že je dlhoročnou susedou svedkyne poškodenej. Pozná aj jej dcéru obžalovanú G. Q.. Ich vzájomné spolužitie charakterizovala ako taliansku domácnosť, z ktorej bolo neustále počuť ako obžalovaná kričí na svoju matku, niekedy to bolo denne, niekedy bol kľud. Počula ako obžalovaná nadáva svojej matke ty stará mŕtvola, prečo neskapeš, prečo nezdochneš atď. O týchto problémoch

mala svedkyňa vedomosť od poškodenej J.Í. H., ktorá sa jej zvykla posťažovať. Poškodená pri tom pôsobila roztrasene .Táto sa jej zdôverila s tým, že ju obžalovaná mláti, že niekedy v roku 2012 ju udrela drevenou doskou po prstoch, v dôsledku čoho jej odchádzali nechty. Na poškodenej videla aj modriny a to na rukách, nohách a chrbte. Má vedomosť o tom, že do bytu poškodenej bola privolaná aj hliadka mestskej polície.

Svedok Z. H. - sused svedkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní potvrdil, že pozná tak obžalovanú ako aj svedkyňu poškodenú, obe sú jeho susedy, bývajú v byte oproti jeho bytu. Poškodená sa mu párkrát sťažovala na správanie svojej dcéry, raz sa mu zdôverila s tým, ako ju dcéra udrela do hlavy. Občas z ich bytu počul krik, obsah hádok však nepočul. Párkrát bol u nich v byte vymeniť zámok na vchodových dverách a to z dôvodu, aby obžalovaná nevynášala veci z bytu. Zároveň uviedol, že v letných mesiacoch sa zdržiavali spolu s manželkou mimo bytu. Bližšie sa k ich vzťahu vyjadriť nevedel.

Rovnako sa k vzájomnému vzťahu medzi obžalovanou a svedkyňou poškodenou nevedela vyjadriť ani suseda - svedkyňa Z. H.. Občas počula z ich bytu krik, avšak nepočula obsah rozhovoru a nevie ani uviesť, kto sa s kým hádal.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedkyňu I.. J. K. - sestru poškodenej, ktorá sa ku skutočnostiam kladeným obžalovanej za vinu vyjadriť nevedela. Poškodená sa jej občas sťažovala, že G. sa nespráva tak, ako by mala, že požíva alkohol. O fyzických útokoch obžalovanej na poškodenú vedomosť svedkyňa nemala, rovnako nemala vedomosť ani o tom, že by obžalovaná mala svoju matku psychicky týrať a vulgárne jej nadávať. S obžalovanou ako aj poškodenou má dobrá vzťah.

I. W. na hlavnom pojednávaní sa vo svojej svedeckej výpovedi opísal vzťah obžalovanej a jej matky ako zlý, že sa hádali. V období od roku 2006 do roku 2013 žili s obžalovanou ako druh a družka, počas tohto obdobia často bývala poškodená u neho, kde aj prespávala. Bol svedkom toho, ako poškodená obžalovanej vulgárne nadávala, ako chodila za ním obžalovaná s plačom, že jej matka fyzicky aj slovne ublížila. Nikdy nebol svedkom toho, aby obžalovaná svoju matku fyzicky napadla alebo sa jej vyhrážala. K požívaniu alkoholických nápojov obžalovanou, svedok vypovedal, že tento požívala obžalovaná denne a to jedno pivo, tvrdý alkohol nie. Pod vplyvom alkoholu sa správala obžalovaná agresívne a výbušne nielen k nemu ale aj ku svojej matke.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá v rámci prípravného konania vypracovala znalecký posudok spoločne s I.. W. W.. Na záveroch znaleckého posudku, ku ktorým dospela vyšetrením duševného stavu obžalovanej, menovaná znalkyňa zotrvala aj na hlavnom pojednávaní. U obžalovanej nebola diagnostikovaná žiadna duševná choroba, bola u nej zistená závislosť na alkohole v III. štádiu závislosti podľa Jellineka. U menovanej bola ďalej zistená akcentovaná osobnosť so zníženou frustračnou toleranciou a sklonom k afektívnym raptom, ktoré sú potencované užitím alkoholu, so zvýšenou irratibilitou a explozivitou. U obžalovanej znalci vylúčili patologickú opilosť v čase spáchania trestného činu. Jej rozpoznávacie schopnosti boli v čase spáchania trestného činu plne zachované, ovládacie schopnosti znížené nepodstatnou mierou, vplyvom alkoholu a osobnostných čŕt obžalovanej. Vzhľadom k tomu, že páchanie trestného činu bolo datované na dlhšie časové obdobie, boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v rozličnej miere v závislosti od množstva dobrovoľne požitého alkoholu, avšak nikdy nie úplne vymiznuté. Obžalovaná chápe zmysel trestného konania a je schopná plnohodnotne sa zúčastňovať úkonov trestného konania. Z psychiatrického hľadiska jej pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, nakoľko nebola u nej diagnostikovaná žiadna duševná choroba. Vzhľadom k diagnostikovanej závislosti a jej štádium znalkyňa navrhla uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, aj napriek postoju obžalovanej, nakoľko predpokladáme priaznivý efekt na jej ďalšie fungovanie.

Znalkyňa z odboru klinickej psychológie C.. Ľ. C. bola pribratá v rámci prípravného konania ako znalkyňa za účelom posúdenia a zhodnotenia celkového psychického stavu tak obžalovanej ako aj svedkyne poškodenej. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 37/2013 a znaleckého posudku č. 80/2013. Psychologickým vyšetrením u poškodenej nebola zistená závažná duševná choroba, ktorá by ovplyvnila jej vnímanie, myslenie a správanie. Neboli u nej zistené poruchy vnímania. Je schopná zapamätať si podstatu zmysluplného deja, teda prežitých udalostí, ale pri popisovaní týchto udalostí má tendenciu

k miernemu skresľovaniu, zveličovaniu detailov, k farbistému popisovaniu detailov. Neboli u nej preukázané tendencie k vymýšľaniu, nie je pravdepodobné, že by jej výpoveď bola ovplyvnené inými osobami. Pri posudzovaní udalostí má tendenciu brať do úvahy najmä svoje vlastné hľadisko, ťažšie sa odpútava od svojho prežívania, ale neboli u nej zistené tendencie vymýšľania udalostí ako takých. U menovanej neboli zistené príznaky, kt. by boli dostatočné na to, aby sa dali u nej zistiť príznaky týranej osoby. Správanie dcéry vnímala ako negatívny jav, ale na jej duševnom stave nezanechalo nejaké závažne dôsledky.

Znaleckým vyšetrením u obžalovanej G. Q. išlo najmä o vyšetrenie osobnosti a o vyšetrenie kognitívnych schopností menovanej. Vyšetrením bolo zistené, že osobnosť menovanej je ovplyvnená dlhodobým užívaním alkoholu. Racionálna kontrola správania je slabá, v správaní sa dostávajú do popredia afektívne prejavy, impulzivita, veľmi rýchlo sa dokáže nahnevať, ten hnev nedokáže kompenzovať účinným spôsobom, ale prejaví sa to neadekvátnym výbuchom hnevu, zvýšené napätie, ktoré nedokáže kompenzovať a ktoré odvádza neadekvátnym spôsobom, časté sú výbuchy hnevu, v ebriete sa dá očakávať agresivita minimálne na verbálnej úrovni. U menovanej neboli v čase vyšetrenia preukázané poruchy vnímania. Jej pamäťové schopnosti sú podpriemerné. Dokáže zreprodukovať útržky zmysluplného deja s malým počtom detailov, ktoré navyše výrazne skresľuje. U menovanej bola zistená zjavná tendencia bagatelizovať nielen svoje správanie ale aj užívanie alkoholu. Napriek zjavným znakom dlhodobejšieho nadužívania alkoholu, akým je už výzor, tvár menovanej, ktorá nesie známky alkoholizmu, je k užívaniu alkoholu nekritická. Ďaalej má sklony k vymýšľaniu, k zbavovaniu sa zodpovednosti, je pravdepodobné, že udalosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania skresľuje.

Svedkovia I. Q. - brat obžalovanej a I. V. - teta obžalovanej využili svoje právo a na hlavnom pojednávaní nevypovedali. Súd preto postupoval v zmysle ustanovenia a prečítal zápisnicu o ich výpovedi z prípravného konania. Obaja svedkovia sa bližšie ku okolnostiam skutku vyjadriť nevedeli. Ani jeden z nich nebol priamym svedkom toho, aby sa obžalovaná správala zle k svojej matke. Svedok I. Q. uviedol, že matka sa mu sťažovala na správanie jeho sestry, teda obžalovanej, že popíja, že sa fláka a veľa času trávi so svojim priateľom, no nikdy sa mu nesťažovala, že by ju mala obžalovaná biť alebo sa jej vyhrážať.

Svedkyňa M. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. So svedkyňou poškodenou sú kolegyne, jej dcéru obžalovanú G. Q., osobne nepozná, videla ju asi dva- trikrát. O trápení poškodenej má vedomosť, táto sa jej takmer denne sťažovala na správanie svojej dcéry, na to že ju dcéra bije, kope, že do nej vyrýva, že jej nadáva, kričí do digestora, aby to všetci v bytovke počuli. Poškodenú takéto správanie svojej dcéry veľmi trápi, v práci kvôli tomu aj plače. Raz bola svedkyňa priamym svedkom toho, ako sa obžalovaná nepekne vyjadrovala na adresu svojej matky.

Svedkyňa C.. K. Y. - klinický psychológ na hlavnom pojednávaní vypovedala, že svedkyňa poškodená navštevuje jej ambulanciu od roku 2008, sporadicky podľa potreby. Vyšetrením poškodenej v roku 2010 bola u menovanej zistená mierna depresia so zvýraznením jednoduchej emotivity, podráždenosti, precitlivenosti, v popredí klinického obrazu boli obavy z rozhodovania, z bezmocnosti. Tento stav pramenil jednak zo zdravotného stavu akou aj pomerov v rodine. Poškodená sa jej zdôverila so správaním svojej dcéry, ktorá ju osočovala, nadávala jej, vyhrážala sa jej zabitím, zvykla ju buchnúť, sotiť. Svedkyňa vnímala poškodenú ako nešťastnú matku, ktorá sa zmieta v citoch a represiu ponecháva na poslednom mieste.

So súhlasom prokurátora a obžalovanej súd postupoval v zmysle ustanovenia a na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu z výsluchu svedka I.. C. Š., všeobecného lekára pre dospelých z prípravného konania. Svedok uviedol, že poškodená je jeho pacientkou. Bližšie sa ku skutku vyjadriť nevedel. O vzájomnom vzťahu poškodenej a jej dcéry vedomosť nemal, poškodená nikdy nebola u neho na vyšetrení z dôvodu fyzického napadnutia.

Podľa sa súd oboznámil s obrazovo-zvukovým záznamom a to výsluchom osoby mladšej ako 14 rokov H. G., syna obžalovanej, ktorý využil svoje právo a k veci nevypovedal.

Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi a to uznesením o začatí trestného stíhania, ustanovením obhajcu, zápisnicou o výsluchu obvinenej, zápisnicou o konfrontácii medzi obvinenou a svedkyňou poškodenou, zápisnicou o výsluchu svedkyne poškodenej, zápisnicou o výsluchu svedka J. K., zápisnicou o výsluchu svedka I. W., zápisnicou o výsluchu svedka I. V.Á., zápisnicou o výsluchu svedka J. Y., zápisnicou o výsluchu svedka Z. H., zápisnicou o výsluchu svedka osoby mladšej ako 14 rokov H. G., zápisnicou o výsluchu svedka I. Q., zápisnicou o výsluch svedka Z. H., zápisnicou o výsluchu svedka M. T., zápisnicou o výsluchu svedka C.. K. Y., zápisnicou o výsluchu svedka I.. C. Š., zápisnicou o výsluchu znalca C.. Ľ.O. C., zápisnicou o výsluchu znalca I.. Z. M., návrhom na vyšetrenie duševného stavu, uznesením o pribratí znalcov, znaleckým posudkom č. 39/2013, 41/2013, uznesením o pribratí znalca C.. Ľ. C., znaleckým posudkom č. 37/2013, uznesením o pribratí znalca C.. Ľ. C., znaleckým posudkom č. 80/2013, správami a charakteristikami, CD nosičom.

Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.

Obžalovaná spáchanie skutku poprela a na svoju obranu uviedla, že v žalovanom období žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou J. H. a synom H. G. na adrese ulica C. Č.. XX, Y.. Často sa však zdržiavala na adrese ulica K.. Š. Č.. XX, Y. u svojho vtedajšieho priateľa I. W., s ktorým žili ako druh a družka od roku 2006 do augusta 2013. To, že s matkou mali problémový vzťah nepoprela a uviedla, že sa často spolu hádali, takmer každý rozhovor medzi nimi skončil hádkou, ktoré vyvolávala práve jej matka. Preto sa snažila s matkou komunikovať čo najmenej, riešila s ňou len veci ohľadne syna H.. Svojej matke nikdy fyzicky neublížila, vulgárne jej nadávala len vtedy, ak takú nadávku použila aj matka voči nej. Užívanie alkoholických nápojov poprela, rovnako poprela aj skutočnosť, že mala svojej matke brániť v oddychu alebo spánku. Nie je pravdou ani to, že vynášala z domu veci, že sa svojej matke mala vyhrážať zabitím, nezakazovala jej jesť. Uviedla, že matka si to všetko vymyslela, lebo ju nenávidí a chce ju chce zničiť.

Súd obrane obžalovanej neuveril, pretože jej tvrdenia boli vyvrátené hlavne výpoveďou svedkyne poškodenej J. H., ktorá podrobne a presvedčivo opísala situáciu a okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku ako aj výpoveďami svedkov a to kolegyne poškodenej M. T., psychologičky C.. K. Y. a susedov J. Y. a Z. H.. Títo síce neboli priamymi svedkami útokov obžalovanej či už slovných alebo fyzických voči poškodenej, avšak ide o osoby, ktorým sa poškodená sťažovala na správanie svojej dcéry. Svedok Z. H., ktorý býva oproti bytu poškodenej, uviedol, že občas počul z jej bytu krik. Zároveň uviedol, že poškodená sa mu sťažovala na svoju dcéru, že popíja, že má s ňou problémy. Raz sa mu zdôverila, že ju dcéra udrela po hlave. Druhá suseda poškodenej J. Y. charakterizovala domácnosť poškodenej ako taliansku, z ktorej bolo neustále počuť ako obžalovaná kričí na svoju matku a ako sa jej vyhráža zabitím. Na tele poškodenej videla modriny, táto sa jej sťažovala, že ju dcéra bije. Kolegyňa M. T. a psychologička C.. K. Y. boli ďalšími osobami, ktorým sa poškodená sťažovala na správanie svojej dcéry a ktorým sa zdôverovala s problémami, ktoré s ňou má.

Svedkyňa poškodená vo svojej výpovedi podrobne opísala správanie sa obžalovanej voči nej počas žalovaného obdobia, kedy ju obžalovaná mala fyzicky a psychicky týrať. Opísala, ako sa obžalovaná správala voči nej ako matke v čase, keď bola pod vplyvom alkoholu, ako jej bez príčiny vulgárne nadávala, ako sa jej vyhrážala zabitím, ako ju fyzicky viackrát napadla, ako jej bránila v odpočinku, aj ako celú túto situáciu psychicky zle znášala. Súd nemal dôvod poškodenej neuveriť, aj napriek tomu, že žiadna z vypočúvaných osôb nebola priamym svedkom toho, aby sa obžalovaná voči poškodenej, teda svojej matke dopúšťala násilného konania alebo verbálnych útokov. Tu je potrebné pripomenúť, že ide o typický prípad domáceho násilia, obete ktorého ( v tomto prípade matka obžalovanej ) sa pre blízky citový vzťah hanbia na verejnosti priznať a popísať intenzitu násilia, ktorému sú vystavované. To bola zjavne aj situácia, v ktorej sa ocitla poškodená, ktorá ako matka obžalovanej jej agresívne správanie ťažko znášala. Skutočnosť, že práve najbližší príbuzní poškodenej jej sestry I. V., I.. J. K. a jej syn I. Q.Á. o jej psychickom a fyzickom týraní obžalovanou vedomosť nemali a s týmto sa im poškodená nezdôverila, možno vidieť práve v tom, že síce ide o rodinných príslušníkov, ku ktorým ale zrejme nemala poškodená až taký citový vzťah, aby sa im so svojimi problémami posťažovala. Ďalším možným dôvodom, prečo sa im poškodená nezdôverila mohol byť aj pocit hanby. Už z výpovedi vyššie spomenutých svedkov vyplýva, že sa navzájom nenavštevujú, sestra poškodenej I.Á. V. uviedla, že v byte poškodenej bola dokopy trikrát, syn poškodenej I. Q. uviedol, že už sedem rokov nebýva v Y., chodí tam raz mesačne a

nie zakaždým navštívi svoju matku. Práve naopak svedkovia, ktorým sa poškodená zvykla posťažovať na správanie svojej dcéry, boli osoby, s ktorými bola takmer v dennom kontakte či už šlo o susedov Z. H. alebo J. Y. ako aj o kolegyňu M. T. a psychologičku C.. K. Y., ambulanciu ktorej poškodená navštevovala.

Vyjadrenia obžalovanej, že matka si všetko vymyslela, že ju nenávidí a že ju chce zničiť majú bagatelizovať konanie obžalovanej a preukázať jej nevinu. V tomto je potrebné poukázať aj na závery znaleckého posudku vypracované znalkyňou C.. Ľ. C., ktorá vyšetrením obžalovanej dospela k záveru, že u obžalovanej bola zistená tendencia bagatelizovať svoje správanie, ako aj sklony k vymýšľaniu, k zbavovaniu sa zodpovednosti. Racionálna kontrola správania u obžalovanej je slabá, v správaní sa dostávajú do popredia afektívne prejavy, impulzivita, zvýšené napätie, časté sú výbuchy hnevu, v abriete sa dá očakávať agresivita minimálne na verbálnej úrovni. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery dokazovania súd obrane obžalovanej neuveril a jej výpoveď považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , sa dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie spôsobom taxatívne uvedeným v zákone.

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane blízkych osôb a ochrane osôb, ktoré sú so zreteľom na nedostatok veku alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu v starostlivosti alebo výchove iných pred domácim násilím. Objektívna stránka spočíva v takom konaní páchateľa, ktorým spôsobuje blízkej osobe alebo osobe zverenej do jej starostlivosti psychické alebo fyzické utrpenie.

Blízkou osobou sa v zmysle rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel. Iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie sa rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky prechodný čas.

Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoby pociťuje ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa, aby u týranej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktoré týraná osoby pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Musí ísť o zlé zaobchádzanie pôsobením fyzických útrap, ale aj o zlé zaobchádzanie v oblasti psychickej.

Zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je úmyselný trestný čin. Podľa je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Formy a spôsoby týrania môžu mať rôznu povahu a môžu sa odohrávať nie len na osobe týranej, ale je možné za ne považovať aj iné rôzne spôsoby psychického pôsobenia, napr. poškodzovanie zariadenia bytu v úmysle nie toto zariadenie zničiť, ale týmto konaním ublížiť blízkej osobe, trpenie schválnosti a posmeškov a pod.

Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovanej súd postupoval podľa , teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že v období od presne nezisteného dňa v roku 2006 do 18.12.2012 sa obžalovaná pod vplyvom alkoholu svojej matke vyhrážala zabitím, vulgárne jej nadávala, poškodzovala zariadenie bytu, bola hlučná. K takémuto konaniu obžalovanej dochádzalo výlučne v súkromí a to v byte na adrese Petržalská ulica č. 1633/11 v Kežmarku. Ďalej mal súd vykonaným

dokazovaním preukázané, že obžalovaná svoju matku fyzicky viackrát bezdôvodne napadla a to takým spôsobom, že ju udierala päsťami do oblasti tváre a hlavy, strkala do nej, v presne nezistený deň v roku 2010 ju udrela dreveným lopárom po prstoch pravej ruky, v presne nezistený deň v roku 2011 ju obžalovaná udrela knihou s tvrdou väzbou po hlave, dňa 18.12.2012 ju udierala prázdnym kvetináčom po hlave a kvetom z kvetináča ju šľahala po tvári. Skutočnosť, že si poškodená nevedela vybaviť presný dátum, kedy mala byť fyzicky napadnutá svojou dcérou nie je pre posúdenie veci smerodajné a vzhľadom na dlhšie žalované obdobie je to aj pochopiteľné.

Takto vyššie popísané správanie obžalovanej nie je možné v žiadnom prípade považovať za štandardný vzťah matky a dcéry. Objektom týrania obžalovanej bola jej vlastná matka, voči ktorej tento skutok páchala nielen verbálne ( vulgárne nadávky, posmešky, ponižovanie, pričom niektoré útoky boli sprevádzané poškodzovaním a ničením zariadenia bytu ) ale aj fyzicky ( údery do oblasti hlavy a tváre, kopanie do nôh, hrudníka atď...) K týmto útokom dochádzalo najmenej jeden týždeň v mesiaci počas žalovaného obdobia, a to v období vyplácania sociálnych dávok, kedy mala obžalovaná finančné prostriedky na kúpu alkoholických nápojov, pod vplyvom ktorých sa dopúšťala takéhoto konania voči svojej matke. Správanie obžalovanej bolo nie len veľmi neslušné, ale pre poškodenú urážlivé a ponižujúce. Takto preukázané formy správania obžalovanej svedčia o tom, že poškodená prežívala veľmi trýznivé chvíle, vo svojej domácnosti sa nemohla správať podľa svojej vôle ( ... dcéra mi zhasínala svetlo, keď som si chcela niečo čítať...búchala na dvere, keď som chcela spať...mám strach si vziať jedlo, ktoré kúpila dcéra...keď som videla, že dcéra má vypité, bola som v tom momente v strese, rozbolel ma žalúdok ... atď.) V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že poškodená bola matkou obžalovanej, ktorá sa starala o celú domácnosť ako aj o jej syna H.. V prípade, že obžalovanej došli finančné prostriedky, tak ju jej matka živila, prala jej oblečenie, finančne ju podporovala, v dôsledku čoho sa sama finančne zadĺžila, keďže dodnes spláca pôžičky. Obžalovaná sa však adekvátne k tomu k poškodenej nesprávala, naopak ju bezdôvodne fyzicky napádala, slovne ponižovala, urážala a vulgárne nadávala, vyhrážala sa jej zabitím, želala si jej smrť, ničila zariadenie bytu a pod. Poškodená bola aj podľa svedectva M. T., C.. K. Y., Z. H. z hrubého a vulgárneho správania obžalovanej zúfalá a výpady svojej dcéry veľmi ťažko znášala.

Na základe takto vykonané dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaná G. Q. sa dopustila skutku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a s tým súvisiace odstraňovanie rozporu medzi výpoveďou poškodenej z prípravného konania a výpoveďou, ktorú svedkyňa učinila na hlavnom pojednávaní súd upravil skutkovú vetu rozsudku tak, že za slovné spojenie „ ...verbálne ju ponižovala....“ vsunul slová „ ...a keď chcela z bytu odísť, opakovane jej v tom bránila kopaním, bitím, vyhrážaním sa zabitím...“. A zároveň za slovným spojením „... kvetom z druhého kvetináča ju udierala po hlave...“ vypustil slová „... keď chcela z bytu odísť, začala ju biť rukami po ramenách a nohami kopať do nôh, kričala, že ju zabije jednou ranou a opakovane sa jej vyhrážala zabitím ...“.

Súd v rozsudku vykonal len zmeny v skutkovej vete, teda upravil skutok tak, aby zodpovedal dokazovaniu na hlavnom pojednávaní. K zachovaniu totožnosti skutku stačí, pokiaľ v skutku, ktorý je popísaný v obžalobe a následne zistený na hlavnom pojednávaní, je totožný následok.

Obžalovaná G. Q. svojím konaním tým, že týrala blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie, bezdôvodným odpieraním oddychu a spánku sa dopustila zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , .

Obžalovaná si bola vedomá nezákonnosti svojho konania, vedome svojej matke ubližovala, stupňovala v nej pocit krivdy a beznádeje a pri tom svoje konanie vnímala celkom nekriticky. Z hľadiska subjektívnej stránky sa teda obžalovaná trestnej činnosti dopustila formou priameho úmyslu podľa .

Z miesta bydliska je obžalovaná hodnotená všeobecne. V evidencii priestupkov má doposiaľ tri záznamy. Priestupkové konanie z roku 2011 a z roku 2012 bolo právoplatne zastavené. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaná nebola súdne trestaná.

Súd potom zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a uložil obžalovanej trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V tomto prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť ani priťažujúca okolnosť. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle .

Zákonom ustanovená trestná sadzba pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , je tri roky až osem rokov. Súd mal za to, že v danom prípade postačí na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní troch rokov, výkon ktorého jej v zmysle , Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov.

Pre splnenie účelu, aby obžalovaná v budúcnosti viedla riadny život, jej bola uložená povinnosť, ktorá jej má napomôcť sa riadne zaradiť do spoločnosti a predchádzať možným negatívnym vplyvom na jej osobu.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria súd v súlade s uložil obžalovanej ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

- týrala blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdaným zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.