Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/138/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu L. - H. E.. L.., L. L. XXX XX F., Y. W. XX/b, IČO: 35 910 739, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30 proti žalovanému U. V., W.. XX.XX.XXXX, F. U., A. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 243,41 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 183,76 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 22.3.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 98,53 eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v UniCredit bank č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.12.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 243,41 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 22.3.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že uplatnenú istinu požaduje titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že v období od 9.2.2012 do 24.2.2012 dochádzalo na odbernom mieste vo vlastníctve žalovaného v rodinnom dome na ul. Q. Č.. XXXX/XX U. Y. k odberu zemného plynu bez zmluvy, pričom takýto odber bol v zmysle ustanovenia považovaný za neoprávnený odber plynu. V takomto prípade Zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Žalobcovi tým vznikla škoda vo výške 243,41 eur, ktorú vyčíslil v súlade s Vyhláškou č. .

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát až na pojednávaní dňa 26.9.2013, kde uviedol, že so žalobou nesúhlasí a nesúhlasí s konštatovaním, že na predmetnom odbernom mieste neoprávnene odoberal plyn. Šlo o jeho rodinný dom, ktorý kúpil a vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa 2.2.2012. Žalovaný sa šiel normálne prihlásiť na odber plynu s tým, že si odpísal stav plynomeru a odsúhlasil si ho s predchádzajúcim majiteľom. Na plynárňach mu bolo povedané, že ich technici si prídu stav odkontrolovať, takže on pracovníkom plynárni poskytol údaje, ktoré mal k dispozícií. V istý deň uzavrel aj zmluvu na odber zemného plynu a bol inštruovaný, že technici si prídu plynomer odkontrolovať. Približne

dva týždne sa nič nedialo a jedného dňa ho navštívili technici, ktorí mu tvrdili, že plyn odoberá načierno a následne mu prišla veľká faktúra, ktorou mu bol vyúčtovaný tzv. čierny odber plynu. Žalovaný tvrdil, že je ochotný za odobratý plyn zaplatiť, avšak normálnu cenu, pretože nesúhlasí s tým, že by plyn odoberal bez zmluvy, keďže podľa svojho názoru postupoval v súlade so zákonom. Montážny list vypísaný pri kontrole plynomeru podpísal jeho priateľ p. T. z toho dôvodu, že žalovaný sa v tomto období nachádzal pracovne v zahraničí a požiadal svojho priateľa, aby tieto veci za neho vybavil.

Mimo výsluchu žalovaného súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu a oboznámil sa aj s ďalšími vyjadreniami žalobcu, ako aj ďalšej obchodnej spoločnosti Slovenského plynárenského priemyslu a. s. so sídlom v Bratislave, ktorý poskytol súdu vo veci vyjadrenie.

Žalobca listom zo dňa 13.12.2013 súdu oznámil, že predmetom činnosti žalobcu je distribúcia plynu a je obchodnou spoločnosťou, ktorá je odlišná od Slovenského plynárenského priemyslu a. s., ktorá obchodná spoločnosť, je priamym dodávateľom plynu do domácnosti a ktorá s odberateľmi uzatvára zmluvy o dodávke plynu a vykonáva fakturáciu za odobratý plyn, nárok na náhradu škody, ktorý si uplatňuje žalobca za neoprávnený odber plynu je samostatným zákonným nárokom, ktorý žalobcovi prislúcha, pretože je prevádzkovateľom distribučnej siete. Na odbernom mieste, ktoré mal žalovaný bol predchádzajúcim odberateľom H. R., ktorý si svoje záväzky neplnil a preto dodávateľ plynu Slovenský plynárenský priemysel a. s. požiadal žalobcu ako distribučnú spoločnosť o demontáž meradla. Demontáž meradla na odbernom mieste žalovaného sa ale nepodarilo vykonať, pretože majiteľ nebol doma a plynomer bol nedostupný. Za neoprávnený odber plynu je možné považovať aj odber bez platne uzatvorenej zmluvy a ten je možné ukončiť uzatvorením novej zmluvy o dodávke plynu, pri ktorej uzatvorení majú pracovníci žalobcu povinnosť, že meradlo je len účtovne zdemontované, ísť na odberné miesto a skontrolovať stav meradla, jeho funkčnosť, plomby a iné okolnosti, ktoré sú dôležité pre zistenie správnosti odberu a merania odobratého plynu. Žalovaný uzatvoril zmluvu o odbere zemného plynu na predmetnom odbernom mieste dňa 9.2.2012. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli obchodné podmienky SPP a. s., ktoré stanovovali, že zmluva o dodávke plynu nadobúda účinnosť pripojením odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti a pripojenie je dokončené montážou meradla. V tomto prípade sa tak stalo, až dňa 24.2.2012. Cenu za plyn odobratý v čase od 9.2.2012 do 24.2.2012 žalovaný neuhrádza priamo dodávateľovi plynu, to znamená SPP a. s. vzhľadom na neexistenciu účinného právneho titulu, ale podľa prevádzkovateľovi distribučnej siete, to znamená žalobcovi. Dňa 24.2.2012 zamestnanci žalobcu zistili stav meradla 26 432 m3, čo je preukázané montážnym listom meradla z tohto dňa. Teda za žalované obdobie žalovaný odobral 411 m3 zemného plynu, ktoré žalobca ocenil sadzbou 0,0561 eur/1kWh, a to v zmysle Vyhlášky č. a v zmysle Vyhlášky č. .

Ďalším listom zo dňa 2.5.2014 žalobca súdu oznámil, že vlastníkom plynu natlakovaného do potrubia, ktoré ho privádzajú k jednotlivým koncovým odberateľom, a ktorý slúži na vyrovnanie tlaku v potrubiach, je žalobca. Jednotliví dodávatelia plynu, napr. SPP a. s. uzatvárajú s koncovými odberateľmi zmluvy o odbere plynu. Pokiaľ však nedôjde k platnému uzavretiu zmluvy medzi dodávateľom a koncovým odberateľom plynu, dodávateľ takýto odber nefakturuje a škoda vzniká vlastníkovi, to znamená žalobcovi, keďže plyn sa reálne odoberie ale nedôjde k úhrade za jeho odber. Výška škody bola vypočítaná podľa Vyhlášky č. a to tak, že skutočný odber, t. j. množstvo odobratého plynu, ktorý zaznamenal plynomer v spornom období bol ocenený sadzbou 0,0561 eur/1kWh. V tomto prípade žalobca určoval len cenu za neoprávnene odobratý plyn. V prípade platne uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, by mal žalovaný zmluvne určený druh tarify (D1, D2, D3 alebo D4) a to pre účely ocenenia odberu plynu. Druh tarify si odberateľ zvolí sám po dohode s dodávateľom plynu. Ak ale absentuje platne uzatvorená zmluva, absentuje aj jej podstatná náležitosť a to dohoda o cene, a preto je nutné cenu odobratého plynu určiť inak podľa právneho predpisu. Vyhláška ustanovuje, že skutočne odobraté množstvo plynu sa násobí sadzbou cenníkovej ceny pre odberateľov plynu domácnosti v najvyššej tarife. A táto cena je vždy určená rozhodnutím úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa zápisu zo dňa 8.2.2012 zamestnanci žalobcu boli u žalovaného demontovať plynomer, nakoľko dodávateľ plynu informoval žalobcu, že na odbernom mieste došlo k ukončeniu zmluvy. Žalovaný však demontáž meradla neumožnil. Na meradle ale nebola zistená žiadna závada a hodnoty ním namerané žalobca nepovažoval za sporné. Za montáž meradla sa považuje aj jeho kontrola zamestnancami žalobcu, ak sa meradlo už na odbernom mieste nachádza. Zamestnanci žalobcu sa potom neskôr dostavili na kontrolu odberného

miesta v zmysle svojho pracovného rozpisu a plánu práce. Odobratím plynu bez účinnej zmluvy nedošlo k majetkovej ujme vo sfére dodávateľa plynu ale vo sfére žalobcu.

Na otázku súdu reagoval SPP a. s., teda obchodná spoločnosť, s ktorou nakoniec dňa 9.2.2012 žalovaný uzavrel zmluvu o dodávke plynu, listom zo 14.5.2014, ktorým súdu oznámil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dodávke plynu č. XXXXXXXXXX na odberné miesto Y., Q. XXXX/ XX dňa 9.2.2012. Neoddeliteľnou prílohou tejto zmluvy boli obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti účinné od 1.1.2012. Súčasne s uzatvorením predmetnej zmluvy o dodávke zemného plynu SPP a. s. dňa 9.2.2012 o 14. hodine 39. minúte a 37. sekunde požiadal prevádzkovateľa distribučnej siete, teda žalobcu o montáž meradla. Požiadavky boli zasielané prevádzkovateľovi distribučnej siete prostredníctvom IDE rozhrania prebiehajúceho medzi dvomi informačnými systémami oboch spoločností, čo zdokumentoval SPP a. s. výpisom zo svojej databázy. Ďalej uviedol, že dňa 21.3.2012 vystavil žalovanému faktúru vyúčtovania spotreby zemného plynu za obdobie od 24.2.2012 do 18.3.2012 č. XXXXXXXXXX na základe dodaných odpočtov od žalobcu. Následne dňa 31.5.2012 vystavil opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX k tejto faktúre na základe dodaných opravných odpočtov od žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca dodal počiatočný stav meradla k dátumu 24.2.2012, SPP a. s. nefakturovala spotrebu plynu za obdobie odo dňa uzatvorenia zmluvy o dodávke zemného plynu, teda za obdobie od 9.2.2012 ale až od 24.2.2012. Dôvod, prečo tak žalobca konal obchodnej spoločnosti SPP a. s. nie je známy, a ani sa ho zistiť nepodarilo.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Y. súd zistil, že žalovaný bol vlastníkom rodinného domu číslo súpisné XXXX zapísaného na tomto liste vlastníctva v k. ú. Martin od 2.2.2012, keď bol povolený vklad kúpnej zmluvy pod U. XXX/XX Správou katastra Martin.

Zo zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti súd potom zistil, že SPP a. s. so sídlom v Bratislave ako dodávateľ plynu do domácnosti dňa 9.2.2012 so žalovaným uzatvoril zmluvu o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti pre odberné miesto vyššie uvádzaný rodinný dom na Q. G. U. Y., s tým, že predpokladaný ročný odber mal byť 7 193 kWh a predpokladaný ročný odber 700 m3. Zvolená tarifa bola dohodnutá ako tarifa D2. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov

Podľa článku 2 bod 1 obchodných podmienok, dodávateľ je povinný zo svojich nakúpených množstiev dodávať plyn formou opakovaného dodania každému odberateľovi, ak sú splnené nasledovné podmienky stanovené všeobecne záväznými právnym predpismi, zmluvou alebo obchodnými podmienkami, najmä ak odberateľ uzavrel s dodávateľom zmluvu, ktorej súčasťou sú tieto obchodné podmienky.

V zmysle tohto článku bodu 2 sa odberateľ zaviazal, odoberať plyn v súlade so zmluvou a technickými podmienkami pripojenia a za dodávky plynu zaplatiť cenu podľa článku 3 obchodných podmienok.

Podľa článku 11 týchto obchodných podmienok bodu 1 zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami a účinnosť dňom vykonania pripojenia odberného plynového zariadenia odberateľa do distribučnej siete.

Listinami, ktoré do spisu potom pripojil žalobca bolo nepochybne preukázané, že pracovníci žalobcu sa na odberné miesto, napriek tomu, že žalobca bol dodávateľom plynu, teda SPP a. s. informovaný o uzavretí platnej zmluvy na dodávku plynu do odberného miesta žalovaného, v ten istý deň, teda 9.2.2012, dostavili až dňa 24.2.2012 o čom svedčí vypísaný montážny list meradla č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.2.2012.

Následne žalobca vystavil pre žalovaného faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.3.2012, ktorou splatnú dňa 21.3.2012, ktorou vyúčtoval žalovanému škodu za neoprávnený odber za fakturačné obdobie od 9.2.2012 do 24.2.2012 v sume 243,41 eur a to za 4 338,927 kWh pri cene 5,61 eur/100kWh. K výpočtu

tejto škody podľa dokladu vystaveného dňa 1.3.2012 dospel žalobca tak, že odber v rozsahu 4 338,927 kWh násobil sadzbou za jednu kWh vo výške 0,0561 eur.

Listom zo dňa 6.3.2012, ktorej prílohou bola vyššie uvádzaná faktúra, vyzval žalobca žalovaného k náhrade škody za neoprávnený odber v období od 9.2.2012 do 24.2.2012 vo výške 243,41 eur.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by bol žalovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku alebo skôr ku dňu zročnosti predmetnej faktúry, žalobcovi škodu nahradil.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa príslušných ustanovení , najmä a nasledujúcich () a podľa ustanovení .

Podľa stanovuje povinnosť žalobcu, ako prevádzkovateľa distribučnej siete pripojiť odberateľa plynu k distribučnej sieti.

Podľa § 43 ods. 6 písm. h/ má povinnosť zabezpečiť nediskriminačné zaobchádzanie so všetkými účastníkmi trhu.

Podľa písm. i/ toho istého ustanovenia, má povinnosť zabezpečiť meranie distribuovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania...

Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou.

Podľa § 59 ods. 2 citovaného zákona, odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný, uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.

Podľa § 59 ods. 3 citovaného zákona, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov použije sa spôsob výpočtu škody spôsobený neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa ods. 2 a sadzby za jeden m3 plynu, ktorá je v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v domácnosti v najvyššej tarife.

Ďalšiu úpravu zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným poskytuje , z ktorého ustanovenia vyplýva, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V ustanovení § 441 rieši však tiež otázku zavinenia poškodeného.

Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám.

V tomto prípade súd dospel k presvedčeniu, že žalobca škodu, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom plynu, spoluzavinil a to vzhľadom na skutočnosť, že kontrolu meradla na odbernom mieste žalovaného, napriek tomu, že už 9.2.2012 bol informovaný o uzavretí platnej zmluvy medzi SPP a. s. a žalovaným, uskutočnil až s 15-dňovým omeškaním dňa 24.2.2012. Takýto postup je nepochopiteľný, najmä v súvislosti so skutočnosťou, že šlo o mesiac február, zimné obdobie, kedy je predpoklad zvýšeného odberu plynu a predpoklad potreby vykurovania, minimálne temperovania nehnuteľnosti.

Je pravdou, že žalovaný z nedbanlivosti sa zrejme neoboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť jeho zmluvy, inak by bol informovaný o skutočnosti, že zmluva nadobudne účinnosť až pripojením odberného miesta montážou meradla. A táto skutočnosť ho ale nezbavuje zodpovednosti za vzniknutú škodu. Žalobca si však nepočínal tak, aby ku škode nedochádzalo, nejednal promptne, napriek tomu, že to bolo žiadúce, a že bol včas informovaný dodávateľom plynu do domácnosti žalovaného, čím podľa presvedčenia súdu, porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť stanovenú v , podľa ktorého, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.

Preto podľa presvedčenia súdu je voči žalovanému spravodlivé, aby žalobca, ktorý vznik škody oneskorenou montážou meradla spoluzavinil sa podieľal na znášaní škody, v rozsahu ktorý zodpovedá jeho spoluzavineniu. Podľa presvedčenia súdu, by žalovaný mal znášať škodu v rozsahu, ktorá zodpovedá rozdielu medzi cenou plynu, ktorú by bol žalovaný zaplatil v prípade riadneho zmluvného odberu podľa dojednanej tarify a sumou, ktorú musí zaplatiť vzhľadom na skutočnosť, že množstvo odobratého plynu bolo násobené cenou zodpovedajúcou v najvyššej tarife.

Slovenský plynárenský priemysel a. s. do spisu pripojil aj faktúry, ktorými žalovanému účtoval dodávku plynu za obdobie od 24.2.2012 do 11.3.2012 a to vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX a následne aj opravnú faktúru k tejto faktúre č. XXXXXXXXXX, kde bola na základe dojednanej tarify D2 účtovaná žalovanému cena za jednu kWh vo výške 0,0424 eur/kWh. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa tvrdení žalobcu, žalovaný spotreboval celkovo 4 338,927 kWh v danom období od 9.2.2012 do 24.2.2012, potom táto suma (4 338,927 kWh) násobená cenou plynu podľa tarify D2 (0,0424 eur/kWh) predstavuje cenu 183,76 eur. Súd preto žalobcovi priznal s poukazom na vyššie uvádzané úvahy súdu, a vzhľadom na spoluzavinenie poškodeného žalobcu náhradu škody len v sume 183,76 eur, čo zodpovedá cene odobratého plynu pri neskôr dohodnutej sadzbe za 1kWh v tarife D2. Takýto postup vzhľadom na počínanie žalobcu vo vzťahu k žalovanému, považoval súd za spravodlivý.

Keďže žalovaný bol vyzvaný na náhradu škody vyššie spomínanou faktúrou č. XXXXXXXXX, ktorá bola zročná dňa 21.3.2012 a v tejto lehote žalobcovi ani len čiastočne škodu nenahradil, je zrejmé, že sa nasledujúcim dňom dostal s náhradou škody do omeškania. Preto súd v zmysle v spojení s ustanovením Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania, pričom sadzba úroku z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia .

Žalobca nebol v konaní plne úspešný, ale bol úspešný prevažne, a preto súd náhradu trov konania pomerne krátil. Istina priznaná žalobcovi oproti pôvodne uplatňovanej istine predstavuje približne 75,5% pôvodne uplatňovaného nároku, z toho vyplýva, že neúspech žalobcu bol v rozsahu približne 24,5%

uplatňovaného nároku. Rozdiel medzi úspechom a neúspechom predstavuje potom 51% (77,5% - 24,5%). Preto len v rozsahu 51% pôvodne vzniknutých trov konania je možné žalobcovi priznať náhradu trov konania. Trovy žalobcu vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a odmenou právneho zástupcu žalobcu za 5 úkonov právnych služieb po 21,58 eur. K úkonom právnych služieb patrí prevzatie a príprava zastúpenie a spísanie žaloby v roku 2012, účasť na pojednávaní dňa 31.10.2013, spísanie vyjadrenia zo dňa 2.5.2014 a účasť na pojednávaní dňa 21.8.2014. K úkonom právnych služieb, ktoré boli uskutočnené v roku 2012 patrí právnemu zástupcovi žalobcu aj režijný paušál 7,63 eur, za úkon urobený v roku 2013 mu patrí režijný paušál v sume 7,81 eur, a za úkony urobené v roku 2014 patrí za každý úkon režijný paušál po 8,04 eur, spolu s 20% DPH potom predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 193,22 eur a 51% z tejto sumy potom predstavuje sumu 98,54 eur. Právny zástupca žalobcu požadoval vo vyčíslení trov zo dňa 21.8.2014 sumu 98,53 eur. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa vyčíslenia právneho zástupcu žalobcu v sume 98,53 eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené a priznané podľa Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.