Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-233-2013.pdf
PDF · 71.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/233/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu MARM, s.r.o., Hamuliakovo 119, IČO: 35 804 874 proti žalovanému D. D. - Double R, Bodíky 173, IČO: 34 249 702, zastúpenému advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, Riečna 2, Bratislava, o zaplatenie 270,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/63/2010-78 zo dňa 8.4.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 11Cb/63/2010-82 zo dňa 15.5.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.5.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 270,58 eur s príslušenstvom ako doposiaľ neuhradenej časti ceny prepráv tovaru vyfaktúrovanej faktúrami č. 508345, 508346 a 508347.
Žalovaný v odpore voči vo veci vydanému platobnému rozkazu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že žalobca faktúry za realizované prepravy vystavil oneskorene po uplynutí dohodnutého termínu, preto v zmysle dojednanej zmluvnej pokuty cenu prepravy krátil o 10 %. Namietal tiež dôvodnosť úroku z omeškania uplatneného od 21.2.2009 s tým, že faktúry žalobcu mu boli doručené dňa 5.3.2009.
Okresný súd Dunajská Streda vec prejednal ako drobný spor bez nariadenia pojednávania (hoci vo veci skôr nariadil pojednávanie na deň 28.9.2012, ktoré odročil na neurčito) a rozsudkom zo dňa 8.4.2013 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 270,58 eur s 10 % denným úrokom z omeškania od 21.2.2009 do zaplatenia (vo výroku rozsudku nadbytočne a v rozpore s prehľadnosťou rozhodnutia úrok určil samostatne zo súm 49,34 eur, 110,62 eur a 110,62 eur).
Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd vykonal dokazovanie najmä faktúrami č. 508345 na 14.875 Sk, t. j. 493,76 eur, splatnosť do 20.02.2009, nezaplatených 49,34 eur, č. 508 346 na 33.320 Sk, t. j. 1.106,02 eur, splatnosť do 20.02.2009, nezaplatených 110,62 eur, č. 508 347 na 33.320 Sk, t. j. 1.106,02 eur, splatnosť do 20.02.2009, nezaplatených 110,62 eur, objednávkami, nákladnými listami CMR.
Konštatoval, že je nesporné, a preto túto skutočnosť netreba dokazovať (§ 120 ods. 2 O. s. p.), že žalobca na základe objednávok vykonal v prospech žalovaného prepravy, prepravné však žalovaný uhradil len čiastočne, nezaplatil sumy 49,34 eur, 110,62 eur, 110,62 eur, splatné do 20.02.2009. Dôvodom bol zápočet týchto súm titulom zmluvných pokút za oneskorené predloženie faktúr vo výške 10 %. Právnym titulom zápočtu sú podľa žalovaného objednávky č. VO 235/08, VO 242/08, VO 244/08 čo sú jeho formuláre obsahujúce text: „Dopravca bude znášať prípadné finančné zaťaženie (penále), ktoré vznikne počas...oneskoreného predloženia faktúry (- 10 %)“.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ako to z citovaného ustanovenia vyplýva, zmluvná pokuta musí byť písomne dohodnutá oboma stranami záväzkového vzťahu. Objednávky č, VO 235/08, VO 242/08, VO 244/08 síce majú písomnú formu, nejedná sa však čo do zmluvnej pokuty o vzájomnú dohodu. V tejto časti súd uzatvára, že k dohode o zmluvnej pokute nedošlo a preto pohľadávka odporcu vo výške 270,58 eur nie je spôsobilá na započítanie. Žalovaný je preto povinný zvyšok prepravného v sume 270,58 eur žalobcovi zaplatiť.
Pokiaľ ide o v odpore žalovaným namietanú bezdôvodnosť nároku žalobcu na úroky z omeškania, súd udáva, že veriteľ má právo na úroky z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V konaní sa dohoda o dobe splatnosti faktúr nepreukázala . Vtedy platí úst. § 369 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka.
Podľa § 369 ods. 2 písm. c/ úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu.
Ako to z citovaného ustanovenia vyplýva, plnenia nastali termínom vykládky, tzn.: 1/ dňa 08.12.2008 - úroky splatné dňa 07.01.2009 - navrhovateľ ich žiada od 21.02.2009, 2/ dňa 11.12.2008 - úroky splatné dňa 10.01.2009 - navrhovateľ ich žiada od 21.02.2009, 3/ dňa 16.12.2008- úroky splatné dňa 15.01.2009
- navrhovateľ ich žiada od 21.02.2009.
Súd tak dospel k záveru, že žalobca na úrokoch z omeškania žiadal menej, ako mu patrí, a preto žalobe v tejto časti vyhovel.
Opravným uznesením zo dňa 15.5.2013 súd podľa § 164 O.s.p. opravil svoje pochybenie, ktorého sa vo výroku rozsudku dopustil určením úroku z omeškania vo výške 10 % ako úroku denného miesto správneho určenia úroku ročného.
Proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutí tak, aby bola žaloba zamietnutá. Namietal, že súd vo veci nevykonal dostatok dôkazov v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru a dopustil sa aj procesných pochybení. Poukazoval na to, že vo veci neboli vykonané žiadne dôkazy ani výsluchy účastníkov konania a jediné vo veci nariadené pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodov na strane žalobcu, ktorý nesplnil uznesenie z pojednávania ukladajúce mu podať vo veci písomné vyjadrenie a zabezpečiť prítomnosť jeho konateľa. Rovnako ako v odpore proti platobnému rozkazu uvádzal, že k zníženiu ceny prepravy o 10 % došlo podľa podmienok obsiahnutých v objednávke z dôvodu oneskoreného vystavenia faktúry, ktoré podmienky považuje za dohodu o zmluvnej pokute spĺňajúce všetky zákonne náležitosti. Má za to, že žalobca nepreukázal včasné doručenie faktúr ani dobu ich doručenia, na ktorú sa viaže doba splatnosti úrokov z omeškania. Nakoľko faktúry mu boli doručené dňa 5.3.2009, nie je mu zrejmé, ako mohla lehota splatnosti uplynúť dňa 20.2.2009, pričom žalobca nedodržal ani dohodnutú dobu splatnosti faktúr 60 dní.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného.
V súvislosti s procesným postupom súdu prvého stupňa bolo potrebné konštatovať, že ustanovenie § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p. súdu síce umožňuje prejednanie drobného sporu bez nariadenia pojednávania, avšak takýto postup mu neukladá a ponecháva ho na jeho zvážení, pri ktorom súd prihliada na konkrétne okolnosti prípadu.
V danom prípade súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie, ktoré odročil na neurčito, a z odporu žalovaného proti platobnému rozkazu mu boli známe nie zjavne nerelevantné námietky tohto účastníka týkajúce sa obsahu zmluvných dojednaní účastníkov, ich porušenia žalobcom, ako aj doby doručenia faktúr, ktoré okolnosti pre ich objektívne posúdenie vyžadujú určitú mieru dokazovania. Rozhodnutie veci bez jej ďalšieho prejednania preto nebolo vhodné a malo za následok nedostatok podkladov pre dôsledné odôvodnenie rozsudku.
Súd bez bližšieho zdôvodnenia a vyhodnotenia obsahu objednávok konštatoval nepreukázanie dohody účastníkov o splatnosti faktúr a súčasne pri posudzovaní uplatneného príslušenstva pohľadávky (zrejme) vychádzal z predpokladu, že ani fakturácia samotná nebola medzi účastníkmi dohodnutá. Neuviedol, ako podľa jeho zistenia právny vzťah účastníkov vznikol a aký bol jeho konkrétny obsah, aký význam pre rozhodnutie mal výsledok konania 11Cb/130/2009, do skončenia ktorého bolo konanie vo veci prerušené, ani podľa ktorého konkrétneho právneho predpisu nárok žalobcu posudzoval (okrem posúdenia príslušenstva a platnosti dojednania zmluvnej pokuty, v súvislosti s ktorým sa nezaoberal otázkou, či v objednávke uvádzané zníženie ceny -10 % nespĺňa náležitosti iného dojednania).
Vyššie uvádzané nedostatky odôvodnenia rozhodnutia spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť a súčasne napĺňajú znaky postupu súdu odnímajúceho účastníkom možnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v naznačenom smere.
V novom rozhodnutí, ktoré súd prvého stupňa odôvodní dôsledne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., rozhodne súd aj o náhrade tohto odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.