Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobkyne: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, F., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, o zaplatenie 266,73 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 266,73 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2018 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 266,73 eur, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o hotovostnom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2013, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 3 000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 24,03 %. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa žalovanému vrátiť bola vo výške 6 298,32 eur. Ročná percentuálna miera nákladov v súvislosti s poskytnutým úverom bola stanovená na výšku od 27 % do 28 %. Splátky za poskytnutý úver boli rozvrhnuté na obdobie 84 mesiacov s výškou mesačnej splátky 79,31 eur, pričom splatnosť prvej splátky nastala po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, ďalšie splátky v nasledujúcich mesiacoch vždy k 15. dňu v mesiaci. Uviedla, že zmluva o úvere, ktorá mala byť podkladom pre zrážky zo mzdy je bezúročná a bezpoplatková, z dôvodu absencie zákonom stanovených náležitostí, a to údaju o výške, počte a termínoch splátok istiny, presnej hodnote RPMN, o konečnom termíne splatnosti a údaj o celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ( pričom v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov, údaj 84 mesiacov nie je možné považovať za termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je v zmysle ustanovenia a nasl. zmluvou spotrebiteľskou a zároveň spotrebiteľským úverom v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa ďalej uviedla, že mesačné splátky vo výške 79,31 eur zahŕňajú splátky všetkých zložiek celkových nákladov, spojených so spotrebiteľským úverom poskytnutým zmluvou. Zo zmluvy jednoznačne nevyplýva, ktoré konkrétne položky nákladov sú zahrnuté do mesačnej splátky. Zo zmluvy tak nie je zrejmé, aká výška splátky pripadá na splátky istiny úveru, aká na splátky úrokov, aká na prípadné iné poplatky, nie je teda ani zrejmé, v akej celkovej výške sú tieto položky nákladov spotrebiteľa, spojené so spotrebiteľským úverom, zahrnuté v sume, ktorá podľa zmluvy má predstavovať sumu celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Žalobkyňa mala za to, že

uvedená odplata výrazne prevyšovala odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľský úver. Podľa informácií NBS v máji roku 2013 bola priemerná ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých občanom eurozóny vo výške 13,02 %. Žalobkyňa ku dňu podania žaloby zo zmluvy už uhradila sumu 3.266,73 eur, pričom výška úveru bola 3.000,- eur. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 266, eur.

3. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že podmienka zákonodarcu na uvedenie hodnoty RMPN v presnej výške má zabezpečiť zodpovedný prístup poskytovateľov finančných služieb pri dojednávaní zmluvných podmienok so spotrebiteľmi a tak smerodajný údaj RPMN by automaticky mal byť uvedený správne s prístupom maximálnej zodpovednosti k spotrebiteľovi. Uviedla, že reálna RPMN bola vo výške 30,28 %, teda mimo škály 27 - 28 % ako je uvedené v zmluve.

4. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobkyne oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Žalobkyňa teda uhrádzala jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy. K výške RPMN žalovaný uviedol, že je v úverovej zmluve uvedená správne. Samotný nestanovuje v úprave , že táto hodnota musí byť uvedená jednoznačne jedným konkrétnym číslom. Rozhodovacia prax jednotlivých súdov ohľadne náležitostí úverových zmlúv je rozdielna. Žalovaný však nepovažuje hodnotu RPMN za neuvedenú, nakoľko rozmedzie je zanedbateľné. Okrem toho bola žalobkyni ako klientke zaslaná aj presná hodnota RPMN v závislosti odo dňa, kedy došlo k reálnemu načerpaniu finančných prostriedkov, s čím samotná žalobkyňa ako klientka súhlasila. Nakoľko medzi zaslaním úverovej zmluvy na podpis klientovi a doručením podpísaného vyhotovenia späť do spoločnosti, kedy dôjde k reálnemu načerpaniu finančných prostriedkov, uplynie niekoľko dní, žalovaný mal záujem poskytnúť klientovi korektne presnú a reálnu hodnotu RPMN, pričom po zaslaní finančných prostriedkov bola klientovi presná hodnota RPMN oznámená. Žalovaný preto nepovažuje za správne a zákonné sankcionovať jeho korektný prístup ku klientovi bezúročnosťou a bez poplatnosťou úveru. K dobe trvania zmluvy žalovaný uviedol, že aj keď zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Spotrebiteľ teda disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je cieľ sledovaný ustanovením dosiahnutý. Pokiaľ ide o dodržanie zákonných náležitostí podľa (v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), žalovaný zastáva názor, že predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Informácie o splátkach sú upravené v časti textu zmluvy označeného „Úver“, kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky - 79,31 eur pod bodom 43., o počte splátok - 84 pod bodom 44., o termíne konečnej splatnosti - 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 53. a tiež o termínoch splatnosti splátok. K úrokovej sadzbe žalovaný uviedol, že výška úrokovej sadzby, ktorú súdy akceptujú je rôznorodá a jej výška nie je striktne daná, žalovaný má však za to, že súdy vo všeobecnosti akceptujú výšku úrokovej sadzby do 2,5 násobku priemeru bánk. Je všeobecne známe, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Aj zo štatistík, uvedených na internetovej stránke NBS vyplýva, že úroky, resp. odplaty za poskytnuté úvery budú vždy pri bankách rádovo nižšie ako pri poskytovaní úverov nebankovými spoločnosťami.

5. Na pojednávanie nariadené na 14.02.2023 sa nedostavili strany sporu hoci boli riadne predvolaní, svoju účasť ospravedlnili a žiadal, aby súd vo veci rozhodol bez ich prítomnosti.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobkyňa ako dlžníčka na jednej strane uzatvorila so žalovaným ako veriteľom na strane druhej dňa 04.05.2013 Zmluvu o hotovostnom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 84 mesačných splátkach po 79,31 eur, s lehotou splatnosti 84 mesiacov, s dátumom prvej splátky po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a ďalšie splátky boli splatné v nasledujúcich mesiacoch k 15. dňu k v mesiaci, pri úrokovej sadzbe platnej vo výške 24,03 % p.a., ročnej percentuálnej miere nákladov

od 27 % do 28 %. Celková čiastka, ktorú musela dlžníčka zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru bola 6.298,32 eur. Podľa hlavy 7 § 1 úverových podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy úverová zmluva je uzatvorená na dobu trvania záväzkov z nej plynúcich.

8. Podľa poštových poukážok (založených s súdnom spise na č.l. 11 až 15) žalobkyňa uhradila žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 2.469,78 eur.

9. Podľa prehľadu zrážok bola na predmetnú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zrazená suma vo výške 796,95 eur.

10. Z online výstupu z kalkulačky pre výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver, ktorý predložila žalobkyňa, súd zistil, že ročná percentuálna miera nákladov pri výške úveru 3.000,- eur, výške splátky úveru 79,31 eur, dobe splácania 84 mesiacov je 30,28 %.

11. Podľa súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2013, výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov pri výške úveru od 1.500 eur do 6.000,- eur predstavovala 19,47 %.

12. Podľa ustanovenia , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa ustanovenia , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa veta prvá o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom

18. Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

19. Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

22. Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

23. Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

24. Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

25. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), k predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

26. Podľa ustanovenia , a o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 27. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

29. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

31. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

33. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej a právnej stránky veci za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. V konaní bolo nesporné, že právny vzťah sporových strán má spotrebiteľský charakter, keď žalovaný pri jeho vzniku konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalobkyňa nevstúpila do právneho vzťahu v kontexte svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rovnako možno konštatovať, že Zmluva o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2013 založila medzi sporovými stranami spotrebiteľský vzťah v zmysle definície formulovanej v Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru poskytol žalobkyni úver v dohodnutej výške 3.000,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v pravidelných 84 mesačných splátkach vo výške 79,31 eur, s dátumom prvej splátky po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a ďalšie splátky boli splatné v nasledujúcich mesiacoch k 15. dňu v mesiaci, pri úrokovej sadzbe platnej vo výške 24,03 % p.a., ročnej percentuálnej miere nákladov od 27 % do 28 % a celkovej čiastke, ktorú žalobkyňa mala zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru vo výške 6.298,32 eur.

34. Základnou argumentáciou žalobkyne v rámci jej procesného útoku bola absencia niektorých náležitostí v zmysle , ktorá spôsobuje v zmysle bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Žalobkyňa sa predovšetkým odvolávala na Z. z (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa , musí obsahovať aj nasledujúce: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uzatvorenej zmluvy o úvere síce vyplýva výška jednotlivých splátok, nie je ale zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje. V tejto súvislosti si súd dovoľuje poukázať na rozpor medzi v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy a smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES v otázke členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Pre vyriešenie vyššie načrtnutého rozporu bola v odbornej právnej verejnosti nastolená problematika, či národnú legislatívu (, ust. v znení „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov...“) je možné vykladať eurokonformne (t. j. v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, článok 10 ods. 2 písm. h) v zmysle ktorého „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa“). V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Podľa názoru súdu úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k , bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice a teda na túto skutočnosť musí súd pri aplikácii ustanovenia (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) vziať ohľad. V danom prípade zo zmluvy o úvere je zrejmá výška úveru (3.000,- eur) druh a účel úveru, výška splátky (79,31 eur), termín splatnosti prvej splátky (mesiac od dátumu poskytnutia úveru), počet splátok (84), periodicita a termín splatnosti splátky (mesačne), ako aj celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť, t. j. súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom (6.298,32 eur). Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad (účinného v čase uzatvorenia zmluvy)

umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Vychádzajúc z účelu smernice, účelu je predmetné ustanovenie potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky (viac pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018, sp. zn. , rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej).

35. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery Najvyššieho súdu sa vzťahujú na právny stav do 30.04.2018. Na problematiku rozporu medzi zákonom a smernicou vo veci členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov podstatným spôsobom reagoval aj samotný zákonodarca, ktorý dňa 12.10.2017 prijal , ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustil od požiadavky členenia splátok. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny by bol zákon (naďalej) v rozpore so smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii smernice išla, napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie, nad rámec podmienok stanovených smernicou.

36. Súd v tejto súvislosti iba pre úplnosť poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. septembra 2019 vo veci C-331/18 TE proti Pohotovosti, s. r. o., v zmysle ktorého Súdny dvor EÚ vyslovil, že článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. , ako boli vyložené rozsudkom z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia (C-42/15, EU:C:2016:842), sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.

37. Vyššie uvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na otázku doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , kde zákonodarca vyššie citovanou novelou zákona vypustil s účinnosťou od 01.05.2018 z citovaného ustanovenia požiadavku uvádzania „termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré novelizoval ustanovenie (členenie splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov). Eurokonformným výkladom ustanovenia v znení účinnom do 30.04.2018, ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa v znení účinnom do 30.04.2018 nemožno od dodávateľov (veriteľov) žiadať, aby v nich uvádzali presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pokiaľ ustanovenie uvádzalo tento pojem („termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“), je za použitia eurokonformného výkladu práva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len vyjadruje požiadavku na uvedenie „dĺžky, či doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené sú námietky žalobkyne o absencii konečnom termíne splatnosti irelevantné, keďže eurokonformným výkladom možno dospieť k záveru, že predmetná zmluva tento údaj ani nemusela obsahovať. Nad rámec vyššie uvedeného súd uvádza, že z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobkyňa bola povinná poskytnutý úver splácať v pravidelných 84 mesačných splátkach s dátumom prvej splátky po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a ďalšie splátky boli splatné v nasledujúcich mesiacoch k 15. dňu k v mesiaci. Takto vymedzené obdobie trvania záväzku dlžníčky je zároveň dobou trvania zmluvy, a to aj v spojení s hlavou 7 úverových podmienok, podľa ktorej úverová zmluva je uzatvorená na dobu trvania záväzkov z nej plynúcich. Takto vymedzená doba trvania zmluvy podľa názoru súdu spĺňa zákonné požiadavky na jej určitosť.

38. K námietke žalobkyne, že dohodnuté úroky vo výške 24,03 % sú neprimerane vysoké súd uvádza, že podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), k predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa informácie Národnej banky Slovenska (Priemerné úrokové miery z úverov bánk dostupné na internetovej stránke nbs.sk) v máji v roku 2013 bola priemerná ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch

s fixáciou nad 5 rokov vo výške 14,57 %. Súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa ustálenej súdnej judikatúry, ustanovenie , patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre použite alebo , je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musí byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovania zistil, že úroková miera dohodnutá medzi stranami konania nedosahuje ani dvojnásobok obvyklej úrokovej miery a z tohto zistenia vyvodil súd právny záver o primeranosti dohodnutého zmluvného úroku.

39. Súd sa však naopak stotožnil s argumentáciou žalobkyne o nesprávnosti výšky RPMN v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Predmetná zmluva neobsahovala všetky zákonné náležitosti podľa Z. z, pretože obsahovala nepresný údaj o RPMN ( účinného v čase uzatvorenia zmluvy). Pre absenciu tejto zákonnej obsahovej náležitostí (správna ročná percentuálna miera nákladov) súd dospel k záveru, že predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ( ). Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle musí obligatórne obsahovať údaj o RPMN, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa matematického vzorca uvedeného prílohe č. 2 cit. zákona. Zmyslom údaja o RPMN obsiahnutom v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnúť spotrebiteľovi pravdivú informáciu (v číselnom vyjadrení) o skutočnej výške nákladov súvisiacich so spotrebiteľským úverom. RPMN by teda mala odzrkadľovať skutočnú cenu spotrebiteľského úveru, ako číslo vyjadrené v percentách na ročnej báze, ktorá umožní spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku. RPMN je dôležitou informáciou i z hľadiska výhodnosti spotrebiteľského úveru, pretože pre spotrebiteľa sa najvýhodnejší môže javiť ten spotrebiteľský úver (pri porovnateľných parametroch úveru), ktorý má najnižšiu hodnotu RPMN. V danom prípade bolo v spotrebiteľskej zmluve namiesto jednej presnej percentuálnej hodnoty RPMN uvedená hodnota RPMN vo forme rozptylu percent (od 27 % do 28 %). Žalovaný takýto postup obhajoval argumentáciou, že RPMN nedokážu jednoznačne vypočítať, keďže nepoznajú vopred presný deň poskytnutia finančných prostriedkov úveru na účet spotrebiteľa (a to s prihliadnutím na spôsob a priebeh kontraktačného procesu k úverovému produktu). Otázkou, či je možné považovať takéto vyjadrenie hodnoty RPMN za súladné s požiadavkou smernice a cit. zákona, sa zaoberal Súdny dvor Európskej Únie, z dôvodu že Krajský súd v Trnave položil SD EÚ prejudiciálnu otázku: Má sa smernica [2008/48] vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá požiadavkám, ak [RPMN] je v nej uvedená nie presným údajom v percentách, ale rozpätím dvoch údajov (od-do)? Z rozsudku SD EÚ zo dňa 19.12.2019 vo veci C-290/19 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. g/ smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na to, že SD EÚ (v bode 32 a 33 rozhodnutia) konštatoval, že je bez právneho významu, že v čase keď veriteľ predkladá spotrebiteľovi ponuku na uzavretie zmluvy o úvere, nepozná dátum čerpania úveru alebo dátum uzavretia zmluvy. Vzhľadom na vyššie prezentované právne názory súd dospel k záveru, že RPMN musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrená ako jedna konkrétna hodnota, v opačnom prípade nie je splnené kritérium stanovené v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice (zrozumiteľnosť a stručnosť) a v , pričom použitie rozpätia RPMN od 27 % do 28 % v úverovej zmluve mohlo žalobkyni ako spotrebiteľke nielen sťažiť posúdenie celkových nákladov úveru, ale tiež ju mohlo uviesť do omylu, pokiaľ ide o skutočný rozsah jej záväzku. Takto vyjadrená RPMN (vo forme rozpätia dvoch údajov), je nezrozumiteľná a neurčitá, nie je z nej možné určiť jednu konkrétnu hodnotu RPMN, ktorá sa uplatňuje na túto konkrétnu zmluvu (a úver z nej vyplývajúci). Možno tak uzavrieť, že predmetná úverová zmluva neobsahovala náležitosť podľa a to správnu a presnú RPMN, čo nebolo v prospech spotrebiteľa, preto sa úver považuje podľa Z. z za bezúročný a bez poplatkov. Toto bolo samostatne postačujúce pre naplnenie zákonnej sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, avšak súd nad rámec uvedeného uvádza, že podľa prepočtu RPMN, ktoré do spisu založila žalobkyňa (č.l. 67), a ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, vyplýva, že správna výška RPMN bola vo výške 30,28 %. Ide o RPMN vyššie ako bolo uvedené v zmluve a teda možno konštatovať, že aj z tohto dôvodu bola zmluve o spotrebiteľskom

úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo zakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

40. Keďže žalobkyňa uhradila z predmetného úveru žalobcovi ako veriteľovi celkom sumu 3.266,73 eur, pričom výška úveru bola vo výške 3.000,- eur súd jej priznal sumu 266,73 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktorú súd vypočítal ako rozdiel medzi reálne poskytnutou sumou úveru (3.000 eur) a celkovou sumou uhradenou žalobkyňou vo výške 3.266,73 eur, ktorú sumu pôvodný veriteľ žalovaného započítal nielen na časť istiny, ale aj na úroky z úveru, na ktoré nemal zákonný nárok, keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (viď ods. 39 odôvodnenia).

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ods 1. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala žalobkyňa v konaní plný úspech, súd priznal žalobkyni náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).