Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-142-2012.pdf
PDF · 87.68 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-12C/142/2012
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľky: C. O., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M.. K. XXXX/ XX, O., štátne občianstvo SR, právne zastúpenej: JUDr. Magdaléna Kuciaňová, advokátka so sídlom Nitrianska 5, Piešťany, proti odporcovi: P. O., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M.. K. XXXX/XX, O., Š. U. A., právne zastúpenému: Mgr. Petra Klimeková, advokátka so sídlom Slovanská 1111/35, Vrbové, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu dňa 08.08.2012 sa navrhovateľka domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) navrhovateľky a odporcu, zaniknutého právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu č.k. 7C/159/2010-33 zo dňa 19.05.2011, ktorým bolo rozvedené manželstvo účastníkov. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je dosiaľ právoplatne skončené.
Dňa 28.07.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd predbežným opatrením uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľke jedno vyhotovenie kľúčov od bytu č. XX bytového domu so súpisným číslom XX na ulici M.. K. Z. O. zapísaného na LV č. XXXX a jedno vyhotovenie kľúčov od osobného automobilu Y. Y. N. O. P..Z.. XXXX a kľúče od záhradnej chatky, ktorá sa nachádza v záhradkárskej osade v obci L. G. Z.. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že byt č. XX bytového domu so súpisným číslom XX G. F. M.. K. Z. O. zapísaného na L. Č.. XXXX spolu s podielom na spoločných priestoroch bytového domu a pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, ako aj osobný automobil sú vecami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, a teda obaja účastníci majú nárok veci rovnakým dielom používať a užívať. V byte na ulici M.. K. však v súčasnosti žije len odporca, pričom navrhovateľka doň nemá žiadnu možnosť prístupu, keďže odporca vymenil na byte zámok, od ktorého jej neposkytol kľúče. Ďalej uviedla, že aj v prípade, keď je odporca doma, navrhovateľku do bytu nevpustí, fyzicky jej zabraňuje vstupu do bytu. Potrebu nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že odporca i napriek opakovaným žiadostiam jej odmieta vydať jej osobné veci, najmä oblečenie, doklady a písomnosti súvisiace s podnikateľskou činnosťou, ktoré sa nachádzajú v byte, zdôrazňujúc, že získania týchto vecí sa domáhala aj za účasti polície, avšak bezúspešne. Z uvedeného dôvodu preto podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha vstupu do bytu za účelom zabezpečenia možnosti odniesť si svoje osobné veci, prípadne aj možnosť byt užívať, keďže je jeho spoluvlastníčkou.
K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka pripojila potvrdenie U. U. O. J. O. zo dňa 14.06.2014, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovateľka dňa 14.06.2014 vykonala oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb., ktorý sa stal tým, že navrhovateľka si dňa 14.06.2014 chcela z bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, vziať svoje veci, avšak zistila, že odporca po jej odchode z bytu vymenil zámky a kľúče jej neposkytol ani na základe jej žiadosti. Z potvrdenia ďalej vyplýva, že odporca jej mal uviesť, že jej dá kľúče maximálne od chatky, ktorú majú takisto v spoločnom vlastníctve. Navrhovateľka si z bytu chcela zobrať bežné oblečenie, osobní veci ale aj podklady a písomnosti k podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva a tieto potrebuje pre prípad kontroly zo strany príslušných orgánov.
Z obsahu podania vyplýva, že navrhovateľka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia vzťahuje k prebiehajúcemu konaniu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď vo vzťahu k uplatnenému nároku poukazuje na ustanovenie § 102 ods. 1 O.s.p., a to v spojení s § 75 ods. 6 a 8 O.s.p.
Podľa § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. l, 2 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne rozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou úspechu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, vyplývajúcou práve z dočasného charakteru tohto rozhodnutia, je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Ďalším predpokladom vydania predbežného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostrednej ujmy. V každom prípade je však na navrhovateľovi predbežného opatrenia, aby súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok a jednak, že je tu naliehavá, akútna potreba poskytnúť ochranu prostriedkami procesného práva. Berúc do úvahy aj lehoty, ktoré zákonodarca stanovil súdu na rozhodnutie o návrhu, treba zdôrazniť povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a predloženie dôkazov o nich už so samotným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana ako tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje.
Z petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka sa domáha úpravy pomerov medzi ňou a odporcom uložením povinnosti odporcovi odovzdať jej jedno vyhotovenie kľúčov jednak od bytu, jednak od záhradnej chatke ako i od osobného automobilu, ktoré veci sú v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov ako bývalých manželov (pozn. na mase BSM sa účastníci v tomto konaní zhodli), dôvodiac, že jej z tohto titulu patrí právo podieľať sa na ich užívaní. K uvedenému nároku navrhovateľky súd uvádza, že nespochybňuje jej právo na výkon jej vlastníckych práv k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, avšak na súdnu ingerenciu do pomerov účastníkov v podobe nariadenia predbežného opatrenia je potrebné splniť podmienky ustanovené zákonom (Občiansky súdny poriadok). Jednou z týchto podmienok, ako bolo už vyššie uvedené, je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej, pričom absencia tejto vecnej súvislosti zakladá dôvod pre zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Práve v dôsledku uvedených konzekvencií ust. § 75 ods. 2 veta druhá O.s.p. ukladá navrhovateľovi predbežného opatrenia povinnosť v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ozrejmiť, čoho sa mieni domáhať vo veci samej, resp. v prípade návrhov podľa § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. je potom podmienkou, aby navrhované predbežné opatrenie vecne súviselo s predmetom už prebiehajúceho konania vo veci samej, v ktorej sa nariadenie predbežného opatrenia žiada. V danom prípade však podľa súdu vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením (povinnosť odporcu vydať navrhovateľke kľúče...) a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej (vyporiadania BSM) neexistuje. Súd má za to, že výsledok konania o vyporiadanie BSM v tomto prípade žiadnym spôsobom neovplyvní pomery účastníkov, ktoré by mali byť dočasne upravené navrhovaným predbežným opatrením, keďže navrhované predbežné opatrenie nemá priamy vplyv na spôsob užívania predmetnej nehnuteľnosti účastníkmi ako jej bezpodielovými spoluvlastníkmi. V súvislosti s uvedeným súd poznamenáva, že hoci Občiansky zákonník nemá osobitné ustanovenia o úprave vzťahu bývalých manželov k majetku patriaceho do rozvodom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov na čas do doby jeho vyporiadania, v zmysle ust. § 853 Občianskeho zákonníka je potrebné na majetkové vzťahy bývalých manželov analogicky aplikovať ust. § 146 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. S poukazom na túto zákonnú úpravu súd konštatuje, že predpokladom úspechu navrhovateľky v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia smerujúceho k zabezpečeniu možnosti prístupu najmä do bytu (čo je zrejme cieľom navrhovateľky), podaného na tom skutkovom základe, že medzi ňou a odporcom došlo k nezhode o užívaní tejto veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je osvedčenie jej úmyslu riešiť tento právny stav s konečnou platnosťou žalobou v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka, čo však navrhovateľka neurobila. Na základe uvedeného je zrejmé, že v danom prípade preto absentuje vecná súvislosť medzi predmetom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá skutočnosť predstavuje nedostatok návrhu, pre ktorý ho súd napokon zamietol. Navyše čo sa týka uloženia povinnosti odporcu odovzdať kľúče od záhradnej chatky a kľúče od osobného automobilu si navrhovateľka nesplnila ani povinnosť tvrdenia, ktorá je základnou povinnosť navrhovateľa v sporovom konaní, neosvedčila žiadnym spôsobom potrebu poskytnutia predbežnej (procesnej) ochrany súdom vo forme predbežného opatrenia, nakoľko neuviedla žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Navyše z potvrdenia U. O. O. zo dňa 14.6.2014 vyplýva, že samotný odporca mal uviesť, že navrhovateľke kľúče od chatky poskytne.
Jednou z ďalších podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, je osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Navrhovateľka v návrhu však žiadnym spôsobom neosvedčila nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na jej právach, ktoré by odôvodňovalo potrebu okamžitého zásahu súdu predbežným opatrením.
K uvedeným dôvodom vedúcim k záveru o nesplnení podmienok na nariadenie predbežného opatrenia súd napokon dodáva, že ani obsah navrhovaného zásahu, ktorý navrhovateľka v petite návrhu formulovala ako povinnosť odovzdať jedno vyhotovenie kľúčov, nesmeruje k zabezpečeniu navrhovateľkou sledovaného účelu, keďže aj keby súd takto navrhované predbežné opatrenie nariadil a odporca by si uloženú povinnosť splnil, neodstránil by sa tým stav právnej neistoty navrhovateľky, nakoľko splnenie si takto uloženej povinnosti zo strany odporcu by nevylučovalo prípadné nastolenie obdobnej situácie opätovnou výmenou zámkov. Z opisu skutkových okolností (čo sa týka bytu) navyše vyplýva, že ani nariadením takto navrhovaného predbežného opatrenia by nebola poskytnutá skutočná a efektívna ochrana navrhovateľkou tvrdeného porušovania jej, keďže sama navrhovateľka v návrhu uvádza, že odporca zamedzuje jej vstupu do bytu nielen uzamknutím, ale aj fyzickým bránením, z čoho je zrejmé, že samotným odovzdaním kľúčov (od bytu) by sa pomery medzi účastníkmi vo vzťahu k predmetnému bytu vo svojej podstate nezmenili.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keďže podmienky pre jeho vydanie neboli dané.
O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Piešťany, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.