Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Ek-952-2022.pdf
PDF · 94.9 KB
Case nature
Subarea
58Ek/952/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Mestská časť Bratislava-Nové Mesto, so sídlom Junácka 1, 832 91 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 00 603 317, práv. zast.: Advokátska kancelária ŠROBÁR, s. r. o., so sídlom Laurinská 212/12, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO:47 239 875, proti povinnému: Q.. P. V., K.: X.X.XXXX, I. O. Q. XXXX/XX, XXX XX O.-S. B., práv. zast.: Mgr. Róbert Minachin, advokát, so sídlom AK Korytnická 3, 821 07 Bratislava, IČO: 42 254 221, o vymoženie 3319,40 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom Exekútorského úradu Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 30 791 383, pod sp. zn. 387EX 205/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Súd oprávnenému právo na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a . III. Súd povinnému právo na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním jeho návrhu na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa cestou splnomocneného právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.03.2022 domáhal od povinného vymoženia 3.319,40 Eur s prísl. na základe rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, č. k. 9153/2021/UKSP/HRAM/DENE/P-8 zo dňa 13.10.2021 (ďalej ako „exekučný titul“). Oprávnený si zároveň uplatnil právo na náhradu trov exekúcie.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Borisa Sobolovského vydaním poverenia pod sp. zn. 58Ek/952/2022 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2022:6122277336.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 387EX 205/22.
3. Súdny exekútor dňa 03.06.2022 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 26.05.2022 spolu s prílohami (plnomocenstvo povinného udelené Mgr. Róbertovi Minachinovi, Podanie odvolania a námietky vo veci priestupkového konania a uplatnenie práva nahliadnutia do spisu zo dňa 10.11.2021, Úradný záznam zo dňa 09.03.2022), ku ktorému pripojil Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.04.2022 spolu s doručenkou preukazujúcou jeho prevzatie povinným do vlastných rúk dňa 04.05.2022 a Vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 31.05.2022 s prílohami (Žiadosť o nazretie do spisu zo dňa 21.04.2022, plnomocenstvo zo dňa 14.02.2022 a Osvedčovacia doložka zo dňa 18.02.2022, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava- Nové Mesto č.k. 7044/2021/OUKSP/ HRAM/DANE-P-6 zo dňa 07.07.2021). Súdny exekútor zároveň predložil tunajšiemu súdu Oznámenie povinného o podaní mimoriadneho opravného prostriedku a žiadosť o odklad/pozastavenie exekúcie zo dňa 04.05.2022, ako aj Žiadosť súdneho exekútora o zoznámenie, resp. doplnenie podania zo dňa 06.05.2022.
4. Exekútor vo svojom vyjadrení v podaní zo dňa 02.06.2022 uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 04.05.2022 a v ten istý deň mu bolo do elektronickej schránky doručené podanie povinného, zastúpeného advokátom Mgr. Róbertom Minachinom označené ako „Oznámenie o podaní mimoriadneho opravného prostriedku a žiadosť o odklad/pozastavenie exekúcie“. Keďže predmetné podanie bolo podané v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, pre zachovanie právnej istoty exekútor vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby exekútorovi oznámil, či uvedeným podaním mienil podať návrh na zastavenie exekúcie, keďže zo strany súdneho exekútora nie je možné vydať upovedomenie o odklade exekúcie z dôvodu, ktorý je uvedený v podaní povinného zo dňa 04.05.2022. Právny zástupca povinného dňa 26.05.2022 doručil exekútorovi podanie označené ako „žiadosť o zastavenie exekúcie“ spolu s prílohami, ktoré exekútor postúpil oprávnenému na vyjadrenie. Vyjadrenie oprávneného k podaniu povinného spolu s prílohami bolo do elektronickej schránky exekútora doručené dňa 31.05.2022.
5. Z Oznámenia povinného o podaní mimoriadneho opravného prostriedku a žiadosti o odklad/ pozastavenie exekúcie zo dňa 04.05.2022 vyplýva, že povinný žiada, aby bola predmetná exekúcia „pozastavená“, nakoľko sa bude riešiť otázka, ktorá má podstatný vplyv na platnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Svoju žiadosť povinný odôvodnil tým, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu je poznačené významnou procesnou vadou spočívajúcou v nesprávnom doručovaní rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku a nezákonnom postupe správneho orgánu a z uvedených dôvodov bude podaný mimoriadny opravný prostriedok na preskúmanie exekučného titulu.
6. Z následnej žiadosti exekútora o oznámenie, resp. doplnenie podania zo dňa 06.05.2022 vyplýva, že súdny exekútor dopytoval povinného, aby sa vyjadril, či vyššie uvedeným podaním mienil podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko z povinným uvedeného dôvodu nie je možné exekúciu odložiť.
7. V reakcii na žiadosť exekútora zo dňa 06.05.2022 povinný doručil exekútorovi svoje podanie označené ako „Žiadosť o zastavenie exekúcie“ zo dňa 26.05.2022, v ktorej uviedol totožné dôvody ako v predchádzajúcom návrhu na odklad exekúcie, t.j. konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu je poznačené významnou procesnou vadou spočívajúcou v nesprávnom doručovaní rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku a nezákonnom postupe správneho orgánu. Na základe uvedených dôvodov sa domáhal aj zastavenia exekúcie.
8. Oprávnený cestou svojho splnomocneného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vysvetlil skutočnosti ohľadom doručovania rozhodnutí v konaní pred správnym orgánom - oprávneným ako aj ohľadom oznámenia o udelení plnomocenstva povinného, keď uviedol, že splnomocnený zástupca predložil oprávnenému plnomocenstvo datované na deň 14.02.2022, s osvedčením podpisu zo dňa 18.02.2022, ktoré obsahovalo splnomocnenie týkajúce sa zastupovania v priestupkovom konaní až dňa 21.04.2022, následne si splnomocnený zástupca po doručení plnomocenstva zo dňa 14.02.2022 prevzal dňa 25.04.2022 kópiu exekučného titulu. K doručeniu plnomocenstva teda podľa oprávneného nepochybne došlo až v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedeného má byť zrejmé, že oprávnený v postavení stavebného úradu nedisponoval plnomocenstvom v čase pred 21.04.2022. Nie je teda nepochybne pravdou, že oprávnený akýmkoľvek spôsobom bránil povinnému uplatniť právo podľa § 23 správneho poriadku, resp. že nekonal so splnomocneným zástupcom v priestupkovom konaní. Naopak povinný sám vlastným prejavom vôle udelil plnomocenstvo splnomocnenému zástupcovi až dňa 14.02.2022 a doručil ho oprávnenému až dňa 21.04.2022, v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Ďalej oprávnený uviedol, že podanie zo dňa 10.11.2021 neobsahuje prejav vôle, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako odvolanie. Z obsahu poslednej vety prvej strany uvedenej písomnosti je zrejmé, že sa povinný domáha nazretia do spisu s tým, že následne má podľa jeho názoru podať odvolanie proti rozhodnutiu podľa § 54 ods.1 až ods.4 Správneho poriadku. Oprávnený má za to, že obsahom návrhu na zastavene exekúcie nie je žiadny zákonný dôvod, ktorý by akýmkoľvek spôsobom povinný spochybňoval zákonnosť postupu oprávneného pri aplikácii tzv. fikcie doručenia. povinný netvrdí, že kumulatívne neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie tzv. fikcie doručenia podľa § 24 ods.2 Správneho poriadku a rovnako nenamieta absenciu splnenia zákonných podmienok pre postup oprávneného podľa § 74 Zákona o priestupkoch. Rovnako v podanom návrhu neoznačil zákonný dôvod v zmysle § 61k ods.1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že návrh povinného je v plnom rozsahu nedôvodný a navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného v plnom rozsahu zamietol.
9. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
14. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
15. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
16. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
17. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
18. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a má za preukázané, že návrh na zastavenie exekúcie povinný podal po zákonnej 15- dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 04.05.2022 a návrh na zastavenie exekúcie povinná podala u súdneho exekútora dňa 26.05.2022. Z uvedeného je zrejmé, že lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie uplynula dňom 19.05.2022.
19. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie alebo také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
20. Po preskúmaní skutočností rozhodných pre posúdenie včasnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene a zároveň povinný v návrhu nenamieta skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a nejedná sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
21. Pre úplnosť súd dodáva, že podanie povinného zo dňa 04.05.2022 bolo potrebné posúdiť ako návrh na odklad exekúcie, nakoľko z jeho obsahu bolo zrejmé, čoho sa povinný domáhal, a to „pozastavenia“ exekúcie na čas, pokiaľ bude rozhodnuté o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorého podanie povinný avizoval. Z tohto podania povinného nevyplýva prejav vôle povinného, ktorým by sa domáhal zastavenia exekúcie. Tento spôsob výkladu prejavu vôle povinného odôvodňuje aj tá skutočnosť, že na základe výzvy exekútora povinný na túto výzvu neodpovedal tým spôsobom, že by potvrdil svoj pôvodný úmysel podať návrh na zastavenie exekúcie už podaním zo dňa 04.05.2022 (na čo sa v podstate súdny exekútor vo svojej žiadosti povinného pýtal), ale po dopyte súdneho exekútora doručil exekútorovi ďalšie podanie, a to návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom nijakým spôsobom neodkazoval na svoje predchádzajúce podanie zo dňa 04.05.2022. Navyše o postupe a lehotách v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie bol povinný súdnym exekútorom poučený v upovedomení o začatí exekúcie, pričom berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že povinný má zvoleného právneho zástupcu, nemá súd pochybnosť o tom, že keby tak povinný mienil od počiatku, podal by návrh na zastavenie exekúcie hneď. Preto súd zastáva ten názor, že v danej veci boli doručené dva samostatné návrhy povinného, a to dňa 04.05.2022 návrh povinného na odklad exekúcie a dňa 26.05.2022 návrh povinného na zastavenie exekúcie.
22. Hoci návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, súd považuje za potrebné vyjadriť sa k povinným namietaným dôvodom, pre ktoré by mal podľa neho predmetnú exekúciu zastaviť. Vo všeobecnosti platí, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
23. Exekučný súd mal za preukázané, že predmetný exekučný titul je právoplatný a vykonateľný. V danom prípade sa jedná o rozhodnutie Mestskej časti Bratislava- Nové Mesto č. k. 9153/2021/UKSP/ HRAM/DENE/P-8 zo dňa 13.10.2021. V prípade takéhoto rozhodnutia exekučný súd nie je oprávnený ho preskúmavať, nie je ani oprávnený skúmať doručovanie dokumentov správnym orgánom v základnom konaní, postup správneho orgánu v základnom konaní a pod.. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.
24. Exekučný súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje aj na existujúcu judikatúru, keď uvádza, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Exekučný súd je obsahom tohto rozhodnutia viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Z uvedeného teda vyplýva, že povinným vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
25. Súd na základe vyššie uvedeného poukazuje na tú skutočnosť, že je exekučným titulom v celom rozsahu viazaný. Preto súd argumentáciu povinného ohľadom údajných procesných pochybení pri postupe správneho orgánu a nezákonného začatia exekúcie z dôvodu nesprávneho doručovania považuje za nedôvodnú, resp. za irelevantnú. Uvedené argumenty bolo potrebné použiť v tzv. základnom konaní, v tomto prípade v stavebnom konaní vedenom oprávneným, nakoľko práve tomuto orgánu prináleží povinným uvedené argumenty skúmať a rozhodovať o nich. Je v plnej dispozícii povinného, či využije možnosť podať proti rozhodnutiu správneho orgánu opravný prostriedok, alebo nie. Pokiaľ svoje právo na podanie odvolania nevyužil, nie je možné zjednať nápravu v už prebiehajúcom exekučnom konaní. Súd sa na druhej strane stotožňuje s vyjadrením oprávneného k tvrdeniam o absencii právneho významu tvrdení povinného k vedeniu predmetnej exekúcie ako aj o absencii zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie.
26. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je odhliadnuc od oneskoreného podania nedôvodný. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie a exekučnému súdu neprináleží skúmať okolnosti, na ktoré sa odvoláva povinný (tzv. odvolacie dôvody). Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť vymáhanú v tomto exekučnom konaní nesplnil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd preto podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
27. Pri oboznamovaní sa s obsahom vyššie uvedených dokumentov súd je toho právneho názoru, že keby aj návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote, na základe vyššie uvedených dôvodov by k zastaveniu exekúcie nedošlo.
28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
29. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
32. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
33. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
34. Povinný ani oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie právo na náhradu trov neuplatnili, preto im súd toto právo nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.