Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-338-2014.pdf
PDF · 77.39 KB
Case nature
Subarea
8CoP/338/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. D. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Q. M. nar. X.X.XXXX bývajúcej v O.G. na S. X. č. X zastúpeného JUDr. Pavlom Piovarčím ml. advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a F. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na D. č. XX v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 16.6.2014 č.k. 27P 182/2014-45 takto
rozhodol:
Mení uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zveruje mal. F. D. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého 50 € mesačne matke dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti uznesenia.
Návrh matky na udelenie zákazu otcovi vycestovať s maloletým bez jej súhlasu zamieta.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa zamietol návrh matky, ktorým žiadala, aby konajúci súd nariadením predbežného opatrenia zveril mal. F. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu 300 € mesačne až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súčasne žiadala zakázať otcovi vycestovať s maloletým mimo územia SR bez jej písomného súhlasu s odôvodnením, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2014. Od toho času je maloletý v jej reálnej starostlivosti, otec sa s ním stretáva iba pri jeho návštevách na Slovensku, inak udržiavajú kontakt prostredníctvom internetovej služby Skype. Zdôraznila, že pri poslednej návšteve otca v Košiciach sa jej vulgárne vyhrážal, pričom obsahom týchto vyhrážok bolo aj to, že si maloletého nechal zveriť do osobnej starostlivosti a bude požadovať výživné 500 €. Konanie otca má na maloletého výrazne negatívny vplyv, začal mať zdravotné problémy, zvracal, mal nepokojný spánok, bol nervózny a sťažoval sa na bolesti brucha. Uviedla, že od rozchodu otec prestal prispievať na výživu maloletého, pričom počas obdobia, keď žili spolu, na výživu prispieval. Konajúci súd návrh matky zamietol podľa ust. § 75 ods. 1 O.s.p., § 76 ods. 1 písm.b/ a f/ O.s.p. s odôvodnením, že matka neosvedčila v predmetnom konaní naliehavosť predbežnej úpravy pomerov, bezprostredne hroziacu ujmu maloletému, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia. Konštatoval, že výchova a výživa mal. F. je riadne zabezpečovaná matkou, ktorá je zamestnaná a má pravidelný príjem. Matke v zabezpečení faktickej starostlivosti o mal. F. žiadnym spôsobom otec nebráni a za obdobie od januára do apríla 2014 prispel na jeho výživu sumou 4.780 €. Matka žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala ani úmysel otca, ktorý z dôvodu zamestnania sa šesť týždňov zdržiava v Holandsku a následne dva týždne trávi na Slovensku, premiestniť maloletého mimo územia Slovenskej republiky bez jej súhlasu. Vzhľadom na uvedené návrh matky zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Žiadala, aby odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel. Odvolanie odôvodnila ust. § 205 ods. 1 písm.a/, d/ a f/ a vyslovila názor, že postup súdu prvého stupňa pri posudzovaní jej nároku nesie znaky porušenia zákazu formalizmu a princípu materiálnej súdnej ochrany. Uviedla, že súd prvého stupňa sa k veci samej vyjadril iba veľmi stroho a k dokazovaniu pristúpil príliš formálne. V odvolaní poukázala predovšetkým na správu o vyšetrení mal. F. klinickým psychológom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sám maloletý má obavu z toho, že ho jeho otec vezme zo Slovenska na dlhší čas, až na dobu 9 rokov, pričom až následne ho vráti matke. Nejedná sa teda len o jej subjektívny, ničím nepodložený názor, ale naopak, ide o reálnu hrozbu, o ktorej sa vyjadril aj sám maloletý a ktorá bola verifikovaná vyšetrením u odborníka. V rámci odvolania uviedla a poukázala na najnovšie udalosti, kedy od podania návrhu otec navštívil Slovenskú republiku, vyhľadal mal. F. dvakrát bez predchádzajúceho ohlásenia, hoci tak predtým nikdy nerobil, pričom sám sa vyjadril, že na Slovensko príde až po skončení súčasného pracovného turnusu v polovici júla 2014. Aj toto nepredvídateľné správanie otca maloletého, ktorý sa bez predchádzajúceho ohlásenia objaví v mieste bydliska maloletého, prípadne na chate, kde maloletý trávi čas so starými rodičmi a to aj v skorých ranných hodinách, v nej vyvoláva ďalšie obavy a podozrenia, že otec môže maloletého bez jej súhlasu odviezť zo Slovenska. Ďalej zdôraznila, že otec od ich rozchodu a odchodu zo spoločnej domácnosti neprispieva na výživu maloletého a prispieval na jeho výživu len v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Od apríla 2014 neprispel na výživu maloletého žiadnou finančnou čiastkou.
Kolízny opatrovník a otec maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm.b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia, preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie zmenil, pretože podľa § 220 O.s.p. neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa a zastáva názor, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože doposiaľ zistené skutočnosti preukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia a zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke. Z doteraz vykonaného dokazovania a predložených dôkazov je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú problematické, konfliktné a vážne narušené, čo má nepochybne vplyv na vzťah otca k maloletému dieťaťu a maloletého dieťaťa k otcovi, ktorý po odchode otca zo spoločnej domácnosti je narušený a nepredvídateľné správanie sa otca má výrazne negatívny vplyv na psychiku maloletého dieťaťa. Z obsahu preskúmaného spisu nie je jednoznačne zrejmé, že by otec akýmkoľvek spôsobom ohrozoval psychické alebo fyzické zdravie dieťaťa, napriek tomu je nepochybné, že vzťahy medzi rodičmi sú také, ktoré psychiku dieťaťa neprimerane zaťažujú a vzniknutá situácia sa prejavuje na jeho správaní. Dieťa vzhľadom k svojmu veku nie je schopné pochopiť správanie sa otca a preto odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutne potrebné stabilizovať výchovné prostredie dieťaťa do rozhodnutia súdu vo veci samej preto, aby sa predišlo ďalším negatívnym následkom na jeho psychickom zdraví. Nariadením predbežného opatrenia budú stanovené určité pravidlá správania sa obidvoch rodičov, bude nastolený režim starostlivosti, ktorý budú musieť rešpektovať až do dôsledne vykonaného dokazovania vo veci samej. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že zveril maloleté dieťa do dočasnej osobnej starostlivosti matky a vzhľadom k tomu, že otec od odchodu zo spoločnej domácnosti neprispel na výživu maloletého žiadnou finančnou čiastkou, určil výživné v takzvanej nevyhnutnej miere, ktoré vzhľadom k jeho doteraz preukazovaným príjmom vo výške 50 € považoval za primerané a dostatočné až do rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd rozhodol tak predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, ktoré napriek rozchodu rodičov má právo na zachovanie si psychickej pohody a psychického zdravia, ktoré môže v danom prípade nastať len po stanovení určitých pravidiel správania sa rodičov maloletého dieťaťa. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a vyjadrení otca k odvolaniu sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o veci samej. Odvolací súd návrh matky o vyslovenie zákazu otcovi vycestovať s maloletým mimo územia Slovenskej republiky zamietol, nakoľko zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky túto časť návrhu už považoval za bezpredmetnú. Na záver odvolací súd poznamenáva, že nariadením predbežného opatrenia ide len o dočasnú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov a predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu odlišné. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa citovaného ust. § 220 O.s.p. tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, keď dospel k záveru, že v danom prípade bol takýto zásah potrebný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.