Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/2127/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko a.s., IČO:31575951, Hodžova 11/11, 010 11 Žilina, proti povinnému: A. B. A., C.: X.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 6 143,04 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom exekútorského úradu F. G.XX, XXX XX H., IČO: 37 822 314, pod sp. zn. 359 EX 3606/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.08.2022 domáhali od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6 143,04 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 09.09.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa a vykonateľnosť dňa 01.10.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 15.08.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Antona Buryho PhD, so sídlom exekútorského úradu F. G.XX, XXX XX H., IČO: 37 822 314, ktorého nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 359EX 3606/23. 3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. V zmysle vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že povinnému bolo dňa 27.09.2022 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi podanie označené ako „žiadosť o poskytnutie súčinnosti – odpoveď“ dňa 04.10.2022. Súdny exekútor súčasne predložil súdu podanie povinného označené ako „VEC: k Sp. zn.: “ Súčasne poverený súdny exekútor uviedol, cit.: „Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 27.09.2022. Návrh za zastavenie exekúcie povinná odoslala na poštovú prepravu dňa 12.10. 2022. Dávam do pozornosti exekučnému súdu, že nedisponujem originálom poštového podacieho lístka, pričom z fotokópie predloženej povinnou nie je možné jednoznačne usúdiť či sa vzťahuje k podaniu, ktorým navrhuje exekúciu zastaviť. a neviem potvrdiť Súdny exekútor konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a teda nespôsobil odkladný účinok exekúcie.“ 4. V návrhu podanom povinným označeným ako VEC: k Sp. zn.: , povinný navrhuje zastavenie exekúcie. V ďalšom uviedol, cit.: „Dňa 27.09.2022 som si prevzala UPOVEDOMENIE O ZAČATÍ EXEKÚCIE z Vašej kancelárie pod vyššie uvedeným spisovým číslom. V prílohe tohto listu Vám zasielam UZNESENIE Okresného súdu v Pezinku so spisovou značkou zo dňa 30.03.2020, v ktorom je uvedené, že dňa 20.02.2020 bola vec postúpená na Okresný úrad v Pezinku, ku ktorému som 15.04.2020 vyjadrila. Dňa 06.07.2020 bolo tým istým súdom vydané UZNESENIE, v ktorom súd konanie zastavil. Na základe tohto konania a rozhodnutia súdu sa domnievam, že ide o neoprávnenú exekúciu.“ Vzhľadom na uvedené povinný navrhol exekúciu zastaviť.

5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadrili k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s týmto nesúhlasí a tento navrhuje zamietnuť. V ďalšom uviedol, cit.: „Oprávnený má za to, že nie je splnený ani jeden z vyššie uvedených zákonných predpokladov na zastavenie exekúcie.Skutočnosti, na ktoré poukazuje povinná sú absolútne neopodstatnené. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je právoplatný a vykonateľný Platobný rozkaz sp. zn. - 69 zo dňa 9.9.2019, ktorý voči povinnej nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2019. Uvedené vyplýva aj z odseku 2. odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. -148 zo dňa 6.7.2020, ktoré priložila povinná k návrhu na zastavenie exekúcie. Uznesením sp. zn. – 148 zo dňa 6.7.2020 okresný súd Pezinok zastavil konanie, ktoré bolo vedené proti žalovanému A. A. A. a to z dôvodu vyhláseného konkurzu na jeho majetok. Je nesporné, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnila. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti peňažnej pohľadávky. Vzhľadom na to, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný, nič nebráni v pokračovaní exekúcie na jeho základe. Keďže zo strany povinnej nie je naplnená ani jedna z podmienok na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.“

6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, pričom sa súčasne vyjadril k doručovaniu upovedomenia o začatí exekúcie a návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Súd uvádza, že v zmysle vyjadrenia súdneho exekútora bolo upovedomenie o začatí exekúcie povinnému doručené dňa 27.09.2023, pričom súdnemu exekútorovi bol dňa 12.10.2023 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Na tomto mieste súd uvádza, že pokiaľ ide o vyjadrenie súdneho exekútora, čo do dňa doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie jeho exekútorskému úradu

súd uvádza, že keďže nie je objektívne možné ustáliť či bol návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote v súlade s ustanovením § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd v záujme zachovania práva na spravodlivý proces vo veci konal a rozhodol, pričom uzatvára, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 13. Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 14. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného (oprávnených), ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 15. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia alebo existuje predpoklad v zmysle § 61k odsek 1 písm. e) Exekučného poriadku. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 16. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, čo v konečnom dôsledku povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietal, resp. opak netvrdil. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 09.09.2019

nadobudlo právoplatnosť dňa a vykonateľnosť dňa 01.10.2019. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo preto vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1, 2 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 17. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné: 18. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie v podstate poukazoval, že medzi povinnými a oprávneným prebehlo súdne konanie, so spisovou značkou , v ktorom dňa 06.07.2020 bolo vydané uznesenie okresného súdu Pezinok, ktorým súd konanie zastavil. 19. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že exekučný titul, t. j. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 09.09.2019, doposiaľ nebol zrušený ani zmenený, a preto predstavuje vykonateľný exekučný titul (ktorý obsahuje obe zložky vykonateľnosti, t. j. ako formálnu, tak i materiálnu), na základe ktorého sa dôvodne vykonáva exekúcia. Súd zdôrazňuje, že samotné vedenie iného súdneho konania, nie je dôvodom, ktorý by bránil pokračovaniu v exekúcii. Povinný svoj dlh dobrovoľne nesplnil, k jeho zániku nedošlo žiadnym zo zákonom predpokladaných dôvodov (§ 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), exekučný titul nebol zrušený (§ 61 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku) ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku). Zákonodarca výslovne v texte zákona (Exekučného poriadku) neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, no z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár, 3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. S určitosťou však medzi ne nemožno zaradiť vedenie iného súdneho konania, pričom súčasne ani samotný výsledok akéhokoľvek sporu, ktorý by aj bol právoplatne rozhodnutý v prospech povinného ako účastníka takého sporu sám o sebe nijakým spôsobom neovplyvní vedenie tohto exekučného konania. Ergo posudzovanie a rozhodovanie povinným označených sporov neprináleží exekučnému súdu, ktorý vykonáva rozhodnutie, ktorým bola povinnému právoplatne uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku oprávneným. Súd preto konštatuje, že v uvedenej argumentácii povinného nevzhliadol, že by existovali skutočnosti odôvodňujúce postup súdu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. 20. Súd zároveň dodáva, že z obsahového znenia uznesenia Okresného súdu Pezinok č. k. (ktoré predložil sám povinný) vyplýva, že súd konanie zastavil voči 3. osobe (A. A. A.) z dôvodu, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz a to uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 07.01.2020. Voči žalovanej v 2.rade (B. A., t.j. povinný v tomto exekučnom konaní) súd skonštatoval, že platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní okresným súdom Banská Bystrica č. k. -69 (exekučný titul na podklade, ktorého sa oprávnený domáha od povinného vymoženia peňažného nároku v tomto exekučnom konaní) nadobudol voči žalovanej v 2.rade právoplatnosť dňa 1.10.2019, ipso facto exekučný titul je právoplatný, vykonateľný a nič nebráni v pokračovaní exekúcie na jeho základe voči žalovanej v 2. rade. Súd preto považoval argumentáciu povinného v podanom návrhu na zastavenie exekúcie za nedôvodnú. 21. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, príloh, návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávnených k návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok). 22. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.