Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-42-2014.pdf
PDF · 92.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/42/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti obžalovanému P. F. pre pokračovací prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 20. augusta 2014 odvolanie obžalovaného P. F. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. apríla 2014, sp. zn. 1T/210/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného P. F. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. apríla 2014, sp. zn. 1T/210/2013, bol obžalovaný P. F. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 313/2011 Z. z. (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že
1/. obžalovaný P. F. dňa 01.marca 2012 uzatvoril v Prievidzi so spoločnosťou EURO PROVIDUS a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX s výškou úveru 700 Eur, ktorý sa zaviazal splatiť spolu s úrokom vo výške 68,72 Eur v pravidelných 52 týždňových splátkach, 51 splátok vo výške 14,70 Eur posledná splátka vo výške 210 Eur, pričom pred podpísaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol v žiadosti o spotrebiteľský úver nepravdivé údaje týkajúce sa zdroja a výšky jeho príjmu, kde ako zamestnávateľa uviedol spoločnosť TREJA s.r.o., v ktorej v tom čase nepracoval a predložil neplatnú pracovnú zmluvu a tri falošné výplatné pásky, ktoré mu na jeho žiadosť v presne nezistený deň mesiaca február 2012 vyhotovila za účelom získania finančných prostriedkov odsúdená Ing. T. B., pričom na základe toho bol obžalovanému P. F. schválený spotrebný úver, ktorého splátky však v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nesplácal, čím spoločnosti EURO PROVIDUS, a.s. spôsobili škodu vo výške 768,72 Eur,
2/.obžalovaný P. F. dňa 01.marca 2012 uzatvoril v Prievidzi so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX s výškou úveru 600 Eur, ktorý sa zaviazal splatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 533 Eur, z ktorého tvorí úrok čiastku vo výške 177,66 Eur, v pravidelných 1 mesačných splátkach vo výške 103 Eur mesačne počnúc dňom 25.marca 2012, pričom v žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje týkajúce sa zdroja a výšky jeho príjmu a predložil falošné potvrdenie o výške jeho príjmov, kde ako zamestnávateľa uviedol spoločnosť TREJA s.r.o. so sídlom Prievidza, A. Rudnaya č. 205/16, v ktorej však nebol zamestnaný, ani nedosahoval príjem aký uviedol v žiadosti, na základe čoho mu bol schválený úver, avšak splátky v zmysle Zmluvy o úvere nesplácal, čím spôsobil POHOTOVOSŤ s.r.o. škodu vo výške 777,66 Eur.
Za tento trestný čin bol obžalovaný P. F. odsúdený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods.4 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému P. F. uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava škodu vo výške 776,66 eur a poškodenej strane ANACO, s. r. o. so sídlom Miletičova č. 1, 821 08 Bratislava škodu vo výške 660,70 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená strana POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním obžalovaný P. F. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste a odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V písomnom odôvodnení poukazoval na to, že na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom mal snahu preukázať, že v spoločnosti TREJA, s. r. o. Prievidza skutočne pracoval v kancelárskych priestoroch, ktoré sa nachádzali v Prievidzi, ul. Mišíka 19/A spolu s F. K., ktorú, ako aj ďalšie osoby, navrhol v uvedenom smere vypočuť. Za dôležité pritom považoval preukázať to, že k spísaniu odstúpenia od pracovnej zmluvy, ktoré je označené dátumom 29.6.2011 došlo až vtedy, keď začalo vyšetrovanie tejto veci. Považoval pritom za nepravdivú svedeckú výpoveď Ing. T. B. na hlavnom pojednávaní, ktorá nepotvrdila, že výplatné pásky, ktoré on doložil do spoločnosti EURO PROVIDIUS, a. s., vypracovala ona na pokyn konateľa spoločnosti TREJA, s. r. o. - P. K. a na základe podkladov spoločnosti. Poukázal na to, že si je vedomý toho, že ním tvrdené skutočnosti o tom, že v skutočnosti v spoločnosti TREJA, s. r. o. vykonával prácu a že podklady predložené poskytovateľom úverov boli hodnoverné a pravdivé, nepreukázal z dôvodu, že svedkyňa Ing. T. nepotvrdila skutočnosti ním tvrdené a tiež z dôvodu, že okresný súd jeho návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Jeho snaha preukázať nevinu skončila tak, že si zmaril poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. a spôsobil, že pri počítaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností musel okresný súd použiť ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., v dôsledku čoho mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Uviedol ďalej, že aj v štádiu odvolacieho konania je vnútorne presvedčený, že obidva úvery nevylákal podvodným spôsobom, pričom skutočne od marca 2012 bol zamestnaný, fakticky vykonával prácu pre spoločnosť TREJA, s. r. o., ba dokonca si spomenul, že vtedy pracoval aj pre inú spoločnosť a to SOVELO, s. r. o. so sídlom Uhrovec, Jankov Vŕšok ako sezónny pracovník v pozícii šéfkuchára na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 10.5.2011, pričom poslednú sezónu, ktorú tam odpracoval bol predposledný štvrťrok roku 2011. Následne sa zamestnal na riadnu pracovnú zmluvu v spoločnosti KOMA, s. r. o. so sídlom Prievidza, Inžinierska, od 5.8.2011 ako kuchár v hoteli Vyšehrad Nitrianske Pravno a pracoval až do novembra 2011, kedy bol s ním ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe z dôvodu, že začal vykonávať prácu pre obchodnú spoločnosť AXA. V súlade so svojou obhajobou pred okresným súdom poukazoval na to, že práve z dôvodu zamestnania sa v spoločnosti AXA si potreboval zobrať inkriminované úvery za účelom vybavenia kancelárie počítačovou technikou, pričom v priebehu celého roka 2011 sa snažil vyhľadávať akúkoľvek pracovnú príležitosť na to, aby seba i rodinu finančne zabezpečil, o čom podľa neho svedčí aj k odôvodneniu odvolania v kópii priložené uznesenie OR PZ v Prievidzi zo dňa 28.6.2013 pod ČVS: ORP - 77/OEK - PD - 2013, z ktorého vyplýva, že voči spoločnosti Vener Nova spol. s. r. o., v ktorej bol zamestnaný v období január až máj 2011, je vedené trestné stíhanie pre nevyplatenie mzdy. Poukazoval tiež na to, že je ženatý, pričom jeho manželka podľa k odvolaniu priloženého potvrdenia klinického onkológa MUDr. P. B. je onkologickým pacientom a osobou s ŤŽP so sprievodcom, čo znamená, že ju sprevádza pri všetkých vyšetreniach. Spolu s manželkou bývajú v 3- izbovom byte, na zrekonštruovanie ktorého si zobral v októbri 2009 úver vo výške 24.500 eur s mesačnou splátkou 290 eur a so zriadením záložného práva k bytu, preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody považoval za neprimerane prísny vo vzťahu k následkom, ktoré sú spôsobené tým, že úvery spoločnostiam uvedeným u skutkov uvedených pod bodmi 1 a 2 napadnutého rozsudku nesplatil v celom rozsahu. Poukazoval tiež na to, že odvolaciemu súdu predloží splátkový kalendár uzatvorený so spoločnosťou ANACO, s. r. o. (nový veriteľ po spoločnosti EURO PROVIDIUS, a. s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.1.2014), z obsahu ktorého bude vyplývať, že dlh vyčíslený touto spoločnosťou bude uhrádzať v splátkach. V tejto súvislosti poukazoval na to, že nezrovnalosti v splácaní úveru spôsobilo aj to, že oznámenie o postúpení pohľadávky obdržal prípisom zo dňa 31.1.2014 a tak sa stalo, že 2-3 krát mu spoločnosť EURO PROVIDIUS, a. s. vrátila 20 eur splátky s odôvodnením, že úver už musí splácať na iný účet, čo podľa neho tiež svedčí o tom, že nemal úmysel vylákať a potom ho nesplácať. Opakovane tvrdil, že v čase, keď si úvery od ich poskytovateľov bral, mal príjem (čo mali podľa neho potvrdzovať aj príjmové doklady od spoločnosti TREJA, s.r.o., ktoré predložil odvolaciemu súdu na verejnom zasadnutí prostredníctvom obhajcu a podľa ktorých mu mala byť vyplatená suma
850 eur dňa 17.8.2011, suma 930 eur dňa 20.9.2011, suma 790 eur dňa 18.10.2011 a suma 690 eur dňa 20.12.2011) i keď je pravdou, že následne v dôsledku pretrvávajúcej krízy v oblasti finančnej sa mu tento príjem zhoršil, čo malo vplyv aj na to, že poskytnuté úvery nebol schopný splatiť tak, ako sa na to zaviazal a v mesiaci august 2013 splácanie úverov úplne prerušil. K odvolaniu priložil ďalej dohodu o vykonaní práce zo dňa 17.3.2014 uzatvorenú so spoločnosťou Funn Cafe, s. r. o. , Nám. Slobody 36, Prievidza, kde počnúc dňom 18.3.2014 vykonáva prácu kuchára a zároveň uviedol, že má možnosť zamestnať sa v spoločnosti Extrém - reštauračné zariadenie v Prievidzi, pričom tieto pracovné aktivity mu umožňujú splácať dlh voči spoločnostiam ANACO, s. r. o. i POHOTOVOSŤ, s. r. o. S poukazom na to, že sa necíti byť vinným z toho, že by niekoho úmyselne uvádzal do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a že sa iba čiastočne cíti byť vinným v tom, že si nedokázal udržať pracovné miesta a riadne a včas splatiť splátkové kalendáre uzatvorené s poskytovateľmi úverov, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa najmä preto, že mu nebolo umožnené pred súdom prvého stupňa preukazovať okolnosti na jeho obhajobu a tým boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť úplné objasnenie veci. Pre prípad, ak odvolací súd považoval rozsah dokazovania vykonaný súdom prvého stupňa za dostatočný, alternatívne navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie preto, že uložený trest považuje za neprimerane prísny tak vo vzťahu k spôsobenému následku, ako aj vo vzťahu k okolnostiam vzťahujúcim sa k jeho osobe.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 25. júna 2014, na verejnom zasadnutí dňa 20.8.2014 vykonanom v súlade s ustanovením § 293 ods. 5, 7 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného P. F. (upovedomenie bolo obžalovanému riadne a včas doručené, bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti a obžalovaný výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti) preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného P. F. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného P. F., ale predovšetkým o svedecké výpovede Ing. F. H., F. X., Ing. T. B., P. K. a o listinné dôkazy, o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že obžalovaný v žiadostiach o úver predložil nepravdivé údaje týkajúce sa zdroja a výšky príjmu i falošné potvrdenia o výške príjmu, že spoločnosti EURO PROVIDIUS, a. s. a POHOTOVOSŤ, s. r. o. tým uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a na splácanie úveru a že v čase uzavierania zmlúv o úvere nemal potrebné a dostatočné finančné prostriedky na to, aby mohol úver v dohodnutej lehote a za dohodnutých podmienok (v dohodnutých splátkach) vrátiť (splatiť). Okresný súd preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia a návrhy obžalovaného P. F., keďže boli jednoznačne vyvrátené nielen vyššie uvedenými dôkazmi, ale v rozpore aj s jeho priznaním v prípravnom konaní vo výpovedi zo dňa 2.9.2013 (čl. 62 až 65), v ktorej priznal nielen to, že v žiadostiach o úver predložil nepravdivé údaje týkajúce sa zdroja a výšky príjmu, ale aj to, že v čase uzavierania zmlúv o úvere nemal žiadny príjem a to ani od spoločnosti TREJA, s.r.o. (mal síce uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale od P. K. žiadny príjem nemal). Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného P. F. zo spáchania žalovaných skutkov. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, preto ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného P. F. zhodne s obžalobným návrhom, pričom svoje závery aj v tomto smere
v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Základná skutková podstata trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na trestnosť páchateľa vyžaduje, aby iného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ktoré však nie sú v súlade so skutočnosťou, a tak vylákal od neho úver alebo záruku na úver. Ďalšou podmienkou trestnosti zároveň je, aby páchateľ takým konaním inému spôsobil malú škodu alebo získal pre seba malý prospech, pričom na naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ už v čase pôžičky peňazí (v čase uzavierania zmluvy o úvere alebo o ručení za úver) konal v úmysle vypožičané peniaze buď vôbec nevrátiť, alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo konal aspoň s vedomím, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza iného do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Zavinenie páchateľa musí byť preukázané, napr. jeho nepriaznivou finančnou situáciou, značnou zadĺženosťou, nespôsobilosťou vrátiť požičané peniaze v dohodnutej lehote z očakávaných príjmov získaných riadnym spôsobom a pod. Pri splnení skôr naznačených skutkových predpokladov sa páchateľ dopúšťa podvodného konania bez ohľadu na to, že neskôr po uplynutí dohodnutej doby uznal dlh, prejavil úmysel záväzok splniť, či dokonca tak urobil. Pri tejto ostatnej eventualite možno jeho konanie hodnotiť už len ako náhradu škody spôsobenej trestným činom.
Na podklade okresným súdom vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim úmyselným konaním vylákal od spoločností EURO PROVIDIUS, a. s. a POHOTOVOSŤ, s. r. o. úver tým, že predložením nepravdivých údajov týkajúcich sa zdroja a výšky príjmu v žiadostiach o úver ich uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a na splácanie úveru a tak im spôsobil malú škodu. Obžalovaný P. F. už v čase uzavierania zmluvy o úvere nemal totiž potrebné a dostatočné finančné prostriedky na to, aby mohol úver v dohodnutej lehote a za dohodnutých podmienok (v dohodnutých splátkach) vrátiť (splatiť), teda konal s úmyslom vypožičané peniaze nevrátiť v dohodnutej lehote a s vedomím, že tým uvádza iného do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že už pri podpise úverovej zmluvy mal úmysel neplniť zmluvne dohodnuté podmienky týkajúce sa opakovaného hradenia splátok a iba predstieral úmysel úver osobne splácať podľa dohodnutých podmienok, hoci vedel, že tak neurobí, napĺňa preto znaky trestného činu úverového podvodu v jeho základnej skutkovej podstate podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona. Odvolací súd dospel preto nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené a neakceptoval ich. V podrobnostiach preto poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.
Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o nepodmienečnom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby stanovenej v § 222 ods. 1 Tr. zák. (odňatie slobody na 1 až 5 rokov) a po zvýšení jej dolnej hranice o jednu tretinu pre prevažujúci pomer priťažujúcich okolností s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods.4 Tr. zák. (28 mesiacov až 5 rokov) vo výmere 28 mesiacov, teda na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Obžalovaný je osobou so sklonom k páchaniu trestných činov majetkovej povahy, u ktorého ani doteraz uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k náprave. Vzhľadom na osobu páchateľa a s prihliadnutím na jeho doterajší život i okolnosti prípadu okresný súd vyvodil správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a že na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody ani na mimoriadne zníženie trestu neboli u obžalovaného splnené zákonné podmienky. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného P. F. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného P. F. neakceptoval.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného P. F. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.