Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/48/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: O. S., E.. XX.X.XXXX, I. Z. X, XXX XX Z., o zaplatenie 12.040,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.09.2022 č.k. - 135, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.794,18 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 794,18 eur od 3.5.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi žalovaným ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom bola uzatvorená úverová zmluva, ktorú je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Vec právne posúdil podľa ust. Zistil, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ sa obmedzil na zistenie, že dlžník má mesačný príjem 480,- eur. Vychádzal z toho, že paušálne výdavky dlžníka sú 45 %, ostávajúcich 55 % príjmu dlžníka preto predstavuje jeho disponibilný zostatok, preto mu poskytol úver so splátkou 243,23 eur mesačne. Žiadnym spôsobom neskúmal rodinné pomery dlžníka, jeho zdravotný stav, mesačné výdavky, či rozsah vyživovacích povinností. Súd prvej inštancie preto považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, keď žalobca neskúmal bonitu dlžníka a o tom nepriamo svedčí aj skutočnosť, že následne k porušeniu platobnej disciplíny zo strany žalovaného aj skutočne došlo. Veriteľ tak nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Nakoľko žalovaný neuhradil ku dňu vyhlásenia rozsudku splátky splatné od marca 2021 do septembra 2022, uložil mu povinnosť sumu splatných splátok v rozsahu 2.794,18 eur. Príslušenstvo pohľadávky odôvodnil , , Nariadenia vlády SR č. 87/1995 a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa .

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom II. a III., podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, alternatívne v tejto časti navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, keď žalobu zamietol vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých skutočností, či matematických výpočtov súd uzavrel, že od mesiaca marec 2020 do septembra 2022 nastala splatnosť 19 mesačných splátok. Uviedol, že od mesiaca marec 2020, vrátane do septembra 2022 vrátane totiž uplynulo 31 kalendárnych mesiacov, a teda žalobcovi na základe súdom vymedzeného obdobia vznikol nárok na zaplatenie 31 mesačných splátok, čo celkovo predstavuje sumu 4.572,28 eur. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto prípade nepreskúmateľné, keďže z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť ako dospel k záveru, že za dané obdobie má žalobca nárok na uhradenie priznanej sumy. Žalobca ďalej uvádza, že jeho právny predchodca - pôvodný veriteľ splnil požiadavky zákonodarcu, pričom žalobca predložil výpis z úverového registra. Tieto požiadavky aktívne zmenil a prispôsobil zákonné ustanovenia, zrejme s cieľom ochrany spotrebiteľa, ktorú však súd zrejme nepoňal ako ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale ako požiadavku na zastúpenie spotrebiteľa a aktívne vyhľadávanie dôvodov zamietnutia žaloby, a to aj za cenu výkladu zákona, ktorým nie je možné dosiahnuť iným spôsobom, než jeho výkladom contra legem. Má za to, že neboli splnené podmienky hrubého porušenia povinností veriteľa podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko si právny predchodca preukázateľne svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať úver splnil, keďže z predložených dokladov vyplýva, že právny predchodca pred poskytnutím úveru nahliadol do úverového registra a posúdil schopnosť žalovaného úver splácať. Nie je zrejmé, ako sa konajúci súd vysporiadal s gramatickým znením § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne výrokovou spojkou „alebo“. Má za to, že súd pri aplikácií tohto zákonného ustanovenia nahradil výrokovú spojku „alebo“ spojkou „a“, čím v rozpore s vôľou zákonodarcu vytvoril pre žalobcu nové povinnosti. Zároveň považuje za neprípustné, aby banka ako veriteľ mala z vlastných zdrojov získavať zdravotné údaje o spotrebiteľovi, čo objektívne možné nie je splniť zákonným spôsobom, keďže žiadna banka nemá takéto zákonné možnosti. Žalobca považuje za ústavne neakceptovateľné, aby súd vykladal ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere spôsobom, ktorým má veriteľ pre splnenie podmienok skúmania bonity postupovať protizákonným spôsobom a porušovať tak ústavné práva spotrebiteľa. Na základe týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch II. a III., v zmysle zásad vyjadrených v a nasledujúce (ďalej len „“), vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a námietok žalobcu, to, či súd prvej inštancie zachoval správny procesný postup, na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

7. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ žalobcom zodpovedal všetky otázky, ktoré považoval pre rozhodnutie za podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje.

8. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nepostupoval dôsledne podľa ZoSÚ, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v . Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

9. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 20.10.2015 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

10. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C - 449/13 vyplýva, že veriteľ musí v každom prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie informácie o finančnej situácii záujemcu o úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k nim nie sú pripojené dôkazy.

11. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie Súdneho dvora i ďalšie nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo (čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, rozsudok Súdneho dvora z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais C-565/12) a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. ZoSÚ.

12. Odvolací súd poukazuje na ust. § 7 ods. 15 písm b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (20.10.2015), podľa ktorého bol právny predchodca žalobcu ako veriteľ povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou. Vynaloženie tejto odbornej starostlivosti je potrebné hodnoverne preukázať, pričom v tomto spore táto povinnosť hodnoverného preukázania splnenia si tejto povinnosti prešla aj na jeho právnych nástupcov, teda toho času na súčasného žalobcu.

13. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a

objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

14. Žalobca bol súdom prvej inštancie vyzvaný na preukázanie splnenia povinností veriteľa v súvislosti so zisťovaním bonity žalovaného s poukazom na ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a oznámenie skutočnosti pre nezaplatenie, ktorej zo splátok malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 28.07.2022, v ktorom uviedol, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa a údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov. Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ v danom prípade overil dopytom do úverového registra, z ktorého bolo zistené, že spotrebiteľ mal jeden existujúci úverový vzťah s mesačnou splátkou vo výške 218,11 eur, na ktorého vyplatenie bol poskytovaný posudzovaný úver. Žalovaný deklaroval čistý príjem vo výške 450,- eur, ktorý bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne a pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma - 45 % z príjmu. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol realizovaný: 450,- eur príjem * 55% z akceptovateľného príjmu = 248,- eur (disponibilný zostatok). Disponibilný zostatok podľa žalobcu je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru, a preto podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov bola splnená.

15. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žeby jeho právny predchodca zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjem žalovaného pred uzavretím Zmluvy o úvere. Žalobca podobne neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného pred uzavretím tejto zmluvy. Žalobcom predložený dopyt do úverového registra sa týkal len úverovej zaťaženosti žalovaného vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu Slovenskej sporiteľni, a.s. Navyše skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou, či počtom vyživovacích povinností dlžníka. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.

16. Pri overovaní bonity žalovaného nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii údaje o príjmoch a výdavkoch žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Za daného stavu aj odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru je správny.

17. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ v znení platnom k 14.12.2020, kedy mala byť predmetná pohľadávka postúpená v prospech žalobcu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

18. Súd prvej inštancie v závislosti od uvedeného správnym spôsobom zdôraznil, že pokiaľ veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou bonitu dlžníka, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Súd prvej inštancie ďalej dostatočným spôsobom vysvetlil, že pri sume bezúročného a bezpoplatkového úveru poskytnutého vo výške 16.000,- eur, pri počte splátok 108 je výška mesačnej splátky 148,15 eur, pričom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku nárok žalobcu pozostával zo splátok splatných k 26.09.2022. Ďalej uviedol, že suma 9.501,97 eur predstavuje 64 neuhradených splátok, teda splátok splatných do februára 2021. Neuhradené sú splátky splatné od marca 2021 (nesprávne súdom prvej inštancie uvedený marec 2020), do septembra 2022, v počte 18. splátok, čo predstavuje sumu 2.794,48 eur (18*148,15 eur + 127,78 eur z čiastočne uhradenej splátky v marci 2021). Súd prvej inštancie v závislosti od uvedeného dostatočným spôsobom vysvetlil, z ktorých neuhradených splátok úveru pozostáva istina 2.794,18 eur, ktorú uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi, spolu s príslušným úrokom z omeškania v zmysle predpokladov , v spojení s Nariadenia vlády č.

19. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že súd je vždy povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. K posudzovaniu bonity odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.04.2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III., ako vecne správny podľa , potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o trovách konania.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s . Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).