Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/42/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 20. augusta 2014 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal odvolanie obžalovaného O. Q. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 22. 1. 2014, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. Q. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 22. 1. 2014, sp. zn. bol obž. O. Q. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na ust. § 140 písm. d) Tr. zák., z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. j) Tr. zák., z prečinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu podnecovania národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ako je to rozvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Bol mu za to uložený podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l), 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov nepodmienečne. Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný, pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo len čo do výroku o treste s prihliadnutím na vyhlásenie viny a prijatie vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. o vine, domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave, pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na O. Q. obžalobu 23. 5. 2008 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na ust. § 140 písm. d) Tr. zák., z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. j) Tr. zák., z prečinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu podnecovania národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní dňa 22. 1. 2014 obžalovaný prehlásil, že sa cíti byť vinným a tak súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o vine obžalovaného a ďalšie dokazovanie bolo vykonané len ohľadom trestu a prípadnej náhrady škody.

Obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku, keď tvrdil, že jeho konanie bolo ovplyvnené požitým alkoholickým nápojom.

Pokiaľ ide o uložený trest okresný súd sa dôsledne riadil pri ukladaní trestu zákonnými ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Tr. zák.

Trest u každého obžalovaného má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd musel prihliadnuť pri ukladaní trestu na osobu páchateľa, ako aj k tej skutočnosti, že obžalovaný bol v minulosti trestaný, práve pre ten istý trestný čin, pre aký stál teraz pred súdom a to pre podporu a propagáciu skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 10. 11. 2006, sp. zn. , kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uložený výkon trestu nemal na obžalovaného žiadny prevýchovný účinok a opätovne sa dopustil spáchania toho istého trestného činu. S prihliadnutím na túto skutočnosť je uložený trest potrebný na prevýchovu obžalovaného, keď treba poznamenať, že obžalovanému bol ukladaný trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby, pretože s prihliadnutím na ust. § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Tr. zák. je možné obžalovanému uložiť najnižší trest vo výmere 20 mesiacov. Pokiaľ bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov nepodmienečne, tento trest je trestom primeraným, keď bolo prihliadnuté aj na tú skutočnosť, že od spáchania skutku, t.j. 1. 1. 2008 uplynul značný čas.

Správne postupoval prvostupňový súd aj v tom smere, keď obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Z týchto dôvodov krajský súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.