Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/127/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľky: S.. O. L., J.. XX.XX.XXXX, bytom E., J. XXX/XX, zast. Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom, AK Bratislava, Gercenova 6/A, proti odporcovi: F.. S. L., J.. XX.XX.XXXX, trvale G. E. J. XXX/XX, Y. Č. G. E., M. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej: M.G. L., J.. XX.XX.XXXX, t.č. plnoletá, za dobu maloletosti zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 01.10.2013, č.k. -324 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 01.10.2013, č.k. -324 manželstvo S. L., J.. XX.XX.XXXX M. O. L., J.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 28.10.1989 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev Obvodného národného výboru G. F.., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloletú M. L., na. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou XXX €, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súčasne určil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou XXX € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku na vinkulovaný účet, ktorý je povinná zriadiť navrhovateľka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

O rozvode manželstva rozhodol podľa § 18, § 22, 23 ods. 1, 3 Zák. o rodine, s poukazom na hlboký a trvalý rozvrat vzťahov účastníkov, v dôsledku ktorého manželstvo už neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, ktorú mu Zákon o rodine ukladá. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v nadviazaní mimomanželského vzťahu odporcom. Tým, že spolu s konaním o rozvod manželstva je podľa spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, rozhodol o zverení maloletej M. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá súčasne zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o plnoletú dcéru účastníkov K.. Výživné na maloletú určil v zmysle kritérií uvedených v ust. , , , a Zák. o rodine, s poukazom na preukázané odôvodnené potreby maloletej a zistené zárobkové a majetkové pomery rodičov. Pri určení výšky výživného vychádzal jednak z výsledkov vykonaného dokazovania v danom konaní, ako aj z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní

vedenom pod sp.zn. , v ktorom konaní bol upravený výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Na strane maloletej zohľadnil jej fyzický vek, štúdium na strednej škole, zdravotný stav, záujmovú činnosť, na strane rodičov ich príjmy, majetkové pomery, náklady na ich domácnosti, ďalšiu vyživovaciu povinnosť rodičov k plnoletej dcére Paulíne a ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu k dcére N., narodenej z partnerského vzťahu odporcu. Podľa názoru súdu prvého stupňa určená výška výživného pri zohľadnení plnenia zo strany navrhovateľky je postačujúca na uspokojovanie nielen základných potrieb maloletej, ale aj na uspokojovanie potrieb súvisiacich s rozvíjaním jej schopností, záľub, ktorým sa venuje a so vzdelávaním, ktorým sa pripravuje na jej budúce povolanie. Bez povšimnutia podľa názoru súdu nie je možné ponechať i to, že dokazovaním vykonaným v oboch konaniach bolo preukázané, že otec vo vzťahu k obom dcéram, t.j. plnoletej Pavlíne a maloletej Alžbete prispieva i nad rámec výživného, a to jednak finančnými plneniami, ako aj nákupom oblečenia, obuvi a pod.. V konaní nepripustil dôkaz navrhovaný navrhovateľkou, a to výsluch priateľky odporcu, nakoľko odporca riadne vydokladoval listinné dôkazy, ktoré od neho súd požadoval a výsluch navrhovanej svedkyne k otázkam týkajúcim sa majetku BSM účastníkov by pre účely tohto konania boli podľa názoru súdu irelevantné. Po zohľadnení životnej úrovne maloletej počas spolužitia rodičov, zárobkových možností, schopností oboch rodičov, navrhovateľkou vyčíslených priemerných mesačných výdavkov s maloletou, ustálil výšku výživného a výšku výživného na tvorbu úspor. O trovách konania rozhodol podľa veta prvá .

Proti tomuto rozsudku o výroku o výživnom ( bežné výživné a výživné určené na tvorbu úspor ) podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka, s návrhom na zrušenie rozsudku v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa. Súdu prvého stupňa vytkla, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa odmietol zisťovať existenciu hotovosti otca, ktorú uviedol v majetkovom priznaní v roku 2010, odmietol preukázanie minutia týchto finančných prostriedkov otcom maloletej s argumentáciou, že o tomto sa rozhodovalo v konaní o úpravu práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Nie je zrejmé z akých podkladov súd prvého stupňa vychádzal, keďže nikdy neprijal uznesenie, že by si spis, ktorý predchádzal konaniu o rozvod manželstva pripojil. Odmietol vykonať dôkaz výsluchom životnej partnerky otca s odôvodnením, že všetky listinné dôkazy, ktoré od neho požadoval otec predložil. Táto argumentácia je nedostatočná, keďže otec v konaní o úpravu práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva tvrdil, že jeho partnerka nemá žiaden majetok, krátko po vynesení rozsudku však kúpila rodinný dom v obci E.. Takisto sa nevysporiadal so skutočnosťou, že životná partnerka otca ako advokátka ktorá napriek tomu, že porodila počas rozvodového konania si nepozastavila advokátsku prax, preniesla si výkon jej činnosti do Hamuliakova. Taktiež sa uspokojil s tvrdením, že síce životná partnerka otca je jedinou spoločníčkou a zároveň konateľkou obchodnej spoločnosti F. N..V..Q.., M. XXX/X, E., ale spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť. Pokiaľ ide o výšku výživného ktorú určil, z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že túto ustálil vo výške 1 ňou deklarovaných výdavkov na maloletú ( XXX,XX : X ), vyjadril teda právny názor, že obaja rodičia majú hradiť výdavky na dieťa v polovici. Takýto právny názor súdu je podľa nej nesprávny, nakoľko súd pri rozhodovaní opomenul aplikáciu ust. § 62 ods. 4 Zák. o rodine, podľa ktorého ustanovenia súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti mal prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V tejto súvislosti uviedla, že od opustenia spoločnej domácnosti otcom 20.10.2010 sa o maloletú stará sama, maloletá je vo veku, kedy prechádza pomerne zložitým psychickým vývojom, starostlivosť o ňu je mimoriadne významná, aj náročná. Namietala tiež zrejmú diskrimináciu maloletých detí otca, keď otec v konaní deklaroval, že na X,X ročnú dcéru vynakladá v priemere X.XXX € a súd na XX ročnú dcéru určil XXX € ako bežné výživné a XXX € ako tvorbu úspor. Rozhodnutie súdu takisto podľa jej názoru nie je v súlade s ust. § 62 ods. 2 Zák. o rodine, nakoľko faktické určenie vyživovacej povinnosti rodičov v približne rovnakej výške neodráža zákonnú požiadavku vyjadrenú v uvedenom zákonnom ustanovení, aby obaja rodičia prispievali na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Taktiež súdom prvého stupňa určená povinnosť pre otca prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne na tvorbu úspor je v rozpore s ust. § 62 ods. 2 Zák. o rodine, nakoľko neodráža skutočné možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletej a odporca.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol určiť výživné na maloletú vo výške XXX € mesačne, na tvorbu úspor vo výške XXX € mesačne, ktoré sumy vzhľadom k nadštandardnému príjmu podľa názoru kolízneho opatrovníka je odporca schopný maloletej poskytovať.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu, nesúhlasil s tvrdeniami a závermi navrhovateľky uvedenými v odvolaní. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa v konaní postupoval vecne správne, svoje rozhodnutie oprel o výsledky podrobného a zdĺhavého procesu dokazovania. Vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré boli spôsobilé úplne objasniť skutkový stav veci. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazu výsluchom jeho partnerky, toto súd prvého stupňa správne odmietol, nakoľko v konaní boli zistené všetky skutočnosti, ktoré mali byť preukázané výpoveďou jeho partnerky. Tvrdenie navrhovateľky, že jeho partnerka klame a podniká je urážajúce a absurdné, keďže opakovane v konaní bolo preukázané, že počas rodičovskej dovolenky nepodniká, a to listinným potvrdením príslušného Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ako aj daňovým priznaním, preukázala taktiež pozastavenie výkonu činnosti správcu konkurznej podstaty. Pozastavenie výkonu advokátskej praxe z dôvodu, že žena

- advokátka je na rodičovskej dovolenke je absurdný a neexistuje legislatívny parameter, ktorý by takúto povinnosť advokátke ukladal. Rovnako argumentáciu navrhovateľky, že jeho partnerka podniká, pretože si zmenila adresu sídla advokátskej kancelárie je scestný, keďže aj počas trvania rodičovskej dovolenky kedy advokátka nepodniká, je kontaktovaná písomnou korešpondenciou. Jeho partnerka si zmenila adresu sídla AK predovšetkým z dôvodu, že najbližšie 3 roky sa mieni venovať svojmu dieťaťu a riešiť vyzdvihovanie korešpondencie a jej preposielanie zo Žiliny, kde mala pôvodné sídlo do Hamuliakova, kde je jej aktuálne sídlo, je nehospodárne a nelogické. Čo sa týka spoločnosti F. N..V..Q.., navrhovateľka ani jej právny zástupca nikdy v priebehu prvostupňového konania nežiadali lustráciu podnikateľských aktivít a majetku obchodnej spoločnosti, teda v tomto prípade sa jedná o postup v rozpore s ust. , keďže sa jedná o nové skutočnosti, ktorých dokazovanie mohli uplatniť už v prvostupňovom konaní. Rovnako aj na účasť jeho partnerky v dozorných radách spoločností uvedených v odvolaní navrhovateľky mohla navrhovateľka poukázať už počas prvostupňového konania,

avšak vykonanie týchto dôkazov nikdy nenavrhla a teda tieto skutočnosti nemožno považovať za odvolací dôvod podľa , spolu s ust. . S poukazom na uvedené bol toho názoru, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie aj ohľadne životnej úrovne a majetkových pomerov jeho partnerky, takisto boli preukázané skutočnosti týkajúce sa nadobudnutia nehnuteľností, ako aj obstaranie a splácanie úveru. Rovnako bol zdokladovaný príjem jeho partnerky podľa predloženého daňového priznania, tiež bolo zdokladované, že aktuálne okrem rodičovského príspevku iný príjem nemá, pričom ďalšie dokazovanie v tejto otázke by určite neviedlo k zisteniu nových skutočností a k zmene rozhodnutia súdu. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu súd vykonal opakovane, popri výsledkoch konania vedeného pod sp.zn. . Navyše od výsledkov dokazovania, ktoré boli zistené v konaní vedenom pod spzn. nedošlo na strane ani navrhovateľky, ani maloletej dcéry M. k zásadnej zmene pomerov. Naopak na jeho strane pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére Simone, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal aj otázkou osobnej starostlivosti navrhovateľky o maloletú. V konaní nebolo preukázané, že by sa jednalo o dieťa postihnuté alebo podobne, o ktoré by bolo potrebné osobne sa starať denne. Navrhovateľka cestuje mesačne opakovane na viacdenné domáce a zahraničné služobné cesty, osobné výlety, kedy je maloletá sama doma. Preto poukázanie, že bola zanedbaná stránka osobného podielu výkonu osobnej starostlivosti o maloletú pri dokazovaní je scestné. Takisto nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že by na dcéru N. vynakladal mesačne sumu X.XXX €, skutočnosti ním preukazované sú riadne založené v spise. Pokiaľ ide o životnú úroveň navrhovateľky, táto nie je taká ako tvrdí navrhovateľka, t.j. že by si musela požičiavať peniaze, keďže na prelome roku 2013/2014 vycestovala s maloletou na niekoľkotýždňovú dovolenku do Austrálie. S poukazom na uvedené, rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný na úhradu výživného na maloletú vo výške XXX € a na tvorbu úspor vo výške XXX € mesačne je tak nielen v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, ale má aj v plnom rozsahu oporu v aplikovaných normách Zákona o rodine.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ( vo výroku o výživnom na maloletú ) podľa prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku podľa , a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Tým, že predmetom odvolacieho konania v danej veci je časť konania týkajúca sa výlučne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, odvolací súd pre označenie účastníkov konania bude používať termíny matka a otec maloletej.

Pokiaľ ide o odvolaním matkou napadnutý výrok o výživnom na maloletú, odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa pre svoje rozhodnutie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre určenie výživného na maloletú uvedených v ust. až 5, a 1 Zák. o rodine, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( ). S právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v písomnom odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, z uvedeného dôvodu na toto v zmysle poukazuje.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa sa správne odmietol zaoberať existenciou hotovosti otca uvedenou v majetkovom priznaní otca v roku 2010, keďže predmetnému konaniu o rozvod manželstva predchádzalo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva vedeného pod sp.zn. a matkou namietaná skutočnosť bola predmetom dokazovania v uvedenom konaní a bola premietnutá do rozsudku Okresného súdu Pezinok, ktorý rozhodol rozsudkom zo dňa 14.02.2012, č.k. -308 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2012, č.k. -334. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku matky, že nie je zrejmé, z akých podkladov súd prvého stupňa vychádzal, keď neprijal uznesenie, že by si spis vedený pod sp.zn. pripojil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že na pripojenie spisu nebolo potrebné prijať procesné uznesenie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti úpravu sudcu zo dňa 04.10.2011, keď si dal pripojiť predmetný spis ( na pojendávanie ) a po skončení veci sa spis stal súčasťou predmetného spisu ( konania o rozvod manželstva ), vrátane predloženia spisu odvolaciemu súdu. Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie aj na zistenie najmä matkou namietaných zárobkových a majetkových pomerov partnerky otca v rozsahu potrebnom na ustálenie možností a schopností otca v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1Zák. o rodine plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej. Výživné na maloletú ktoré súd prvého stupňa určil vo výške XXX € mesačne nemožno s poukazom na vykonané dokazovanie chápať čiste ako matematické vyčíslenie jednej polovice preukázaných odôvodnených výdavkov maloletej tak, ako to tvrdí matka v odvolaní, keďže otec preukázateľne okrem výživného a výživného na tvorbu úspor sa podieľa na odôvodnených potrebách maloletej aj vecným a finančným plnením v nie malom rozsahu. Pokiaľ ide o zohľadnenie výkonu osobnej starostlivosti rodiča o maloleté dieťa pri určení výživného upravenej v ust. § 62 ods. 4 Zák. o rodine treba uviesť, že táto je významným faktorom pri určovaní výživného na deti útleho veku, vyžadujúce si celodennú osobnú starostlivosť rodiča. U detí vo veku M. ( XX rokov ) už túto nie je možné zohľadniť v rozsahu, ktorý by bolo možné premietnuť do výšky výživného, čo znamená, že výkon osobnej starostlivosti už aj na strane matky nahradila jej finančná povinnosť podieľať sa na krytí odôvodnených potrieb maloletej podľa jej možností a schopností. Určené výživné vo výške XXX € mesačne a výživné na tvorbu úspor vo výške XXX € mesačne s prihliadnutím na vecné plnenia zo strany otca, s prihliadnutím na spoločnú vyživovaciu povinnosť rodičov k plnoletej dcére K. a vznik ďalšej vyživovacej povinnosti otca k maloletej N., zistené zárobkové a majetkové pomery rodičov, je aj v súlade s ust. § 62 ods. 2 Zák. o rodine, t.j. určením výživného podľa schopností, možností a zárobkových pomerov rodičov. V súlade s ust. § 63 ods. 3 Zák. o rodine je aj výrok o povinnosti otca platiť výživné na tvorbu úspor pre maloletú.

S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správny, z ktorého dôvodu ho odvolací súd podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s veta prvá .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.