Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/17/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: L.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX R., zastúpeného L.. A. S., bytom F. XX, XXX XX S., proti žalovanej: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX S., zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 237 023, o odstránenie stavby a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. -513 zo dňa 28.10.2022 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením pre späťvzatie žaloby konanie zastavil a rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že písomným podaním žalobcu cestou zástupcu doručeným dňa 13.09.2022 vzal svoj návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie vo veci zastaviť bez udania dôvodu. Žalovaná podaním zo dňa 10.10.2022 oznámila, že so späťvzatím žaloby žalobcu súhlasí.

2. Súd konanie v spore o odstránenie stavby a iné zastavil, pretože žalobca v rámci dispozičného práva s návrhom nakladať návrh zobral späť bez udania dôvodu a žalovaná so späťvzatím vyjadrila súhlas. Zastavenie konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie a (ďalej len „“). O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia z dôvodu, že žalobca svojím správaním zavinil späťvzatie žaloby smerujúce k zastaveniu konania.

3. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol výrok o trovách zmeniť a rozhodnúť tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. Takto navrhol rozhodnúť podľa , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade takýmito dôvodmi je skutočnosť, že žalovaná vykonala nelegálne stavby bez ohlásenia a bez stavebného povolenia postavila na cudzom pozemku prístavbu k existujúcemu domu a vymenila krov na pôvodnom dome, a to všetko bez stavebnej dokumentácie a súhlasu spoluvlastníkov a bez súhlasu dvoch susedov a stavebného povolenia. Stavenisko si zriadila na spoločnom dvore užívanom spoluvlastníkmi, pričom spoločný dvor je jediná prístupová cesta k ostatným domom. Žalovaná si svojho konania bola vedomá, a teda vedela, že nie je vlastníčkou a ani spoluvlastníčkou spoločného dvora, kde si vytvorila skládku stavebného materiálu a parkovisko vlečky na stavebný odpad. Vedome tým porušovala zákony a nekonala v dobrej viere v

zmysle . Bolo by v rozpore s dobrými mravmi priznať trovy osobám, ktoré postupujú v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Žalovaná mala v tomto prípade postupovať podľa stavebného zákona a on sa len domáhal splnenia povinností. Navyše v priebehu konania previedla nehnuteľnosť, ku ktorej sa viaže spor, na ďalšiu osobu a tým spôsobila zmenu pomerov medzi stranami sporu a spôsobila nutnosť zastaviť konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa obsahu spisu sa predmetné konanie začalo dňa 27.09.2017, kedy pôvodný žalobca a terajší zástupca žalobcu doručil súdu žalobu podanú voči žalovanej, aby na vlastné náklady odstránila prístavbu domu súp. č. XXXX postavenú na parcele registra „C“ č. XXX/X k.ú. G. Z., a zároveň aby zabezpečila pevné spojenie konštrukcie krovu so stropnou betónovou doskou a doloženia projektovej dokumentácie stavby. Tiež požadoval, aby miestne príslušný stavebný úrad udelil sankcie podľa § 105 ods. 1 Stavebného zákona na tom základe, že je podielovým spoluvlastníkom parcely registra „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 481 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. G. Z. v pomere XX/XXX k celku, pričom ďalšími podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaná a tiež C. N., bytom D. R., R. X, v pomere po XX/XXX k celku. Žalovaná v r. 2014 začala s prestavbou rodinného domu súp. č. XXXX v jej výlučnom vlastníctve a prestavbu uskutočňovala na parcelách registra „C“ č. XXX/X a XXX/ X, ku ktorým nemá vlastnícke právo; vlastníctvo k domu súp. č. XXXX je zapísané na LV č. XXXX k.ú. G. Z., pričom parcela registra „C“ č. XXX/X je vlastnícky neusporiadaná a k tejto nie je založený list vlastníctva. V žalobe uviedol, že pred začatím prestavby žalovaná odstránila časť domu súp. č. XXXX na parcele registra „C“ č. XXX/X bez oprávnenia, ohlásenia stavebnému úradu a povolenia na odstránenie stavby a zároveň na parcele č. XXX/X pristavila k domu novostavbu o rozmeroch 2 x 2 m, čím zväčšila plochu pôdorysu obytnej plochy domu a začala s rekonštrukciou strechy domu; na parcele č. XXX/X žalovaná postavila druhú stavbu - prístrešok o rozmeroch 5 x 4 m, ktorého tri základové oporné stĺpy boli pevne spojené s betónovým základom s parcelou č. XXX/X a tieto základové pätky sa na uvedenej parcele doposiaľ nachádzajú. Žalovaná podľa žalobcu na tejto parcele zriadila aj stavenisko a skládku stavebného materiálu a rôznych pomôcok, čím mu znemožnila výkon vlastníckeho práva prechodu automobilom. Keď ju požiadal o odpratanie materiálu a umožnenie prechodu tak, aby sa mohol dostať na vonkajšiu komunikáciu, žalovaná to odmietla. Viedlo sa aj konanie o dodatočnom povolení stavby. Podľa žalobcu zrealizovaná prestavba strechy domu nespĺňa všeobecné technické požiadavky bezpečnej stavby podľa § 48 ods. 5 Stavebného zákona. Podaním zo dňa 18.10.2017 spresnil žalobu a žiadal rozhodnúť tak, že „žalovaná je povinná dať vypracovať u stavebného projektanta situáciu ukotvenia konštrukcie celého zrekonštruovaného krovu na rodinnom dome č. XXXX a následné naprojektované ukotvenie dať zrealizovať odbornej stavebnej spoločnosti.“ Zároveň nepožadoval uložiť stavebnému úradu povinnosť udeliť sankcie podľa stavebného zákona. Okrem toho doplnil žalobu návrhom rozsahu tak, že „žalovaná je povinná dať odstrániť betónové základy s kovovými kotvami v počte 2 ks, ktoré sa nachádzajú na parcele registra „C“ č. XXX/X k.ú. G. Z.“, keďže tieto dala vyhotoviť za účelom pevného spojenia prístrešku k domu súpisné číslo XXXX so zemou a keďže ich po odstránení uvedeného prístrešku neodstránila. Uviedol, že betónové základové pätky majú na povrchu oceľové kotvy na uchytenie konštrukcie prístrešku a majú tvar U, pričom ostré hrany smerujú nahor a predstavujú nebezpečenstvo pri využívaní parcely č. XXX/X pri prechode pešo alebo autom.

7. Žalovaná namietala nezrozumiteľný petit žaloby a aj to, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky rozhodovania súdom, keďže nejde o vzťah občianskoprávny, ale ide o vzťah stavebno-právny, o ktorom nerozhodujú súdy v občianskoprávnom konaní ( a až 91, 94 Stavebného zákona). Ona nie je konfliktnou osobou. Stavebný úrad o tejto veci už konal a právoplatne rozhodol o dodatočnom povolení stavby, kedy žalobca svoje práva nevyužil. Uviedla, že časť domu bola nabíjanina, ktorá sa rozpadla a ona odstránila suť, pričom všetko má skolaudované a stavba je zapísaná v katastri nehnuteľností. Viedlo sa aj konanie na Okresnej prokuratúre D. R.. Pre vecnú nepríslušnosť navrhla konanie zastaviť. Následne uviedla, že podľa rozhodnutia Mesta S. XXXX/XXX-XX-D. zo dňa 20.10.2014 podielové spoluvlastníčky F. G. a N. C. súhlasili s dodatočným povolením stavby „Prestavba strechy RD a

prístavba k rodinnému domu s. č. XXXX na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X k.ú. G. Z.. Stavebné konanie riešilo vykonané stavebné úpravy na troch parcelách, z ktorých je žalobca spoluvlastníkom len u parcely č. XXX/X o výmere 481 m2, na ktorej vybudovala zádverie do vchodu domu č. XXXX a toto má výmeru 5 m2. Ide o šikanóznu žalobu žalobcu v časti, ktorou sa domáha žalobca odstránenia prístavby, a v ostatnom nie je súd príslušný konať. Navyše žalobca dlhuje F. G. a N. C. cca 33.093,44 €, čo je predmetom exekučného konania vedeného na OS Nové Zámky.

8. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -418 zo dňa 19.11.2020 I. výrokom uložil žalovanej povinnosť odstrániť prístavbu rodinného domu súp. č. XXXX o výmere 4,37 m2, ktorá prístavba sa nachádza na parcele registra „C“ č. XXX/X k.ú. G. Z., tak ako je to vyznačené na kópii z katastrálnej mapy na čl. 41 spisu, ktorá je nedeliteľnou súčasťou rozsudku, II. výrokom uložil žalovanej povinnosť odstrániť betónové základy s kovovými kotvami v počte dva kusy, ktoré sa nachádzajú na parcele registra „C“ č. XXX/X k.ú. G. Z., tak ako je to vyznačené na kópii z katastrálnej mapy na čl. 41 spisu, ktorá je nedeliteľnou súčasťou rozsudku, III. výrokom súd zamietol žalobu o určenie povinnosti pre žalovanú dať vypracovať u stavebného projektanta situáciu ukotvenia konštrukcie celého zrekonštruovaného krovu na dome s. č. XXXX a následné naprojektované ukotvenie dať zrealizovať odbornej stavebnej spoločnosti, a napokon IV. výrokom žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vo veci samej súd oprel o ustanovenie , ,, , a (ďalej len „“). Odvolací súd v odvolacom konaní na základe odvolania žalovanej uznesením sp. zn. zo dňa 30.06.2022 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II. a V. zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že na žalobe netrvá, pričom neuviedol žiadne dôvody tohto späťvzatia. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila a žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.

9. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti výroku o trovách konania napadnutého uznesenia vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

10. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Pri aplikácii ustanovenia musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

14. Z ustanovení pojednávajúcich o trovách konania vyplýva, že nárok na náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie, táto strana je povinná nahradiť druhej strane trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vnikol procesnoprávny vzťah medzi

súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. V súvislosti so zastavením konania sa zavinenie posudzuje len z procesného hľadiska, a nie podľa ustanovení hmotného práva, lebo potom by šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej a súd by sa po zastavení konania ďalej zaoberal tým, či nárok bol uplatnený dôvodne. Predmetné sporové konanie bolo právoplatne zastavené (výrok I. napadnutého uznesenia), preto z procesného hľadiska bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania v nadväznosti na jeho zastavenie vychádzal z toho, že samotný žalobca pri späťvzatí žaloby neuviedol žiadny dôvod takéhoto jeho postupu, pričom nežiadal ani náhradu trov konania, respektíve nenavrhol rozhodnúť o trovách konania podľa nepriznaním trov konania žalovanej. Až v podanom odvolaní navrhol prihliadať na správanie sa žalovanej, ktoré bolo podľa neho v rozpore s dobrými mravmi a, pre ktoré bol nútený podať žalobu o odstránenie stavby. Tiež poukázal na to, že žalovaná previedla svoje vlastnícke právo na inú osobu. Odvolací súd posudzujúc opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu urobil záver, že o trovách konania bolo v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie rozhodnuté správne. V tomto prípade je nepochybné, že zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby bez toho, aby toto späťvzatie odôvodnil, a to aj vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania.

16. Odvolací súd konštatoval, že žalobca namietal napadnutý výrok o trovách konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Vzhľadom na žalobcom neuvedené dôvody späťvzatia žaloby však súd prvej inštancie správne posúdil otázku zavinenia zastavenia konania a s tým spojenú otázku náhrady trov konania, keďže je nepochybné, že zastavenie konania zapríčinil späťvzatím žaloby žalobca bez toho, aby uviedol dôvod takéhoto postupu. Žalobu teda nezobral späť preto, že by žalovaná bola konala podľa jeho žalobného návrhu a že by jeho požiadavke vyhovela. Odvolací súd vzhľadom na to, prihliadajúc na obsah spisu, konštatoval, že neboli dané dôvody na rozhodnutie podľa § 257, v zmysle ktorého by žalovanej nemali byť priznané trovy konania. Okolnosti, ktoré žalobca uvádzal až v odvolaní, a nie v podaní o späťvzatí žaloby, a ktoré smerovali proti žalovanej, odvolací súd nemohol považovať za relevantné. Uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, no v predmetnom spore uvádzaná opodstatnená výnimočnosť a neprimeraná tvrdosť absentuje. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd urobil záver, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, a preto napadnutý výrok o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal nárok na ich náhradu, pretože jej v tomto štádiu žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).