Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-491-2014.pdf
PDF · 85.76 KB
Case nature
Subarea
5Co/491/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: H. H., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom S. S., T.G.P. XX, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Trenčín, Piaristická 66/67, proti odporcom: 1/ G.. P. A., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom W., A. XX, 2/ G.. Q. U., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom S. S., T.G.P. XXX/XXC, 3/ T. P. štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom W., F. XX, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou TROKAN & URBANČOKOVÁ, v.o.s., so sídlom Trenčianske Teplice, Dom Pavla, Ľ. Štúra 5 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 1. októbra 2013, č. k. 15C/33/2008-345, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením okresný súd rozhodol tak, že odporcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 292 m2 zapísaného na LV č. XX pre k. ú. S. S.. a jeho vyporiadania reálnym rozdelením. Uviedol, že medzi ním a ostatnými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti dochádza k nezhodám týkajúcim sa jej užívania. Tieto nezhody majú trvalý charakter a nie je predpoklad ich vyriešenia. Z tohto dôvodu nie je ani možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi dohodou. Okresný súd rozsudkom č. k. 15C/33/2008-314 zo dňa 02. 10. 2012 návrh zamietol s tým, že o trovách konania sa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Na danú vec okresný súd aplikoval ust. § 137, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, 3 O.s.p., s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že odporcovia 1/ - 3/ boli v konaní plne úspešní a tak by im patrila náhrada trov konania. V zmysle §151 ods. 3 a 2 O. s. p. je účastník povinný vyčísliť náhradu trov konania do 3 pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť 11. februára 2013 a právny zástupca odporcov 1/ - 3/ doručil vyčíslenie trov konania súdu osobne 21. februára 2013. Lehota na podanie vyčíslenia trov konania uplynula dňa 14. februára 2013. Iné trovy odporcom 1/ - 3/ zo spisu nevyplynuli. Trovy konania odporcovia 1/ - 3/ nevyčíslili v zákonnej lehote, preto im súd ich náhradu nepriznal.
Rozhodnutie okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli odporcovia v 1/ - 3/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadali odvolací súd o zmenu napadnutého uznesenia, a to tak, že odporcom 1/ - 3/ ako plne úspešným účastníkom v tomto konaní, bude priznaná náhrada trov konania tak, ako ich písomne vyčíslili. Odvolanie odôvodnili tým, že v danom prípade si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti prvostupňovému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, pričom odvolací súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania tak, že rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo zistenie právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spojené s určitými ťažkosťami, nakoľko nemali možnosť inú, ako zistiť právoplatnosť rozhodnutia informovaním sa na súde, avšak napriek tomu, že dňa 21.02.2013 osobne žiadali o vyznačenie právoplatnosti v informačnej kancelárii prvostupňového súdu, nebolo im vyhovené. Nezískali teda ani ústnu informáciu, či rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť a ktorým dňom. Poukazujú na to, že pokiaľ ani okresný súd nevedel dňa 21.02.2013 poskytnúť informáciu, že rozhodnutie vo veci samej je právoplatné dňa 11.02.2013, nemohli mať túto informáciu ani účastníci konania, a preto ani ich právny zástupca nemohol trovy konania vyčísliť. Uviedli, že podľa ich názoru nie je spravodlivé žiadať od účastníkov konania, aby včas vedeli určiť presný deň právoplatnosti rozhodnutia v dobe, kedy to nevie ani súd a boli schopní dodržať lehotu na vyčíslenie trov konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poukázali na to, že úmyslom zákonodarcu pri stanovení lehoty na vyčíslenie trov konania bolo, aby pracovníci súdu neboli nadmerne zaťažovaní počítaním trov, ktoré nie sú účastníkmi vyčíslené a aby konanie nebolo predlžované z dôvodu rozhodovania o trovách. Preto bola aj stanovená 30 dňová lehota na rozhodnutie súdu o trovách konania, po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia. V danom prípade boli trovy riadne a správne vyčíslené a účastníci boli v spore plne úspešní a oneskorenie vyčíslenia trov o sedem dní neobmedzilo, ani nesťažilo rozhodovanie súdu o trovách, o ktorých ani nerozhodol v zákonom predpokladanej 30- dňovej lehote, ale až po siedmich mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže sú toho názoru, že vzhľadom na ich úspech v konaní by im náhrada trov konania mala patriť, žiadali súčasne o odpustenie zmeškania lehoty na predloženie vyčíslenia trov konania v zmysle § 58 O.s.p.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, pretože uplatnené odvolacie námietky zo strany odporcov považuje za nedôvodné. Poukázal na to, že v priebehu celého súdneho konania mali odporcovia dostatok času na to, aby vzniknuté trovy riadne a včas vyčíslili, a preto námietka, že nevedeli, kedy rozhodnutie súdu prvého stupňa bude právoplatné, nie je namieste, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu je právoplatné dňom doručenia. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by si odporcovia vyčíslili trovy právneho zastúpenia v lehote 3 dní odo dňa, keď im bolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, lehotu nemohli zmeškať.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť z týchto dôvodov:
Odvolacie námietky odporcov spočívajú v tom, že nemohli dodržať zákonnú lehotu na vyčíslenie trov konania, pretože objektívne nemohli mať vedomosť o tom, kedy rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, ktorú informáciu im nevedel poskytnúť ani prvostupňový súd.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd rozsudkom pod č. k. 15C/33/2008-314 zo dňa 02.10.2012 zamietol návrh navrhovateľa s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Krajský súd Trenčín rozsudkom pod č.k. 6Co/14/2013-334 zo dňa 29.01.2013 rozsudok okresného súdu potvrdil s tým, že z dôvodu okresným súdom zvoleného postupu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, vychádzajúceho z ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne za použitia § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania. Rozsudok odvolacieho súdu prevzal právny zástupca odporcov dňa 11.02.2013 a právny zástupca navrhovateľa dňa 07.02.2013, v dôsledku čoho konanie vo veci samej sa stalo právoplatným dňa 11.02.2013.
Podaním doručeným okresnému súdu osobne dňa 21.02.2013 predložil právny zástupca odporcov vyčíslenie trov konania, vzniknutých odporcom z titulu trov právneho zastúpenia, a to tak, že uplatnil ich náhradu v celkovej výške 2.511,72 eur.
Napadnutým uznesením okresný súd odporcom 1/ - 3/ náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že tieto nevyčíslili v zákonom stanovenej lehote. Predmetné rozhodnutie okresného súdu odvolaním napadli odporcovia 1/, - 3/, súčasťou ktorého odvolania bola aj žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na vyčíslenie trov konania v zmysle § 58 O.s.p.
Okresný súd Trenčín uznesením pod č.k. 15C/33/2008-355 zo dňa 15. mája 2014 o návrhu odporcov na odpustenie zmeškania lehoty na vyčíslenie trov konania rozhodol tak, že tento zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2014.
Vyčíslenie trov konania je predpokladom na to, aby boli účastníkovi priznané všetky trovy (§ 137 O.s.p.), ktoré v konaní účelne vynaložil. Zákon presne stanovuje lehotu, v ktorej je účastník povinný trovy konania vyčísliť. Vždy sa viaže na rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa rozhodnutie vyhlasuje, je účastník povinný vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia. Vyčíslenie trov musí urobiť účastník bez toho, aby ho súd musel vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Ak súd rozhodne, že o trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, je účastník povinný vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rovnako v tomto prípade musí vyčíslenie urobiť bez toho, aby ho súd vyzýval na splnenie tejto povinnosti. Vo všetkých týchto prípadoch, je trojdňová lehota lehotou procesnou. Znamená to, že začína plynúť deň po rozhodnej skutočnosti, v tomto prípade teda deň po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Špecifikom tejto lehoty je, že sa počíta iba na pracovné dni. V prípade, že účastník zmeškal lehotu na vyčíslenie trov, môže požiadať o odpustenie jej zmeškania (§ 58 O.s.p.), pretože to zákon nevylučuje. V prípade, ak účastník trovy konania nevyčísli v zákonnej lehote, právo na ich náhradu mu síce nezaniká, ale sa obmedzuje, ktoré obmedzenie spočíva v tom, že mu súd môže priznať iba tie trovy, ktoré vyplývajú zo spisu (napríklad súdny poplatok, svedočné, znalečné), ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, nemôže mu však priznať trovy právneho zastúpenia, a to ani vtedy nie, ak by zo spisu vyplývali.
Keďže v preskúmavanej veci je zrejmé, že súd prvého stupňa využil možnosť vyplývajúcu mu z ust. § 151 ods. 3 O.s.p., teda rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, bolo povinnosťou účastníkov, vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to bez toho, aby ich súd na splnenie tejto povinnosti musel vyzývať. Z ust. § 159 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že rozsudok ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, nadobudne právoplatnosť doručením poslednému z účastníkov, resp. poslednému zástupcovi účastníka. Rozsudok odvolacieho súdu prevzal právny zástupca odporcov 1/ - 3/ dňa 11.02.2013, teda pri minimálnej dávke bdelosti musel počítať s tým, že mu začína plynúť lehota na vyčíslenie náhrady trov konania, vyplývajúca z ust. § 151 O.s.p. V súvislosti s uvedeným odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním, môžu na strane druhej svoje práva strácať. Nedôvodne odporcovia v odvolaní namietajú, že nemohli vedieť, kedy rozsudok vo veci samej nadobudne právoplatnosť, keďže ako tvrdia, im túto informáciu nevedel poskytnúť ani okresný súd, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu ich právnemu zástupcovi preukázateľne bolo doručené dňa 11.02.2013, preto pri minimálnej dávke opatrnosti museli predvídať možné plynutie zákonnej lehoty na splnenie ich povinnosti vyčísliť trovy konania. Vzhľadom k tomu, že dôsledkom nevyčíslenia trov právneho zastúpenia v zákonom stanovenej lehote, je obmedzenie práv účastníkov na náhradu trov konania v podobe priznania im len náhrady tých trov konania, ktoré im vyplývajú zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia, nebolo možné im náhradu trov priznať napriek tomu, že v konaní boli v celom rozsahu úspešní. Bez právneho významu sú potom aj odvolacie námietky odporcov, spočívajúce v tom, že oneskorené vyčíslenie trov konania o 7 dní neobmedzilo, ani nesťažilo rozhodovanie súdu o trovách.
S poukazom na skutočnosť, že odporcovia 1/ - 3/ preukázateľne vyčíslili náhradu trov konania až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pričom súdom prvého stupňa bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí ich návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na predloženie vyčíslenia trov konania v zmysle § 58 O.s.p., nemožno považovať napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým nebola priznaná odporcom 1/ - 3/ náhrada trov konania s odôvodnením, že tieto neboli vyčíslené v zákonnej lehote za iné, ako vecne správne, a preto ho odvolací súd za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol za použitia § 224 ods. 1, v spojitosti § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ako úspešnému v odvolacom konaní ich náhradu nepriznal, pretože tento náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .