Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-28-2022.pdf
PDF · 132.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/28/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: STD DONIVO a.s., IČO: 31 678 343, so sídlom Mlynská 1346, 093 01 Vranov nad Topľou, právne zastúpený: Mgr. Juraj Hudák, LL.M., usadený euroadvokát, so sídlom Staré Grunty 18, 841 04 Bratislava, IČO: 42 329 507, proti žalovanému: KAMENÁRSTVO PARADISO INDIA s. r. o., IČO: 53 599 063, so sídlom Branovo č. 104, 941 31 Branovo, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Lapárová, advokátka, 940 02 Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 16.12.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 7.4.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.000,- eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 16.12.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca v návrhu uviedol, že obe strany sporu sú slovenské právnické osoby. Súčasne uviedol , že si u neho žalovaný dňa 1.12.2021 objednal prepravu 2 x 24 ton prírodného kameňa - žuly. V Objednávke žalovaný špecifikoval ako miesto nakládky areál francúzskej spoločnosti Granits Du Tarn Industries, so sídlom: Zone Artisanale De St Agnan, 81260 Brassac, Francúzsko / ďalej len GTI/. Žalovaný ďalej v Objednávke ako dátum nakládky uviedol dátum 3.12.2021. Vykládka sa podľa objednávky žalovaného mala uskutočniť v dňoch 6. až 7. 12.2021 v priestoroch žalovaného. Cena prepravy mala byť v celkovej výške 4.800,-eur. Žalobca objednávku žalovaného prijal a súhlasil s ňou. Žalobca a žalovaný sa tak dohodli na predmete prepravy, cene prepravy, mieste nakládky, resp. mieste vykládky a termíne nakládky, resp. vykládky. Z uvedeného je podľa žalobcu nepochybné, že on ako prepravca a žalovaný ako odosielateľ uzatvorili zmluvu o preprave v zmysle § 610 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že si žalobca a žalovaný dohodli ako miesto prevzatia zásielky prevádzkareň spoločnosti GTI vo Francúzku a miestom dodania bola prevádzka na Slovensku, je potrebné na prepravnú zmluvu aplikovať aj dohovor CMR. Žalobca ďalej poukázal na to, že v zmysle zmluvy o preprave uzatvorenej medzi ním a žalovaným, prevzal dohodnutý predmet prepravy (žulové platne) dňa 3.12.2021 v dohodnutom mieste nakládky a to v prevádzke spoločnosti vo Francúzku, za účelom prepravy predmetu prepravy do dohodnutého miesta vykládky a to do prevádzky žalovaného. Predmet prepravy, žulové platne, boli za účelom ich prepravy naložené do dvoch návesov (tandemu) ťahaných jedným ťahačom. Žulové platne boli do návesov naložené na dvoch nosných konzolách vo forme písmena „A“, pričom žulové platne sa opierali o boky nosnej konzoly (do každého návesu bola naložená jedná nosná konzola so žulovými platňami). Nosné konzoly boli dodané ako súčasť balenia žulových platní zo strany ich dodávateľa. V priebehu prepravy
žulových platní došlo v jednom z návesov k zlomeniu nosnej konzoly a k nebezpečnému nakloneniu až prevráteniu nákladu (žulových platní) na jednu zo strán návesu. V dôsledku toho hrozilo vypadnutie žulových platní počas jazdy na cestu (diaľnicu), alebo až prevrátenie celého návesu. K vzniku tejto udalosti došlo ešte na území Francúzska. Za účelom zabezpečenia pokračovania v jazde žalobca v spolupráci s vodičom zabezpečila vykládku žulových platní z návesu, zadovážil novú nosnú konštrukciu, zabezpečil umiestnenie žulových platní na novú konštrukciu a ich opätovné naloženie do návesu. Uvedené sa zabezpečovalo v podmienkach, kedy vodič žalobcu stál s ťahačom a oboma návesmi na odpočívadle vo Francúzku / práve pre spadnuté dosky v jednom návese nemohol pokračovať v jazde/. Za účelom vyriešenia vzniknutej situácie bol teda žalobca nútený zabezpečiť pojazdný žeriav, ktorý žulové platne a poškodenú nosnú konzolu z návesu vyložil, žulové platne naložil na novú nosnú konzolu a to celé následne naložil do návesu žalobcu. Aj novú nosnú konzolu žalobca zabezpečil vo vlastnej réžii. Celý tento proces od zistenia poškodenia nosnej konzoly až do naloženia novej nosnej konzoly so žulovými platňami do návesu trval niekoľko dní (od soboty do pondelka). Jeho organizácia si na strane žalobcu vyžiadala značné organizačné úsilie, čo zamestnancom žalobcu zabrala veľké množstvo času a súčasne mu vznikla nemalá škoda vo forme finančných nákladov vynaložených na vyriešenie vzniknutého problému. Za použitie vyššie uvedeného mobilného žeriavu musel žalobca zaplatiť 6.000,- eur. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že v čase riešenia situácie požiadal žalovaného o spoluprácu, ktorý poskytol len kontakt na dodávateľa nosných konzol, ale ďalšiu pomoc žalobcovi odmietla s tým, že je to problém žalobcu. Žalobca poukázal na ustanovenie článku 10 Dohovoru CMR, podľa ktorého: „Odosielateľ zodpovedá dopravcovi za škody spôsobené osobám, na prevádzkových prostriedkoch alebo na iných zásielkach chybami obalu zásielky, ako aj za všetky výdavky vzniknuvšie z tohto dôvodu, iba ak by závada bola zjavná alebo dopravcovi známa v čase prevzatia zásielky a dopravca nemal k tomu výhrady.“ S poukazom na uvedené žalobca má zato, že za škodu vzniknutú na jeho strane, ktorá predstavuje vynaložené náklady na žeriav vo výške 6.000,- eur, zodpovedá žalovaný ako odosielateľ. Podľa žalobcu bolo zodpovednosťou žalovaného ako objednávateľa prepravy zabezpečiť, aby obal zásielky (nosné konzoly) nemal žiadne chyby, a aby obal umožňoval riadnu a nerušenú prepravu predmetu prepravy (žulových platní) do miesta ich určenia (dohodnutého miesta vykládky). Keďže si žalovaný túto povinnosť nesplnila, zodpovedá v zmysle ustanovenia článku 10 Dohovoru za škodu, ktorá vznikla v dôsledku toho žalobcovi. Žalobca listom zo dňa 9.12.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie vzniknutej škody, na ktorý reagoval žalovaný listom zo dňa 14.12.2021. Žalovaný svoju zodpovednosť odmietol, tvrdil, že ako odosielateľ bol na nákladnom liste uvedená spoločnosť GTI z Francúzka, t.j. dodávateľ tovaru žalovanému a preto má škodu žalobcovi zaplatiť táto spoločnosť z Francúzka. Žalobca z uvedeným právnym názorom nesúhlasí. Potvrdil síce, že v nákladnom liste bol ako odosielateľ uvedená spoločnosť GTI a že podľa článku 4 Dohovoru je nákladný list dokladom o uzatvorení prepravnej zmluvy. To však podľa neho neznamená, že za odosielateľa sa automaticky považuje osoba, ktorá je ako údajný odosielateľ uvedená v nákladnom liste. Za odosielateľa je totiž podľa názoru žalobcu potrebné považovať tú osobu, ktorá s prepravcom uzatvorila prepravnú zmluvu. Tento záver podľa žalobcu vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky so sp. zn.: 29 Odo 799/2001 zo dňa 23.10.2002, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky uviedol: „Nákladní list je důkazem nejenom o uzavření přepravní smlouvy, ale též i důkazem o jejím obsahu, jehož součástí (náležitostí) je též označení odesílatele jeho jménem a adresou. Tvrdí-li dopravce, že odesílatelem zásilky je jiná osoba, než která je jako odesílatel označena v nákladním listě, spočívá důkazní břemeno o tomto tvrzení na dopravci.“ Preto podľa žalobcu ak prepravca v súdnom konaní preukáže, že odosielateľom (tzn. osobou, ktorá s ním uzatvorila prepravnú zmluvu) je iná osoba než tá, ktorá je ako odosielateľ označená v nákladnom liste, je za odosielateľa potrebné považovať túto inú osobu napriek tomu, že nie je ako odosielateľ označená v nákladnom liste. Žalobca súčasne tvrdí, že prepravu žulových platní si objednala a prepravnú zmluvu ako odosielateľ so žalobcom ako prepravcom bezpochyby uzatvoril práve žalovaný. Naopak, žalobca nikdy neuzatvoril žiadnu prepravnú zmluvu so spoločnosťou GTI, ktorá bola ako dodávateľ žalovaného v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Podľa žalobcu je teda v zmysle dohovoru CMR v tomto prípade odosielateľom žalovaný a nie spoločnosť GTI z Francúzka. To, že odosielateľom je žalovaný podľa žalobcu potvrdzuje aj to, že aj cenu za prepravu žulových platní zaplatil žalobcovi žalovaný. Preto ak je aj v nákladnom liste uvedená ako odosielateľ spoločnosť GTI , tak k tomu došlo omylom. Správne mal byť ako odosielateľ uvedený v CMR-ke žalovaný. Skutočnosť, že za odosielateľa je potrebné považovať žalovaného ako osobu, ktorá so žalobcom uzatvorila prepravnú zmluvu Podľa žalobcu vyplýva aj z judikatúry nemeckých súdov, Konkrétne tento záver vyplýva napr. z ods. 19 rozhodnutia Finančného súdu Norimberg so sp. zn.: 5 K 827/16 zo dňa 03. 07. 2019, v ktorom Finančný súd Norimberg uviedol: „Odosielateľom je pritom vždy zmluvný partner dopravcu; tým však nepochybne nebola žalobkyňa, ktorá sa za odosielateľa a zmluvného partnera špedičnej spoločnosti
označila uvedením jej pečiatky v kolónke 1 nákladného listu CMR. V dôsledku toho je predložený nákladný list CMR obsahovo nesprávny a nepredstavuje preto potvrdenie v zmysle § 17a ods. 4 veta 1 číslo 2 v spojení s § 10 ods. 1 číslo 1 vykonávacieho nariadenia k dani z príjmov.“ [citácia v originálnom nemeckom znení: „Absender ist dabei immer der Vertragspartner des Frachtführers; dies war jedoch unstreitig in keinem Fall die Klägerin, die sich jedoch mit ihrem Firmenstempel in Feld 1 des CMR-Briefs als Absender und Vertragspartner der Spediteure geriert. Der dem Belegnachweis dienende vorliegen CMR-Frachtbrief ist damit inhaltlich falsch und stellt deshalb keinen Nachweis i.S.d. § 17a Abs. 4 Satz 1 Nr. 2 i.V.m. § 10 Abs. 1 Nr. 1 UStDv dar.“] Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vyššie.
2. Dňa 14.6.2022 bol v tejto veci vydaný platobný rozkaz, ktorým súd návrhu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej sumy 6.000,-eur s prísl.. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 16.6.2022. Žalovaný podal dňa 29.6.2022, t.j. v 15- dňovej zákonnej lehote podľa § 265 ods. 1 C.s.p. odôvodnený odpor.
3. V odpore žalovaný potvrdil, že mu dňa 9.12.2021 doručil žalobca výzvu na zaplatenie škody v sume 6.000,- eur, ktorá škoda mu mala vzniknúť v súvislosti s dopravou prírodného kameňa z Francúzska do sídla spoločnosti - žalovaného spôsobom, ako to žalobca popísal v článku II. bod 5., bod 6. návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na túto výzvu žalovaný reagoval tak, že listom zo 14.12.2021 oznámil žalobcovi, že on za vznik tejto škody nezodpovedá. Žalovaný v odpore poukázal na to, že žalobca vo výzve a aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu označuje žalovaného ako odosielateľa a následne poukazuje na článok 10 CMR. Ďalej mal žalovaný za to, že žalobca / správne malo byť uvedené zrejme : ,, žalovaný“/ nebol odosielateľom ale príjemcom. T.j. tak ako je to uvedené aj v medzinárodnom nákladnom liste SK XXXXXXX k tejto preprave, podľa ktorého odosielateľom bola spoločnosť GRANITS DU TARN INDUSTRIES a pokiaľ bola škoda spôsobená tak, ako to predpokladá článok 10 CMR, tak za túto škodu by mala zodpovedať uvedená francúzska spoločnosť. Žalovaný taktiež poukázal na článku 10 Dohovoru o CMR , podľa ktorého odosielateľ zodpovedá dopravcovi za škody spôsobené osobám, na prevádzkových prostriedkoch alebo na iných zásielkach chybami obalu zásielky, ako aj za všetky výdavky vzniknuvšie z tohto dôvodu, iba ak by závada bola zjavná alebo dopravcovi známa v čase prevzatia zásielky a dopravca nemal k tomu výhrady. Žalovaný súčasne poukázal na to, že tovar sa prepravoval z Francúzska na Slovensko pre žalovaného, on však žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť dodržanie podmienok na správne naloženie, upevnenie kameňa, ako ani dodržanie predpisov vzťahujúcich sa na prepravu tovarov. Podľa žalovaného za náklad - jeho správne uloženie a upevnenie zodpovedá vodič a to podľa § 4 zákona č. 8/2009 Z.z.. Žalovaný opakovane tvrdil, že on nebol odosielateľom zásielky. Poukázal na čl. 6 písm.b), c), d) Dohovoru, podľa ktorého nákladný list musí obsahovať údaje, a to meno a adresu odosielateľa, meno a adresu dopravcu, miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia, meno a adresu príjemcu. Žalobca v článku II. bod 3. tvrdí, že „....je nepochybné, že žalobca ako prepravca a žalovaný ako odosielateľ.....“. Toto tvrdenie považuje žalovaný za nesprávne, pretože ako uviedol aj sám žalobca, žalovaný si dňa 1.12.2021 objednal prepravu. Žalovaný bol objednávateľom, nie však odosielateľom. Žalobca súčasne poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 29 Odo 799/2001, v ktorom je okrem iného uvedené:,, Nákladní list je důkazem nejenom o uzavření přepravní smlouvy, ale též i důkazem o jejím obsahu, jehož součástí (náležitostí) je též označení odesílatele jeho jménem a adresou. Tvrdí-li proto dopravce, že odesílatelem zásilky je jiná osoba, než která je jako odesílatel označena v nákladním listě, spočívá důkazní břemeno o tomto tvrzení na dopravci, tedy v daném případě na žalobkyni. Skutečnosti, že žalovaná je v nákladním listě uvedena jako plátce, že se žalobkyní jednala jako s dopravcem, resp. že obstarávala přepravy pro svého příkazce, samy o sobě postavení žalované jako odesílatele nemohou prokazovat a údaje uvedené v nákladním listě o odesílateli vyvracet, jak nesprávně dovodil odvolací soud, vycházeje přitom z ničím neodůvodněného výkladu, že údaje o subjektu v kolonce 10 nákladních listů, ve které má být označen odesílatel zásilky, se týkají pouze místa nakládky zásilky. V důsledku těchto nesprávných resp. neúplných zjištění a jejich právního posouzení pak odvolací soud uzavřel, že námitky žalované zpochybňující její pasivní legitimaci ve sporu nejsou důvodné, neboť jsou obsahem přepravních smluv vyvráceny, čímž nepřípustně přesunul shora zmíněné důkazní břemeno na žalovanou.“ Žalobca z tohto rozhodnutia síce dôvodil, že ak prepravca v súdnom konaní preukáže, že odosielateľom je iná osoba, než tá, ktorá je ako odosielateľ označená v nákladnom liste, je za odosielateľa nutné považovať takúto inú osobu. V skutočnosti teda prepravca ( žalobca) musí preukázať, že odosielateľom je iná osoba než tá, ktorá je označená ako odosielateľ v nákladnom liste. Žalobca tvrdí, že toto preukázal tým, že prepravu objednal žalovaný, čo je ale podľa žalovanému nesprávny záver. Žalovaný má totiž zato, že tým že
prepravu objednal sa nestal on automaticky odosielateľom, teda nie je daná jeho pasívna legitimácia v tomto spore. Preto navrhol žalobu zamietnuť.
4. K odporu sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 8.8.2022. Žalobca zotrval na svojom návrhu na začatie konania v tejto veci a v podstate zotrval aj na svojom zdôvodnený svojho nároku na náhradu škody podľa čl. 10 Dohovoru CMR voči žalovanému ako ,,odosielateľovi “.
5. Keďže žalovaný podal voči platnému rozkazu včas odpor s odôvodnením, podľa § 267 ods. 4 C.s.p. došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona a na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie
6. Súd vypočul štatutárneho zástupcu žalovaného a ďalej vykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov / p. A. a p. O./, prehral videozáznam a oboznámil sa s obsahom listinnými dôkazov založených v spise.
7. Ako bolo uvedené, žalobca s domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody uplatnenej žalobcom ako dopravcom, voči žalovanému ako odosielateľovi a to podľa dohovoru CMR.
8. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 756 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
Podľa čl. 1 bod 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) / ďalej len dohovor CMR/, tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Podľa čl. 4 dohovoru CMR, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
Podľa čl. 9 bod 1 dohovoru CMR, nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.
Podľa čl. 10 dohovoru CMR, odosielateľ zodpovedá dopravcovi za škody spôsobené osobám, na prevádzkových prostriedkoch alebo na iných zásielkach chybami obalu zásielky, ako aj za všetky
výdavky vzniknuvšie z tohto dôvodu, iba ak by závada bola zjavná alebo dopravcovi známa v čase prevzatia zásielky a dopravca nemal k tomu výhrady.
Podľa § 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.
Podľa § 4 ods. 1,2, 3,4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke Vodič je povinný a)použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke, b)mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom, c)venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, d)brať ohľad na vozidlo označené osobitným označením a na označené výcvikové vozidlo autoškoly, e)dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám, f)dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky, g)pribrať potrebný počet spôsobilých osôb, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, a na ten účel ich náležite poučiť, h)zabezpečiť vozidlo a prepravované veci proti odcudzeniu prostriedkami montovanými do vozidla jeho výrobcom, ak sa vzdiali od vozidla mimo jeho dohľadu, i)zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy, aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali predmety, ktoré môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla. Vodič nesmie a)viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, vedie motorové vozidlo v kurze základnej kvalifikácie, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla, preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2 b)viesť motorové vozidlo akejkoľvek skupiny počas trvania trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorových vozidiel alebo počas trvania sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorových vozidiel, c)požiť počas vedenia vozidla alkohol alebo inú návykovú látku, d)viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou, e)viesť vozidlo po požití lieku v čase, keď liek môže znížiť jeho schopnosť viesť vozidlo, f)viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou, g)odovzdať vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie vozidla ustanovené týmto zákonom, osobe, ktorá je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo osobe, ktorej schopnosť viesť vozidlo je inak znížená, h)ohroziť chodcov na chodníku, cyklistov na cestičke pre cyklistov, chodcov a cyklistov pri odbočovaní, pri vchádzaní na cestu a pri otáčaní alebo pri cúvaní, i)ohroziť cyklistov prechádzajúcich cez priechod pre cyklistov, j)poškodzovať životné prostredie, najmä jazdou po verejnej zeleni alebo cestnej zeleni, k)prekážať v jazde rýchlejšie idúcim vozidlám a obmedzovať plynulosť cestnej premávky, l)znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, m)počas vedenia vozidla držať v ruke alebo iným spôsobom obsluhovať telefónny prístroj alebo iné telekomunikačné, audiovizuálne alebo obdobné zariadenie okrem použitia systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných
hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh, n)používať hanlivé gestá voči ostatným účastníkom cestnej premávky, vyhadzovať z vozidla predmety a obťažovať ostatných účastníkov cestnej premávky ani iné osoby najmä nadmerným hlukom, prachom, znečisťovaním ovzdušia, rozstrekovaním kaluží, blata alebo zbytočným ponechaním motora stojaceho vozidla v chode, o)použiť na jazdu vozidlo, ktoré svojím farebným vyhotovením a označením sa dá zameniť s vozidlom Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru alebo ostatných hasičských jednotiek, p)zastaviť vozidlo na priechode pre chodcov, mieste na prechádzanie alebo na priechode pre cyklistov, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky. Vodič smie motorové vozidlo použiť len na cestách; to neplatí, ak sa motorové vozidlo v súlade s osobitnými predpismi použije a)v súvislosti s organizovaným športovým, spoločenským alebo iným verejným podujatím, b)na pôdohospodárske, lesné, údržbárske, stavebné alebo priemyselné práce, c)v súvislosti s výkonom poľovníckeho práva a rybárskeho práva alebo ich kontrolou, d)na záchranné práce, e)na práce vo verejnom záujme, f)na plnenie úloh spojených s ochranou životného prostredia, železničnej dopravy, verejného poriadku, bezpečnosťou štátu a obranou štátu, g)na prepravu do obytného alebo rekreačného zariadenia, h)v súvislosti s kontrolnou, inšpekčnou alebo prieskumnou činnosťou alebo i)v priestore, ktorý nie je verejne prístupný, so súhlasom jeho vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča električky. Ak vodič počas jazdy zistí, že vozidlo, náklad alebo upevnenie nákladu nespĺňajú ustanovené podmienky, je povinný chybu odstrániť na mieste. Ak to nemôže urobiť, smie v jazde pokračovať primeranou rýchlosťou len do najbližšieho miesta, kde možno chybu odstrániť; pritom musí urobiť také opatrenia, aby sa počas jazdy na takéto miesto neohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby sa nepoškodila cesta.
9. V priebehu konania strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalobca trval na tom, že mu žalovaný zodpovedná za škodu podľa čl. 10 dohovoru CMR a žalovaný zase trval na tom, že on nie je odosielateľom, že odosielateľom je francúzska spoločnosť uvedená v doklade CMR v kolónke odosielateľ. Okrem dohovoru CMR poukázal aj na zákon č. 8/2009 Z.z. a č. 106/2018 Z.z..
10. Z listinného dôkazu, e-mailovej komunikácie založenej na čl. 54 mal súd preukázané, že žalovaný si objednal u žalobcu 2 kamióny na piatok 03.12.2021 s miestom nakládky 03.12.2021 v DTI Industries ZA de Saint Agnan 81260 Brassac, 2x 24 ton prírodného kameňa - žula, s miestom vykládky 06/07.12.2021 v Kamenárstvo Paradiso India s.r.o., Branovo 104, 941 31 Branovo, IČO: 53 599 063, za dohodnutú sumu 2x 2.400,- eur. Z dokladu CMR založeného na čl. 47 č. N súd zistil, že žalobca ako dopravca uvedený v kolónke 16 vykonal uvedenú prepravu, pričom aj žalovaný prevzatie potvrdil v uvedenom doklade. Ako odosielateľ v kolónke 1 bola uvedená vyššie uvedená francúzska spoločnosť, z ktorej sa tovar podľa e-mailovej objednávky prepravoval do sídla žalovaného. Z dokladu založeného na čl. 48 mal súd preukázané, že dňa 06.12.2021 bola žalovanému vyúčtovaná suma 6.000,- eur a to za odstránenie vyššie popísaného problému na diaľnici vo Francúzsku, súvisiaceho so zlomenou konzolou, pričom z dokladu je zrejmé, že sa jedná o vozidlo dopravcu (ŠPZ vozidla uvedená v CMR korešponduje s ŠPZ vozidla uvedeného na vyššie uvedenom doklade založenom na čl. 48). Z výpisu z účtu z W. je zrejmé, že žalobca za to uhradil sumu 6.000,- eur. Z priloženej fotodokumentácie a videozáznamu je zrejmé, že konzola, na ktorej bol naložený tovar - žulové tabule, bola zničená, zlomená. Z predbežnej správy o ohliadke č. XXXX.XXX spoločnosti EXPERT SURVEY s.r.o. súd zistil, že pôvodný rám / konzola/ z návesu, kde došlo k jej deštrukcii, ktorá bola v tvare A nebola dostatočne silnej konštrukcii, preto k prevráteniu dosiek v prívese došlo z tohto dôvodu. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca výzvou zo dňa 09.12.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie škody 6.000,- eur, ktorú sumu musel uhradiť z dôvodu odstránenia problému súvisiaceho so zlomením, skolabovaním stojanu-konzoly na žulové platne, ku ktorému problému došlo pri vykonávaní dopravy týchto žulových platní z francúzskej spoločnosti, do
sídla žalovanému, na základe vyššie uvedenej objednávky prepravy. Na uvedenej konzole - stojane boli žulové platne (prepravovaný tovar) uložené s tým, že takto ich naložila francúzska spoločnosť. V konaní vypočutý štatutár žalovaného sa k veci v podstate vôbec vyjadriť nevedel s tým, že uvedené zariaďovala pani A.. V konaní vypočutá svedkyňa pani A. H., zamestnankyňa žalovaného, vo svojej výpovedi potvrdila, že v tomto prípade dodávateľ tovaru nevedel zabezpečiť prepravu, preto si mali zabezpečiť prepravu oni (žalovaný). Z jej výpovedi mal súd za preukázané, že prepravu objednávala spoločnosť žalovaného u žalobcu. Z výsluchu svedka M. O., zamestnanca žalobcu mal súd preukázané, že on komunikoval so zamestnankyňou žalovaného ohľadne uvedenej prepravy, potvrdil, že po dohodnutí prepravy sa nakládka tovaru dňa 03.12. vo Francúzsku realizovala a podrobne objasnil, akým spôsobom došlo k vyriešeniu problému so skolabovaným stojanom počas prepravy. Svedok potvrdil, že žalovaný zaplatil firme, ktorá zabezpečila vyloženie žulových platní z kamióna a po zabezpečení nových stojanov znovu tento tovar naložila na príves. Firma, ktorá si vyúčtovala u žalobcu 6.000,- eur zabezpečila v podstate len naloženie a vyloženie tovaru, čo bolo nevyhnutné k tomu, aby bol poškodený stojan nahradený novým stojanom a aby sa mohlo ďalej pokračovať v preprave.
11. Vykonaním dokazovaním mal teda súd za preukázané, že si žalovaný ako odosielateľ v zmysle Obchodného zákonníka (§ 610 a nasl. Obchodného zákonníka) objednal u žalovaného prepravu tovaru - žulových platní z Francúzska na Slovensko. Uvedené mal súd preukázané jednak e-mailovou objednávkou ale aj výsluchom zamestnancov žalobcu a žalovaného. Podľa § 610 Obchodného zákonníka vzniká zmluvný vzťah zo zmluvy o preprave medzi odosielateľom - objednávateľom prepravy a dopravcom, t.j. subjektom, ktorý dopravu vykoná za dohodnuté prepravné. Zmluva nevyžaduje písomnú formu. V tomto prípade si žalovaný objednal prepravu z konkrétneho miesta nakládky do určeného miesta vykládky za dohodnutú odplatu - prepravné a objednal si ju u žalobcu ako dopravcu. Zo zmluvy plnili obe strany , t.j. k uzavretiu zmluvy o preprave došlo, čo žiadna zo strán ani nerozporovala. Keďže sa jednalo o prepravu vykonávanú medzi 2 rôznymi štátmi, t.j. medzinárodnú prepravu, v zmysle § 756 Obchodného zákonníka bolo potrebné na tento zmluvný vzťah medzi žalobcom ako dopravcom a žalovaným ako odosielateľom aplikovať dohovor o CMR vyhlásený v Zbierke zákonov vyhláškou č. 11/1975 Zb.. Z vykonaného dokazovania považoval súd za dostatočne preukázané, že pri realizovaní prepravy tovaru z miesta nakládky do miesta vykládky došlo v jednom z návesov k zlomeniu konzoly - stojanu, na ktorom bol tovar / žulové platne/ naložený a k následnému nakloneniu žulových platní, čo bránilo v bezpečnom pokračovaní v preprave. Predmet prepravy, žulové platne, boli totiž naložené do dvoch návesov, ktoré boli ťahané jedným ťahačom. Nosné konzoly, na ktorých boli žulové platne naložené boli v tvare písmena „A“. V každom prívese bola jedna konzola. Konzoly dodával spolu s tovarom dodávateľ tovaru a tieto boli dodané ako súčasť balenia žulových platní zo strany ich dodávateľa. Keďže ako bolo uvedené, v jednom z návesov došlo k zlomeniu konzoly a k nebezpečnému naklonenie žulových dosiek, z uvedeného dôvodu musela byť teda preprava prerušená a musel byť zabezpečený náhradný stojan s tým, že aby mohol byť použitý náhradný stojan, bolo potrebné žulové dosky z návesu vyložiť, následne vymeniť zlomený stojan za náhradný s následne žulové dosky na tento stojan naspäť naložiť. Toto vyloženie a naloženie žulových dosiek pre potreby výmeny poškodenej konzoly za náhradnú zabezpečila iná spoločnosť / odlišná od strán sporu aj od dodávateľa tovaru/, ktorá za uvedené vyúčtovala žalobcovi sumu 6.000,- eur. Súd mal preukázané výpisom z účtu žalobcu, že žalobca túto sumu uhradil. Žalobca tvrdí, že táto suma predstavuje škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu vadného obalu - konzoly, ktorý obal - konzola boli súčasťou nakladaného tovaru - žulových platní a tieto poskytla francúzska spoločnosť, kde sa tovar nakladal, t.j. ktorá dodávala tovar žalovanému. Žalobca poukázal na to, že v zmysle článku 10 dohovoru CMR za škody vzniknuté v súvislosti chybami obalu zásielky zodpovedá odosielateľ. Ako už bolo uvedené, žalovaný sa bránil, že on odosielateľom nebol, lebo odosielateľom bola francúzska spoločnosť, kde si tovar objednal. Poukazoval pritom na doklad CMR, kde je táto francúzska spoločnosť/ Granits Du Tarn Industries, so sídlom: Zone Artisanale De St Agnan, 81260 Brassac, Francúzsko/ ako odosielateľ uvedená. Súd sa s týmto jeho tvrdením nestotožnil. V tomto prípade zmluvným partnerom, t.j. objednávateľom prepravy nebola táto francúzska spoločnosť, ale žalovaný. Toto mal súd za dostatočne preukázané. Žalovaný bol teda odosielateľom a žalobca dopravcom. Zmluvný vzťah zo zmluvy o preprave preukázateľne vznikol medzi žalobcom a žalovaným. Žiadny iný zmluvný vzťah v konaní preukázaný nebol. Je pravda, že podľa dokladu CMR je v kolónke odosielateľa uvedená francúzska spoločnosť, ktorá tovar žalovanému dodávala. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na článok 9 bod 1 dohovoru CMR, podľa ktorého je nákladný list, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj prevzatí zásielky dopravcom. Uvedený článok teda pripúšťa aj to, že údaje uvedené v doklade CMR nie sú správne, pretože pripúšťa dôkaz opaku. Ako už bolo uvedené vyššie, v tomto prípade zmluvným
partnerom žalobcu ako dopravcu, zo zmluvy o preprave bola jednoznačne spoločnosť žalovaného, ako odosielateľ. Preto v nákladom liste / doklade CMR/ mala byť správne uvedená ako odosielateľ spoločnosť žalovaného, a táto preto v zmysle článku 10 zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi. Súd mal totiž preukázané, že žalobcovi škoda vznikla vo výške 6.000,- eur a táto predstavuje vyššie uvedené náklady vynaložené v súvislosti s výmenou vadného obalu (konzoly) za náhradný. Taktiež mal súd za preukázané, že táto škoda vznikla pri vykonávaní prepravy, na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a súčasne mal súd preukázané, že táto škoda vznikla v súvislosti s poškodením obalu - konzoly, na ktorej bol tovar francúzskou firmou naložený. Súd teda dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je dôvodný v celom rozsahu, a preto mu vyhovel. Žalovaný je s úhradou žalovanej sumy v omeškaní, žalobca totiž listom zo dňa 09.12.2021 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, pričom listom zo dňa 14.12.2021 žalovaný odmietol túto škodu uplatniť. Je teda zrejmé, že žalovaný je v omeškaní, preto súd priznal žalobcovi v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka zo žalovanej sumy aj úrok z omeškania vo výške 8% od 16.12.2021 do zaplatenie.
12. Na doplnenie súd uvádza, že v tomto konaní sa žalobca bránil s poukazom na ustanovenie jednak zákona č. 8/2009 Z.z. a aj zákona č. 106/2018 Z.z.. Jedná sa o právne predpisy upravujúce cestnú premávku v SR. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že v danom prípade sa jednalo o medzinárodnú prepravu, preto bolo potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie dohovoru CMR, ktorý špeciálne upravuje práva a povinnosti zmluvných strán, a to aj práva súvisiace s nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla pri preprave. Dohovor CMR špeciálne upravuje prípad vzniku škody spôsobenej chybou tovaru tak, ako to bolo v tomto prípade, preto súd na danú vec aplikoval tento dohovor. Okrem toho žiadne porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany šoféra preukázané nebolo.
13. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
15. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
16. Čo sa týka pôvodne žalobcom navrhnutého dôkazu a to výsluchu šoféra , súd tento dôkaz nevykonal, žalobca neskôr na jeho výsluchu netrval. Okrem toho, súd mal vykonaným dokazovaním dostatočne preukázaný skutkový stav na rozhodnutie vo veci.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.