Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Reinoo Reality III, a. s. (do 27.01.2023 pod obchodným mednom UK Žilina, a.s.), so sídlom Poštová 1, 010 08 Žilina, IČO: 50 982 915, právne zastúpený: Ernst & Young Law s. r. o., so sídlom Žižkova 9, 811 02 Bratislava, IČO: 47 255 960, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102705595/2019 zo dňa 21.11.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 102705595/2019 vydané dňa 21.11.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina Číslo: 101815510/2019 vydané dňa 26.07.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) rozhodnutím Číslo: 101815510/2019 zo dňa 26.07.2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“) podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) znížil daňovému subjektu

- žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2017 nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) zo sumy 47.407,76 Eur na sumu 11.407,76 Eur (rozdiel nadmerného odpočtu 36.000 €). Spoločnosť NOAD, s.r.o., Werferova 1/2582, 040 11 Košice, IČO: 46 767 860 (ďalej len „NOAD s.r.o.“) na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 27.09.2017 s ním uzatvorenej vystavila žalobcovi faktúru č. 20170010 zo dňa 02.10.2017 na jednorazovú odmenu vo výške 240.000 Eur (základ dane 200.000 €, DPH 40.000 €) predstavujúcu 20 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti 1,144.800 Eur, a to za dodanie služieb - poskytnutie poradenstva smerujúceho k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľností uvedených na liste vlastníctva č. XXXX v okrese Žilina, obec A., katastrálne územie A., ,,administratívna budova súp. č. XXX a XXX, garáž súp. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX ą XXXX vrátane pozemkov parc. č. 1527, 1529/1, 1529/2, 1529/3,1529/4, 1529/5, 1529/6, 1529/7 a 1529/8 (ďalej len objekt „DUNAQUA“), ktorého vlastníkom bola spoločnosť Slovenská plavba a prístavy, a.s., Horárska 12, Bratislava, IČO: 35 705 671 (ďalej len „Slovenská plavba a prístavy, a.s.“). Spoločnosť NOAD s.r.o. v súvislosti s poskytnutím predmetného zdaniteľného plnenia mala uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní právnych služieb s advokátom R.. Y. V. so zmluvne dohodnutou odmenou za právne poradenstvo vo výške 24.000 Eur (základ dane 20.000 €, DPH 4.000 €), ktorá odmena podľa správcu dane bola jediným preukázaným nákladom spoločnosti NOAD s.r.o. na činností podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 27.09.2017.

Šetrením správcu dane bolo zistené, že iný dôvod na zapojenie dodávateľa žalobcu spoločnosti NOAD s.r.o. do šetreného reťazca (R.. V. - NOAD s.r.o. - žalobca) ako získanie daňovej výhody pre kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu) nemal opodstatnenie a naviac nebol správcovi dane nijakým relevantným spôsobom preukázaný. Takýmto účelovým zapojením spoločnosti NOAD s.r.o. do posudzovanej obchodnej transakcie bola vytvorená umelá konštrukcia, ktorá umožnila žalobcovi uplatniť si právo na odpočítanie dane, ktoré by mu inak nevzniklo. Podľa správcu dane ak platiteľ v dostatočnej miere nepreukáže, že zdaniteľné plnenia deklarované na faktúrach nesú v sebe ekonomický charakter obchodnej transakcie, tak samotná faktúra je potom len tvrdením o takých udalostiach. Správca dane poukázal na to, že dodanie tovaru alebo služby, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie dane. Ak dodanie služby prebehlo v rámci obchodného reťazca a v tomto reťazci bolo zistené, že priamy dodávateľ' NOAD s.r.o. vstúpil do tohto reťazca len za účelom neúmerného zvýšenia (navýšenia) ceny bez pridania hodnoty len z dôvodu získania daňovej výhody pre žalobcu, nevzniká tomuto nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 20170010 zo dňa 02.10.2017 od tohto dodávateľa, z ktorej základ dane predstavuje 200.000 Eur a DPH 40.000 Eur, ale len nárok vo výške 4.000 Eur. Táto suma predstavuje výšku daňovej povinnosti, ktorá je uvedená na faktúre č. 201710001 zo dňa 10.10.2017 vystavenej advokátom R.. Y. V. za služby právneho poradenstva pre spoločnosť NOAD s.r.o., ktoré služby boli ako jediné preukázateľne obstarané zo strany spoločnosti NOAD s.r.o. pre žalobcu. Správca dane súc viazaný právnym názorom žalovaného vysloveným v jeho rozhodnutí Číslo: 101347798/2019 zo dňa 04.06.2019 dospel k záveru, že u žalobcu nedošlo k zneužitiu práva, ale k porušeniu o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nakoľko na základe vykonaného dokazovania spoločnosť NOAD s.r.o. ako dodávateľ služieb nedodala služby, t. j. nedodala žiadne vecné plnenie, nevznikla jej daňová povinnosť podľa 19 ods. 2 a odberateľovi - žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry č. 20170010 zo dňa 02.10.2017 od dodávateľa NOAD s.r.o. vo výške 40.000 Eur, ale len nárok vo výške 4.000 Eur (t. j. výška daňovej povinnosti na DPH z faktúry R.. Y. V. za služby právneho poradenstva pre spoločnosť NOAD s.r.o.).

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodoval žalovaný rozhodnutím Číslo: 102705595/2019 zo dňa 21.11.2019 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre účely uplatnenia odpočítania dane dospejúc k rovnakým záverom ako správca dane. K námietkam vymedzeným v odvolaní žalovaný uviedol, že vykonanou daňovou kontrolou bolo preukázané, že jediným preukázaným nákladom spoločnosti NOAD s.r.o. na zabezpečenie činností v zmysle Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 27.09.2017 medzi NOAD s.r.o. a žalobcom bola fakturácia R. a spoločnosťou NOAD s.r.o. neboli predložené žiadne dôkazy a výstupy preukazujúce vykonanie činností práve spoločnosťou NOAD s.r.o. Z predložených dokladov a šetrení správcu dane naopak vyplýva, že všetky výstupy z činností, ktoré boli správcovi dane predložené, boli vypracované R.. K. J. F., ktorej činnosť bola manažovaná R.. Y. V. a taktiež celý proces kúpy a predaja predmetných nehnuteľností a komunikáciu medzi zúčastnenými stranami zabezpečovala advokátska kancelária R.. Y. V.. Na niekoľkonásobné navýšenie ceny v priebehu jedného dňa (zo sumy základ dane 20.000 € na 200.000 €) nebol správcovi dane poskytnutý žiaden rozumný dôvod a predmetné navýšenie ceny tak neodráža žiadnu ekonomickú náročnosť a vloženú prácu spoločnosti NOAD s.r.o. Naviac reálny dôvod na účtovné zapojenie ďalšieho článku (NOAD s.r.o.) do obchodného reťazca nebol správcovi dane vôbec preukázaný. Relevantnými dôkazmi v tejto veci sú výpovede R. a R.. J. F., ktorí manažovanie celej šetrenej transakcie vykonali a vyhotovili všetky výstupy z činností uvedených v Zmluve o spolupráci uzatvorenej medzi NOAD s.r.o. a žalobcom, ako aj výpovede predsedu a členov predstavenstva spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, a.s. (predávajúci), ktorí nepotvrdili akúkoľvek účasť spoločnosti NOAD s.r.o. na šetrenom obchode. Podľa žalovaného správca dane postupoval správne, keď v súvislosti s posúdením nároku na odpočítanie dane u žalobcu poukázal na formálne zapojenie spoločnosti NOAD s.r.o. Služby tak ako boli definované v Zmluve o spolupráci uzatvorenej medzi NOAD s.r.o. a žalobcom nedodala spoločnosť NOAD s.r.o., ale R.. Y. V., advokátska kancelária, nakoľko táto osoba služby skutočne vykonala a celý šetrený obchod zastrešovala. Podl'a žalovaného správca dane vo svojich záveroch nenapáda voľnú cenotvorbu ani nespája nárok na odpočítanie dane s neprimeranosťou výšky tzv. „marže” u predávajúceho.

V danom prípade nebolo sporné, že služby poradenstva a sprostredkovania boli realizované, čo preukazujú výstupy z činností advokátskej kancelárie R.. Y. V.. Tiež bolo nesporné, že všetky výstupy z činností a služby na základe uzatvorenej Zmluvy o spolupráci a Zmluvy o poskytovaní právnych služieb vytvorila a vykonala advokátska kancelária R.. Y. V.. Tieto boli v nezmenenej forme prebraté spoločnosťou NOAD s.r.o. ako priamym dodávateľom žalobcu. Spoločnosť NOAD s.r.o. k predmetným výstupom a vykonaným službám nepridala žiadnu pridanú hodnotu, čo vyplýva z vykonaného dokazovania správcu dane. Spoločnosť NOAD s.r.o. vystavila faktúru na základe Zmluvy o spolupráci, podkladom fakturácie však boli výstupy jej dodávateľa R.. Y. V.. Nesporným v tejto veci zostáva aj fakt, že Zmluva o spolupráci uzatvorená medzi NOAD s.r.o. a žalobcom a Zmluva o poskytovaní právnych služieb uzatvorená medzi NOAD s.r.o. a R.. Y. V. - advokát a taktiež samotná Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a predávajúcim Slovenská plavba a prístavy, a. s., bola uzatvorená v jeden deň, t. j. 27.09.2017. Následne faktúry vystavené v predmetnom zdaniteľnom obchode, t. j. faktúra spoločnosti NOAD s.r.o. pre žalobcu vo výške 20% z kúpnej ceny nehnuteľnosti; faktúra R.. Y. V. - advokáta pre NOAD s.r.o. za zmluvne dohodnutú odmenu za právne poradenstvo ako aj samotná faktúra spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, a. s. pre žalobcu na odpredaj nehnuteľnosti boli vystavené s tým istým dátumom dodania, t. j. 02.10.2017. Podľa žalovaného v celom procese daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nebol predložený jediný relevantný dôkaz o činnostiach vykonaných spoločnosťou NOAD s.r.o. a o jej rozumnom zapojení do šetreného reťazca. Tieto skutočnosti žalobca, resp. svedkovia, ktorí boli v danej veci vypočutí, iba tvrdia. Naopak dôkazy o tom, že celý proces obchodu riadila advokátska kancelária R. a všetky výstupy z činností na základe uzatvorených zmlúv boli vytvorené práve pod záštitou tejto kancelárie, boli správcovi dane dostatočne preukázané. Takýto rozumný dôvod neposkytol vo svojom odvolaní ani sám žalobca, ktorý len poukázal na to, že služba dodaná bola. Podľa názoru žalovaného správca dane taktiež nezakladá svoje zistenia len na skutočnosti, že spoločnosť NOAD s.r.o. neúčtovala takmer o žiadnych nákladoch spojených s poskytnutím služieb v zmysle uzatvorenej Zmluvy o spolupráci. Táto spoločnosť žiadnym spôsobom nepreukázala, že nejaké služby, pri dodaní ktorých by jej nejaké náklady vznikli, v predmetnom obchode vôbec dodala. Tieto skutočnosti nepreukázal ani samotný kontrolovaný daňový subjekt - žalobca.

3. Podaním zo dňa 27.01.2020 žalobca včas podanou všeobecnou správnou žalobou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného a tieto zrušiť. Žalobca mal za nesporné nasledovné skutočnosti:

- všetky služby, ktoré mali byť spoločnosťou NOAD s.r.o. žalobcovi na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 27.09.2017 poskytnuté, skutočne (reálne) poskytnuté boli. Toto vyplýva nielen z obsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane, ale i zo samotného napadnutého rozhodnutia a uvádza to žalovaný napr. na strane 13 napadnutého rozhodnutia („V danom prípade nebolo sporné, že služby poradenstva a sprostredkovania boli realizované.“).

- v daňovom konaní boli riadne identifikované osoby, ktoré služby na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 27.09.2017 poskytli. Tieto osoby poskytnutie služieb potvrdzujú a žiadna osoba ich poskytnutie nespochybňuje.

- odmenu v zmysle Zmluvy o spolupráci zo dňa 27.09.2017, ktorá je dojednaná v súlade s ustanovením o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a na ktorej úhradu vznikol spoločnosti NOAD s.r.o. zmluvný nárok, žalobca riadne uhradil.

- faktúra obsahovala všetky formálne náležitosti v zmysle , vystavila ju spoločnosť NOAD s.r.o., ktorá ju riadne zaúčtovala, riadne uviedla vo svojom kontrolnom výkaze k DPH a z fakturovaného plnenia odviedla DPH vo výške 40.000 Eur.

- faktúru žalobca prijal, riadne ju zaúčtoval a riadne ju uviedol vo svojom kontrolnom výkaze k DPH.

- žalobca služby prijaté od spoločnosti NOAD s.r.o. použil na dodávku služieb ako platiteľ, keďže žalobca nadobudnuté nehnuteľnosti objektu DUNAQUA ďalej prenajíma. Žalobca má za to, že všetky formálne náležitosti v súvislosti s možnosťou odpočítania si dane z pridanej hodnoty z faktúry boli splnené. Túto skutočnosť nespochybňuje správca dane ani žalovaný. Podstatou argumentácie správcu dane ako i žalovaného je, že spoločnosti NOAD s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle , keďže spoločnosť NOAD s.r.o. nedodala služby v takom rozsahu, v akom boli uvedené na faktúre, ale len v rozsahu zodpovedajúcom sume obstaranej služby právneho poradenstva na základe faktúry vystavenej spoločnosti NOAD s.r.o. R.. Y. V.. V zmysle uvedeného následne podľa názoru žalovaného žalobca nemá mať právo na odpočítanie dane zo služieb obstaraných od spoločnosti NOAD s.r.o. v sume 40.000 Eur, ale iba v sume 4.000 Eur, čo predstavuje hodnotu DPH z právnych služieb obstaraných spoločnosťou NOAD s.r.o. od R.. Y. V.. Správca dane taktiež argumentuje, že spoločnosti NOAD s.r.o. v súvislosti so službami poskytnutými žalobcovi nevnikli iné náklady na obstaranie služieb od tretích osôb.

Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby uviedol nasledovné žalobné body: 1/ Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (prvý žalobný bod). Služby na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 27.09.2017 mohli byť buď dodané ako celok alebo by neboli dodané vôbec, t.j. spoločnosti NOAD s.r.o. by vôbec nevnikol nárok na odplatu a ani daňová povinnosť v zmysle ustanovenia . Pre účely DPH nie je možné aby správca dane služby fragmentoval, pokiaľ by to bolo umelé a ekonomicky neopodstatnené, čo potvrdzuje i rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) C-349/96 (Card Protection Plan Ltd), najmä v odseku 30. Žalobca považuje za absurdné a právne neudržateľné, aby rozsah jeho odpočítania dane z pridane hodnoty zo skutočne poskytnutých služieb závisel od skutočností, ktoré sa nemá ako dozvedieť (žalobca nemá ako mať vedomosť o obchodných dohovoroch jeho dodávateľov s tretími osobami) ani ich ovplyvniť (žalobca nemá možnosť vstupovať do obchodných vzťahov jeho dodávateľov s tretími osobami), t.j. od skutočností či si niektorí zo subdodávateľov spoločnosti NOAD s.r.o. (napr. R.) účtovali za svoje dodané služby nízku odmenu, alebo subdodávatelia spoločnosti NOAD s.r.o. mali odmenu iba sľúbenú a nebolo preukázané, či k jej uhradeniu skutočne aj došlo (napr. R.). Aj v prípade, ak by spoločnosť NOAD s.r.o. plnenia obstarané od svojich subdodávateľov bez pridania vlastnej hodnoty len ďalej poskytla žalobcovi a dohodla by sa so žalobcom na cene výrazne prevyšujúcej hodnotu nakúpených plnení, pri absencii prepojenia týchto subjektov podľa ustanovenia , pri absencii elementu zneužitia práva (čo žalovaný v prvom rozhodnutí o odvolaní žalobcu odmietol) a pri správnom odvedení dane z takéhoto dodania u spoločnosti NOAD s.r.o. (čo bolo v konaní preukázané), nie je možné zákonný nárok na odpočítanie dane u žalovaného zamedziť len z dôvodu prípadnej neprimeranosti výšky „zisku" u spoločnosti NOAD s.r.o. Odvolávanie sa na náklady súvisiace s dodaním služieb subdodávateľmi tak, ako to uskutočňuje žalovaný, nemá oporu v práve, čo potvrdzuje i rozsudok SDEÚ C-412/03 (Hotel Scandic, odsek 22), podľa ktorého skutočnosť, že ekonomické plnenie sa uskutočňuje za cenu vyššiu alebo nižšiu ako je režijná cena, nemá význam pre určenie, či sa na plnenie hľadí ako na plnenie za protihodnotu. Pojem protihodnota totiž predpokladá jedine existenciu priamej súvislosti medzi poskytnutím služieb a protihodnotou skutočne prijatou platiteľom dane. Pri poskytnutí služieb za protihodnotu je základom dane vždy protiplnenie skutočne prijaté na tento účel zdaniteľnou osobou (t. j. protiplnenie 200.000 Eur bez DPH skutočne prijaté spoločnosťou NOAD s.r.o. od žalobcu). Toto protiplnenie je vždy subjektívnou hodnotou, a to hodnotou skutočne prijatou, a nie hodnotou stanovenou na základe objektívnych kritérií. Rovnakú rozhodovaciu prax opakovane potvrdzuje už ustálená judikatúra SD EÚ (napr. C-412/03 Hotel Scandic, odsek 21, spojené veci C-621/10 Balkan and Sea Properties a C-129/11 Provadinvest, odsek 43, a C-154/80 COOPERATIEVE AARDAPPELENBEWAARPLAATS, odsek 13). Výška reálnych nákladov spoločnosti NOAD s.r.o. a otázka ich vynaloženia alebo úhrady sú tak bezpredmetné. Podľa žalobcu je právny záver správcu dane a žalovaného zároveň v príkrom rozpore so základným princípom neutrality DPH. Z uvedeného je zrejmé, že daňová povinnosť spoločnosti NOAD s.r.o. vznikla dodaním služieb dňa 02.10.2017 a v rovnaký deň vzniklo v zmysle ustanovenia i právo žalobcu odpočítať daň zo služieb dodaných spoločnosťou NOAD s.r.o. Zo strany žalobcu preto nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia tak, ako to uvádza správca dane v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Podľa právneho názoru žalobcu preto správca dane v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne aplikovali ust. a ust. a vec tak posúdili nesprávne. 2/ Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosti alebo nedostatok dôvodov (druhý žalobný bod). Vysvetlenie dôvodov, prečo by k dodaniu služieb v takom rozsahu, v akom boli uvedené na faktúre, nemalo dôjsť, v prvostupňovom rozhodnutí ako i v napadnutom rozhodnutí absentuje. Prvostupňové rozhodnutie ako i napadnuté rozhodnutie sú preto nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 3/ Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný ako správca dane za základ prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, sú v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemajú oporu (tretí žalobný bod).

Skutočné poskytnutie služieb podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 27.09.2017 bolo jednoznačne preukázané a potvrdzované všetkými svedkami. Správca dane však bez vysvetlenia tieto vyjadrenia nebral do úvahy a vôbec sa s nimi nevysporiadal. Správca dane tak vydal prvostupňové rozhodnutie a žalovaný napadnuté rozhodnutie s odôvodnením, ktoré nielen že nemá oporu v administratívnom spise a vo vykonanom obsiahlom dokazovaní, ale práve naopak je v rozpore s ich obsahom. 4/ Došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Správca dane i žalovaný tieto princípy porušili, pretože v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí účelovo a bez kontextu používajú iba niektoré dôkazy a úplne opomínajú (bez vysporiadania sa s nimi) dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, a to i napriek tomu, že žalobca na tieto dôkazy poukazoval. Takáto selekcia dôkazov a ich opomínanie tak, ako to správca dane i žalovaný uskutočnili v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí, je však spojená s tým, že správca dane i žalovaný nezhodnotili všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čím porušili ustanovenie § 3 ods. 3 daňového poriadku. Za najväčšie pochybenie žalovaného žalobca v tejto súvislosti považuje skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí (na strane 13) uvádza, že v celom procese daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nebol predložený jediný relevantný dôkaz o činnostiach vykonaných spoločnosťou NOAD s. r. o. a o jej rozumnom zapojení do šetreného reťazca. Tieto skutočnosti odvolávajúci sa, resp. svedkovia, ktorí boli v danej veci vypočutí, iba tvrdia. Ako je zrejmé z prvostupňového rozhodnutia a z napadnutého rozhodnutia, správca dane ani žalovaný sa s jednotlivými výpoveďami svedkov v daňovom konaní nevysporiadali, riadne ich nevyhodnotili z pohľadu posúdenia kritéria závažnosti a pravdivosti, ale ich paušálne odmietli s tým, že sú to „iba tvrdenia". Touto vadou trpia najmä dôkazy (výpovede svedkov) K., R. a R.Správca dane taktiež paušálne odmietol argumentáciu žalobcu právne záväznou judikatúrou SD EÚ v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu s tým, že poukazovanie na tieto rozsudky je bezpredmetné. Dôvody bezpredmetnosti však v napadnutom rozhodnutí opäť absentujú. S ohľadom na nevysporiadanie sa s dôkazmi správcom dane má daňový subjekt za to, že prvostupňové rozhodnutie a jeho závery sú logicky nesúladné a nedostatočne vysvetlené. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR“): „V prípade, ak správny orgán nedostatočne vysvetlil v odôvodnení svoju správnu úvahu ohľadne určitej okolnosti, ktorú prezentuje, ide o neodstrániteľnú chybu konania a spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia (Rozsudok NS SR sp. zn. ). Prvostupňové rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie sú tak podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.03.2020, v obsahu ktorého zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí.

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 29.05.2020, v obsahu ktorej zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe.

6. Replika žalobcu bola doručená žalovanému, ktorý však dupliku nepodal.

7. Z administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017. Daňová kontrola začala na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100045320/2018 zo dňa 08.01.2018, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 11.01.2018. Na základe zistení pri daňovej kontrole bol vypracovaný Protokol č. 102605327/2018 zo dňa 17.12.2018, ktorý bol spolu s výzvou č. 102617683/2018 zo dňa 17.12.2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole doručený žalobcovi dňa 21.12.2018. Dňa 22.12.2018 začalo vyrubovacie konanie. Dňa 25.01.2019 podal žalobca oneskorene vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, na ktoré správca z tohto dôvodu neprihliadal. Správca dane vydal dňa 07.02.2019 rozhodnutie Číslo: 100396601/2019, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2017 zo sumy 47.407,76 Eur na sumu 11.407,76 €. Uvedené rozhodnutie správcu dane bolo zrušené rozhodnutím žalovaného Číslo: 101347798/2019 zo dňa 04.06.2019 s tým, že správca dane vyčíslený rozdiel vo výške 36.000 Eur nezdôvodnil správne, keď ako dôvod určenia rozdielu dane uviedol koncept zneužitia práva a neuviedol porušenie ust. .

Dňa 17.07.2019 sa konalo ústne pojednávanie o priebehu a výsledku vyrubovacieho konania po podaní odvolania, z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1017461/2019. Následne správca dane dňa vydal nové prvostupňové rozhodnutie. Ďalej administratívne konanie pokračovalo tak ako je uvedené v odsekoch 1. až 2. odôvodnenia tohto rozsudku.

8. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa (ďalej len „“) a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa až e) . Za splnenia podmienok podľa na termíne určenom na deň 15.02.2023 správny súd verejne vo veci vyhlásil rozsudok.

9. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného, ako aj postupy, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí, pričom vychádzal zo zohľadnenia viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby podľa v spojení s . Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná, napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť, a to z nasledovných dôvodov:

10. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

Podľa veta prvá , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

Podľa veta prvá , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

Podľa až f), o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej ako : Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 52 ods. 6, ods. 8 daňového poriadku: Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu. V zozname sa uvedie identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum zverejnenia v zozname, ktorý je generovaný automaticky systémom v deň zverejnenia, kalendárny rok, v ktorom nastali dôvody podľa prvej vety, a a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, alebo b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, c) identifikačné číslo organizácie, ak bolo platiteľovi dane z pridanej hodnoty pridelené. Finančné riaditeľstvo súčasne so zoznamom podľa odseku 6 zverejňuje aj zoznam vymazaných platiteľov dane z pridanej hodnoty, v ktorom sa okrem údajov uvedených v odseku 6 uvedie dátum výmazu platiteľa dane z pridanej hodnoty zo zoznamu podľa odseku 6, ak nastali skutočnosti podľa odseku 7.

Podľa a o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 31.10.2017 (ďalej len ): Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa : Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa : Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Podľa : Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

11. Správna žaloba v tejto veci je všeobecnou správnou žalobou podľa a nasl. , dôvodnosť resp. nedôvodnosť ktorej posudzuje správny súd pri vyhodnocovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane a im predchádzajúcich postupov týchto orgánov, výlučne vo väzbe na žalobné body vymedzené žalobcom vo včas podanej správnej žalobe. Pri takto ustálenom obsahu a rozsahu prieskumu zákonnosti správneho súdu boli žalobné body vyhodnotené správnym súdom s nasledovnými závermi: 12. V prvom rade považuje správny súd za dôležité vysloviť a zdôrazniť, že základom záverov konštatovaných správcom dane a žalovaným o nepriznaní práva na odpočítanie DPH žalobcovi z predmetných faktúr od dodávateľa NOAD s.r.o. v zdaňovacom období október 2017 bol jednak:

- záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva žalobcu na odpočet DPH podľa , , (viď str. 31 -32 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia), a to dodanie služieb dodávateľom NOAD s.r.o. uvedeným na faktúre, ktorému preto nevznikla daňová povinnosť, ako aj

- záver o účelovom/umelom zapojení spoločnosti NOAD s.r.o. do posudzovanej obchodnej transakcie, ktorá umožnila žalobcovi získanie daňovej výhody, t. j. záver o právo zneužívajúcom konaní, čomu zodpovedá aj judikatúra SD EÚ, na ktorú v tomto smere správca dane poukazuje na str. 26 - 27 prvostupňového rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uvádza, že medzi znaky právo zneužívajúceho konania patrí, že ide o umelú konštrukciu zbavenú hospodárskej reality („bežný podnikateľ by to tak neurobil“), vytvorenú iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu a napriek formálnemu dodržaniu podmienok dôjde k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie je v rozpore so sledovaným cieľom. Dôsledkom zneužitia práva nie je úplná strata práva na odpočítanie dane, ale preusporiadanie transakcie s vynechaním umelých (zneužívajúcich) prvkov tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď správca dane uznal nárok na odpočet dane len vo výške 4.000 Eur zodpovedajúcej výške daňovej povinnosti na DPH z faktúry R.. Y. V. za služby právneho poradenstva poskytnuté spoločnosti NOAD s.r.o., namiesto sumy 40.000 Eur uplatnenej žalobcom na odpočítanie dane z faktúry č. 20170010 zo dňa 02.10.2017 od dodávateľa NOAD s.r.o.

13. Postup správnych orgánov, keď dôjde k zmiešaniu dôvodov pre nepriznanie práva na odpočet DPH, však nie je správny, čo má za následok záver správneho súdu o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany správnych orgánov a dôvodnosti námietok, ktoré boli obsahom prvého žalobného bodu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 17. 10. 2017, podľa ktorých: „Najvyšší súd teda dospel k záveru, že správca dane konanie žalobcu v súvislosti s uplatneným odpočítaním dane z posudzovaných obchodných transakcií nepriamo označil za podvodné a zároveň(kumulatívne) ho právne kvalifikoval ako zneužitie práva Európskej únie, s hlavným cieľom získať daňovú výhodu. Takéto právne zdôvodnenie nepriznania práva na odpočítanie dane považoval odvolací súd za mätúce a nezrozumiteľné, pretože z neho po právnej stránke jednoznačne nevyplýva, či sa žalobca podieľal na zneužití práva, alebo na podvodnom karuselovom obchode smerujúcom k daňovému úniku. Od právnej kvalifikácie konania, ktoré je nezlučiteľné so systémom DPH, totiž závisí nielen okruh skutočností, ktoré musia byť v daňovom konaní preukázané, ale aj to, kto tieto skutočnosti preukazuje, čo má vplyv aj na realizáciu práva daňového subjektu na obhajobu ako aj na bránenie svojich práv.“ Určenie jednoznačného dôvodu pre nepriznanie práva na odpočet DPH považuje správny súd za dôležité pri zodpovedaní otázky, či správca dane i žalovaný vychádzali vo svojich procesných postupoch v rámci administratívneho konania zo správneho rozloženia dôkazného bremena.

Vo väzbe na uvedené správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 12.10.2022), podľa záverov ktorého: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva často náročné a pomerne nejednoznač- né. Dôkazné bremeno sa v daňovom konaní presúva medzi daňovým subjektom a správcom dane, pričom v určitej fáze konania ho vždy môže niesť iba jeden z nich. Dôkazné bremeno najprv zaťažuje daňový subjekt a až potom správcu dane. Táto špecifická koncepcia dokazovania priamo nadväzuje na podstatu daňového konania, v ktorom je skutkovým základom tvrdenie daňového subjektu o jeho daňovej povinnosti Vo vzťahu k preukázaniu práva na odpočítanie DPH z predmetnej faktúry dôkazné bremeno ťažilo podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku primárne daňový subjekt - žalobcu, ktorý bol povinný preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie DPH vrátane spoľahlivého preukázania reálneho uskutočnenia dodávky služby podľa predmetnej faktúry dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda konkrétne subjektom NOAD s.r.o. Daňové bremeno opätovne prechádza na daňový subjekt v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne spochybní tvrdenie daňového subjektu. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry hodnotenie dôkazov podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné (napr. rozsudok NS SR č. k. z 03.09.2019). Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený nad dodržiavaním a rešpektovaním práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom (Ústavný súd SR v Náleze ). Z uvedeného vyplýva, že až preukázateľným spochybnením založeným na relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, a teda vykonať dokazovanie na okolnosť, či tieto plnenia sú fiktívne. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovarov/služieb od dodávateľa nedošlo, nepostačuje bez ďalšieho iba spochybnenie dodania.

14. V prejednávanej veci si žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť tak, že podoprel svoj návrh na odpočet DPH písomnými dôkazmi - predloženou dodávateľskou faktúrou, ktorá bola riadne uhradená, i Zmluvou o spolupráci z 27.09.2017. Zároveň v priebehu daňového konania boli vypočutí aj svedkovia (K., K., R.). Sám žalovaný považoval za nesporné, že služby poradenstva a sprostredkovania boli realizované, pričom všetky výstupy z činností a služby na základe uzatvorenej Zmluvy o spolupráci a Zmluvy o poskytovaní právnych služieb vytvorila a vykonala advokátska kancelária R. (ako subdodávateľ NOAD s.r.o.) a tieto boli následne prebraté spoločnosťou NOAD s.r.o. ako priamym dodávateľom žalobcu. 15. To, že plnenie bolo reálne dodané a zaplatené, samo o sebe má veľmi nízku dôkaznú hodnotu vo vzťahu k relevantnej okolnosti dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Správca dane a žalovaný teda nespochybnil reálne dodanie služieb, avšak bolo spochybnené dodanie dodávateľom uvedeným na faktúre, čo je spojené s pochybnosťami o vzniku daňovej povinnosti tohto dodávateľa podľa , v dôsledku čoho je spochybnené i samotného práva žalobcu na odpočet DPH. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o uskutočnení dodania tovaru podľa predmetnej faktúry dodávateľom na nej uvedeným pramenili zo zistení správcu dane vyplývajúcich z vykonávaného dokazovania, podľa ktorých neboli predložené žiadne dôkazy a výstupy preukazujúce vykonanie činností práve spoločnosťou NOAD s.r.o., ale naopak, že celý proces kúpy a predaja predmetných nehnuteľností a komunikáciu medzi zúčastnenými stranami zabezpečovala advokátska kancelária R. Žalovaný navyše mal za to, že reálny dôvod na účtovné zapojenie ďalšieho článku (NOAD s.r.o.) do obchodného reťazca nebol správcovi dane vôbec preukázaný, tento dodávateľ nepridal žiadnu hodnotu (vloženú prácu spojenú s ekonomickou náročnosťou), pričom jeho zapojením došlo k niekoľkonásobnému navýšeniu ceny v priebehu jedného dňa (zo sumy základ dane 20.000 eur na 200.000 eur) bez preukázateľne rozumného dôvodu. Predmetné navýšenie ceny tak neodráža žiadnu pridanú hodnotu zo strany spoločnosti NOAD s.r.o.

16. Úvahy správcu dane a žalovaného, na ktorom postavil svoje rozhodnutie, nie sú podľa názoru správneho súdu v odôvodnení ich rozhodnutí vymedzené a vyjadrené jasne a jednoznačným spôsobom, ale spôsobom, ktorý dáva priestor pre pochybnosti o tom, čo bolo základom záverov pre nepriznanie odpočtu DPH. Správny súd teda na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že argumentácia správnych orgánov, ktorou odôvodňujú čiastočné nepriznanie práva žalobcu na odpočet DPH z faktúry č. 20170010, je zmätočná, síce právne odôvodnená nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH (, ), avšak z dôvodu okolností nasvedčujúcich tomu, že došlo ku právo zneužívajúcemu konaniu, ku ktorej okolnosti smerovala aj správcom dane citovaná judikatúra. Správny súd opätovne uvádza, že koncept zneužitia práva nie je možné zmiešať s nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH, nakoľko až po splnení hmotnoprávnych podmienok správca dane môže aplikovať inštitút zneužitia práva a v prípade jeho preukázania právo na odpočet DPH nepriznať. „Doktrínu zneužitia práva je v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Maks Pen možné v súdnom konaní aplikovať iba v prípade, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú.“ (RAKOVSKÝ, Peter. 5.3 Následky zneužitia a záver. In: RAKOVSKÝ, Peter. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 90, marg. č. 23.) Podporne správny súd tiež poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 10.09.2020 (pre pomery podvodu, avšak aplikovateľné primerane aj pre zneužitie práva): „Pokiaľ sa týka rozsudkov ESD C-80/2011 a C-142/2011 kasačný súd k ich aplikovateľnosti na daný prípad uvádza, že tieto rozhodnutia sú zamerané na prípady, v ktorých je aj napriek zisteniu podvodného konania možné daňovému subjektu priznať odpočítanie dane. Je však potrebné podotknúť, že základnou podmienkou viažucou sa na priznanie tohto nároku je uskutočnenie plnenia v súlade s príslušnou faktúrou. V danom prípade však táto podmienka evidentne nebola splnená, keďže nebolo preukázané plnenie subjektom uvedeným na sťažovateľom predloženej faktúre.“ V súvislosti so zmätočnou argumentáciou správnych orgánov správny súd dáva za pravdu žalobcovi i v tom, že je nelogická argumentácia správnych orgánov, ktoré na jednej strane s určitosťou tvrdia, že spoločnosť NOAD s.r.o predmetné služby vôbec nedodala a na strane druhej čiastočne (v sume 4.000 €) právo na odpočet DPH z faktúry ňou vystavenej uznali. Vzhľadom k tomu za dôvodnú považuje správny súd aj námietku obsiahnutú v žalobnom bode 2), majúc za to, že napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie správcu dane sú v tomto smere nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

17. Uvedené bolo hlavným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutia správcu dane podľa a pre vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie podľa .

18. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutí žalovaného aj správcu dane správny súd námietku o nedostatočnom vysporiadaní sa správcu dane a žalovaného s dôkazmi vykonanými v daňovom konaní, ktorá bola obsahom žalobných bodov 3) a 4), už osobitne vecne nevyhodnocoval. Správny súd opätovne podčiarkuje, že dokazovanie vedené správcom dane v administratívnom konaní musí byť dôsledne zamerané na preverenie relevantných skutočností, konkrétne ťažiskovo na skutočnosť, či zdaniteľné obchody podľa predmetnej faktúry prebehli tak, ako z faktúry vyplýva, a teda či táto faktúra má materiálny základ, či dodávateľovi uvedenému na faktúre vznikla daňová povinnosť a žalobcovi právo na odpočet DPH. Správca dane musí zistiť skutkový stav náležite a objektívne, bez preferovania dôkazov svedčiacich v neprospech žalobcu a bez pripisovania vyššej dôkaznej sily niektorým dôkazom, čo zároveň však nevylučuje ich vyhodnocovanie správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy správca dane má zákonnú povinnosť hodnotiť dôkazy jednak jednotlivo, ale i vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, teda hodnotiť dôkazy v kontexte všetkých ostatných zistení vyplývajúcich z dokazovania. Pre úplnosť možno dať za pravdu žalobcovi, že v prejednávanej veci výpovede svedkov žalovaný nevyhodnotil náležite, pokiaľ len stroho uviedol, že ide iba o tvrdenia. Nie je úlohou/povinnosťou svedkov preukazovať svoje tvrdenia; samotná svedecká výpoveď je dôkazom a má byť vyhodnotená jednak samostatne z hľadiska dôveryhodnosti svedka, ktorý výpoveď poskytuje, ako aj v súvislosti s ostatnými v daňovom konaní vykonanými dôkazmi. Spôsob, akým pristúpil žalovaný k hodnoteniu svedeckých výpovedí, je teda v rozpore s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku, čo súčasne činí jeho rozhodnutie i v tejto časti nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

19. Povinnosťou správcu dane bude vo veci opätovne rozhodnúť a v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne, dostatočne a zrozumiteľne, a teda preskúmateľne vymedziť východiská svojej úvahy, z ktorej bude vychádzať pri svojom rozhodnutí, teda či v prejednávanej veci sú/nie sú preukázané hmotnoprávne podmienky t. j. vecné a formálne podmienky pre odpočítanie dane podľa . Ak dospeje k záveru, podľa ktorého žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno a všetky tieto podmienky preukázal, teda k porušeniu úpravy podľa v spojení s a nedošlo, môže správca dane neuznať odpočítanie dane len v prípade, ak preukáže, že žalobca konal právo zneužívajúcim spôsobom. Následne svoj záver správca dane dostatočne a preskúmateľne odôvodní s tým, že vyhodnotí všetky dôkazy vykonané v konaní v súlade s úpravou daňového poriadku. 20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.