Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-43-2022.pdf
PDF · 247.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci žalobcu: Alvaro, s.r.o., so sídlom Slovnaftská 12354/106, 821 07 Bratislava
- mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 51 009 889, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100462171/2022 zo dňa 11. marca 2022, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 26.05.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako „správca dane“) č. 102318729/2021 zo dňa 19.11.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane v sume 16.056,66 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2020.
2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a vychádza z nesprávneho skutkového a právneho stavu veci, nakoľko žalobca splnil všetky zákonom uvedené podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, ktoré vystavil dodávateľ spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o., so sídlom Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 859 475 (ďalej len „IMPERIAL BUSINESS s.r.o.“). Faktúry č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX sa týkali dodania služieb - manipulácia kartónov BILLA a faktúra č. XXXXXXXXX sa týkala poskytnutia služby - triedenie paliet BILLA. Faktúra č. XXXXXXXXX sa týkala poskytnutia služby - triedenia výrobkov na objekte HOMMEL HERCULES FRANCE. Žalobca následne predmetné služby dodané spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. aj
fakturoval svojim odberateľom - spoločnosti BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037 (ďalej len „BILLA s.r.o.“) a spoločnosti HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o., S. 3. Podľa žalobcu v priebehu konania bolo preukázané, že práce vyfakturované žalobcom spoločnostiam BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. boli v skutočnosti vykonané a predmet fakturácie bezpochyby existoval. V tomto smere aj správny orgán konštatoval, že nespochybňuje dodanie prác žalobcom odberateľovi
- spoločnosti BILLA s.r.o. v zmysle predloženej faktúry č. XXXXXXXX a taktiež nespochybňuje dodanie prác žalobcom odberateľovi - spoločnosti HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. Spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. ako dodávateľ služieb v marci 2020 zamestnávala 10 zamestnancov a teda mala možnosť prostredníctvom nich fakturované práce pre žalobcu aj vykonať. Uvedená skutočnosť vyplýva z údajov Sociálnej poisťovne a v konaní nebola spornou. Z výpovede zamestnanca spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. - p. S. zo dňa 16.04.2021 vyplýva, že tento potvrdil vykonávanie fakturovaných prác v sklade spoločnosti BILLA s.r.o. a popísal činnosť, ktorá je zhodná s fakturovanými službami. Z výpovede J. M. - konateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. taktiež vyplynulo, že pozná žalobcu a taktiež jasne popísal nadviazanie spolupráce medzi oboma spoločnosťami. Potvrdil dodanie fakturovaných služieb, pričom uviedol, že si nevie spomenúť, či predmetné služby vykonal výlučne prostredníctvom svojich zamestnancov alebo či bola časť služieb vykonaná subdodávateľsky cez spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o., S. (ďalej len „DELIVERY SERVICE s.r.o.“) a nie prostredníctvom zamestnancov spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Všetky vyššie uvedené faktúry boli žalobcom dodávateľovi riadne uhradené, čo konštatoval aj správca dane. Žalobca je toho názoru, že služby boli skutočne dodané, čím splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre odpočet dane.
4. Žalobca sa nestotožnil so záverom daňových orgánov, že zdaniteľné plnenia (služby) v zmysle deklarovaných faktúr neboli vykonané spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o., pričom podľa daňových orgánov nie je jasné, kto predmetné služby skutočne vykonal. Takýto záver je podľa žalobcu arbitrárny a nezakladá sa na skutočnom stave veci, nakoľko už zo samotnej výpovede J.. M. - konateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. vyplývalo, že tento služby vykonával nielen prostredníctvom svojich 10 zamestnancov, ale aj prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosti DELIVERY SERVICE s.r.o. Skutočnosť, že dochádzková evidencia dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. bola zrejme chybná, neznamená automaticky, že všetky práce neboli spoločnosťou vôbec vykonané. Preto aj záver daňových orgánov o tom, že existencia rozdielu medzi dochádzkovou evidenciou jeho subdodávateľa a počtom vyfakturovaných hodín/prác preukazuje neopodstatnenosť fakturácii, je logicky chybný a nesprávny. Reálne vykonávanie fakturovaných prác v sklade spoločnosti BILLA s.r.o. potvrdil aj svedok S., ktorý bol zamestnaný v spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., čiže záver správcu dane o tom, že nie je jasné, kto vykonal predmetné fakturované služby sa absolútne nezakladá na vykonanom dokazovaní. Predmetný svedok predsa jednoznačne potvrdil, že práce vykonával on ako zamestnanec spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a že tam boli aj viacerí zamestnanci.
5. Žalobca ako daňový subjekt nevedel a ani nemohol vedieť o tom, ktoré faktúry boli prijaté jeho obchodným partnerom, v akej sume, za aké práce a v akom stave je evidencia dochádzky zamestnancov. Ešte pred začiatkom spolupráce sa žalobca uistil, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. má zamestnancov a je teda schopná objednávané práce vykonať v požadovanom rozsahu. To nakoniec vyplýva aj z údajov Sociálnej poisťovne, čo konštatoval aj správca dane. V tomto smere správca dane podľa žalobcu konal v rozpore s § 24 ods. 2 daňového poriadku. Žalobca pritom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/108/2009, z ktorého citoval, že „správca musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech. Za nedostatok dôvodov je možné považovať prípady, keď správny orgán svoje rozhodnutie odôvodňuje skutočnosťami, ktoré v konaní neboli jednoznačne zistené alebo preukázané.“ Taktiež poukázal na názor Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/16/2018, že: „V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz.“ Žalobca zdôraznil, že fakt o poskytnutí služieb a rozsah poskytnutia služieb je potvrdený objednávateľom a konečným odberateľom služieb (spoločnosťami BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o.) na základe výstupov z počítačového systému evidencie práce.
6. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013, z ktorého citoval, že „z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že v súlade s § 29 ods. 8 zákona o správe daní dôkazné
bremeno predovšetkým zaťažuje daňový subjekt, avšak ak tento vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúci daňový doklad (faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny tovaru, služby od určitého dodávateľa), dôkazné bremeno znáša správca dane.“ Podľa žalobcu je kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní posúdenie miery zaťaženia daňového subjektu (žalobcu) dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 daňového poriadku. K rozsahu dokazovania v daňovom konaní sa Najvyšší súd SR vyslovil už v rozsudku sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013, v ktorom uviedol, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce zrealizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ K otázke, kto nesie v daňovom konaní dôkazné bremeno, sa Najvyšší súd SR vyslovil v rozsudku sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“
7. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie zdaniteľného plnenia je na daňovom subjekte, avšak toto dôkazné bremeno nie je podľa žalobcu v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku absolútne. Žalobca je toho názoru, že daňové orgány nepodstupovali v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku a nedbali o to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalobca v konaní preukázal, že vo vzťahu k odberateľom boli služby poskytnuté, čo konštatoval aj správca dane. V rámci konania bolo preukázané, že títo odberatelia faktúry žalobcovi aj reálne zaplatili. Taktiež bolo v konaní preukázané, že služby, ktoré boli poskytované pre konečného odberateľa - spoločnosť BILLA s.r.o., ktoré spočívali v manipulácii kartónov a v triedení paliet poskytoval žalobca prostredníctvom spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., čo jednoznačne vyplýva zo svedeckej výpovede zamestnanca tejto spoločnosti - p. S. ako aj z výpovede jej konateľa J. M.. Deklarované faktúry boli žalobcom spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. riadne zaplatené, čo taktiež konštatoval správca dane. Z uvedeného je podľa žalobcu jednoznačné, že v rámci konania dokázal poskytnutie služieb zo strany spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. nielen z formálneho hľadiska, ale že tieto služby boli preukázané aj z materiálneho hľadiska. Žalobca je tak toho názoru, že daňové orgány neuniesli dôkazné bremeno uvedené v § 24 ods. 3 a nevyvrátili prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia žalobcu.
8. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že žalobné dôvody žalobcu sú v podstate identické ako námietky v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Žalobca je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh obsahu daňovej transakcie, ktorú deklaruje, pričom počas výkonu daňovej kontroly a ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu služieb deklarovaných spornými faktúrami spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. skutočne došlo a že tým vzniklo právo na odpočítanie dane. Žalovaný konštatoval, že žalobca v žalobe ako aj v priebehu daňového konania poukazoval len na formálnu súvislosť predmetu fakturácie medzi prijatými faktúrami od deklarovaného dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o a faktúrami vystavenými pre odberateľov HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. a BILLA s.r.o. a na možnosť vykonať práce spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o., z dôvodu, že Sociálna poisťovňa evidovala 10 zamestnancov spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Žalovaný zdôraznil, že odberatelia žalobcu - spoločnosti HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. a BILLA s.r.o. nepotvrdili dodanie služieb deklarovaným dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Práce, ktoré fakturoval žalobca boli vykonávané v priestoroch odberateľov, konkrétne v sklade BILLA v Senci pre odberateľa BILLA S. pre odberateľa HOMMEL
HERCULES FRANCE, s.r.o. Je nelogické, aby odberatelia nemali vedomosť o poskytnutí služieb dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o., pokiaľ by služby v ich priestoroch poskytoval. Spoločnosť BILLA s.r.o predložila výkazy výkonov podľa osobného čísla zamestnancov. Správcu dane v svojej odpovedi odkázala v otázke stotožnenia osôb na žalobcu, ktorému poskytla elektronické karty. Žalobca nestotožnil osoby, ktoré mali pracovať v sklade BILLA ani na početné výzvy správcu dane. Odberateľ HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. predložil kópiu dochádzky s menovitým zoznamom osôb vystupujúcich za žalobcu podľa odpracovaných hodín po dňoch za konkrétny mesiac. Správca dane zistil, že osoby uvedené v dochádzke neboli v žiadnom právnom vzťahu k žalobcovi, ani prostredníctvom deklarovaného dodávateľa. Žalobca sa k tomu nevyjadril, ani to nevysvetlil.
9. K svedeckej K.. M., konateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., z ktorej malo vyplývať, že služby vykonával prostredníctvom svojich 10 zamestnancov a prostredníctvom subdodávateľa DELIVERY SERVICE s.r.o. žalovaný uviedol, že svedok Ľ. M. sa nedostavil na ústne pojednávanie a nepodarilo sa ho v priebehu výkonu daňovej kontroly ani predviesť. Na návrh žalobcu správca dane vypočul svedka Ľ. M. vo vyrubovacom konaní. Svedok potvrdil vystavenie faktúr, osoby, ktoré mali služby vykonať, však nekonkretizoval, označil ich ako „dohodárov“ a uviedol ďalšiu spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o., ktorá mala služby poskytovať. Svedok potvrdil aj vykonanie prác pre spoločnosť HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o., ktoré vôbec neboli vykonávané „v sklade BILLA.“ Svedok nemal žiadne vedomosti o fungovaní spoločnosti z titulu funkcie konateľa ani o povinnostiach zamestnávateľa vyplývajúcich mu z osobitných predpisov. Správca dane v rozhodnutí na základe dôkazov spochybnil možnosť vykonania prác subdodávateľom DELIVERY SERVICE s.r.o. K svedeckej výpovedi pána S., žalovaný uviedol, že verbálne potvrdenie svedka, že bol zamestnanec spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a vykonával práce v sklade BILLA nemá dôkaznú hodnotu. Výpoveď svedka D. S. je nekonkrétna, všeobecná. Svedok neidentifikoval osoby, s ktorými pracoval, ktoré ho mali riadiť, kontrolovať, odsúhlasovať jeho prácu a neidentifikoval ani tie, s ktorými býval. Taktiež nevedel, kde býval pri S. (v Sociálnej poisťovni je uvedená adresa Y. K. XX, E. A. E. K.), pritom tvrdil, že sa vozil vlastným autom. Zistené boli aj nezrovnalosti medzi výpoveďami obidvoch svedkov, na výpovede ktorých poukazuje žalobca. Napr. .. M. podľa vyjadrenia B. S. mal nosiť mzdu do ubytovne, avšak J.. nevedel uviesť mená zamestnancov.. mal svedkovi odovzdať elektronickú kartu, avšak J. M. označil osobu, ktorá prideľovala elektronické karty koordinátora spoločnosti BILLA s.r.o. Iných zamestnancov sa správcovi dane nepodarilo vypočuť.
10. K vyjadreniu žalobcu, že sa uistil, že pred začiatkom spolupráce spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. mala zamestnancov, žalovaný uviedol, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. „zmluvu o dielo“ dňa 14.12.2018. Zamestnanci spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. boli evidovaní v Sociálnej poisťovni prvýkrát v januári 2019 a je teda vylúčené, že už pred začiatkom spolupráce so žalobcom (dňa 14.12.2018) mala spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. zamestnancov. Dňa 14.12.2018 nebolo v obchodnom registri ani zverejnené, že Ľ. M. je novým konateľom spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. (zápis o zmene konateľa bol zverejnený dňa 20.12.2018).
11. K poukázaniu na názor Najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/16/2018 zo strany žalobcu, žalovaný poukázal na pokračovanie v bode 32. predmetného rozsudku, v ktorom je uvedené, že „ak však dôjde na základe ďalších zistení správcu dane k spochybneniu, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené na predložených sporných faktúrach, má správca dane právo a zároveň povinnosť preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt.“ V tejto súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že v žalobou napadnutom prípade správca dane vyzýval žalobcu (výzva č. 101464963/2020 zo dňa 21.09.2020, č. 101753089/2020 zo dňa 18.11.2020, č. 101767024/2020 zo dňa 20.11.2020, č. 100287288/2021 zo dňa 18.2.2021, č. 100923123/2021 zo dňa 27.05.2021) na vysvetlenie a odstránenie pochybností vzniknutých správcom dane a teda došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu. Žalobca neposkytol žiaden relevantný dôkaz a ani správcovi dane sa napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo zaobstarať také dôkazy, ktoré by preukázali, že služby boli žalobcovi vôbec poskytnuté. Správca dane primárne spochybnil obchodný
vzťah medzi žalobcom a dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o., pričom od žalobcu požadoval preukázanie len takých skutočností, ktoré boli plne pod kontrolou žalobcu a vo sfére jeho vplyvu a ktoré od neho bolo možné v rozumnej miere požadovať v súvislosti s obvyklou obchodnou opatrnosťou. Žalobca mal vedieť, aké osoby sa nachádzali v dochádzke, ktorú predložila spoločnosť HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o., keďže ich vykazovala ako osoby, ktoré vykonávali práce za žalobcu. Taktiež mal vedieť, aké osoby pracovali v sklade BILLA, keď im poskytoval elektronické karty na vstup do skladu BILLA a výkazy práce sa evidovali pod osobnými číslami. Žalobca neidentifikoval K. F., ktorú spoločnosť BILLA označila ako osobu, ktorá za žalobcu odovzdávala práce (preberacie protokoly sú potvrdené žalobcom), neposkytol zoznam ubytovaných osôb, ktorým platil za ubytovanie (faktúru za ubytovanie evidoval v záznamoch k DPH).
12. K poukázaniu žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžf/41/2013, žalovaný odkazuje napr. na rozsudok Najvyššieho správneho súdu 10Sžfk/83/2019 k otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ktoré prešlo istým vývojom, ale v posledných rokoch sa judikatúra jasne ustálila na tom, že nepostačuje predložiť faktúru, prípadne i zmluvu, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Je teda možno konštatovať prekonanie názoru uvedeného v rozhodnutí, na ktoré poukazuje žalobca.
13. K názoru žalobcu, že dôkazné bremeno daňového subjektu - žalobcu, nie je absolútne, žalovaný poukázal na skutočnosť, že vykonával dokazovanie u odberateľov, predvolával svedkov, vyzýval k súčinnosti Sociálnu poisťovňu a žalobcu vyzýval na preukázanie len takých skutočností, ktoré boli vo sfére jeho vplyvu. K námietke žalobcu, že všetky faktúry boli uhradené, žalovaný uviedol, že bez toho, aby bolo preukázané, že údaje na faktúrach odrážajú reálne dodanie dodávateľom uvedeným na faktúre, tieto nie sú samy o sebe ako dôkaz dostačujúce. Na doplnenie celkového obrazu žalovaný poukázal na skutočnosť, že finančné prostriedky boli priebežne a bezprostredne po prijatí na účet spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. vyberané v hotovosti prostredníctvom bankomatu (neboli použité v súvislosti s ekonomickou činnosťou spoločnosti, čo nasvedčuje zisteniu správcu dane, že ju nevykonávala; ani na úhradu jej záväzkov napr. spoločnosti DELIVERY SERVICE s.r.o., ktorú uviedol svedok Ľ. M. ako dodávateľa). Daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení.
14. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom uviedol, že sa s argumentáciou žalovaného ohľadne toho, že odberatelia - spoločnosti HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. a BILLA s.r.o. nepotvrdili dodanie služieb deklarovaným dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o, nestotožnil a mal za to, že žalobca nie je a ani nebol povinný uvádzať odberateľom informácie o tom, kto každý bude poskytovať služby, ktoré si objednal. Odberatelia nemuseli mať vedomosť o tom, že im sú služby poskytované aj zamestnancami subdodávateľskej spoločnosti.
15. K vyjadreniu žalovaného ohľadne výpovede svedka J.. M., v ktorej mal svedok potvrdiť vystavenie faktúr a nemal konkretizovať osoby, ktoré mali služby vykonať, pričom ich onačil ako „dohodárov“ a uviedol ďalšiu spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o., ktorá mala služby poskytovať, žalobca uviedol, že tieto tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, E.. M. vo svojej výpovedi zo dňa 30.09.2021 jednoznačne uviedol, že pozná žalobcu a taktiež jasne popísal nadviazanie spolupráce medzi nimi. Potvrdil dodanie fakturovaných služieb, pričom uviedol, že si nevie spomenúť, či predmetné služby vykonal výlučne prostredníctvom svojich zamestnancov alebo či bola časť služieb vykonaná subdodávateľsky. Taktiež uviedol, že pre spoločnosť HERCULES FRANCE, s.r.o. boli práce vykonávané subdodávateľsky cez spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o a nie prostredníctvom zamestnancov spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o,
16. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že výpoveď D. S. je nekonkrétna, všeobecná, nakoľko neidentifikoval osoby, s ktorými pracoval a ktoré ho mali riadiť, kontrolovať, odsúhlasovať jeho prácu a osoby, s ktorými býval. Žalobca v replike uviedol, že svedok vo výpovedi zo dňa 16.04.2021 potvrdil, že bol zamestnancom spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o,, v zmysle čoho mal uzatvorenú
pracovnú zmluvu a osobne komunikoval s konateľom spoločnosti Ľ. M., pričom s ním osobne uzatváral aj predmetnú zmluvu. D. S. taktiež uviedol, že práce v zmysle faktúr vystavených spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o, vykonávali viacerí, len nie on, nakoľko sa tam striedali viacerí zamestnanci, uviedol kde bol ubytovaný (Z. K.), taktiež uviedol, že pri práci bol prítomný zmenový majster, ktorý ho pri vstupe do práce kontroloval a ktorému odovzdával svoju prácu.
17. Podľa žalobcu skutočnosť, či spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o, mala zamestnancov pred začiatkom spolupráce si žalobca riadne preskúmal, v zmysle čoho mu boli zo strany konateľa spoločnosti predložené pracovné zmluvy zamestnancov, ktorí budú práce vykonávať. Žalobca sa teda uistil, že predmetná spoločnosť je schopná objednávané práce riadne a v požadovanom rozsahu vykonať. Žalobca je toho názoru, že jeho povinnosťou nie je skúmať, či má tá-ktorá spoločnosť evidovaných svojich zamestnancov v Sociálnej poisťovni, pričom k takejto informácii žalobca nemá prístup, avšak aj keby mal, nemal dôvod ďalej skúmať zamestnancov uvedenej spoločnosti, nakoľko ich riadne preveril.
18. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že pri vzniku funkcie konateľa počas existencie s. r. o. je rozhodujúcou právnou skutočnosťou rozhodnutie príslušného orgánu spoločnosti, ak nie je v rozhodnutí určené inak. Fyzická osoba sa stáva konateľom už v deň, ktorý je uvedený v rozhodnutí jediného spoločníka, resp. v zápisnici z valného zhromaždenia. Ak nie je uvedený iný deň, fyzická osoba sa stáva konateľom v deň spísania rozhodnutia/zápisnice z valného zhromaždenia. Na vznik funkcie konateľa sa nevyžaduje zápis do obchodného registra. Tento zápis má len deklaratórnu funkciu, teda len potvrdzuje, že určitá osoba je konateľom. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o, vyplýva, že J.. M. vznikla funkcia konateľa dňa 31.10.2018, t. j. ešte pred dňom 14.12.2018. Pred vznikom samotnej spolupráce so žalobcom, Ľ. M. predložil žalobcovi rozhodnutie, ktorým bol zvolený do funkcie konateľa spoločnosti, pričom dané rozhodnutie bolo účinné dňom, ktorý bol v ňom uvedený, t. j. 31.10.2018. Týmto rozhodnutím Ľ. M. jednoznačne žalobcovi preukázal, že je konateľom spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o,, t. j. osobou oprávnenou konať za ňu.
19. Žalovaný sa písomne duplikou vyjadril k replike žalobcu, pričom k vyjadreniu žalobcu, že odberatelia nemuseli mať vedomosť, že im sú služby poskytované aj zamestnancami subdodávateľskej spoločnosti, žalovaný považoval za potrebné poukázať na to, že pokiaľ žalobca argumentuje svedeckou K.. M. W.. M. (konateľ spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o v rozhodnom období) sa vyjadril, že komunikoval s koordinátormi BILLA, chodil tam osobne, práce konzultoval s koordinátormi „od BILLA“ a spoločnosť BILLA s.r.o. zabezpečovala školenie BOZP, potom by spoločnosť BILLA s.r.o. mala mať vedomosť o spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Spoločnosť BILLA s.r.o. však spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. nepozná (odpoveď doručená dňa 09.10.2020 na výzvu správcu dane). Taktiež spoločnosť HOMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. v odpovedi na výzvu správcu dane uviedla, že nepozná spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Spoločnosť HOMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. ďalej uviedla, že v kontakte bola len so žalobcom. To znamená, že nebola v kontakte ani so spoločnosťou DELIVERY SERVICE s.r.o. Svedok J.. M. nemal vedomosť, že triedenie výrobkov na objekte HOMMEL HERCULES FRANCE sa vykonávalo na adrese Z. 2, XXX XX I. a X.
- S. K. XX,
XXX XX Bratislava. Uviedol, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. vykonávala práce pre spoločnosť HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. v priestoroch spoločnosti BILLA s.r.o. (v S.).
20. Žalovaný nespochybňoval, že Ľ. M. pozná žalobcu ako uvádza vo svojom vyjadrení. Žalovaný práve naopak poukazoval na to, že Ľ. M. bol konateľom žalobcu od 08.07.2020 do 01.03.2021 (aj keď ako konateľ funkciu podľa jeho vyjadrenia fakticky nevykonával). K ďalšej argumentácii žalobcu, že svedok Ľ. M. popísal nadviazanie spolupráce medzi obomi spoločnosťami v zápisnici zo dňa 30.09.2021, žalovaný konštatoval, že v zápisnici zo dňa 30.09.2021 je síce uvedené, že A. A. oslovil Ľ. M., s ktorým sa poznal už asi 4 roky, avšak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že svedok Ľ. M. popísal nadviazanie spolupráce aj v zápisnici spísanej o rok a pol skôr a to úplne inak. V nej uviedol, že svedok oslovil konateľa žalobcu (teda neoslovil konateľ žalobcu svedka) telefonicky na inzerát, prostredníctvom ktorého hľadal (žalobca) prácu na výpomoc do skladov.
21. K vyjadreniu žalobcu, že pred začiatkom spolupráce boli zo strany konateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. žalobcovi predložené pracovné zmluvy zamestnancov, ktorí budú práce vykonávať a že pred vznikom samotnej spolupráce Ľ. M. predložil žalobcovi rozhodnutie, ktorým bol zvolený do funkcie konateľa spoločnosti, žalovaný podotkol, že žalobca o tom, čo tvrdí, nepredložil žiadne dôkazy v
priebehu výkonu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní, ani v odvolaní. Pracovné zmluvy nepredložili ani svedkovia Ľ. M. a D. S., napriek tomu, že sa k tomu pri ústnych pojednávaniach zaviazali. Samotné vyjadrenie svedka D. S., že bol zamestnancom IMPERIAL BUSINESS s.r.o., ktorým argumentuje žalobca, v kontexte s ostatnými dôkazmi, spochybňujúcimi, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. ako taká poskytovala služby v objekte spoločností BILLA s.r.o. a v HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o., nemá dôkaznú silu na to, aby na základe nej bolo možné vyvodiť dodanie služieb spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. žalobcovi. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nebol v konaní súčinný so správcom dane, nezúčastňoval sa ani svedeckých výpovedí, tým nevyužíval možnosť klásť svedkom otázky.
22. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
23. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100462171/2022 zo dňa 11.03.2022, ktorým bolo potvrdené podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 102318729/2021 zo dňa 19.11.2021, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 16.056,66 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020 z dôvodu, že žalobca v rozpore s § 24 ods. 1 daňového poriadku nepreukázal právo odpočítať daň z predložených faktúr podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) od dodávateľa - spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o.
24. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.06.2021, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 13.07.2021.
25. Z predložených dokladov bolo zistené, že žalobca si odpočítal daň z faktúr od dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o., a to konkrétne z faktúr č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX s dátumom dodania dňa 16.03.2020 v celkovej sume 23.760,00 eur, z toho základ dane vo výške 19.800,00 eur a 20 % DPH v sume 3.960,00 eur za manipuláciu kartónov BILLA od 01.03. - 15.03.2020 v počte 609.638,00 ks, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.3.2020 s dátumom dodania dňa 31.03.2020 v celkovej sume 32.188,89 eur, z toho základ dane vo výške 26.824,07 eur a 20 % DPH v sume 5.364,82 eur za manipuláciu kartónov BILLA od 16.03. - 31.03.2020 v počte 450.000,00 ks, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2020 s dátumom dodania dňa 31.03.2020 v celkovej sume 8.355,84 eur, z toho základ dane vo výške 6.963,20 eur a 20 % DPH v sume 1.392,64 eur za triedenie paliet BILLA od 01.03. - 31.03.2020 v počte 4.352 ks, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2020 s dátumom dodania dňa 31.03.2020 v celkovej sume 32.035,20 eur, z toho základ dane vo výške 26.696,00 eur a 20 % DPH v sume 5.339,20 eur za triedenie výrobkov na objekte HOMMEL HERCULES FRANCE v počte 3.337,00 ks.
26. Podľa výpisu z obchodného registra bol konateľom daňového subjektu od 04.09.2017 do 01.03.2021 M.A., L.., od 19.02.2019 do 25.09.2020 U. Z., Q., od 08.07.2020 do 01.03.2021 J. M., od 01.03.2021 je konateľom K. S.. Podľa vyjadrenia žalobcu hlavným predmetom činnosti boli upratovacie a čistiace služby. Ekonomickú činnosť, služby v mene spoločnosti, vykonávali vlastní zamestnanci a boli dodané aj subdodávateľsky. Z predložených dokladov, zoznamu pracovných pomerov, bolo zistené, že žalobca mal v preverovanom zdaňovacom období zamestnaných 17 zamestnancov, z toho 13 na pracovný pomer a 4 na dohodu o vykonaní práce. Pracovné zaradenie, resp. druh práce boli: teamleader (3), pracovník skladu (3), operátor pri umývacej linke, pracovník skladu (4), koordinátor (1), operátor umývacej linky a lisovacieho zariadenia (1), verejný zdravotník (1).
27. Z preberacích protokolov priložených k faktúram vyplýva, že práce fakturované faktúrami č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX boli vykonané v objekte logistické centrum BILLA Senec pre odberateľa BILLA, s.r.o. a práce fakturované faktúrou č. XXXXXXXXX boli vykonané v objekte HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o., Z. X, I., pre odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. Porovnaním rozsahu dodaného plnenia uvedeného na dodávateľských faktúrach a na odberateľských faktúrach dochádza k stavu, že plnenie triedenie paliet Billa nadobudnuté od dodávateľa faktúrou č. XXXXXXXXX je obstarávané v 4.352 kusov (1,60 eur/1 ks), ale odberateľovi BILLA, s.r.o. je fakturované v 837,15 kusov (9,50 eur /1 ks).
28. V zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej medzi dodávateľom a žalobcom predmetom obchodnej spolupráce je prevzatie, naskenovanie, premiestnenie, eventuálne rozbalenie a vyloženie zásielky kartónov s tovarom na miesto určené zákazníkom objednávateľa (žalobcu), ďalej kompletizácia určeného počtu kartónov s tovarom na paletu, vrátane vyhľadávania toho ktorého tovaru v sklade zákazníka objednávateľa (žalobcu), jej následné zabalenie, naskenovanie a vyloženie na ďalšiu distribúciu, všetko vrátane sprievodných administratívnych, kontrolných a manipulačných činností. Zhotoviteľ (spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o.) bude dielo vykonávať v skladových priestoroch na adrese G. (logistické centrum spoločnosti BILLA, s.r.o. ). Miesto výkonu práce na adrese Z. X, I.. (na týchto adresách boli poskytované služby pre odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o.) žalobca s dodávateľom zmluvne dohodnuté nemal. Prílohou zmluvy o dielo bolo Vyhlásenie (bez podpisov), v ktorom bolo uvedené, že žalobca neriadi, neorganizuje, nehodnotí ani neodmeňuje prácu zamestnancov spoločnosti. Vyhlásenie nebolo podpísané. Uvedené skutočnosti (okrem odmeňovania práce zamestnancov) preukázané neboli, naopak preverovaním u odberateľov žalobcu bolo preukázané, že žalobca prostredníctvom svojich koordinátorov prácu riadil, organizoval, a kontroloval.
29. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že konateľom dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. bol v mesiaci marec 2020 J. I. Svoju funkciu ukončil dňa 21.05.2020. Odo dňa 21.05.2020 je konateľom občan P. X. 30. Z predloženej evidencie dochádzky vyplýva, že pre žalobcu v mesiaci marec 2020 vykonávalo prácu 13 zamestnancov na riadny pracovný pomer a 4 zamestnanci na dohodu o vykonaní práce. Z predloženej evidencie dochádzky nevyplývalo miesto výkonu práce zamestnancov žalobcu (žalobca neoznačil, kde jeho zamestnanci vykonávali prácu, t. j. u ktorého odberateľa aj napriek skutočnosti, že bol na oznámenie tejto informácie výzvou opakovane vyzvaný). Z uzatvorených pracovných zmlúv a dohôd vyplýva, že všetci zamestnanci žalobcu mali uvedené rovnaké miesto výkonu práce a to: E. (okrem jedného administratívneho pracovníka). Z predloženej evidencie dochádzky dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. vyplýva, že v mene dodávateľa v mesiaci marec 2020 pre žalobcu vykonávalo prácu 10 pracovníkov. Z predloženej evidencie dochádzky zamestnancov nevyplývalo miesto výkonu práce zamestnancov dodávateľa (žalobca neoznačil, kde zamestnanci dodávateľa vykonávali prácu, t. j. u ktorého odberateľa aj napriek skutočnosti, že bol na oznámenie tejto informácie výzvou opakovane vyzvaný). Zamestnanci dodávateľa IMPERIAL BUSINESS, s.r.o., konkrétne iba D. S. označil miesto výkonu práce BILLA, s.r.o. Správca dane ďalej žiadal predložiť záznamy o vykonaných školeniach BOZP zamestnancov žalobcu a takisto aj zamestnancov dodávateľa IMPERIÁL BUSINESS s.r.o., ktorí vykonali práce v objekte u odberateľov žalobcu - spoločností BILLA, s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. Žalobca predložil záznam z oboznámenia a overenia vedomostí zamestnancov a prezenčnú listinu z oboznámenia zamestnancov o OPP A BOZP zo dňa 09.03.2020 a 13.03.2020, z ktorých vyplýva, že školené boli dve osoby I. B. a J. S.. Školenia prebiehali v E., školenie vykonal I.. X. J..
31. Žalobca preukázal úhrady faktúr dodávateľovi IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v plnej výške. Úhrady boli vykonané bezhotovostne (bankovým prevodom ) na účet dodávateľa. Z predmetu fakturácie, ktorý je uvedený na predložených dodávateľských faktúrach vyplýva, že dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. mal vykonávať pre žalobcu práce pre odberateľa BILLA, s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. Nakoľko tento dodávateľ mal preukázateľne v pomere len 4 zamestnancov na pracovný pomer a 6 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce nemohol vykonať práce pre dvoch rôznych odberateľov žalobcu na troch rôznych miestach výkonu prác v tom istom čase, preto správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie sa, či pre odberateľa BILLA, s.r.o.
a HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. boli práce vykonané iba dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. alebo aj inou spoločnosťou. K tejto skutočnosti sa však žalobca nevyjadril. Z dôkazov predložených ku kontrole vyplýva, že pre odberateľov BILLA, s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. mal práce vykonať výlučne dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Predloženými dokladmi žalobca preukázal, že faktúry od dodávateľa IMPERIAL BUSINESS, s.r.o. boli uhradené bankovým prevodom na účet dodávateľa. Dňa 12.05.2021 bola uhradená suma 32.188,89 eur, dňa 15.05.2021 suma 8.355,84 eur, dňa 21.05.2021 suma 23.760,00 eur a dňa 04.06.2021 suma 32.035,20 eur. Z výpisov z účtu dodávateľa IMPERIÁL BUSINESS s.r.o. vyplýva, že prijal platby od žalobcu.
32. Z odpovede zo dňa 28.09.2020 na výzvu Sociálnej poisťovne vyplýva, že dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. zamestnával v mesiaci marec 10 zamestnancov, z toho 4 na riadny pracovný pomer a 6 na dohodu o vykonaní práce. Dodávateľ nezamestnával slovenských občanov, všetci zamestnanci boli cudzinci bez trvalých pobytov na území SR. Všetci zamestnanci boli zamestnaní len na krátku dobu
- v roku 2020 konkrétne
v období od januára 2020 do apríla 2020 (5 zamestnancov) a do mája 2020 (5 zamestnancov). Od júna 2020 dodávateľ nezamestnával už nikoho. Zoznam zamestnancov zaslaný zo Sociálnej poisťovne je zhodný s menným zoznamom zamestnancov dodávateľa pri evidencii dochádzky zamestnancov, ktorú žalobca predložil ku kontrole. Prevažná väčšina zamestnancov (6 z 10) je u dodávateľa zamestnaná na dohodu o vykonaní práce, pričom rozsah pracovnej činnosti v zmysle dohody je obmedzený a nesmie presiahnuť 350 hodín za rok. Do tohto rozsahu práce sa započítava aj práca, ktorú vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Rozsah práce na základe dohody o pracovnej činnosti je najviac 10 hodín týždenne. Z evidencie dochádzky zamestnancov dodávateľa predloženej žalobcom vyplýva, že toto zákonom stanovené obmedzenie dodávateľ dodržiaval a jeho zamestnanci, ktorí pracovali na dohodu o vykonaní práce odpracovali týždenne 8 hodín, t. j. za celý mesiac marec 2020 odpracovali všetci spolu pre žalobcu 208 hodín a zamestnanci pracujúci na riadny pracovný pomer odpracovali 4 hodiny denne, t. j. za celý mesiac marec 2020 odpracovali všetci spolu pre žalobcu 352 hodín Cena služieb celkom bola dodávateľom fakturovaná vo výške 96.339,93 eur. Z uvedeného je zrejmé, že za 1 hodinu práce žalobca dodávateľovi IMPERIAL BUSINESS s.r.o. uhradil 172,04 eur, pričom dodávateľ počas hodín práce pre žalobcu vykonával len jednoduché obslužné práce, bez vedľajších nákladov a nárokov na kvalifikáciu zamestnancov.
33. Výzvou zo dňa 21.09.2020 bol dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. požiadaný o predloženie dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie. Výzva bola doručená na sídlo dodávateľa dňa 25.09.2020 a zaslaná na vedomie aj konateľovi dodávateľa na adresu jeho trvalého pobytu - táto sa vrátila s poznámkou pošty „adresát neznámy.“ Správca dane sa snažil kontaktovať dodávateľa aj formou emailu.
34. Správca dane zaslal bývalému konateľovi dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o., .. M. predvolanie na výsluch zo dňa 22.10.2020 za účelom podania vysvetlenia k zdaniteľným obchodom, ktoré dodávateľ uskutočnil so žalobcom. Predvolanie bolo zaslané na adresu trvalého pobytu K. XXX . - táto zásielka sa vrátila s poznámkou pošty „adresát neznámy.“ Bolo zaslané aj na vedomie na druhú adresu známu správcovi dane, t. j. T. - táto bola doručená dňa 28.10.2020. Svedok sa na ústne pojednávanie nedostavil a neospravedlnil svoju neprítomnosť. Správca dane zaslal konateľovi dodávateľa J. M.W. predvolanie na výsluch zo dňa 11.11.2020. Predvolanie bolo takisto zaslané na adresu trvalého pobytu K. XXX - táto zásielka sa vrátila s poznámkou pošty „adresát neznámy.“ Bola zaslaná aj na vedomie na druhú adresu známu správcovi dane, t. j. T. - táto bola doručená dňa 18.11.2020. Svedok sa na ústne pojednávanie opäť nedostavil a ani neospravedlnil svoju neprítomnosť. Správca dane žiadosťou o predvedenie zo dňa 07.12.2020 požiadal Colný úrad Trenčín o predvedenie svedka na ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie sa malo konať dňa 07.01.2021. Žiadosť o predvedenie bola Colnému úradu Trenčín doručená dňa 09.12.2020. Svedok sa na ústne pojednávanie nedostavil a neospravedlnil svoju neprítomnosť.
35. Z výpovede D. S., zamestnanca dodávateľskej spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. uskutočnenej dňa 16.04.2021 vyplýva, že svedok potvrdil, že bol zamestnancom uvedenej spoločnosti v období od 01.01.2020 do 31.05.2020, mal uzatvorenú pracovnú zmluvu, ktorú prisľúbil dodatočne predložiť (zmluva dodatočne predložená nebola). Na pracovnú pozíciu ho oslovili kolegovia z I.. Za spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. komunikoval s D.. M., bol s ním aj osobne pri uzatváraní zmluvy.
Stretli sa pri S.. Ľ. M. poznal len ako svojho zamestnávateľa. Pracoval ako skladník, vykonával práce v skladoch BILLA v S., jeho práca spočívala v triedení paliet a manipulácii kartónov, triedil prázdne palety, či nie sú poškodené, na palety nakladal tovar podľa objednávky BILLA, išlo o potravinársky tovar. Tovar skontroloval, palety s tovarom potom obalil fóliou. Pripravené palety ďalej nakladali do kamiónov, ale nakládku paliet už nerobil. Mal na starosti len palety a kartóny, manipuláciu a triedenie. V zmysle faktúr vystavených spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. (ktoré mu boli predložené) vykonával iba triedenie paliet a manipuláciu kartónov v skladoch BILLA v Senci, tieto práce vykonával len v období, keď bol zamestnancom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Miesto výkonu prác boli sklady BILLA Senec, iba tu vykonával prácu. Mzda mu bola vyplácaná v hotovosti raz za mesiac, mzdu mu odovzdával konateľ Ľ. M., ktorý chodil do ubytovne za svedkom. Na ďalšie otázky napr. kto mu zadával pracovné úlohy, kto ho koordinoval, kontroloval počas výkonu práce, či ho kontroloval niekto za spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o., či bol pri vykonávaní prác prítomný niekto za spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. alebo za žalobcu, sa svedok nevedel vyjadriť, uviedol iba, že tam bol prítomný nejaký smenový majster, prácu nekoordinoval ani neriadil J.. M.. Práce v zmysle faktúr vystavených spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. (ktoré mu boli predložené) vykonávali aj viacerí, nielen on, striedali sa tam viacerí zamestnanci, ale nevedel uviesť kto. Svedok uviedol, že určite bol zaškolený na BOZP, ale nevedel uviesť, kto to zabezpečoval ani meno školiteľa. Ubytovanie mal zabezpečené pri Senci, nevedel uviesť aké ubytovanie ani adresu ubytovania. V súčasnosti je ubytovaný v penzióne A.. Do práce sa prepravoval sám, svojím vozidlom. F. pozná, ale ten mu nezadával žiadnu prácu ani ho nekontroloval a neriadil, ani mu nevyplácal mzdu. Do skladov BILLA v Senci vstupoval na základe elektronickej karty, ktorú mu odovzdal J. M., pri vstupe do práce ho kontroloval smenový majster. Za spoločnosť BILLA, s.r.o. komunikoval asi s nejakým smenovým majstrom. Svoju prácu odovzdával smenovému majstrovi spoločnosti BILLA, s.r.o., meno však nevedel. Žalobcu pozná len ako objednávateľa, vie, že práce poskytovali žalobcovi, s nikým od žalobcu však nekomunikoval. Konateľov žalobcu nepozná.
36. Správca dane v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2020 nahliadol do spisu daňovej kontroly DPH žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2020 a máj 2020, z čoho bolo zistené, že predvolaný na výsluch bol svedok N., dočasne ubytovaný v penzióne A. (uvedený v dochádzke doručenej žalobcom ako zamestnanec spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o.). Ústneho pojednávania sa zúčastnil O. P., osoba určená ako sprievodca svedka. Pred začatím ústneho pojednávania O. P. uviedol, že svedok, bulharský občan, neovláda bulharský jazyk, pretože je príslušníkom rómskej národnostnej menšiny v I.. Jeho schopnosti dorozumieť sa postačujú len v prípade, ak pracuje s inými kolegami z rovnakej menšiny a ak niektorý z nich ovláda bulharský jazyk. Z uvedeného vyplýva, že svedok nekomunikuje ani v bulharskom jazyku, preto O. P. tlmočiť nemohol, lebo on zase neovláda jazyk rómskej menšiny, ktorou svedok komunikuje. O. P. uviedol, že nepozná nikoho, kto by mohol správcovi dane poskytnúť súčinnosť ako tlmočník pri ústnom pojednávaní so svedkom. Z uvedeného dôvodu správca dane nepoložil svedkovi žiadne otázky, vypočutie svedka nebolo uskutočnené. Správca dane konštatoval, že tento dôkaz nepriniesol žiadne nové skutočnosti, ktoré by prispeli k objasneniu preverovaných faktúr. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane zaslal predvolanie za účelom výsluchu svedka D. D., Y. (uvedeného v dochádzke doručenej žalobcom ako zamestnanca spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o.), zásielka bola doručená uložením, svedok sa na ústne pojednávanie nedostavil.
37. Z odpovede od odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. doručenej správcovi dane dňa 12.10.2020 vyplýva, že za žalobcu komunikoval s A., konateľom žalobcu, komunikácia prebiehala osobne, telefonicky, faktúry boli doručované elektronicky z emailovej adresy W. Odberateľ sa vyjadril k predmetu plnenia. K miestu predmetu plnenia sa odberateľ vyjadril, že služby boli vykonávané v priestoroch na adrese Z. vlastníkom bola spoločnosť Würth spol. s r.o., so sídlom Z. XXX XX I., U. a X.. K priebehu plnenia sa odberateľ vyjadril, že za neho vykonanie služieb koordinovala Z., konateľka, A. Práce nebolo potrebné odovzdávať, nakoľko fakturácia bola podľa odpracovaných hodín za mesiac. Faktúry boli zasielané elektronicky emailom W. K osobám, ktoré mali služby reálne vykonať sa odberateľ vyjadril, že spoločnosť IMPERIAL BUSSINES s.r.o. nepozná, nevie, či boli služby vykonané zamestnancami žalobcu alebo subdodávateľsky, nakoľko oni mali v zmysle zmluvy dohodnuté len služby. Avšak k odpovedi priložil ako dôkaz kópiu prezenčnej listiny za mesiac 03/2020 a mesačný výkaz pre žalobcu za marec 2020, v ktorých bol uvedený menný zoznam ľudí, ktorí v mesiaci marec 2020 v priestoroch odberateľa práce vykonávali.
38. Z odpovede od odberateľa BILLA, s.r.o. doručenej správcovi dane dňa 09.10.2020 vyplýva, že manipulácia kartónov, tzv. kompletizácia tovaru sa vykonáva pomocou nízkozdvižného vozíka a skenera, kde sa pracovníkovi objaví v skeneri tovar a naloží ho na paletu. Ak ma pracovník vykompletovanú celú objednávku, obalí ju fóliou, nalepí štítok a uloží ju na expedičné miesto. Zodpovedný pracovník expedície vykonáva kontrolu vykompletovanej palety. Triedenie paliet - palety sa ukladajú a triedia podľa dodávateľov. Vlastníkom materiálnych zdrojov je spoločnosť BILLA s.r.o. K miestu predmetu plnenia sa odberateľ nevyjadril, avšak podľa predložených pracovných zmlúv zamestnancov odberateľa je zrejmé, že miesto výkonu prác bolo BILLA - T.. K priebehu plnenia sa odberateľ vyjadril, že so žalobcom spolupracovali na základe objednávok, jednali s povereným koordinátorom za žalobcu na riadenie a organizovanie činnosti zadanej objednávky na kompletizáciu tovaru, komunikácia prebiehala telefonicky alebo osobne, prípadne emailom na W. Koordinovaním činnosti za odberateľa boli poverené osoby A. A. a O.. J. A.. Odovzdávanie vykonaných služieb prebiehalo na základe výstupu zo systému, každý pracovník má svoje číslo, pod ktorým sa mu eviduje denný počet kartónov (balíkov) skompletovaného tovaru a na konci mesiaca sa takto pripravený report posielal ako podklad na pripravenie faktúry. Pripravená faktúra bola zaslaná na schválenie povereným osobám za odberateľa. Za žalobcu službu odovzdávala V. F. a za odberateľa služby prevzal A. a O. A.. K osobám, ktoré mali služby reálne vykonať sa odberateľ vyjadril, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS, s.r.o. nepozná. Evidenciu osôb, ktoré mali služby vykonať za žalobcu si neviedli. Odberateľovi nie je známa skutočnosť, či tieto služby boli vykonané subdodávateľom žalobcu.
39. V rámci vyrubovacieho konania na návrh žalobcu bol uskutočnený K.. M.
- bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Z tejto výpovede vyplýva, že svedok bol konateľom spoločnosti v období od roku 2019 do konca roka 2020, ekonomickou činnosťou spoločnosti bola kúpa a predaj rôzneho tovaru konečnému zákazníkovi, stavebné práce rôzneho druhu, napr. geodetické práce, boli tam rôzne služby, ktoré sa vykonávali priamo u zákazníka, práca s počítačovou technikou. Niektoré činnosti vykonával on osobne, ako napr. geodetické práce. Kúpu tovaru zabezpečoval subdodávateľsky. Práce v BILLA skladoch v Senci pre žalobcu vykonávali dohodári. Za spoločnosť mohol jednať a konať on, zástupcov spoločnosť nemala. Spoločnosť nemala žiadny majetok, ani žiadne prevádzkové či kancelárske a skladové priestory. Sídlo bolo iba virtuálne. Spoločnosť mala zamestnaných iba dohodárov, ktorí boli zamestnaní iba v sklade BILLA v S.. Neboli to slovenskí občania, boli to X. a I.. Zamestnancov si svedok zháňal cez známych v zahraničí. Faktúry za spoločnosť vystavoval on osobne aj ich podpisoval. Doklady spoločnosti po skončení funkcie konateľa odovzdal novému konateľovi D. Wilaniskisovi, on už nedisponuje žiadnymi dokladmi. Žalobcu pozná, obchodoval s ním, komunikoval s konateľom A.. A. osobne. Presné obdobie, kedy začali spolupracovať, si už nepamätá, asi v roku 2019, 2020. Nebola to dlhodobá obchodná spolupráca, trvala asi pol roka, svedok nevedel uviesť koniec spolupráce. S M. Mykhaylom sa poznali už asi 4 roky. Spoznali sa na Slovensku, on chodil na veľa obchodných stretnutí, tak sa museli stretnúť na nejakom obchodnom stretnutí. Raz ho oslovil, či mu nevie zabezpečiť alebo pomôcť s prácou v BILLA skladoch. Tak vznikla obchodná spolupráca, pričom si dohodli podmienky spolupráce. Komunikoval iba s M. A., komunikácia prebiehala osobne a aj telefonicky. Svedok potvrdil uskutočnenie zmluvy o spolupráci, uviedol, že pečiatka a podpis je jeho. Spoločnosť faktúry vystavila, vystavil ich on osobne, pečiatka a podpis súhlasí, faktúry podpisoval tiež on, podpis je jeho. Spoločnosť mala tieto faktúry určite zaúčtované vo svojom účtovníctve, boli zaevidované. Daň z faktúr bola určite priznaná a odvedená. Svedok to nevedel preukázať, nakoľko nemal už doklady spoločnosti. K faktúram už nemá žiadne doklady. Okrem preberacích protokolov a objednávok boli k faktúram aj súpisy vykonaných prác, ktoré odovzdal žalobcovi. Svedok vystavoval faktúry na základe súpisov vykonaných prác.
40. Svedok J. M. v rámci výpovede k faktúram č. XXXXXXXXX zo dňa 16.03.2020 a č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2020 - manipulácia kartónov BILLA sa vyjadril, že boli vykonané služby, a to skenovanie, pikovanie tovaru. To znamená, že prišiel kamión s tovarom, tento tovar bol naložený buď na paletách, kartónoch alebo v krabiciach. Zamestnanci tento tovar skenujú, pikujú, to znamená nahrávajú tovar do skladového systému pomocou skenera, teda každý tovar sa musí naskenovať. Tovar sa nachádza na paletách, krabiciach. Každý zamestnanec mal zoznam tovaru, ktorý musel byť naskenovaný do systému. Jednalo sa o tovar spoločnosti BILLA s.r.o. Služby boli vykonávané v skladoch
spoločnosti BILLA s.r.o. v S., kde sú veľké skladové haly. Práce boli vykonávané na majetku spoločnosti BILLA s.r.o. Na vstup do priestorov spoločnosti BILLA s.r.o. mal každý zamestnanec čipovú kartu, ktorú dostal od vrátnika spoločnosti BILLA s.r.o., pri odchode z práce tieto karty museli odovzdávať vrátnikovi. Vrátnik spoločnosti BILLA s.r.o. mal zoznam ľudí, a teda aj zoznam zamestnancov, ktorí tam vykonávali prace. V zmysle týchto faktúr si svedok už nevedel spomenúť, či práce robili a vykonali iba jeho zamestnanci alebo boli vykonané aj subdodávkou, lebo niektoré práce za spoločnosť vykonal aj subdodávateľsky cez spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o. Svedok už nevedel uviesť meno a priezvisko osôb, ktoré tieto práce vykonali. Teraz už nedisponuje žiadnymi dokladmi ani evidenciou zamestnancov. Služby si objednal žalobca. Preberacie protokoly si svedok už nepamätal, či vystavoval on, ale podpis je jeho.
41. K faktúre č. XXXXXXXXX - triedenie paliet BILLA od 01.03.-31.03.2020 zo dňa 31.03.2020 svedok J. M. v rámci výpovede uviedol, že išlo o vykonanie služieb, ktoré spočívali v triedení drevených paliet na dobré palety a poškodené palety, nesmeli byť palety špinavé, poškodené. Poškodené palety sa vyraďovali. Špinavé palety sa čistili vonku. Palety, na ktorý sa potom tovar nakladal museli byť očistené. Palety sa pripravovali na to, aby sa mohol na ne naložiť tovar. Jednalo sa o palety, na ktorých bol naložený tovar, ktorý museli skenovať. Tieto palety sa očistia a následne sa potom na ne naložil tovar, ale už vytriedený podľa sortimentu. Svedok si nevedel spomenúť, či práce robili a vykonali iba jeho zamestnanci alebo boli vykonané aj subdodávkou, lebo niektoré práce za spoločnosť vykonal aj subdodávateľsky cez firmu DELIVERY SERVICE s.r.o., takže nevedel uviesť meno a priezvisko osôb, ktoré tieto práce vykonali. Miesto výkonu prác bol sklad spoločnosti BILLA s.r.o. v Senci.
42. K faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2020 - triedenie výrobkov na objekte HOMMEL HERCULES FRANCE sa svedok Ľ. M. vyjadril, že sa vykonávalo už len triedenie tovaru spočívajúce v tom, že sa triedil tovar podľa sortimentu, následne sa tento tovar už vytriedený naložil do regálov spoločnosti BILLA s.r.o. Všetky tieto činnosti od skenovania tovaru, čistenia paliet a triedenia tovaru sa odohrávali v priestoroch spoločnosti BILLA s.r.o. Aj tieto práce v zmysle tejto faktúry boli vykonávané v priestoroch BILLA s.r.o. Všetky tieto činnosti, či skenovanie tovaru, triedenie paliet (čistenie) a triedenie tovaru robili viacerí zamestnanci, nemohol 1 zamestnanec robiť všetky činnosti, každý robil svoju činnosť. Preto ak sa nestíhalo, práce zabezpečil subdodávateľsky. Svedok nevedel uviesť menovite, meno a priezvisko osôb, ktoré vykonávali tieto práce. Ku každej faktúre bol robený súpis vykonaných prác, ktorý odovzdal žalobcovi. Tieto práce vykonávali dohodári alebo subdodávateľsky cez spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o. Dohodári nerobili každý deň, oni len vypomáhali. Služby si objednal žalobca, vedel, že všetky práce, čo pre nich vykonali, boli vykonávané pre spoločnosť BILLA s.r.o. K uvedenej faktúre následne svedok dodal, že nevie uviesť, prečo je na faktúre názov odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. alebo či v skladoch BILLA je nejaká divízia tejto spoločnosti, ale práce boli robené v skladoch spoločnosti BILLA s.r.o.
43. Svedok Ľ. M. k faktúram už nemal žiadne dôkazy. Čo sa týka spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o.. viedol si evidenciu svojich dohodárov, ktorí vykonávali tieto služby, ale už ňou nedisponuje. A čo sa týka subdodávateľa DELIVERY SERVICE s.r.o. dostal od nich len súpis prác, evidenciu ich ľudí nemal. K faktúram č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX uviedol, že miesto výkonu služieb boli skladové priestory BILLA s.r.o. Do priestorov BILLA chodil aj osobne, ale k priestorom HOMMEL HERCULES FRANCE už nevedel uviesť, či tam bol osobne. Práce pre spoločnosť HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. boli robené subdodávateľsky cez DELIVERY SERVICE s.r.o., nie jeho dohodármi. Práce pre spoločnosť BILLA s.r.o. boli robené jeho dohodármi aj subdodávateľsky cez DELIVERY SERVICE s.r.o. Osobne on žiadne práce v zmysle faktúr nevykonával, robil iba námatkovú kontrolu v skladoch. Prácu jeho dohodárov koordinovali koordinátori od žalobcu, meno a priezvisko koordinátorov nevedel uviesť. Na pracovisku boli aj koordinátori od spoločnosti BILLA s.r.o., boli tam aj nejakí smenoví majstri. Súpis prác si robil každý pracovník, dohodár, ktorý ho odovzdal jemu a on ho potom odovzdal žalobcovi. Práce konzultoval aj s koordinátormi od spoločnosti BILLA s.r.o. aj s koordinátormi od žalobcu. On bol tiež osobne niekoľkokrát na kontrolu prác. Za žalobcu komunikoval s konateľom A.. A., ale stretol sa aj osobne s koordinátormi či už od žalobcu alebo od BILLA priamo v týchto skladoch, avšak mená už nevedel. Dopravu do práce v BILLE si jeho dohodári zabezpečovali sami. Dohodári nemali zabezpečené žiadne ubytovanie. On nezabezpečoval žiadne BOZP, to zabezpečovala spoločnosť BILLA s.r.o. Za spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o. komunikoval s O. konateľom spoločnosti DELIVERY SERVICE s.r.o., ktorý vedel komunikovať po slovensky. S uvedeným konateľom sa poznal dlho a vedel, že vie zabezpečiť tieto práce, nakoľko vedel zabezpečiť všetko, zabezpečil
výkon niektorých prác aj pre žalobcu. Čo sa týka prác, ktoré fakturoval a dodával dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. pre žalobcu, tak nevedel uviesť, či spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o. práce vykonala subdodávateľsky alebo svojimi zamestnancami, ale myslí si, že ich zamestnancami. Svedok si neviedol evidenciu zamestnancov DELIVERY SERVICE s.r.o. Na spoluprácu ho oslovil A.. A.. Za obdobie, kedy bol konateľom žalobcu, nevykonával žiadnu činnosť. S konateľom A.. A. sa pohnevali a potom ukončil svoju činnosť konateľa. Pri ústnom pojednávaní neboli predložené žiadne doklady ani dôkazy.
44. K subdodávateľovi DELIVERY SERVICE s.r.o. bolo zistené z Informačného systému finančnej správy, že subdodávateľ podával daňové priznania DPH, posledné daňové priznanie DPH bolo podané za obdobie marec 2020, kontrolné výkazy DPH podávané neboli vôbec ako ani daňové priznanie dane z príjmov právnických osôb. Subdodávateľ nepodával žiadne prehľady o dani zo závislej činnosti ako ani ročné hlásenia o vyúčtovaní dane za zamestnancov. Subdodávateľ síce podal daňové priznanie DPH za marec 2020, avšak vykázal nízku daňovú povinnosť - daň na výstupe je takmer rovnaká ako odpočítaná daň na vstupe.
45. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane prvostupňovým rozhodnutím č. 102318729/2021 zo dňa 19.11.2021 rozhodol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku a vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.056,66 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020 z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, nakoľko žalobca nepreukázal pred správcom dane, že služby v zmysle deklarovaných faktúr boli skutočne dodané a uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach, t. j. dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Vykonaným dokazovaním správca dane nemal za preukázané, že dodávateľovi IMPERIAL BUSINESS s.r.o. pri plneniach fakturovaných deklarovanými faktúrami vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Podľa správcu dane skutočnosť, že žalobca predložil ku kontrole faktúry, ktoré majú všetky náležitosti účtovného dokladu vrátane príloh a evidenciu dochádzky zamestnancov dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. ešte nie je dôkazom o tom, že žalobca je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Faktúra so svojimi prílohami predstavuje vierohodný dôkaz o vykonanom obchode len ak zodpovedá skutočnosti a je len formálnou podmienkou nároku na uplatnenie odpočítania dane. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade, ako právna skutočnosť aj preukázané. Vystavené doklady sú z hľadiska uplatnenia si odpočítania dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené sú hodnoverné, t. j., že k dodaniu služieb skutočne došlo a že služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. Zákon vyžaduje, aby údaje na daňovom doklade boli skutočne reálne vykonané osobou uvedenou na faktúre. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.
46. Na základe podaného odvolania, žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100462171/2022 zo dňa 11.03.2022 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. V napadnutom rozhodnutí žalovaný stručne uviedol obsah odvolania a zistený skutkový stav správcom dane. Žalovaný sa po preskúmaní rozhodnutia a priloženého administratívneho spisu stotožnil so záverom správcu dane, že pri dodaní fakturovaných služieb od označeného dodávateľa neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, pretože žalobca ako platiteľ v rozpore s ustanovením § 24 ods. 1 daňového poriadku nepreukázal právo odpočítať daň z predložených faktúr podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, v dôsledku čoho mu následne nebolo možné toto právo uznať. Žalovaný konštatoval, že k faktúram vystaveným pre svojich odberateľov žalobca nepredložil zoznam pracovníkov v členení na vlastných zamestnancov a zamestnancov dodávateľov s rozpisom odpracovaných hodín v jednotlivých dňoch pre každého odberateľa. Žalobca musí mať však základné informácie o službách, ich pôvode, ďalej o tom, ako zdaniteľný obchod prebehol, akým spôsobom dodal deklarovaný dodávateľ služby v priestoroch jeho odberateľov, kto jednal za dodávateľa, kto za odberateľa, kde a za akých okolností došlo k prevzatiu služby, kto a akým spôsobom sa o uskutočnenie obchodov pričinil a pod. Žalobca nenavrhol vykonať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť najneskôr do ukončenia kontroly (v súlade s § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku) a nepredložil ani tie dôkazy, ktorými disponoval. V danom prípade správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť
vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (výzvy č. 101464963/2020 zo dňa 21.09.2020, č. 101753089/2020 zo dňa 18.11.2020, č. 101767024/2020 zo dňa 20.11.2020, č. 100287288/2021 zo dňa 18.2.2021, č. 100923123/2021 zo dňa 27.05.2021). Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo.
47. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k argumentácii žalobcu, že práce vyfakturované spoločnosti BILLA, s.r.o. a spoločnosti HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o, boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach a žalobca nemal možnosti vyfakturované práce vykonať prostredníctvom vlastných zamestnancov, nakoľko vlastní zamestnanci vykonávali prácu na iných objektoch, uviedol, že žalobca uvedené dôvody nepodporil žiadnymi dôkazmi, napriek tomu, že bol na uvedené skutočnosti vyzývaný viackrát. Neuviedol, koľkými osobami boli prevedené práce vyfakturované jeho odberateľom zabezpečené, neuviedol identifikáciu osôb, a teda nie je ani zrejmé, či osoby, ktoré mali práce vykonať, boli v nejakom vzťahu k žalobcovi, resp. k dodávateľovi. V kontexte uvedeného nie je ani podstatné, či žalobca vykonané práce fakturoval v kusoch alebo v hodinách. Žalovaný dodal, že na odberateľskej faktúre je predmet fakturácie uvedený len ako uskutočnené práce v období od 01.03.do 31.03.2020 v sklade BILLA bez uvedenia ich rozsahu. Z preberacieho protokolu sa možno domnievať, že rozsah prác je uvedený pri manipulácii kartónov v kusoch a triedenie paliet (nesystémové hodiny), v hodinách. Počet kusov ani prepočet na hodiny však nekorešponduje s objednávkou, podľa ktorej si spoločnosť BILLA s.r.o. objednala kompletáciu v počte 1.000.000,00 kartónov a zmanipulovanie 8.000,00 paliet (830 hodín) nesystémovej práce. Na preberacom protokole od spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. je uvedené triedenie paliet v počte 4.352 kusov, nie v hodinách, takže správca dane oprávnene konštatoval nezrovnalosti na predložených dokladoch. Námietky súvisiace s rozsahom prác uvedených v dodávateľských faktúrach sú bezpredmetné, pokiaľ nie sú stotožnené osoby, ktoré ich mali vykonať. Argument, že keď spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. disponovala v mesiaci marec 2020 desiatimi zamestnancami, mala možnosť fakturované práce pre žalobcu vykonať, neobstojí. Vysvetlenie žalobcu, že existencia rozdielu medzi dochádzkovou evidenciou jeho subdodávateľa a počtom vyfakturovaných hodín/prác je dôsledkom chyby v dochádzke, nie je ničím podložené, predložená spracovaná dochádzka o počte odpracovaných dní podľa osôb nedokumentuje, kde boli práce vykonané, nemá vypovedaciu schopnosť.
48. Žalovaný ďalej konštatoval, že v odvolaní nie je uvedené, ktorí dvaja zamestnanci spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. boli vypočutí správcom dane a potvrdili výkon práce pre žalobcu v marci 2020. Správcovi dane sa podarilo uskutočniť len výsluch jedného zamestnanca, konkrétne B. si predvolanie správcu dane na výsluch svedka neprevzal a N.. N. nevypovedal. D. S. k otázkam správcu dane vo vzťahu k spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o sa vyjadroval kladne, avšak neidentifikoval osoby s ktorými pracoval, ktoré ho mali riadiť, kontrolovať, odsúhlasovať jeho prácu a neidentifikoval ani tie, s ktorými býval. Jeho výpoveď bola zmätočná, napr. nevedel, kde býval pri S., ale pritom tvrdil, že sa vozil vlastným autom. Na druhej strane uviedol aj to, čo J. M. nepotvrdil, napr. že dostal od neho čipovú kartu na vstup do skladu. Výpoveď svedka nemožno vyhodnotiť v kontexte s ostatnými zisteniami ako dôkaz o dodaní služieb spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o.
49. Žalovaný v súvislosti s poukázaním žalobcu v odvolaní na tú skutočnosť, že správca dane má dostatok dôkazov preukazujúcich reálnosť plnení vyfakturovaných spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. (potvrdenie konečných odberateľov, údaje daňového subjektu, potvrdenia Sociálnej poisťovne, výpovede zamestnancov spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., potvrdenie ubytovacieho zariadenia atď), zdôraznil, že koneční odberatelia nepotvrdili dodanie služieb spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Odberateľ, spoločnosť BILLA s.r.o. deklarovaného dodávateľa spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o., nepozná, nepozná ho ani odberateľ - spoločnosť HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. Spoločnosť HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. predložila mená takých osôb, ktoré neboli preukázateľne vo vzťahu k žalobcovi ani k jeho dodávateľovi. Žalobca nepredložil zoznam ubytovaných osôb a potvrdenie o ubytovaní nie je dôkazom o reálne dodaných službách žalobcovi, rovnako ako ani to, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. mala zamestnancov registrovaných v Sociálnej poisťovni. Výpoveď jediného zamestnanca, ktorého sa podarilo správcovi dane vypočuť, neprispela k objasneniu
skutkového stavu. Žalobca nie vyčerpávajúco produkoval dôkazy na preukazovanie svojich tvrdení. Nepredložil zoznamy osôb, ktoré práce vykonali, nepredložil žiadny dôkaz o tom, koľko osôb bolo potrebných na vykonanie prác v dohodnutom objeme, a teda ani to, že nedisponoval zamestnancami v postačujúcom počte, tak ako tvrdil. Žalobca predložil výpisy z účtu, ktoré dokladujú úhrady faktúr, avšak bez toho, aby bolo preukázané, že údaje na faktúrach odrážajú reálne plnenie, a preto nie sú dostačujúce.
50. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20210701>, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.
51. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
52. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
53. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101> a § 69 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101>, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101> a 9 až 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20220101>, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101> a § 11a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101>, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
54. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
55. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
56. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
57. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
58. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
59. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
60. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
61. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
62. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
63. Podľa § 265 zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
64. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrení žalovaného ako aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že pri dodaní fakturovaných služieb od dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, pretože žalobca ako platiteľ v rozpore s ustanovením § 24 ods. 1 daňového poriadku nepreukázal právo odpočítať daň z faktúr č. XXXXXXXXX zo dňa 16.3.2020, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.3.2020, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.3.2020 a č. XXXXXXXXX zo dňa 31.3.2020 podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, v dôsledku čoho mu následne nebolo možné toto právo uznať, je opodstatnený a plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdu a judikatúrou kasačného súdu, ako aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
65. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so
zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
66. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb tak, ako to bolo v prípade žalobcu. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene pri splnení zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
67. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a služby reálne uskutočnené (§ 9 zákona o DPH) dodávateľom, ktorému vznikla daňová povinnosť (§ 19 - § 21 zákona o DPH). Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to osobou, ktorej vznikla daňová povinnosť. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k uskutočneniu služieb dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o., ako aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takouto realizáciou služieb tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane zákon o DPH stanovil. V prípade, ak si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia,
z ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak, ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený).
68. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. Žalobca v konaní nedoložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturované služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o.). Správny súd konštatuje, že nebolo pred správcom dane preukázané, že práce fakturované žalobcom odberateľovi HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. boli reálne uskutočnene a vykonane dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a to faktúrou č. 202033104. Zároveň správny súd prijal záver, že zdaniteľné plnenia (služby) v zmysle faktúr č. XXXXXXXXX. č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX fakturované žalobcom odberateľovi BILLA s.r.o. neboli taktiež skutočne dodané a vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach, t. j. spoločnosťou IMPERIÁL BUSINESS s.r.o. Dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. nepotvrdil a nepreukázal tvrdenie žalobcu, že práce u odberateľa BILLA s.r.o. vykonal svojimi zamestnanci. Dodávateľ so správcom dane nespolupracoval, účtovníctvo dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. je pre správcu dane nedostupné a dodávateľ neumožnil vykonať žiadne zistenia smerujúce k potvrdeniu skutočností, ktoré tvrdil žalobca - konkrétne, že služby uvedené na faktúrach dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúrach, a že mu pri dodávkach vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Pokiaľ nie je možné u deklarovaných obchodných partnerov alebo subjektov zúčastňujúcich sa deklarovaných dodávok overiť doklady predložené žalobcom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Doklad sám o sebe nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené.
69. Podľa správneho súdu svedok D. Spasov síce potvrdil, že bol zamestnancom dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a ozrejmil miesto výkonu práce (miesto výkonu služieb bola BILLA Senec a nie HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o.) ako aj svoju náplň práce, avšak na ďalšie otázky ako napr. kto mu zadával pracovné úlohy, kto ho koordinoval, kontroloval počas výkonu práce, či ho kontroloval niekto za IMPERIAL BUSINESS s.r.o., či bol pri vykonávaní prác prítomný niekto za IMPERIAL BUSINESS s.r.o. alebo za žalobcu sa nevedel vyjadriť, bližšie okolnosti už nevedel uviesť. Výpoveď svedka jednoznačne nepotvrdila a nepreukazovala dodanie služieb dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Výpoveď druhého zamestnanca Y. N. sa neuskutočnila z dôvodu jazykovej bariéry. Výsluch ďalšieho zamestnanca K. D. sa správcovi dane nepodarilo uskutočniť. Svedok J. M. (bývalý konateľ dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o.) uviedol, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. vykonávala služby iba v objekte spoločnosti BILLA s.r.o. S., ktoré mali byť vykonané dohodármi a subdodávateľský cez spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o. Práce pre odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. mala vykonať subdodávateľská spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o. Svedok Ľ. M. svojou výpoveďou nepreukázal, ktorí jeho dohodári práce vykonávali a kto v mene subdodávateľa DELIVERY SERVICE s.r.o. služby reálne vykonal, t. j. nestotožnil žiadne osoby. Subdodávateľ DELIVERY SERVICE s.r.o. nepreukázal, že disponoval personálnym zabezpečením na vykonanie preverovaných služieb, t. j. že mal zamestnancov (nepodal žiadne mesačné hlásenie ani ročné vyúčtovania dane). Na základe uvedených zistení je zrejmé, že subdodávateľ preverované služby vykonať nemohol.
70. Hlavnou a podstatnou skutočnosťou bolo podľa správneho súdu to, že odberateľ BILLA s.r.o. nepotvrdil a nepreukázal tvrdenie žalobcu, že práce pre neho mali vykonať zamestnanci dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v počte 10 ks v zmysle evidencie dochádzky zamestnancov dodávateľa IMPERIÁL BUSINESS s.r.o. Odberateľ nedisponoval zoznamom zamestnancov, ktorý práce reálne vykonali, avšak odberateľ poskytol kontrolovanému žalobcovi elektronické karty a osobné čísla v počte 20 ks.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca disponoval zoznamom zamestnancov, ktorým tieto čísla pridelil, avšak tento zoznam správcovi dane nepredložil, a nestotožnil tak osoby, ktoré mali práce reálne vykonať. Navyše odberateľ BILLA s.r.o. nepotvrdil tvrdenie žalobcu, že práce u neho vykonal práve dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Odberateľ BILLA s.r.o. označil koordinátora žalobcu, s ktorým jednal - V. F., ktorý ako poverený koordinátor na riadenie a organizovanie činnosti zadanej objednávky na kompletizáciu tovaru žalobcu nebol zamestnancom žalobcu a ani zamestnancom dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Identifikácia a stotožnenie tejto osoby zostalo nepreukázané. Taktiež odberateľ HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. nepotvrdil a nepreukázal tvrdenie žalobcu, že práce u neho mali vykonať zamestnanci dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v zmysle evidencie dochádzky zamestnancov, ktoré boli predložené. Odberateľ HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. dôkazmi stotožnil konkrétne osoby, ktoré u odberateľa v mene žalobcu práce reálne vykonali. Tieto osoby však nemali žiaden vzťah k žalobcovi (uvedené vyplýva z pracovných zmlúv a dohôd zamestnancov žalobcu) a ani k dodávateľovi IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Osoby označené odberateľom HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. sa nezhodovali s osobami, ktoré označil žalobca v zmysle evidencie dochádzky zamestnancov dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Odberateľ nepotvrdil tvrdenie žalobcu, že práce u odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. vykonal práve dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Nie je teda jasné, kto tieto práce v objektoch u oboch odberateľov skutočne vykonal. Žalobca síce predložil ako dôkaz Evidenciu dochádzky zamestnancov dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o., ktorou preukazoval vykonanie služieb zamestnancami dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o., avšak tieto tvrdenia neboli zo strany odberateľa BILLA s.r.o. potvrdené a preukázané. Takisto žalobca v zmysle tejto evidencie neuviedol, resp. nerozdelil, ktoré osoby vykonali práce na objekte u odberateľa BILLA s.r.o. a ktoré u odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. K nepreukázaniu dodania služieb uvedeným dodávateľom prispela aj nemožnosť preveriť ďalšie žalobcom tvrdené skutočnosti. Správny súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti oprávnene navodzujú vznik pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení dodania služieb žalobcovi spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o.
71. Správny súd zastáva názor, že preukázanie uskutočnenia zdaniteľných plnení a nepreukázaná identita skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľa (spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o.), o ktorom dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. tvrdil, že vykonával časť prác. Subdodávateľ síce podával daňové priznania DPH, avšak posledné daňové priznanie DPH bolo podané za obdobie marec 2020. Kontrolné výkazy DPH podávané neboli vôbec ako aj daňové priznanie dane z príjmov právnických osôb. Subdodávateľ nepodával žiadne prehľady o daní zo závislej činnosti ako ani ročné hlásenia o vyúčtovaní dane za zamestnancov. Subdodávateľ síce podal daňové priznanie DPH za marec 2020, avšak vykázal nízku daňovú povinnosť, pričom daň na výstupe je takmer rovnaká ako odpočítaná daň na vstupe. Na základe uvedených zistení správny súd taktiež konštatuje, že subdodávateľ DELIVERY SERVICE s.r.o. ani len po formálnej stránke nedeklaroval, že v roku 2020 dosahoval príjmy (výnosy) z ekonomickej činnosti (nepodal daňové priznania dane z príjmov PO), nepreukázal, že zamestnával nejakých zamestnancov v roku 2020 (nepodal mesačné hlásenia a nepodal ročné vyúčtovania dane).
72. Na základe zistení správcu dane sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom uskutočnení služieb práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Aj podľa správneho súdu nebolo zo strany dodávateľa žalobcu - spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., ani zo strany žalobcu a ani zo strany odberateľov BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. preukázané dodanie a uskutočnenie služieb dodávateľom IMPERIÁL BUSINESS s.r.o., pričom dodávateľ nepreukázal vznik daňovej povinnosti z dodania služieb a nebolo pred správcom dane ani preukázané, že služby vykonal dodávateľ svojimi zamestnancami. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet dane za zdaňovacie obdobie marec 2020 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V tejto súvislosti správny súd hodnotí námietku žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci ako neopodstatnenú, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca nepreukázal
splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o., čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Právne posúdenie v danej veci je podľa názoru správneho súdu správne. Správny súd pripomína, že právo zdaniteľnej osoby odpočítať z dane, ktorú má zaplatiť, daň už zaplatenú na vstupe predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH, zásadu neutrality dane, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH, ktorú zdôrazňuje aj Súdny dvor EÚ. Základnou podmienkou odpočítania DPH je, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť (§ 19 - 21 zákona o DPH). Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti dodávateľa, nevzniká ani právo na odpočítanie DPH. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že bola splnená podmienka, že poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba. V konaní neexistujú osobitné skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali, že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou.
73. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na predchádzajúce body tohto rozsudku, kde sa podrobne zaoberal otázkou dôkazného bremena, jeho rozloženia a dokazovania v daňovom konaní. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetné služby, resp. práce boli vykonané tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca vykonal práce pre odberateľov prostredníctvom dodávateľa označeného na sporných faktúrach a teda spôsobom akým tvrdí. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný. Ani táto námietka nie je podľa správneho súdu dôvodná.
74. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal v správnej žalobe, je potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola a po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a naň nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu daňovým poriadkom, vyjadrovať sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Žalobca počas celého konania navrhol vykonať vypočutie len Ľ. M., ktorého výsluch správca dane zrealizoval vo vyrubovacom konaní, avšak tento výsluch nepriniesol žiadne relevantné skutočnosti o vykonaní služieb dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Okrem uvedeného návrhu na vykonanie dokazovania, žalobca v rámci konania pred správcom dane nenavrhol žiadnych iných svedkov, ktorí by potvrdili reálnosť zdaniteľných obchodov a ani nedoložil žiadne ďalšie listiny preukazujúce skutočnosti
ohľadne reálnosti obchodov medzi ním ako odberateľom a dodávateľskou spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Navyše žalobca nebol v konaní súčinný so správcom dane, nezúčastňoval sa ani svedeckých výpovedí, tým nevyužíval možnosť klásť svedkom otázky. Čo sa týka námietky žalobcu, že pred začiatkom spolupráce boli zo strany konateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. žalobcovi predložené pracovné zmluvy zamestnancov, ktorí budú práce vykonávať a že pred vznikom samotnej spolupráce J. M. predložil žalobcovi rozhodnutie, ktorým bol zvolený do funkcie konateľa spoločnosti, správny súd uvádza, že žalobca o tom, čo tvrdí, nepredložil žiadne dôkazy v priebehu výkonu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní, ani v odvolaní. Pracovné zmluvy nepredložili ani svedkovia J., napriek tomu, že sa k tomu pri ústnych pojednávaniach zaviazali.
75. Správny súd je toho názoru, že postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
76. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
77. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
78. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
79. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
80. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.