Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-191-2012.pdf
PDF · 193.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/191/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky J. J., nar. X.X.XXXX, bytom U., T. XX, zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Prievozská 2/B, Apollo Business Center, Blok B, Bratislava a otca G. U., nar. X.X.XXXX, bytom U., J. XX, bývajúceho na adrese U. XX/C, N., J. republika, zastúpeného NIKU & partners, s.r.o. so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, na návrh otca o zmenu zverenia a na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Maloletý Y. G. U., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a to tak, že s výnimkou letných, zimných a jarných školských prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v nepárny kalendárny týždeň od pondelka 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a párny kalendárny týždeň vždy od stredy 08.00 hod. do piatka 08.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka od 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a nepárny kalendárny týždeň vždy od stredy od 08.00 hod. do piatka do 08.00 hod..
Počas letných školských prázdnin párneho kalendárneho roka bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od 01.07. od 08.00 hod. do 15.07. do 20.00 hod. a od 01.08. od 08.00 hod. do 16.08. do 19.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť od 15.07. od 20.00 hod. do 01.08. do 08.00 hod. a od 16.08. od 19.00 hod. do 01.09. do 19.00 hod..
Počas letných školských prázdnin nepárneho kalendárneho roka bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od 01.07. od 08.00 hod. do 15.07. do 20.00 hod. a od 01.08. od 08.00 hod. do 16.08. do 19.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 15.07. od 20.00 hod. do 01.08. do 08.00 hod. a od 16.08. od 19.00 hod. do 01.09. do 19.00 hod..
Počas zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR a vianočných sviatkov bude v párne kalendárne roky matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 23.12. od 08.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod., otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 25.12. od 19.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod. a v nepárne roky bude zabezpečovať otec osobnú starostlivosť o maloletého od 23.12 od 08.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 25.12. od 19.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod., matka bude zabezpečovať v nepárne roky osobnú starostlivosť o maloletého od 01.01. od 19.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR do 19.00 hod. a v párne roky bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 01.01. od 19.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR do 19.00 hod..
Počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR v nepárnom kalendárnom roku bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať otec vždy od 08.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do 19.00 hod. nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin.
Počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR v párnom kalendárnom roku bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať matka vždy od 08.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do 19.00 hod. nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin.
Počas veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať otec vždy od 08.00 hod. zeleného štvrtka do 19.00 hod. utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku.
Počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať matka vždy od 08.00 hod. zeleného štvrtka do 19.00 hod. utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku.
Miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je počas školských dní predškolské alebo školské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje, v prípade choroby dieťaťa alebo mimo školských dní je miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bydlisko matky maloletého.
Každý z rodičov je povinný dieťa v stanovenom čase odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča spolu s jeho osobnými vecami a dieťa riadne pripraviť.
Súd udeľuje otcovi súhlas na pobyt s maloletým v čase výkonu jeho osobnej starostlivosti v mieste jeho bydliska v Maďarskej republike.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a .
Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Otec je povinný platiť výživné na maloletého v sume 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 19.08.2014.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P 5/2012-23 zo dňa 05.03.2012 a zároveň sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P 68/2011-140 zo dňa 18.07.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.10.2011 č.k. 20CoP 78/2011-161 v časti výroku o zverení maloletého a o výroku o výživnom a ruší sa výrok, ktorým bola matke uložená povinnosť písomne informovať otca o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2012 požiadal otec o zmenu zverenia - zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú pôvodne žiadal tak, že bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka 9.00 hod
do ďalšieho pondelka do 9.00 hod. a matka každý párny kalendárny týždeň od pondelka 9.00 hod do ďalšieho pondelka do 9.00 hod. Neskôr bol na pojednávaní konanom dňa 27.09.2012 návrh právnou zástupkyňou otca upravený na krátky a dlhý týždeň vzhľadom na útly vek dieťaťa.
Matka s návrhom otca nesúhlasila a v rámci svojej výpovede podala do zápisnice súdu návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým v rozsahu každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že styk sa bude realizovať v akreditovanom centre za prítomnosti psychológa, čo odôvodnila tým, že má záujem na prehlbovaní citových väzieb dieťaťa a otca, má však pochybnosť o schopnosti otca riadne sa o syna postarať, preto asistencia psychológa mu pomôže zlepšiť úroveň jeho starostlivosti o dieťa, pretože maloletý sa od otca vracia rozrušený v negatívnom slova zmysle. Zúžiť styk navrhla z dôvodu, že maloletý bude navštevovať materskú školu, takže prevažnú časť dňa bude v MŠ a nebolo by vhodné, aby pendloval od matky k otcovi, nakoľko je potrebné, aby mal stabilné zázemie. Matka potvrdila, že otcovi neumožňovala do konca r. 2012 ani raz prespatie maloletého, keď trvala na tom, aby sa otec naučil syna uspať najprv v nedeľu poobede a až potom možno dovolí, aby u neho prespal aj v noci. Čakala na obdobie, keď jej syn sám povie, že bude chcieť u otca prespať a vtedy to dovolí aj ona. Ako dôkaz o tom, že maloletý u otca spí poobede chcela, aby dal k posteli kameru a natočil ako maloletý u neho spí. V konaní účastníci súhlasili podrobiť sa intervencii Referátu poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, avšak bezúspešne.
Na pojednávaní dňa 6.11.2012 súd vypočul svedkyňu D. Y., otcovu partnerku, ktorá uviedla, že má k mal. Y. kamarátsky, priateľský vzťah, on ju akceptuje ako partnerku jeho otca, oslovuje ju menom D.. V žiadnom prípade sa mu nesnaží byť matkou. Maloletého vychováva jeho otec. Svedkyňa vlastní 3- izbový byt v N., kde je obývačka prepojená s kuchyňou, spálňa a detská izba, v ktorej má maloletý svoju postieľku, komodu, stolík a svoje hračky. V starostlivosti o maloletého vypomáha, keď napr. varí a pod. Svedkyňa súhlasí s tým, aby býval maloletý počas striedavej starostlivosti v jej byte, kde býva i otec dieťaťa. On vlastní 2-izbový susediaci byt, v ktorom býva kamarát jeho brata. Maloletý u nich doteraz v noci nemohol prespať, cez nedele skôr nespí ako spí, pretože ho po obede dajú do postieľky, kde má iné hračky ako doma u matky, je to pre neho zaujímavé, takže málokedy zaspí, leží, oddychuje a hrá sa. Nikdy sa u nich nestalo, že by sa pýtal skôr domov k mame. Skôr chcel u nich zostať dlhšie. Je to pohodový chlapec potrebujúci aktivitu, športovanie, pri televízii dlho neobsedí. V nedeľu doobeda je otec s ním v závislosti od počasia doma alebo vonku, po obede maloletý skôr oddychuje, hrá sa a asi o 15.00 hod. idú von, tiež v závislosti od počasia, potom ešte navštíviť starú mamu. Svedkyňa tiež uviedla, že vzťah otca so synom je vynikajúci, nad pomery a otec čas, ktorý môže byť so synom, využíva maximálne. Maloletý je ako 3 ročný v období vzdoru a ak mu otec niečo zakáže alebo prikáže, následne mu to aj vysvetlí. Do Vianoc 2011 žil otec sám, vie uvariť bežné jedlo, upratať a sám je schopný sa o syna postarať. V prítomnosti maloletého s otcom nemala nikdy sexuálny styk.
V rámci uvedeného konania matka žiadala o zúženie styku už svojim návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným súdu dňa 08.01.2013, o ktorom bolo rozhodnuté v samostatnom konaní uznesením tunajšieho súdu č.k. 22P 5/2013-11 zo dňa 06.02.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 11/2013-25 zo dňa 02.04.2013 tak, že návrh bol zamietnutý. Už posledne citovaný návrh matka odôvodňovala tým, že otec nezvládol syna, ktorý sa nespamätal zo šoku, ktorý prežil 29.12.2012 v noci a ráno 30.12.2012, keď sa prebudil. Poukazovala pritom na záznam vypracovaný dňa 31.12.2012 R.. H. S., pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Bratislava V o tom, že sa uvedeného dňa matka spolu so svojou matkou P. J. dostavili na ich úrad s cieľom oznámiť nedodržania súdneho rozhodnutia pri realizácii styku otca s maloletým, ktorý sa mal realizovať dňa 29.12.2012 od 9.00 hod. do nedele 30.12.2012 do 18.00 hod. Otec si vyzdvihol syna 29.12.2012 o 9.00 hod. a matka išla o 20.00 hod. toho istého dňa do Rajky k domu otca maloletého skontrolovať, či je v poriadku a či spí. O cca 21.15 hod. počuli pod oknami domu veľký plač z čoho usúdili, že maloletý sa zobudil a pýtal sa, kde je maminka, „ja chcem ísť k maminke“. Otec ich videl cez okno, tak ho pravdepodobne zobral na ruky, aby neplakal. Matka i jej matka tam strávili čas cca do 00.15 hod. a keď odchádzali, dieťa ešte nespalo. Ráno o 7.00 hod. volal otec, či môže Y. doniesť domov, lebo stále plače a pýta sa na maminku. Dieťa priviezol pred dom matky o 7.30 hod. vo veľmi zlom psychickom stave, totálne unaveného. Z toho matka usudzovala, že jej syn pravdepodobne v noci spal minimálne. Podľa jej úsudku otec nezvládol na výbornú starostlivosť o syna ako to sám na súde
povedal. Navyše maloletý počas pobytu u otca nebral lieky proti kašľu, ktoré mu matka preventívne - z obavy ani nedala, pretože tieto lieky sa majú užívať minimálne 3 hodiny pred spánkom. Dieťa nie je hračka, ktorá sa o 20.00 hod. odloží a ráno o 8.00 hod. sa s ňou pohrá.
Uznesením č.k. 22P 226/2013-32 zo dňa 12.08.2013 bol zamietnutý ďalší návrh matky na zúženie styku zo dňa 12.07.2013 založený v zásade na totožných skutkových tvrdeniach, ako návrh zo dňa 08.01.2013. K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bola okrem iného pripojená kópia listu ORPZ v Bratislave V zo dňa 15.01.2013 adresovaného matke maloletého, v ktorej bolo matke na základe jej žiadosti o vydanie zápisnice oznámené, že bolo zistené, že dňa 26.11.2011 sa o 10.15 na OO PZ Rusovce dostavili p. T. J. a D.., ktorí sa informovali, čo majú robiť, keď otec maloletého vozí dieťa do zahraničia bez súhlasu matky. Na obvodnom oddelení nebolo prijaté oznámenie a nebola spísaná žiadna zápisnica. Išlo o informáciu, ako im môžu policajti pomôcť, čo je zaznamená v knihe fonogramov a hlásení z uvedeného dňa. Na základe podaných informácií bola dňa 26.11.2011 v čase o 10.20 hod vyslaná hliadka PZ na hraničný prechod N., kde bol G. U. kontrolovaný ako vchádza na územie SR z Maďarskej republiky, pričom vo vozidle sa nachádzal aj syn pani J.. Kontrola osôb a vozidla bola zapísaná v zázname zo služby hliadky. Ďalej matka pripojila kópiu zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 08.04.2012 spísanej na OO PZ Bratislava Rusovce, v ktorej matka maloletého polícii oznamovala, že otec maloletého počas doby, kedy môže byť so synom, s ním pravidelne chodieva do Maďarska do bytu, kde býva, avšak syn nemá vydaný cestovný doklad a ani otec ho nemá zapísaného vo svojom, čo znamená, že s ním cestuje nedovolene, iba s rodným listom dieťaťa. Z pripojenej kópie zápisnice spísanej dňa 24.08.2012 na OO PZ Bratislava Rusovce vyplýva, že matka uvedeného dňa polícii opakovane oznamovala obdobné skutočnosti, pričom uviedla, že o tom vie z dôvodu, že otca so synom viackrát sledovala a syn jej vždy povie, kde bol. V tom čase mal už maloletý vydaný cestovný pas, ktorý však mala u seba odložený matka, pretože nesúhlasila s tým, aby s otcom chodieval do zahraničia. Z ďalšieho predloženého dokladu vyplynulo, že dňa 07.11.2012 matka podala trestné oznámenie na otca maloletého z dôvodu, že napriek tomu, že mal v utorok povolené stretnúť sa so synom do 12.00 hod, vrátil ho oneskorene a to o 13.30hod. Ďalej oznamovala, že si otec vzal syna predchádzajúci deň pred podaním trestného oznámenia o 9.00 hod. podľa rozhodnutia súdu, pričom mali v uvedený deň zhodou okolností pojednávanie ohľadom striedavej starostlivosti. Listom zo dňa 16.10.2012 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave matke odpovedal na jej žiadosť o asistenciu pri odovzdávaní syna otcovi. Matka dostala zamietavú odpoveď s poukazom na vymedzenie pôsobnosti uvedeného orgánu s odporúčaním obrátiť sa na mimovládne organizácie, ktoré majú na túto činnosť akreditáciu vydanú Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. V úradnom zázname Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 05.02.2013 bol spísaný obsah oznámenia starej matky maloletého z matkinej strany, ktorá sa dňa 05.02.2013 dostavila na pracovisko úradu, kde uviedla, že styk otca s maloletým s prespatím sa realizoval z 26. na 27.01.2013, pričom s dcérou a ešte jednou nezainteresovanou osobou boli v N., kam prišli okolo 20,20 hod. Uviedla, že v izbe, kde maloletý spal sa svietilo asi do 23.00 hod, kedy odišli. Pri odovzdávaní matke o 18.00 hod. bol maloletý unavený a v zlom stave, načo matka so starou matkou navštívili zdravotnú pohotovosť, k čomu predložili aj lekársku správu. Ošetrujúci lekár konštatoval, že je maloletý unavený, spavý a počas vyšetrenia skonštatoval systolický šelest. Na druhý deň mal maloletý pri rozhovore uviesť, že plakal za maminkou, na čo ho otec udrel po líčku. Na otázku či spinkal a čím ho otec zakryl dieťa malo uviesť, že mu dal na zem deku, na ktorej spal v slipkách. Chcel si ísť po bundičku, ale tato mu nedovolil. Stará matka predpokladala, že sa pocikal do postieľky, čo usudzovala z vymeneného spodného prádla. Dňa 31.1.2013 rodičia navštívili R.. J. s cieľom úpravy komunikácie medzi nimi. Dňa 14.1.2013, kedy bol maloletý pripravený na styk s otcom, matka čakala s dieťaťom pred domom asi 45 minút. Otec si dieťaťa neprevzal ani matku neinformoval, že si dieťa nemôže prevziať, pričom ho matka videla v aute v blízkosti domu. Z kópie odborného vyjadrenia R.. T. J., vydaného na žiadosť matky vyplýva, že maloletý je od 03.01.2013 v psychologickej poradenskej starostlivosti Metodicko-výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. O konzultáciu požiadala matka v súvislosti s odporučením optimalizácie jej výchovného prístupu k synovi v situácii realizácie styku maloletého s jeho vlastným otcom. Matka už v úvodnom rozhovore uviedla, že maloletý chodí k otcovi na základe súdneho rozhodnutia, podľa ktorého aj u otca prespáva. Syn k otcovi nechce chodiť spávať, plače a pýta si maminku. Pravidelne po tejto návšteve sa vracia domov vo veľmi zlom psychickom stave, býva nevyspatý a totálne unavený. Otec takúto starostlivosť nezvláda. Psychologické vyšetrenie maloletého sa uskutočnilo 09.01.2013. Jeho výsledky, ktoré sa potvrdili v doposiaľ vo všetkých následných kontrolných vyšetreniach ukázali, že intelektový a psychomotorický vývin maloletého prebieha síce v rámci normy, avšak jeho emocionálny
vývin je významne narušený vo vzťahu k otcovi, čo sa premieta do zníženia kvality jeho vnútorného prežívania s priamym dopadom na zvýšenú úzkostnosť a gradujúcu neurotizáciu jeho vyvíjajúcich sa osobnostných štruktúr. V priebehu januára uskutočnili 4 konzultácie a v mesiacoch február až júl po dvoch konzultáciách mesačne. Psychológ považoval za potrebné konštatovať, že emocionálny vývin maloletého je permanentne ohrozený a ohrozovaný tým, že musí spávať u otca. Tento negatívny vplyv, navyše spojený s otcovými pedagogicky negramotnými prístupmi, je neodkloniteľný, napriek tomu, že sa v poradenskom procese snažili - aj v súčinnosti s podporným výchovným prístupom zo strany matky
- dosiahnuť, aby sa vzťah otca k synovi dostal z úrovne jednoznačného odmietania aspoň do polohy akceptácie. Nestalo sa tak a každá ďalšia traumatická skúsenosť s prespávaním u otca len prehlbuje spomínanú traumatizáciu a zvyšuje riziko, že ohrozovanie jeho doposiaľ aspoň relatívne harmonicky sa vyvíjajúcej osobnosti sa dostane do fázy, v ktorej budú hroziť trvalé nereparabilné následky s vysokým rizikom závažných výchovných porúch.
Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 12.07.2013 súd zamietol najmä z dôvodov, že podstatná časť skutkových okolnosti, o ktoré matka oprela svoj návrh sa odohrala v značnom časovom predstihu pred podaním návrhu na nariadenia predbežného opatrenia, keď navyše prvotnými problémami maloletého s prespatím u otca bol odôvodnený už návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom bolo rozhodnuté zamietajúcim uznesením tunajšieho súdu ešte zo dňa 06.02.2013, čím bola vylúčená bezprostrednosť hrozby kontaktu s otcom pre zdravý vývoj maloletého. Matkou predloženú správu psychológa a jeho závery súd nepovažoval za dostatočne objektívne, keď je jednoznačné, že bola vypracovaná na žiadosť matky, na základe ňou uvedenej anamnézy, pričom už z jej opisu je zjavné, že bola podaná neobjektívne a skreslene, keď sa javilo, že matka prezentovala problémy s prespatím ako pretrvávajúce, hoci v čase prvej návštevy u psychológa mali jedinú skúsenosť s prespatím u otca, ktoré bolo súčasne absolútne prvé prespatie v neprítomnosti matky, pri ktorom však boli adaptačné problémy predpokladateľné. Vzhľadom na skreslenú prvotnú informáciu sa súdu javil ako nehodnoverný samotný záver psychológa. Rovnako šelest na srdci, ktorý bol maloletému diagnostikovaný po jednej z návštev u otca, nemožno dávať jednoznačne do priamej príčinnej súvislosti s prístupom otca k maloletému a jeho metódam, keď navyše ani z lekárskej správy nie je zjavné, či ide o šelest vrodený alebo získaný. Okrem tvrdení matky a psychologickej správy sa v pripojených spisoch nenachádzali relevantné doklady, spochybňujúce spôsobilosť otca k výkonu jeho rodičovských práv. Skutočnosti, na ktoré matka poukazovala a dovtedy vykonané dokazovanie nepredstavovalo dostatočný podklad pre záver, že dovtedajší rozsah styku dieťaťa s otcom mu neprospieva, nie je v záujme dieťaťa, a že otec nie je spôsobilý sa o dieťa riadne postarať. Zúženie styku otca s maloletým, ktorý prichádza do veku, kedy sa intenzívnejšie prejavuje potreba mužského vzoru, súd nepovažoval za súladný so záujmami dieťaťa, keď z dovtedajšieho konania otca aj v rámci prebiehajúcich súdnych konaní je zjavné, že otec má hlboký citový vzťah k maloletému, aktívne sa zaujíma o jeho výchovu a riadne si plní aj svoju vyživovaciu povinnosť.
V priebehu ďalšieho konania súd doplnil dokazovanie o výsluch a svedkov R.. T. J., F. U., Y. O., H. Y., M. X., J. Y. a P. J..
Svedok R.. T. J. uviedol, že ho matka požiadala o odpoveď na otázku týkajúcu sa problémov s prespávaním maloletého u otca. 3.2.2013 vykonal základné vyšetrenie a následne chodil maloletý k nemu raz za dva týždne, stretol sa s ním asi 10x. Dieťa v nenútených rozhovoroch spontánne tvrdilo, že nechce u otca prespávať , lebo chce spať u mamy. Svedok používal hlavne projektívne metódy vzhľadom na vek dieťaťa a tiež techniky na diagnostiku jeho emocionality z čoho vyplynulo, že je ladené mierne depresívne. Matka sama nedokázala zlepšiť svoj výchovný prístup. Vyžaduje si to koordinovaný postup oboch rodičov, chvíľu počkať, nenútiť dieťa, keďže to prežíva traumaticky. Vo svojich záveroch svedok vychádzal z informácií matky, verbálnych vyjadrení dieťaťa a projektívnych testov. Jeho závery neboli podložené cieleným psychologickým vyšetrením. Pedagogicky negramotnými prístupmi otca označil vo svojom vyjadrení z 11.7.2013 to, akým spôsobom matka popisovala jeho správanie. Medzi rodičmi išlo dokázať si , kto z koho. Pre dieťa v jeho veku je prirodzené mať jednu postieľku, v ktorej spí. Nútenie dieťaťa spať v inom prostredí môže byť pre neho traumatické. S otcom dieťaťa sa stretol raz a rozprávali sa cca hodinu, maloletý pri tom prítomný nebol. Svedok si netrúfol odpovedať na otázku, či matka akceptuje p. U. v otcovskej roli voči svojmu dieťaťu, keďže to neskúmal a matku nevyšetroval.
Považoval za prirodzené, že dieťa vo veku 3 rokov prežíva problematicky prvé prespatie v inom prostredí a to, že otec vrátil dieťa matke prvýkrát skôr hodnotil pozitívne.
Svedkyňa F. U., stará matka maloletého zo strany otca uviedla, že otec so synom sa veľmi ľúbia, čoho je svedkom, keď sú u nej, keďže ju navštevujú niekoľkokrát do mesiaca. Vnuk každú chvíľu pribehne k otcovi, volá ho ocinko, tatinko. Od prvej chvíle majú krásny vzťah. Často sú spolu na ihrisku, otec mu kúpil bicykel, chodia sa korčuľovať. Pri náhodnom stretnutí v autobuse s matkou a maloletým sa vnukovi prihovorila, ale matka mu okamžite prikázala, aby sa nedíval jej smerom. Vnuk ju poslúchol. Maloletý má u otca svoje veci, sama videla, keď sa ako maličký pokakal, že otec ho vedel prebaliť. Vie sa o syna riadne postarať, nikdy na neho nekričí, všetko mu vysvetľuje, maloletý ho poslúcha. Svedkyňa uviedla, že raz jej vnuk povedal, že nemôže u nej papať, lebo to mamina nedovolí.
Svedkyňa Y. O. vzťak k účastníkom konania nemá, otca pozná z ihriska cez deti. Asi 5 rokov sa profesionálne stará o deti. Otca s maloletým vídala každý týždeň na J. pláži a zaregistrovala ho ako skvelého tatka, ktorý sa o syna veľmi dobre staral, mal k nemu pohodový, pokojný prístup, vždy nosil batôžtek , kde mal vodu a niečo drobné na zjedenie, synovi dával jablko a nie sladkosti.
Svedkyňa H. Y. je susedka rodiny matky maloletého a uviedla, že popri dôchodku ešte pracuje. Raz z okna svojho bytu videla, ako malý nechcel ísť k otcovi. Videla, že pristalo auto, malý sa držal mamy a plakal. Inokedy počula v bráne ako malý vyjednával s matkou, či musí ísť k otcovi. Otec bol vtedy v aute a malý plakal.
Svedkyňa M. X. je susedka rodiny matky maloletého a uviedla, že v júni alebo júli 2013 videla vo večierke rodiny J., kam si išla kúpiť malinovku, čupieť matku s maloletým v prednej miestnosti večierky. Nevie, čo hovorila matka, ale malý sa jej vytrhol a utiekol dozadu, kde sa schoval za pult. Potom ho odtiaľ odviedla späť a zase mu dohovárala. Malý ju objal a povedal jej, aby išla s ním aj ona. Pri odchode z obchodu jej matkina matka povedala, že toto robí malý vždy, keď po neho príde otec. Vtedy tam bol prítomný aj maloletý. Otca videla stáť na chodníku.
Svedok J. Y. - partner matky potvrdil, že bol veľakrát pri odovzdaní a preberaní dieťaťa. Otec syna zvyčajne láka na hračky alebo na bicykel, kamaráta, ale malý aj tak nechce ísť. Raz mu sucho povedal, poď, prídeš o to neskôr, pričom matka ho nabádala, aby išiel. Zvyčajne mu otvorí najprv kufor, kde máva hračky a až potom nastúpi do auta. Syna matke odovzdáva pri vedľajšom vchode, hoci sa dá zaparkovať všade. Najnovšie syna láka na kamaráta J. v Auparku, ktorý ak mešká, otec znervóznie. O dieťa sa nezaujíma tak, ako by mal. Pri kontrole pred bytom otca plač malého bolo počuť až von. Inokedy v čase, keď mal malý po obede spať, sa v aute míňali s otcom, z čoho je jasné, že malý nespal. Keď vie dopredu, že má ísť k otcovi, začne sa hádzať o zem. Malý hovorí, že sa hrá s detičkami alebo sám a otec pije kávičku. Tiež mu raz povedal, že sa s ním otec hrá tak, akože si dáva pivo, keď spolu s malým všetci sedia v krčme. Svedok bol pri tom, ako malý hovoril, že hral s otcom 2 hodiny futbal, keď týždeň pred tým mal hnisavú angínu a v deň, keď si maloletého otec bral, bral posledný deň antibiotiká. Inokedy hodil syna do studeného potoka, na čo chytil malý šarlach. V Auparku videl svedok otca stáť 30m od syna a vôbec sa o neho nezaujímal.
Svedkyňa P. J. je starou matkou maloletého zo strany matky a potvrdila, že je prakticky pri každom odovzdávaní vnuka (vo vzdialenosti 3-5m od nich), na čo má aj splnomocnenie, takže ho aj otcovi sama odovzdávala. Vnuk sa vzpiera, keď má ísť k otcovi, niekedy sa aj 15 min. nevie odtrhnúť od matky. Otec si syna odniesol aj nasilu, keď sa tento schovával vo vchodových dverách. Vnuk oslovuje otca pred nimi „foter“. Matka otcovi nedôveruje, lebo tento je nezodpovedný, nedodržiava pokyny matky ani lekárov a návyky dieťaťa. Napr. keď mal maloletý rozbitú bradu, matka otcovi hovorila, aby neišli do piesku, ale malý sa od otca vrátil celý zapieskovaný. Rana sa potom zle hojila. Od otca chodí malý spotený, lebo otec mu dá okrem vestičky i policajnú bundu. U vnuka si všimla tiky zo stresových situácií. Vnuk sa otca bojí, lebo ho bije nielen on ale aj D.. Vnuk nerád chodí k otcovi, toto povedal pred Dr. J., kde bola prítomná aj ona. Pri prvom stretnutí s ním malý začul, ako rozpráva i s matkou dieťaťa o tom, že sa súdi s otcom. Svedkyňa podrobne popísala denný režim dieťaťa s tým, že matka syna odvádza do MŠ
a ona ju 2-3x týždenne doprevádza. Vnuk v škôlke po obede nespáva, chodia pre neho o cca 11,45 hod. Podrobne popísala ich večierku s názvom R. a uviedla, že pri vchode majú prepravky s prázdnymi fľašami od piva, preto je tam zápach alkoholu.
Matka trvala na nariadení znaleckého dokazovania, ktoré však súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nepovažoval za nevyhnutné. Dňa 10.12.2013 doručila do spisu správu ošetrujúcej lekárky maloletého, z ktorej vyplýva, že maloletý Y. sa javí ako citlivé a plaché dieťa podľa prvého kontaktu s tikovými prejavmi. Odporučila súdnoznalecké vyšetrenie z dôvodu bližšieho stanovenia zdravotného stavu dieťaťa a primeranej záťaže. Na pojednávanie nariadené vo veci na 12.12.2013, na ktorom bol predpoklad meritórneho rozhodnutia súdu, sa matka maloletého nedostavila z dôvodu ochorenia, čo podložila výmenným lístkom gynekológa zo dňa 09.12.2013. Prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu požiadala o odročenie pojednávania, keď trvala na svojej osobnej účasti vzhľadom na predmet konania. Vo svojom písomnom vyjadrení k priebehu konania zo dňa 15.11.2013, v ktorom opakovane (rovnako ako vo svojom samostatnom podaní zo dňa 06.11.2013) žiadala o nariadenie znaleckého psychologického dokazovania, okrem iného uviedla, že súčasný stav „prehadzovanie“ si maloletého takmer každý druhý deň nemožno považovať za situáciu v prospech a v záujme maloletého.
Právna zástupkyňa matky pred odročením pojednávania dňa 12.12.2013 do zápisnice doplnila svoj záverečný návrh vo veci samej, sumarizovaný v podaní zo dňa 11.12.2013 o žiadosť o nahradenie udelenia súhlasu matky na pobyt dieťaťa v mieste bydliska otca v J. na čas, pokým je maloletý u otca na základe predbežného opatrenia.
Z obsahu pripojených spisov súd ďalej zistil, že maloletý Y. G. U., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 17P/68/2011-140 zo dňa 18.7.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 20CoP 78/2011-161, zo dňa 12.10.2011. Otca súd zaviazal povinnosťou platiť na výživu maloletého sumou 160,- eur mesačne od 2.3.2011 vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého. Súd zároveň upravil styk otca s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v pondelok, stredu a piatok od 9:00 do 11:00 hodiny a v nedeľu od 15:30 do 18:30 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 9:00 do 11:00 hodiny s tým, že maloletého si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otca písomne informovať vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého. V tom čase bola matka slobodná, bez iných vyživovacích povinností. V obchodnom registri nebola registrovaná, živnostenskú činnosť ukončila k 2.5.2008. Daňové priznania za roky 2009 a 2010 nepodala. Bola zamestnaná vo firme U. J. Y., s.r.o., v čase rozhodovania súdu čerpala materskú dovolenku. Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava jej boli vyplatené materské dávky v celkovej sume 937,60 za obdobie od 27.9.2009 do 10.4.2010. Rodičovský príspevok poberala od apríla 2010 vo výške 256,- € mesačne, tento činil od augusta 2011 len sumu 190,10 € mesačne. Na maloletého poberala tiež mesačný prídavok v aktuálnej sume 22,01 €.. Spolu s maloletým žila v domácnosti svojich rodičov, ktorým mesačne prispievala sumou 200,-€. Nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť, z cenného hnuteľného majetku mala vo vlastníctve osobný automobil Škoda Fabia, ktorý jej pred siedmymi rokmi darovali rodičia. Jej zdravotný stav bol narušený tým, že je alergička.
Otec bol rozvedený, iné vyživovacie povinnosti nemal. Bol vlastníkom 2-izbového bytu v N. (J.) zaťaženého hypotékou, v ktorom býval, k trvalému pobytu bol prihlásený u svojej matky. Podľa vlastného vyjadrenia nemal vo vlastníctve žiaden automobil, jeden automobil a motorka boli vlastníctvom leasingovej spoločnosti, boli súčasťou jeho firmy, mesačne za ne uhrádzal 1.040,- €. Absolvoval gymnázium, pred založením firmy bol držiteľom živnostenského oprávnenia. Jeho úspory boli vo výške 3 až 4 tisíc €. Podľa výpisu zo živnostenského registra ukončil svoju činnosť pod obchodným menom G. U. - G. XX k 31.7.2009. Od 5.9.2009 mal v obchodnom registri zapísanú firmu J. 2009 s.r.o., ktorej je jediným spoločníkom so splateným vkladom 5.000,-€. Predmetom činnosti tejto firmy sú: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, reklamné a marketingové služby, vydavateľská činnosť, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, organizovanie kultúrnych a iných
spoločenských podujatí, prieskum trhu a verejnej mienky, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, správa bytového /nebytového fondu a prenájom hnuteľných vecí. V sociálnej poisťovni bol zúčastnený na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti z titulu zamestnanca závodu J. XXXX s.r.o. od 1.11.2009. V daňovom priznaní uvedenej firmy za rok 2009 uviedol: výsledok hospodárenia pred zdanením mínus 1.699,02 €, daňová strata 1.675,02 €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 2007,32 €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov 3.706,34 € a v daňovom priznaní za rok 2010: výsledok hospodárenia pred zdanením 2.238,77 €, základ dane 2.318,77 €, daň 117,75 €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 32.615,68 €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov 30.376,91 €. Otec vo svojom daňovom priznaní za rok 2009 uviedol: úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 591,-€, príjmy zo živnosti 18.394,43 €, výdavky zo živnosti 14.123,61 €, základ dane 4.781,30 € a nulovú daň. Ako fyzická osoba otec daňové priznanie za rok 2010 nepodal. Ako zamestnanec svojej firmy J. XXXX s.r.o. si za rok 2010 vykazoval čistý mesačný príjem vo výške 266,60 € v každom mesiaci z hrubej mzdy vo výške 307,70 €. Od 20.12.2010 uzavrel ako zamestnávateľ sám so sebou ako zamestnancom pracovnú zmluvu so mzdovými podmienkami 317,-€.
Maloletý bol vo veku takmer dva roky. Podľa referencii matky bol alergický na slnko a trávu, liečil sa u alergológa.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 20P 5/2012-23 zo dňa 5.3.2012 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s mal. Y. v každom párnom kalendárnom týždni v pondelok, stredu a v piatok od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 9.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme v mieste bydliska matky, kde jej ho aj následne odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otec sa zaviazal dodržiavať zabehnutý denný režim dieťaťa na základe informácii od matky.
Aktuálne sa realizuje styk otca s maloletým na základe predbežného opatrenia tunajšieho súdu č.k. 22P 191/2012-243 zo dňa 12.12.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 114/2014-281 zo dňa 11.03.2014, ktorým bola matka povinná do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 22P 191/2012 odovzdať maloletého Y. G. U., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti a to tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v nepárny kalendárny týždeň od pondelka 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a párny kalendárny týždeň vždy od stredy 08.00 hod. do piatka 08.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka od 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a nepárny kalendárny týždeň vždy od stredy od 08.00 hod. do piatka do 08.00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je počas školských dní predškolské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje, v prípade choroby dieťaťa alebo v dňoch pracovného voľna alebo prázdnin je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko matky maloletého. Každý z rodičov je povinný dieťa v stanovenom čase odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča spolu s jeho osobnými vecami a dieťa riadne pripraviť. Súd dal do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej otcovi predbežný súhlas na pobyt s maloletým v čase jeho starostlivosti v mieste jeho bydliska v J. republiky.
Súd vo veci ďalej vykonával dokazovanie, v zmysle ktorého zistil, že maloletý Y. od XX.XX.XXXX navštevuje MŠ T. XX.
Návrhom zo dňa 14.01.2014, doručeným súdu dňa 15.01.2014 žiadala matka súd, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému na 240 eur mesačne od 02.09.2013, nakoľko od tohto dňa začal maloletý navštevovať MŠ, zvýšili sa vo veľkej miere náklady na jeho oblečenie, hradí poplatky spojené s návštevou MŠ. V súčasnej dobe spolu so synom prechádzajú komplexnými testami na alergie, nakoľko bol u maloletého zaznamenaný zhoršený zdravotný stav. Syn je aj v starostlivosti detského psychiatra, nakoľko veľmi zle spracováva postoj otca voči nemu, ktorý od neho vyžaduje absolútnu poslušnosť. Matka v návrhu uviedla, že je evidovaná na úrade práce, finančne jej pomáha rodina, pretože napriek
množstvu výberových konaní a pohovorov sa jej naskytla iba práca brigádnického charakteru. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 20P 16/2014.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 20P 16/2014-98 zo dňa 25.03.2014 súd konanie na návrh otca o zmenu zverenia a konanie na návrh matky o zvýšenie výživného spojil na spoločné konanie a ďalej ich vedie pod sp. zn. 22P 191/2012.
Ďalším dokazovaním a to komplexným hodnotením maloletého vypracovaným riaditeľkou MŠ, ktorú maloletý navštevuje bolo zistené, že dochádzka dieťaťa je do ich zariadenia pravidelná okrem jarných prázdnin a dní, počas ktorých je maloletý chorý, správanie maloletého je adekvátne a zodpovedajúce jeho veku, veľmi dobre sa na prostredie MŠ zadaptoval, je priateľský, komunikatívny, obľúbený medzi deťmi v kolektíve, spolupracuje s učiteľkami a deťmi, sociálne väzby má rozvinuté. Na základe výpovede triednych učiteliek sa o neho starajú obaja rodičia (s matkou je na ich pôde vždy prítomná aj stará matka dieťaťa zo strany matky). Poplatky uhrádza matka v stanovenom termíne a to stravné cca 22 eur mesačne, poplatok do rodičovského združenia 40 eur na jeden polrok a poplatok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s prevádzkou školy 13,60 eur mesačne.
MUDr. F. A., klinický imunológ, vystavila dňa 07.02.2014 lekársku správu, z ktorej súd zistil, že dg. maloletého je pollinosis, Z. cel. zl. imunity, ochorenie maloletého je chronické, stav dieťaťa vyžaduje zvýšenú starostlivosť, pravidelné podávanie liekov, potrebné je obmedziť detský kolektív v chrípkovom období a dňa 02.07.2014 vystavila ďalšiu lekársku správu, z ktorej súd zistil, že maloletý je od novembra 2013 evidovaný v ambulancii klinickej imunológie. Dieťa, ak je zdravé, môže navštevovať MŠ bez obmedzenia. V chrípkovom období treba zvážiť pobyt v škôlke podľa klinického stavu, dieťa je rizikové a opakované infekty dýchacích ciest môžu viesť k zhoršeniu alergie.
MUDr. W. F., detský lekár, v lekárskych správach zo dňa 04.04.2014 a 01.07.2014 uviedla, že maloletý je v jej starostlivosti od novembra 2012. Je nastavený na liečbu vzhľadom na poruchu celulárnej zložky imunity a alergiu na trávy a roztoče, jeho zdravotný stav vyžaduje zvýšenú starostlivosť a pravidelné podávanie liekov a obmedzenie detského kolektívu v chrípkovom období. Maloletý, ak je aktuálne zdravý, môže navštevovať MŠ bez obmedzenia.
Z výpovede právnej zástupkyne otca na pojednávaní dňa 05.06.2014 je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť trvá už šesť mesiacov a za to obdobie otec preukázal svoju spôsobilosť riadne zabezpečiť výchovu a výživu maloletého. Od marca 2014 začal maloletý v MŠ prespávať pokiaľ je v starostlivosti otca s cieľom zasocializovať dieťa. Otec naďalej platí výživné, s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasila, nakoľko dieťa je v jednej polovici v osobnej starostlivosti otca a počas pobytu u otca tento synovi zabezpečuje všetky potreby. Z výživného, ktoré platí v sume 160 eur mesačne, platí matka poplatky súvisiace s návštevou MŠ, ako aj jeho zdravotným stavom, i keď niekedy na recept kupuje lieky synovi on. Žiadala predbežným opatrením zrušiť terajšiu vyživovaciu povinnosť otca, ktorý aktuálne v rovnakom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o maloletého.
Uznesením zo dňa 16.06.2014 č.k. 22P 191/2012-492 tunajší súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia podaného do zápisnice súdu na pojednávaní dňa 05.06.2014 o zrušenie vyživovacej povinnosti otca zamietol.
Mgr. H. W., riaditeľka MŠ, ktorú maloletý navštevuje, aktualizovala komplexné hodnotenie maloletého dňa 23.06.2014, v ktorom uviedla, že maloletý naďalej navštevuje MŠ pravidelne okrem dní neprítomnosti z dôvodu jeho choroby. Do ich zariadenia prichádza včas, zväčša v sprievode matky a starej matky okrem dní, keď ho má v starostlivosti otec. V čase starostlivosti zo strany matky je v MŠ v dopoludňajších hodinách, v čase starostlivosti zo strany otca je maloletý prihlásený na celodenný pobyt
- do cca 15.30 hod.. Dieťa je pri matke i pri otcovi spokojné, obaja rodičia sa zaujímajú o jeho správanie, začlenenie do kolektívu detí, o jeho výchovno-vzdelávacie výsledky, zaujímajú sa o chod MŠ, ako aj jej aktivity počas roka. Maloletý je naďalej priateľský k učiteľom i rovesníkom so slušným správaním.
Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 05.06.2014 uviedol, že podľa jeho názoru sú za určitých okolností splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť, ktorá sa vykonáva na základe predbežného opatrenia. Považoval však za potrebné riadne prešetriť pomery a zázemie na strane otca, teda miesto, kde sa v čase striedavej osobnej starostlivosti u neho dieťa zdržiava. Považoval za nevyhnutné preukázať, že zázemie na strane otca je v poriadku. Za problém uviedol, že keď je dieťa u otca, je v MŠ celý deň, teda s prespatím a u matky bez prespávania. Matka má stále výhrady voči správaniu otca. Matka vzhľadom na psychickú stránku maloletého jednoznačne nesúhlasila s návrhom otca, pretože syn od otca chodí rozladený, dlho mu trvá, kým sa ukľudní. Zo sna sa budí, dokonca sa jedenkrát doma a 2-3x v MŠ pocikal. Syn jej tvrdí, že u otca nechce spávať, je mu tam dlho, chcel by tam spať jednu noc. Matka netrvala už na nariadení znaleckého dokazovania. Maloletý má už svoj mobilný telefón, po počiatočných ťažkostiach už má možnosť s ním telefonovať. Otec sa o syna stará nezodpovedne, v čase ochorenia maloletému riadne nepodáva lieky. Potvrdila, že maloletý má vlastný šatník u nej i u otca.
Súd prostredníctvom dožiadaného príslušného súdu v J. zabezpečil prešetrenie pomerov na strane otca a Okresný súd v E. v súvislosti s prešetrením pomerov tunajšiemu súdu oznámil, že otec býva v byte vo vlastníctve jeho družky D. Y. v plno komfortnom činžiaku. Byt má rozlohu 61,5 m2 a 5m2 terasy, patrí k nemu aj garáž a sklad o rozlohe 20m2. Po vstupe do bytu je otvorený priestor plniaci funkciu predsiene, kuchyne a obývačky, z ktorého je vstup do spálne a detskej izby resp. kúpeľne. Oproti vstupným dverám je toaleta. Na terasu je prístup z detskej izby. Byt je vo vynikajúcom stave, dobre vybavený a vkusne zariadený. V byte žije trvalo otec so svojou družkou a v každom mesiaci sa v zmysle vyjadrenia otca zdržiava u neho maloletý cca dva týždne. Nehnuteľnosť obývaná otcom maloletého aj okolie nehnuteľnosti sú udržiavané čistotne a starostlivo, maximálne vyhovujú opatrovaniu a výchove dieťaťa.
Matka v záverečnom návrhu doručenom súdu dňa 22.07.2014 navrhovala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otca navrhovala zaviazať výživným v sume 250 eur mesačne a upraviť styk otca s maloletým každý párny víkend od piatka 15.00 hod. do nedele 18.00 hod..
Otec v záverečnom návrhu doručenom súdu dňa 15.08.2014 navrhoval zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dlhom a krátkom týždni počas školského roka a počas školských prázdnin a sviatkov rozpísal svoj návrh na strane 5 a 6 tohto podania a výživné navrhoval neurčiť, žiadal udeliť mu súhlas na pobyt s maloletým v čase jeho výkonu osobnej starostlivosti v mieste jeho bydliska v J. republike a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Návrh odôvodnil tým, že je spôsobilý o syna sa starať, bolo preukázané, že matka sa správa neadekvátne, nerešpektuje súdne rozhodnutia, nevedie správne maloletého voči nemu, nerešpektuje jeho rodičovské práva a rolu otca v živote dieťaťa a to v súčinnosti s jej rodinou. Takéto správanie matky zanecháva negatívne pocity u maloletého. Jeho dobrú starostlivosť potvrdila MŠ a nevyvrátili ošetrujúci lekári.
Na pojednávaní konanom dňa 19.08.2014 právny zástupca matky namietal prešetrenie pomerov na strane otca s tým, že otec má svoj vlastný byt v N. a prečo bude bývať maloletý u cudzej osoby. Vyslovil vážnu pochybnosť o stálosti vzťahu otca s jeho terajšou partnerkou a obavu, kde sa bude otec osobne starať o maloletého v prípade jeho rozchodu s partnerkou. Otec maloletého, ak je chorý, vracia matke, keďže nevie, čo má so synom robiť. Toto sa stalo v dňoch 11. - 13.07.2014. Syna častokrát vracia matke skôr. Dobre zvláda starostlivosť o syna len, keď je tento zdravý. Návrh otca je postavený na majetkovej báze s cieľom dosiahnuť neplatenie výživného. Právna zástupkyňa otca ako aj otec na tomto pojednávaní uviedli, že vzťah otca s terajšou partnerkou, ktorá bola i v konaní vypočutá, trvá tri roky. V prípade ich rozchodu by otec aktuálne situáciu riešil. Pomery boli správne prešetrené v byte, kde sa maloletý zdržiava, teda v byte jeho partnerky. Samotná matka maloletého je svedkom toho, aké sú pomery v otcovom dvojizbovom byte, nakoľko v ňom sama s ním bývala. V prípade, keď mal maloletý šarlach v júli 2014, je pravdou, že sa zle cítil, mal vysokú teplotu a dožadoval sa maminy. Otec sám zvažoval, čo urobiť, uvedomujúc si, že ak synovi vyhovie a zavolá matke, aby pre neho prišla, toto bude v konaní použité proti nemu a považované za jeho zlyhanie v starostlivosti o syna. On však neriešil seba,
ale maloletého a vedel, že v prítomnosti matky sa upokojí a skôr uzdraví. Preto konal v prospech dieťaťa a dieťa predčasne odovzdal matke.
Dokazovaním súd ďalej zistil, že matka je naďalej slobodná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, stále žije i s maloletým v byte svojich rodičov spolu s nimi a na domácnosť im prispieva sumou 100 eur mesačne. Je alergička, doplatky za lieky pre ňu činia 15 eur mesačne. Vlastní osobný automobil Fabia, ktorú jej rodičia darovali, inak je nemajetná. Ako vyučená kaderníčka z dôvodu nezáujmu v tomto odbore nepracuje. Rodičovský príspevok poberala do 30.11.2012 vo výške 196 eur mesačne a prídavky na dieťa poberá v aktuálnej výške 23,52 eur mesačne. Od 21.11.2012 do 31.03.2014 bola evidovaná na úrade práce, podporu v nezamestnanosti poberala do 30.05.2013 v priemernej výške 372,70 eur. Dodatočne jej bol vyplatený rodičovský príspevok po 203,20 eur mesačne do júna 2014 z dôvodu priznaného ochorenia maloletého. Dňa 04.04.2014 uzatvorila Dohodu o vykonaní práce s T. Z. corp., s.r.o. - organizačná zložka v SK s dohodnutou odmenou vo výške XXX eur brutto mesačne za kalendárny mesiac, v ktorom uzavrie platne 40 zmlúv, v zmysle ďalších v zmluve ustanovených podmienok. Podľa jej vyjadrenia v máji 2014 sa jej to nepodarilo a zarobila 294 eur. Od 24.07.2014 pracuje ako účtujúci barman - čašník v riadnom pracovnom pomere. Za 7-8 dní zarobila cca 97 eur. Tieto skutočnosti nepreukázala relevantným spôsobom. Od septembra 2014 bude pracovať v krátkom a dlhom týždni, teda svoju prácu už prispôsobila striedavej osobnej starostlivosti o maloletého. Ako účtujúci zamestnanec sa s tringeltami musí deliť s barmankou.
Otec žije so svojou partnerkou v jej byte v N., je rozvedený, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Naďalej je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti J. XXXX, s.r.o., ktorá v daňovom priznaní za rok 2011 vyčíslila hospodársky výsledok pred zdanením mínus 11.893,08 eur, za rok 2012 plus 4.167,89 eur a za rok 2013 plus 265,38 eur. Otec ukončil gymnázium, v súvislosti so zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá, sám je vlastníkom dvojizbového bytu v N., v ktorom doposiaľ býval kamarát jeho brata, ktorý platil len náklady súvisiace s užívaním predmetného bytu ako aj energie. V súčasnom období sa otec pokúša predmetný byt prenajať. Platí leasing za osobný automobil v sume 200 eur mesačne a tiež za motorku.
Maloletý Y. je vo veku 4,5 roka, navštevuje J. školu na T. ulici, kde náklady škôlka vyčíslila na cca 22 eur stravné mesačne, 13,60 eur mesačne za čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s jeho návštevou MŠ a poplatok ZRPŠ 40 eur polročne. Maloletý v súčasnom období nenavštevuje žiadne krúžky. Je dispenzarizovaný v imunoalergologickej ambulancii ako rizikový pacient s častými ochoreniami dýchacích ciest, ktorý však v čase, keď nie je chorý, nemá žiadne obmedzenia navštevovať MŠ. Jeho zdravotný stav bol potvrdený pediatrom i alergológom. Matka za lieky dopláca v priemere 25 eur mesačne, čo aj riadne zdokladovala.
Kolízny opatrovník uviedol, že v celom konaní matka spochybňuje spôsobilosť a schopnosť otca postarať sa o maloletého. Jeho spôsobilosť a schopnosť potvrdzujú správy z MŠ, pediatra i imunológa. V súčasnom období je striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Preto navrhol návrhu otca tak ako bol vyšpecifikovaný v podaní doručenom súdu 15.08.2014 vyhovieť v celom rozsahu s jedinou výhradou, že miestom odovzdania a preberania dieťaťa bude bydlisko matky, nakoľko otec býva mimo územia SR. Otca navrhol zaviazať výživným v sume 50 eur mesačne vzhľadom na rozdielnosť príjmov rodičov a udeliť mu súhlas, aby sa v čase, keď je dieťa v jeho starostlivosti, táto mohla realizovať v mieste jeho terajšieho bydliska teda v J.. Návrh matky ako podaný nedôvodne navrhol zamietnuť.
Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V zahlásil vstup do konania pred 1,5 rokom s cieľom ochraňovať záujem dieťaťa a k veci sa vyjadril tak, že z konania vyplynulo súperenie rodičov postarať sa o maloletého. Obaja sú schopní poskytnúť veľmi dobrú starostlivosť dieťaťu po citovej i finančnej stránke, obaja majú hlboký vzťah k nemu a chcú mu to najlepšie. V konaní na seba vzájomne prezentujú chyby. Otec napr. nezaplatil výživné za dva mesiace a matka napr. v minulom roku nedovolila ísť otcovi s dieťaťom na dovolenku, hoci on jej takúto možnosť dal. Dieťa bude mať 5 rokov a bolo preukázané, že má veľmi dobrý vzťah k obom rodičom, čo potvrdilo i stanovisko riaditeľky MŠ ako nestrannej osoby. Navrhol návrhu otca vyhovieť a v ostatnom sa pridŕžal vyjadrenia kolízneho opatrovníka vzhľadom na
odlišné finančné pomery rodičov navrhol výživné určiť zo strany otca, avšak k výške výživného nebol oprávnený sa vyjadriť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti sú, ak
1/ obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať (nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného pôsobenia, neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod.),
2/ obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem (nemožno ju nariadiť, ak o ňu nemajú záujem obaja rodičia, teda proti vôli rodičia, ktorý sa o dieťa starať osobne nechce a žiada len o právo styku s dieťaťom. Nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech dieťaťa),
3/ je to v záujme dieťaťa (ide o právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom, pričom treba prihliadať na najmä citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.),
4/ budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa (povinnosť prihliadať aj na tento faktor vylučuje z aplikácie striedavej starostlivosti deti, ktorých rodičia trvale vytvárajú vzájomné nepriateľské prostredie. Pri takýchto rodičoch nie je predpoklad, že budú aspoň v nevyhnutnej miere spolupracovať na zaistení potrieb dieťaťa, ale dieťa sa stane trvalým rukojemníkom ich vzájomnej nenávisti.).
Súd zdôrazňuje, že jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak toto nie je bez zjavného dôvodu naplnené, je rodič výchovne nespôsobilý.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky na nariadenie striedavej starostlivosti a že striedavá osobná starostlivosť, ktorá bola nariadená predbežným opatrením v decembri 2013, prebieha po dobu 6 mesiacov a počas tejto doby sa ukázalo, že obaja rodičia sú spôsobilí a schopní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Matka, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, naďalej nevytvára priaznivé podmienky ku styku otca s dieťaťom, z jej strany dieťa nie je správne vedené k nemu. Konanie matky vykazuje neurotické znaky a je z neho zjavné, že absolútne nerešpektuje rodičovskú rolu a zodpovednosť otca v živote dieťaťa, čo rozhodne nie je na prospech maloletého, na ktorého negatívne vplýva i jej stále nespracovaný vzťah k otcovi. Matka zjavne pod vplyvom vlastných negatívnych emócií dramatizuje konanie otca. Je chvályhodné, že matka už upustila od osobného sledovania otca pred miestom jeho bydliska ohľadne uspávania dieťaťa, čo nebolo na prospech dieťaťa, ktoré si za takýchto podmienok nemohlo vytvárať zdravý vzťah k otcovi a nerušene si zvykať na prespávanie u neho. Prílišné angažovanie sa v tejto veci starej matky maloletého zo strany matky rozhodne nebolo na prospech veci. Rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu majú rodičia a tí sú oprávnení rozhodovať o všetkých veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Zásahy ostatných členov rodiny sú v tomto smere nežiadúce. Kontakt maloletého s otcom nie je pre neho žiadnym rizikom. Závery R.. J., psychológa, súd považuje za tendenčné v prospech matky. Navyše súd spochybňuje profesionálnosť jeho vyšetrenia, keď bol maloletý prítomný v jednej miestnosti pri konzultácii s matkou a jej matkou. ktorých extrémne negatívne ladenie voči otcovi je evidentné z celého tohto konania. V starostlivosti otca, ale ani v starostlivosti matky o maloletého súd nezistil žiadne závažnejšie závady alebo nedostatky. Súd mal riadne preukázané, že otec má
vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa tak po stránke časovej ako aj materiálnej, maloletý má v mieste bydliska otca zabezpečené vhodné podmienky na svoj plný a nerušený rozvoj. Tieto skutočnosti boli preukázané najmä šetrením pomerov Okresným súdom v E. ako aj svedeckými výpoveďami, čestnými vyhláseniami a fotografiami. V prípade ochorenia maloletého, ak otec odovzdal dieťa matke skôr, konal tak vždy v záujme maloletého, keď sa sám dožadoval matky a otec si bol vedomý, že vzhľadom na vek svojho syna, tento sa v prítomnosti matky ukľudní a skôr uzdraví. Otec preukázal, že je schopný i počas choroby maloletého sa o neho riadne postarať, v čase, keď je maloletý v jeho starostlivosti neustále mu vytvára aktívny program a na požadovanej úrovni zabezpečuje všetky jeho potreby. Syna vedie k športu a v tejto súvislosti ho aj zapísal na hokej, na ktorý bude chodiť od septembra 2014 so žiadosťou na adresu matky, aby táto počas jej starostlivosti o dieťa syna vodila na tréningy, prípadne otcovi umožnila vodiť ho na hokej. Z predložených fotografií i zo svedeckých výpovedí je zjavné, že maloletý je pri otcovi spontánny, uvoľnený a spokojný a stresuje ho vnímanie nepriateľského postoja matky a členov jej rodiny voči otcovi, ktorý intenzívne prežíva práve pri odovzdávaní Súd apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, aby nadradili záujmy maloletého nad vlastné záujmy, nad vlastné nespracované emócie a uvedomili si základnú potrebu dieťaťa, korelujúcu s jeho právom na starostlivosť oboch rodičov. Obaja rodičia spoločne zodpovedajú za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Dieťa pre svoj harmonický rast a rozvoj potrebuje predovšetkým lásku, čo je to najlacnejšie a najdôležitejšie, čo mu rodičia môžu dať. Dieťa má vyrastať v ovzduší náklonnosti a morálneho i materiálneho zabezpečenia. Každý z rodičov je povinný dieťa vychovávať k úcte k druhému rodičovi. Popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Striedavá osobná starostlivosť je jednoznačne v záujme maloletého, ktorý si na tento spôsob starostlivosti rodičov zvykol, bezproblémovo sa správa u každého z nich a ku každému z nich. Otec má záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloletého. Tvrdenia matky, že otec sa o dieťa nevie postarať, o tom, že syn u neho chce spať len jednu noc, že chodí od neho unavený, v noci sa budí, pocikáva sa a podobne, neboli v konaní preukázané. Striedavou osobnou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa, keď každý z rodičov ponúka dieťaťu iný program, otec ho napr. vedie k šport, každý z rodičov je pre dieťa jeho vzorom. V celom konaní dominuje skutočnosť, že matka ešte stále nespracovala rozchod s otcom dieťaťa a udržiava si k nemu negatívny postoj, ktorý prezentuje i pred maloletým, čo na neho negatívne vplýva. Dôsledkom toho je i skutočnosť, že maloletý je už i v starostlivosti detského psychiatra. Súd návrhu otca týkajúceho sa striedavej osobnej starostlivosti vyhovel v celom rozsahu a upravil starostlivosť rodičov o maloletého i počas všetkých prázdnin a sviatkov, aby medzi rodičmi nedošlo ku žiadnym konfliktom podľa terajšieho stavu, teda v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p. ). Je potrebné, aby rodičia zosúladili výchovné postupy k svojmu synovi, keď otec v čase jeho osobnej starostlivosti o neho syna necháva prespávať v materskej škôlke a matka v čase svojej osobnej starostlivosti o dieťa ho zo škôlky vyberá o cca 11.45 hod., keď ošetrujúcu lekári dieťaťa potvrdili, je maloletý môže navštevovať predškolské zariadenie bez obmedzenia okrem toho, keď je chorý a v chrípkovom období. Nejednotná výchova nie je na prospech dieťaťa. Je chvályhodné, že matka si svoje pracovné povinnosti zariadila tak, že od septembra 2014 bude pracovať v dlhých a krátkych týždňoch podľa toho, kedy bude mať mal. Y. v osobnej starostlivosti.
Súd však určil vzhľadom na terajšie bydlisko otca v J. republike, že miestom odovzdávania a preberania dieťaťa bude bydlisko matky a zároveň udelil otcovi súhlas na pobyt so synom počas jeho starostlivosti v mieste jeho terajšieho bydliska.
Vzhľadom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec doteraz platil výživné v sume 160 eur mesačne, i keď posledné dva mesiace si túto povinnosť nesplnil údajne z technických dôvodov. Súd návrhu matky na zvýšenie výživného nevyhovel a to z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov a to v tom smere, že dieťa je už po dobu polroka v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v pomere 50:50 a rodičia zhodne potvrdili, že každý z nich má svoj vlastný šatník pre maloletého, preto súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného v danom prípade nie je podaný dôvodne, a preto ho zamietol. Otec navrhoval v prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčiť, čomu súd tiež nevyhovel a v tejto časti návrh zamietol a to vzhľadom na skutočnosť, že matka poberala rodičovský príspevok, i keď spätne doplatený do júna 2014. Na Dohodu o vykonaní práce sa zamestnala v apríli 2014 a u
terajšieho zamestnávateľa pracuje od 24.7.2014, teda ani nie mesiac, takže súdu nepreukázala reálny mesačný zárobok u terajšieho zamestnávateľa. Celkové majetkové pomery rodičov nie sú na rovnakej úrovni, keď matka je nemajetná, bez vlastného bývania s oveľa nižším príjmom ako otec, vlastník dvojizbového bytu, podnikateľ splácajúci leasing za auto v sume 220 eur mesačne i motorku v sume 120 eur mesačne, životné poistenie na maloletého platí v sume 31 eur mesačne, úver za byt 220 eur mesačne, ďalšie poplatky súvisiace s užívaním bytu a výdavky na maloletého počas jeho starostlivosti činia 100 eur mesačne. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd otca zaviazal odo dňa rozhodnutia súdu výživným v sume 50 eur mesačne a súd je toho názoru, že v súčasnom období je v možnostiach a schopnostiach otca túto sumu platiť a tiež je povinnosťou matky vynaložiť všetko maximálne úsilie na to, aby si zadovážila riadny pravidelný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť k mal. Y. mohla plniť ako prvoradú povinnosť. Súdom určená výška výživného v súčasnom období zodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletého ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov.
Súd zrušil povinnosť uloženú matke písomne informovať otca o podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, nakoľko zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v krátkom a dlho týždni, teda s častým striedaním si dieťaťa.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v štyroch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,
cestou podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.