Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-15-2022.pdf
PDF · 91.94 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X. N. XXXX/X, XXX XX Z., s ukončenou podnikateľskou činnosťou pod IČO: 46 162 666 s miestom podnikania Ulica Vladimíra Clementisa 6444/4, 917 01 Trnava ku dňu 22.08.2019, o zaplatenie 42,79 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 42,79 eur od 18.03.2020 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2022 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 42,79 eur s príslušenstvom z titulu úhrady dlžného poistného vyplývajúceho z uzavretej poistnej zmluvy.
2. Súd vo veci vydal dňa 29.03.2022 platobný rozkaz č. k. 60Cb/15/2022 - 27, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č. k. 60Cb/15/2022 -33 zo dňa 05.04.2022 zrušil. Uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie doručil súd žalovanému podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Zo žaloby vyplýva, že medzi stranami prišlo k uzatvoreniu písomnej Poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX- X . zo dňa 16.05.2018 (ďalej aj „Poistná zmluva“), predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a s ročným poistným obdobím. V zmysle Poistnej zmluvy bolo medzi stranami dohodnuté ročné poistné so štvrťročnými splátkami vo výške 31,83 eur pričom začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 16.05.2018. Žalovaný zaplatil poistné od začiatku poistenia dňa 16.05.2018 do 15.11.2019. Následne žalovaný nezaplatil poistné za obdobie od 16.11.2019 do 17.03.2020. Poistná zmluva zanikla 0:00 hodinou dňa 17.03.2020 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote t. j. uplynutím jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Žalobca dňa 09.04.2020 písomne žalovanému oznámil zánik poistnej zmluvy a zároveň ho vyzval na úhradu dlžného poistného. Výška neuhradeného poistného bola žalobcom vypočítaná ako súčet štvrťročnej splátky poistného za obdobie od 16.11.2019 do 15.02.2020 vo výške 31,83 eur a pomernej časti poistného za obdobie od 16.02.2020 do 17.03.2020 vo výške 10,96 eur (štvrťročné poistné/90 dní x počet dní za pomernú časť obdobia), t. j. celkové dlžné poistné je vo výške 42,79 eur. Žalobca si popri istine uplatňuje ročný úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 42,79 eur od 18.03.2020 do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil voči žalovanému paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Žalobca dodal, že nakoľko žalovaný odmieta dobrovoľne uspokojiť nárok žalobcu, nemá žalobca inú možnosť ako obrátiť sa s touto žalobou na súd.
4. Žalovanému bola žaloba doručená podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom sa k nej nevyjadril.
5. Nakoľko sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a predmetom konania je zaplatenie sumy 42,79 eur, ktorá neprevyšuje sumu 1.000 eur, podľa ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku v takomto prípade nie je potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Rozhodnuté tak bolo vo veci bez nariadenia pojednávania.
6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dokladov nachádzajúcich sa v spise, a to z: poistnej zmluvy - Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXX/XXXXXX zo dňa 16.05.2018, Všeobecných poistných podmienok žalobcu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 4/2015, Dodatku č. 1 k Všeobecným poistným podmienkam žalobcu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a Oznámenia o zániku poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX- X zo dňa 09.04.2020. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa týmito listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Dňa 16.05.2018 uzavreli žalobca ako poisťovateľ so žalovaným ako poistníkom písomnú poistnú zmluvu - Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXX/XXXXXX-X, so začiatkom poistenia dňa 16.05.2018 a poistením na dobu neurčitú, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v držbe žalovaného a záväzok žalovaného zaplatiť dohodnuté poistné v štvrťročných splátkach vo výške 31,83 eur. Výpisom z inkasného účtu žalobcu mal súd preukázané, že saldo žalovaného predstavuje sumu 42,79 eur. Z oznámenia o zániku Poistnej zmluvy zo dňa 09.04.2020 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému zánik poistenia, ktorý nastal 0:00 hodinou dňa 17.03.2020, a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžného poistného vo výške 42,79 eur za poistné obdobie od 16.11.2019 do 17.03.2020.
8. Tieto skutočnosti neboli stranami sporu rozporované, žalovaný nepoprel uzatvorenie Poistnej zmluvy, a rovnako ani neuhradené poistné a s tým spôsobený zánik Poistnej zmluvy.
9. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
11. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 12. Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 13. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným ako fyzickou osobou podnikateľom vznikol záväzkovo - právny vzťah, a to uzatvorením Poistnej zmluvy v zmysle § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, na neurčitú dobu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súlade so zákonom
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a záväzok žalovaného zaplatiť dohodnuté poistné v stanovených štvrťročných splátkach.
15. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon o povinnom zmluvnom poistení“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
16. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky. Všeobecné poistné podmienky musia obsahovať najmenej podmienky podľa § 4,5,7 až 12 a § 15.
17. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
18. Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
19. Podľa ustanovenia § 11 ods. 11 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.
20. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
21. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa odseku 2 ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
22. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
23. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
24. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
25. Základom rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý súd považuje za nesporný, vzhľadom na to, že žalovaný podstatné skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval, nakoľko sa k žalobe vôbec nevyjadril. Súd považoval žalobný nárok žalobcu za dostatočne osvedčený obsahom žaloby a predloženými listinnými dôkazmi. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho
peňažného záväzku, ktorý má voči žalobcovi, žalobca ako veriteľ má zo zákona právo na úroky z omeškania. Žalobca si žalobou uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne. Pri posudzovaní požadovaných úrokov z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti dlžnej sumy, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 42,79 eur. Okrem úrokov z omeškania vzniklo žalobcovi zo zákona právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi aj túto čiastku.
26. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur, strany s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo to ustanovuje tento zákon.
27. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
28. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
29. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi poistné za obdobie od 16.11.2019 do 17.03.2020, tak ako sa písomne zaviazal v uzavretej Poistnej zmluve, čím prišlo aj k zániku Poistnej zmluvy, a preto je žalovaný povinný v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zaplatiť žalobcovi istinu aj s príslušenstvom. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalovaný je zároveň povinný zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
34. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.).