Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5P-110-2022.pdf
PDF · 108.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/110/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. nar. XX.XX.XXXX,. bytom u matky, v zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa matky: K. nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom: Y. t. č. bytom: T.tátna občianka SR a otca: N. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V., t. č. bytom: T. štátny občan SR, o návrhu matky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa N. nar. XX.XX.XXXX. do osobnej starostlivosti a výchovy matky.
II. Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í maloleté dieťa N., nar. XX.XX.XXXX . zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa N., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,-Eur mesačne vždy vopred do 20. dňa, toho ktorého mesiaca k rukám matky počnúc dňom 02.12.2022.
IV. Zmeškané výživné na maloleté dieťa N., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 02.12.2022 do 24.02.2023 vo výške 293,58 Eur j e otec p o v i n n ý splácať spolu s bežným výživným do jeho úplného zaplatenia vo výške 20,-Eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok.
V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom N. nar. XX.XX.XXXX n e u p r a v u j e a ponecháva ho na dohode rodičov.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.12.2022, domáhala zverenia maloletého dieťaťa N., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,-Eur mesačne počnúc mesiacom, kedy rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť. Toto výživné má byť splatné vopred vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhla neupraviť a ponechať ho na dohode rodičov.
2. Otec doručil svoje vyjadrenie návrhu tunajšiemu súdu dňa 04.01.2023, v ktorom poukázal na to, že je invalidným dôchodcom na základe čoho poberá invalidný dôchodok vo výške 390,-Eur mesačne. Býva u rodičov, platí im 250,-Eur za nájom a stravu. Jeho ďalšie mesačné výdavky
inkorporujú platbu za telefón vo výške 40,-Eur, osobnú hygienu, TV 20,-Eur. Býva u rodičov, pokým si nenájde podnájom. (č. l. 37 spisu)
3. Zo správy z prešetrenia pomerov poskytnutej ÚPSVaR LC zo dňa 27.01.2023, má súd za preukázané, že matka býva s maloletým dieťaťom v Lučenci, spolu s jeho ďalšími troma súrodencami. Obývajú trojizbový byt. Matka uviedla svoje mesačné náklady na nájom, elektrickú energiu, plyn a vodu vo výške 430,-Eur, internet a TV vo výške 11,-Eur. Navrhovateľka pracuje ako operátor výroby v spoločnosti A. s mesačným príjmom 600,-Eur. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že matka poberá prídavok na deti vo výške 240,-Eur mesačne, rodičovský príspevok vo výške 412,60 Eur mesačne. Maloletý N.aví známky dobrej starostlivosti, bol vhodne svojmu veku počasiu oblečený, navštevuje Materskú školu na T. v Lučenci. Matka uviedla, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu. Otec maloletého sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v auguste 2022 do domácnosti svojich rodičov. Otec na maloletého a jeho výchovu finančne neprispieva, v mesiaci január 2023 zakúpil oblečenie a obuv. Styk otca s maloletým nežiada upraviť, nakoľko na stretávaní sa vedia s otcom maloletého dohodnúť. Maloletý sa s otcom stretáva podľa dohody, jedenkrát cez víkend, dve až tri hodiny v obchodnom centre Galéria v R. Podľa vyjadrenia matky, maloletý má otca rád, je na jeho prítomnosť zvyknutý. Otec maloletého dieťaťa býva v R. v spoločnej domácnosti starých rodičov, jedná sa o jednoizbový byt, ktorý je v ich vlastníctve. Mesačné náklady na domácnosť činia spolu 300,-Eur. Otec prispieva na domácnosť sumou 250,-Eur mesačne. Poberá dôchodok vo výške 440,-Eur mesačne. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že otec nepoberá sociálne dávky. Otec uviedol, že s maloletým sa stretáva podľa dohody s matkou, pravidelne trávi s ním voľný čas pár hodín v cukrárni, kupuje mu oblečenie, hračky. Maloletý v jeho domácnosti nespáva. Na jeho výchovu finančne neprispieva. Uviedol, že so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasí. Nesúhlasí, ale s výškou výživného v sume 100,-Eur a navrhuje, aby bolo určené vo výške 50,- Eur. Stretávanie s maloletým nežiada upraviť, nakoľko na stretávaní sa vedia s matkou dohodnúť. Na základe sociálneho šetrenia, bolo zistené, že matka má vytvorené vhodné materiálne prostredie pre zabezpečenie riadnej starostlivosti, uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Maloletý má aktuálne zabezpečený pravidelný a pomerne rovnocenný kontakt aj s druhým rodičom, a je na osobu obidvoch rodičov primárne citovo naviazaný. Matka zároveň rešpektuje právo dieťaťa na udržiavaní rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Na základe uvedených skutočností, úrad navrhol zveriť maloletého Nikolasa do osobnej starostlivosti a výchovy matky, s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý je na daný stav zvyknutý. Výšku výživného navrhol určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého a na reálne príjmové možnosti povinnej osoby dané subjektívnymi vlastnosťami ako i objektívnymi skutočnosťami. (č. l. 62,63 spisu)
4. Z odpovede ÚPSVaR LC zo dňa 29.12.2022, má súd za preukázané, že tak navrhovateľka, ako ani otec, nie sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedenej úradom. (č. l. 28 spisu)
5. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 29.12.2022, má súd za preukázané, že matka je zamestnancom v pracovnom pomere od 16.03.2021 do trvá, v spoločnosti A. X. Poberala dávku ,,nemocenské“ za obdobie od 23.09.2022 do 30.09.2022 v celkovej sume 108,60 Eur. Toho času nie je poberateľom dávok sociálneho poistenia. Otec maloletého dieťaťa poberá dávku - invalidný dôchodok, dátum priznania 21.09.2006, t. č. v sume 436,40 Eur mesačne. (č. l. 33 spisu)
6. Z potvrdenia o vyplatenej dôchodkovej dávke otca, poskytnutého sociálnou poisťovňou zo dňa 02.01.2023, má súd za preukázané, že otec poberal od januára 2022 do decembra 2022 invalidný dôchodok v mesačnej výške 390,30 Eur. (č. l. 38 spisu)
7. Z doložených ústrižkov, poštových poukazov, má súd za preukázané, že otec spláca pôžičku v prospech Home Credit Slovakia v mesačnej výške 20,-Eur.
8. Z odpovede ÚPSVaR LC zo dňa 05.01.2023, má súd za preukázané, že matka poberá prídavok na dieťa od 01.03.2020 do trvá, v aktuálnej výške 120,-Eur a rodičovský príspevok od 01.09.2020 do trvá, vo výške 383,80 Eur.
Otec maloletého dieťaťa nepoberá dávky vyplácané úradom. (č. l. 43 spisu)
9. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2022 matkou maloletého dieťaťa poskytnutého ÚPSVaR LC, má súd za preukázané, že za obdobie od januára 2022 do decembra 2022, poberala rodičovský príspevok v mesačnej výške 383,80 Eur, in summa za dané obdobie 4.605,60 Eur. (č. l. 48 spisu)
10. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2022 matkou maloletého dieťaťa poskytnutého ÚPSVaR LC, má súd za preukázané, že matka poberala prídavok na dieťa v roku 2022 za mesiace január až apríl v mesačnej výške 25,88 Eur, v mesiaci máj 100,-Eur, jún 25,88 Eur, v mesiaci júl 30,-Eur, v mesiacoch august až december v mesačnej výške 120,-Eur, in summa za dané obdobie 859,40 Eur.
11. Z potvrdenia o príjme matky, poskytnutej jej zamestnávateľom spoločnosťou B 6 Slovakia, s.r.o. má súd za preukázané, že za obdobie od decembra 2021 do novembra 2022 jej čistá mzda činila sumu za dané obdobie v celkovej výške 7.281,12 Eur. (č. l. 50 spisu)
12. Zo Zmluvy o nájme bytu medzi prenajímateľom a matkou, ako nájomcom, má súd za preukázané, že mesačné nájomné a zálohové úhrady za užívanie bytu sú stanovené v sume 430,-Eur. (č. l. 51, 52 spisu)
13. Z úradne overeného čestného prehlásenia starého otca maloletého dieťaťa z otcovej strany zo dňa 09.01.2023 má súd za preukázané, že starý otec čestne prehlásil, že jeho syn im mesačne dáva 250,- Eur na stravu a bývanie. (č. l. 54 spisu)
14. Z lustrácie v evidencie vozidiel zo dňa 09.01.2023 poskytnutej ORPZ LC, ODI, má súd za preukázané, že matka nie je vlastníčkou motorového vozidla. Otec je vlastníkom motorového vozidla továrenskej značky Seat Alhambra, v premávke od 29.03.2022. (č. l. 58 spisu)
15. Súd vykonal lustráciu prostredníctvom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v rozsahu celého územia SR, vytvorené cez portál elektronických služieb katastra nehnuteľností, z ktorého má za preukázané, že rodičia nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti. (č.l. 67-68 spisu)
16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 65 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Súd určil splatnosť výživného podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine prvá a druhá veta, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
25. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
26. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
27. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
28. Súd vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sú splnené hmotnoprávne podmienky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nakoľko podľa zhodných vyjadrení rodičov, títo spolu nežijú, a to v súlade s § 28 s poukazom na § 24 až 26 Zákona o rodine.
29. V Článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
30. Súd po preskúmaní obsahu návrhu a po vykonanom dokazovaní má za to, že návrh matky bol podaný dôvodne. Podmienkou pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Súd toto hľadisko posudzuje objektívne, pričom musí ísť o vážne narušenie a rozvrat vzťahov medzi rodičmi, neexistenciu perspektívy ďalšieho trvania a vytvárania životného spoločenstva rodičov maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Podľa zhodného vyjadrenia rodičov od augusta 2022 nezdieľajú spoločnú domácnosť. V súčasnosti matka býva v prenajatom trojizbovom byte v Lučenci spolu s maloletým Nikolasom a jeho tromi súrodencami. Otec býva v jednoizbovom byte so svojimi starými rodičmi. Vzhľadom na to sa súd zaoberal otázkou, komu z rodičov má byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Súd zároveň mal preukázané splnenie podmienky pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine tým, že rodičia od augusta 2022 nežijú v spoločnej domácnosti, ako ani spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého dieťaťa a obnovenie ich spolužitia nie je možné podľa slov matky. Súd sa zaoberal predmetnou vecou v intenciách uvedených ustanovení. Medzi rodičmi od začiatku konania v písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní „panovala“ nezhoda ohľadne určenia výšky výživného. Matka navrhovala výživné určiť na maloleté dieťa vo výške 100,-Eur mesačne, otec navrhoval z dôvodu, že jeho príjem činí len invalidný dôchodok vo výške 440,- Eur mesačne výživné na maloleté dieťa vo výške 50,-Eur, s čím matka na pojednávaní kategoricky nesúhlasila.
31. Pri určovaní výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodneným potrebám maloletého, možností schopností a majetkových pomerov otca. Sústavná a dôsledná starostlivosť o maloleté dieťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Podmienkou pre uloženie povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa je skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu nežijú a netvoria spoločnú domácnosť. Vyživovacia povinnosť zaväzuje oboch rodičov bez ohľadu na to, do koho starostlivosti je dieťa zverené. Predpokladá
sa, že rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, plní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, ako poskytovaním stravy, ubytovania, ošatením a uhrádzaním ďalších výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov, ako aj právo maloletého dieťaťa, trvá bez ohľadu na to, do koho starostlivosti bolo dieťa zverené. Súd v súvislosti s uvedeným zákonným ustanovením skúmal návrh matky na pojednávaní týkajúci sa uloženia vyživovacej povinnosti otcovi v sume 100,-Eur mesačne. Mesačný príjem matky inkorporoval čistú mzdu vo výške cca. 600,-Eur, rodičovský príspevok na štyri deti 383,80 Eur a prídavok na dieťa v celkovej ročnej sume 859,40 Eur. Súd akceptoval mesačné výdavky na maloleté dieťa vyčíslené matkou v podanom návrhu v sume 430,-Eur na bývanie (nájom +energie), 11,-Eur internet a TV, škôlka 45,-Eur, strava pre maloletého cca. 90,-Eur, plienky a drogéria pre maloleté dieťa 15,-Eur, oblečenie a topánočky 30-40,-Eur. Pri výdavkoch matky na nájomné vo výške 430,-Eur a 11,-Eur TV a internet súd vydelil tieto položky piatimi, t.j. počtom členov domácnosti, čo činí na maloletého sumu 88,20,-Eur. Ostatné výdavky súd uznal v uvedenej výške, keďže tieto sú vynakladané výlučne len na maloleté dieťa. Celkové výdavky na maloletého zo strany matky činia in summa 278,20 Eur, ktoré považoval súd za bežné. Súd pri rozhodovaní o výške výživného pomeriaval odôvodnené potreby maloletého a ustálil, že matkou navrhovaná výška výživného zodpovedá ustanoveniu § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd preto určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 100,-Eur mesačne počnúc dňom doručenia tohto rozsudku. Otec podľa jej slov jej na maloletého finančne neprispieva, kupoval maloletému len sladkosti, príp. oblečenie. Súd ešte kladie akcent na tú skutočnosť, že je notoricky známe, že potraviny, oblečenie, energie, pohonné hmoty značne zdraželi, taktiež v tomto prípade sa očakáva aj zvýšenie poplatkov spojených s návštevou predškolského zariadenia maloletým, na čo súd taktiež prihliadol pri svojom rozhodovaní. Súd poukazuje na tú skutočnosť, ktorú má za preukázanú z dokazovania, že otec starým rodičom prispieva na bývanie 250,-Eur mesačne, pričom jeho invalidný dôchodok činil v roku 2022 sumu 390,30 Eur mesačne podľa potvrdenia zo sociálnej poisťovne zo dňa 02.01.2023 (v správe z prešetrenia pomerov ÚPSVaR Lučenec zo dňa 27.01.2023 uviedol otec sumu 440,-Eur), súd poukazuje na § 62 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine na tú skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, t.j. aj pred mesačnou úhradou 250,-Eur jeho rodičom na bývanie. Okrem toho je vlastníkom OMV továrenskej značky B. Súd ešte poukazuje na to, že otec nepreukázal žiadne lekárske potvrdenie ohľadne nevhodnosti konkrétnych pracovných pozícií v súvislosti s jeho invaliditou. Na pojednávaní uviedol, že si aktívne hľadá prácu, no kvôli jeho invalidite ho nechce nikto zamestnať. Navrhovateľka navrhovala priznať výživné od podania návrhu, ktorému súd vyhovel a priznal navrhovateľke zmeškané výživné za obdobie od podania návrhu, t.j. od 02.12.2022 do 24.02.2023 v sume 293,58 Eur. Súd zročné výživné povolil otcovi splácať v sume 20,-Eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok. Súd pri určovaní výšky splátok zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho výšku, ako aj príjem otca.
32. V konaní ostala sporná aj otázka úpravy styku rodičov s maloletým. Matka navrhla styk otca s maloletým dieťaťom neupraviť, keďže sa vedia s otcom dohodnúť. Na pojednávaní rodičia nevedeli dospieť ale k zhode ohľadne včasnosti oznámenia otca, pokiaľ má záujem o konkrétny čas realizácie styku s maloletým. Matka vyčítala otcovi, že jej oznámi termín, kedy by chcel byť s maloletým len deň predtým, pričom ona si s ním robí plány na víkendy oveľa skôr. Nakoniec sa rodičia dohodli, že otec matke minimálne dva až tri dni vopred oznámi, pokiaľ by chcel realizovať styk s maloletým. Obsahom rodičovskej starostlivosti nie je len povinnosť rodiča poskytovať maloletému dieťaťu opateru, výživu, potrebnú pozornosť a vzdelanie, ale aj možnosť tráviť s maloletým dieťaťom voľný čas, získavať spoločné zážitky, vplývať osobne na maloleté dieťa, rozvíjať jeho schopnosti a v neposlednom rade upevňovať vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Rodičia majú v zásade rovnaké postavenie pri výchove maloletých detí. V prípade, keď všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je potrebné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je sa v zásade rovnakou mierou starať o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Preto ak je dieťa v starostlivosti (faktickej v danej veci) jedného z rodičov, potom by tomu dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (nález ÚS ČR 2298/15 zo dňa 15.03.2016).
33. Súd v intenciách uvedeného rozhodnutia skúmal záujem maloletého dieťaťa. V predmetnej veci medzi účastníkmi konania nebola sporná dôvodnosť podaného návrhu o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd zároveň mal za preukázané splnenie podmienky pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle § 36 ods. 1 ZoR tým, že rodičia od roku augusta 2022 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého dieťaťa a obnovenie ich spolužitia ani nie je možné. Súd sa zaoberal predmetnou vecou v intenciách uvedených ustanovení. Medzi rodičmi od začiatku konania, ako aj na pojednávaní „panovala“ nezhoda ohľadne podmienok realizovania styku, ako aj výšky výživného. Pri posúdení úpravy styku súd vychádzal z toho, že malol. dieťa má v súčasnosti skoro už 3 roky a vybudované stabilné zázemie u svojej matky. Na pojednávaní nebolo medzi rodičmi sporné, že matka nebráni malol. dieťaťu v styku s otcom, o čom svedčí aj jeho úprava v tomto konaní, t.j. súd styk otca s malol. dieťaťom na návrh matky neupravil. Súd pri rozhodovaní ohľadne zverenia a úpravy styku prihliadol na zachovanie stability súčasného výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Rodinné zázemie je podľa názoru súdu pre všestranný rozvoj dieťaťa veľmi dôležité, pokiaľ je to možné, nemali by sa v momentálnej situácii a s prihliadnutím na vek dieťaťa pretŕhať jeho väzby s prostredím, na ktoré si zvyklo. Na základe tohto podľa názoru súdu je vhodnejšie, ak dieťa ostane v starostlivosti matky. Otec bude mať dostatočný priestor na starostlivosť o maloleté dieťa, keďže matka navrhla styk neupraviť. Ako vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, matka nikdy nebránila otcovi v styku. Súd je na základe vyššie uvedeného toho názoru, že úprava, resp. neupravenie styku otca s maloletým dieťaťom je vzhľadom k momentálnym okolnostiam, veku a potrebám maloletého dieťaťa dostatočná.
34. O trovách konania súd podľa § 57 CMP nerozhodoval, pretože účastníci konania si v konaní návrh na náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.