Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-1608-2010.pdf
PDF · 63.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/1608/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná a. s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému Vihorlat Košice, s. r. o., Pri Salaši 2, IČO: 36 477 541, vedeného na Exekútorskom úrade v Spišskej Novej Vsi u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka, Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves pod č. Ex 245/2010 o vymoženie pohľadávky vo výške 281,85 eur s prísl., takto
rozhodol:
Návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 19. 07. 2013 podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 24. 05. 2010 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 303,49 eur s prísl. .
Dňa 25. 07. 2013 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 50,98 eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ak ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd exekúciu zastaví. Nedostatok majetku povinného je potrebné preukázať v rámci exekučného konania, súdnym exekútorom vykonanými úkonmi smerujúcimi k zisťovaniu majetku povinného.
Dňa 25. 07. 2013 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že u povinného nedošlo k prijatiu rozhodnutia o premene vkladov a základného imania na euro a následnému podaniu návrhu na zápis tejto premeny v zmysle zákona č. 659/2007 Z. z. a teda právnická osoba nemôže podať návrh na zápis tejto zmeny, čím je preukázané, že povinný nevyvíja žiadnu činnosť a nevlastní majetok.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že toho času nie sú preukázané predpoklady na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že síce nedošlo k prijatiu rozhodnutia o premene vkladov a základného imania na euro a následnému podaniu návrhu na zápis tejto premeny, ale to neznamená, že povinný
nevlastní žiadny hnuteľný, alebo nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.