Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/152/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: L. S., W.. XX.XX.XXXX, F. T., I. Č.. X/XXX proti žalovaným: X./. Y. R., W.. XX.XX.XXXX, F. T.I., F. XX, X./. V. J., W.. XX.XX.XXXX, F. T., T. X, právne zastúpený: Mgr. Paulína Naništová, advokátka so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, X./. Y. J., W.. XX.XX.XXXX, F. T., N.Á. XXX, právne zastúpená: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom Prešov, Sládkovičova 8 o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

návrh zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 06.06.2013 sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia, že je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov parcela KN - C č. XXX záhrady o výmere 94 m2, parcela KN - C č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2 a parcela KN - C č. XXX záhrady o výmere 95 m2, ktoré sú Správou katastra Prešov vedené na LV č. XXX pre katastrálne územie Solivar a stavby rodinného domu bez súpisného čísla postaveného na parcele č. XXX, všetko v podiele 6/8 k celku. Zároveň sa domáhal voči žalovaným náhrady trov konania. Žalobný návrh odôvodnil uzavretím kúpnej zmluvy 23.01.2009 so žalovaným v 1. rade, na základe ktorej od neho predmetné nehnuteľnosti odkúpil a zaplatil prvú splátku kúpnej ceny 5.000,- Eur. Dňa 14.05.2009 zaplatil ďalšiu splátku kúpnej ceny vo výške 1.500,- Eur. V deň podpisu zmluvy mu žalovaný v 1. rade odovzdal nehnuteľností do držby a odvtedy sa o tieto staral a užíval ich. Dňa 27.05.2013 bolo začaté územné a stavebné konanie stavebníka, ktorou je žalovaná v 3. rade. Napriek tomu, že nie je evidovaný ako vlastník, predmetné nehnuteľnosti riadne užíval a navrhuje vyhovieť návrhu.

Žalovaní v 1. až 3. rade so žalobou nesúhlasili.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením dohody o predaji zo dňa 23.01.2009, písomnými stanoviskami účastníkov konania, notárskou zápisnicou N 47/2010, Nz 2978/2010, osvedčením o dedičstve , , aktuálnym LV č. XXX kat. úz. Prešov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 23.01.2009 bola uzavretá dohoda o predaji medzi dedičom a budúcim majiteľom Y. R. a kupujúcim L. S., v ktorej si zmluvné strany dohodli, že dedič a budúci majiteľ nehnuteľnosti na ulici I. Č.. X, Prešov - Solivar (LV č. XXX, kt. úz. Solivar) po vybavení záležitostí týkajúcich sa dedičstva predá túto nehnuteľnosť kupujúcemu v cene 1.650,- Sk za 1 m2 (54,77 Eur). „Dedič a budúci majiteľ preto dnes prijíma zálohu vo výške 5.000,- Eur a zároveň odovzdáva kľúče od uvedenej nehnuteľnosti do rúk kupujúcemu. Doplatok zvyšnej sumy sa dohodne po vyporiadaní dedičstva. Dedič a budúci majiteľ

súhlasí, aby kupujúci spravoval túto nehnuteľnosť podľa svojho uváženia. V prípade, že ku kúpe nedôjde, je dedič a budúci majiteľ povinný vrátiť kupujúcemu sumu 10.000,- Eur. Na znak súhlasu v dobrej vôli túto dohodu obe strany dole podpísali.“

Žalobca vo výpovedi uviedol, že si je vedomý, že je majiteľom pozemku. Bol ubezpečovaný že nič nestojí v ceste kúpy pozemku. So žalovaným v 1. rade bol u jeho právnej zástupkyne JUDr. Kuchárovej, ktorá mu toto potvrdila. Následne sa správal ako vlastník, robil na pozemku čiastočné úpravy, zrušil tam plot, nakoľko disponoval kľúčmi od nehnuteľnosti. Žalovanému v 1. rade uhradil 5.000,- Eur ako zálohu, neskôr ešte 1.500,- Eur. So žalovaným v 1. rade je komunikácia nemožná.

Žalovaný v 1. rade vo výpovedi a písomných stanoviskách uvádzal, že žalobca mu nevyplatil celú kúpnu cenu a vymýšľal si rôzne výhovorky. Dohodu, ktorú uzavreli on neformuloval a obsahovala úžernícke úroky. Nepoprel, že mu žalobca zaplatil 5.000,- Eur a túto sumu je mu ochotný v splátkach splatiť.

Žalovaný v 2. rade v písomnom stanovisku súdu doručenom 15.10.2013 navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že nebol povolený vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, preto sa dá usudzovať, že zmluvné strany od zmluvy odstúpili. Navyše, dohoda o predaj je absolútne neplatný právny úkon, pretože mu chýbajú podstatné náležitostí v identifikácii predmetu konania, tiež predávajúci nebol vlastníkom nehnuteľností, preto vlastnícke právo nadobudnúť nemohol.

Žalovaná v 3. rade vo výpovedi uviedla, že nepozná žalobcu a vidí ho prvýkrát. Nehnuteľností kupovala od vlastníka evidovaného na liste vlastníctva a nehnuteľností boli bez tiarch.

Právny zástupca za žalovanú v 3. rade v písomnom stanovisku súdu doručenom 20.01.2014 uviedol, že z obsahu dohody o predaji zo dňa 23.01.2009 vyplýva, že ide o záväzkovoprávny vzťah podľa obsahu zodpovedajúci skôr zmluve o budúcej kúpnej zmluve s výhradou neurčitosti doby, do ktorej mala byť kúpna zmluva uzavretá. Samotná dohoda nie je právne spôsobilým nadobúdacím titulom vlastníckeho práva s poukázaním na obsah a formu. Nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva, čo je zákonný predpoklad účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaná v 3. rade nadobudla predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat úz. Solivar od žalovaného v 2. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2010 spísanej vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade JUDr. Jána Marušina pod číslom N 47/2010, Nz 2978/2010. Návrh považuje žalovaná v 3. rade za nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť.

Z notárskej zápisnice N 47/2010, Nz 2978/2010 súd zistil, že žalovaný v 2. rade ako predávajúci odpredal žalovanej v 3. rade ako kupujúcej nehnuteľnosti vedené v kat. úz. Solivar na LV č. XXX rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele KN - C XXX s príslušenstvom oplotením, vonkajšími úpravami a parcelami KN - C č. XXX záhrady 94 m2, KN - C č. XXX zastavané plochy a nádvoria 316 m2, KN - C č.XXX záhrady 95 m2 v podiele B1 v celosti. Nehnuteľnosti boli odpredané za kúpnu cenu 9.958,18 Eur. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie, že na predmetných nehnuteľnostiach neviaznu ťarchy, ani vecné bremená.

Z osvedčenia o dedičstve , po nebohej Marte Juraškovej, rod. H., zomr. 01.12.2007 súd zistil, že dedič Y. R. (žalovaný v 1. rade) nadobudol dedičstvo pozostávajúce z nehnuteľností v kat. úz. Solivar LV č. XXX. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 27.03.2009. Z uvedeného vyplýva, že v čase podpisu dohody o predaji predávajúci (žalovaný v 1. rade) nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa (ďalej „“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa

(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa , účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa , písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa

(1) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. (2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa

(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. (2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. (3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súd dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože sa domnieva, že dohodou o predaji uzatvorenou dňa 23.01.2009 nadobudol vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam a ako vlastník týchto nehnuteľností je v katastri zapísaná žalovaná v 3. rade.

V predmetnom konaní sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, ktoré nadobudol titulom zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1. rade. Vlastníctvo veci možno okrem iného nadobudnúť kúpnou zmluvou, ktorá patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce občianskoprávne vzťahy. Platne uzatvorená kúpna zmluva vyvoláva v momente svojho vzniku záväzkovoprávne účinky. Na strane predávajúceho vzniká predávajúcemu povinnosť predmet kúpy odovzdať a zároveň ho oprávňuje žiadať za predmet kúpy kúpnu cenu. Z povahy kúpnej zmluvy však treba vyvodiť aj ďalší pojmový znak, ktorým je povinnosť predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo predávanej veci. Pri prevode nehnuteľnosti nadobudne kupujúci vlastnícke právo k predmetu kúpy až vkladom do katastra nehnuteľnosti. Predpokladom prevodu vlastníctva pri občianskej kúpnej zmluve je, aby bol predávajúci vlastníkom veci. Uplatňuje sa tým v čo najširšej miere zásada „nemo plus iuris“. V danom prípade žalobca kupoval nehnuteľnosť od nevlastníka, čo je zrejmé aj z formulácie uzavretej dohody, kde žalovaný v 1. rade je v dohode označený ako „dedič a budúci majiteľ“. Žalobca tak plne si vedomý kupoval nehnuteľnosť od nevlastníka. Ďalej je potrebné uviesť, že napriek istej neformálnosti kúpnej zmluvy táto pri nehnuteľnostiach vyžaduje presnú špecifikáciu predmetu kúpy, čo v danom prípade dodržané nebolo. V dohode o predaji sa uvádza predaj nehnuteľnosti na ulici I. Č.. X, Prešov - Solivar (LV č. XXX, kat. úz. Solivar), avšak na uvedenom liste vlastníctva sú zapísané viaceré nehnuteľnosti tak rodinný dom, ako aj zastavané plochy a nádvoria a záhrady. K platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti je potrebná presná identifikácia prevádzaných nehnuteľností, aby v budúcnosti nebolo sporu aj o tom, čo bolo predmetom prevodu. To v konečnom dôsledku vychádza aj z formulácie ust. , že právny úkon musí byť urobený určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Dohoda o predaji uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako dohoda o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť v predmete prevodu, ale aj z dôvodu, že nehnuteľnosť prevádzala

osoba, ktorá nebola jej vlastníkom. Takýto absolútne neplatný právny úkon nemohol mať za následok vznik práv a povinností. Nie nepodstatnou je aj tá skutočnosť, že pri prevode nehnuteľnosti nadobúda kupujúci vlastnícke právo k predmetu kúpy až vkladom do katastra nehnuteľnosti ( ).

Dohoda o prevode uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade podľa obsahu vykazuje aj náležitosti ust. zmluvy o budúcej zmluve. Avšak ani v tomto prípade nie sú dodržané podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, ktorá okrem všeobecných náležitostí zmluvy (ktorá má byť v budúcnosti uzavretá) musí obsahovať dobu, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria. Dohoda o predaji z 23.01.2009 ako súd vyššie uvádzal, neobsahuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, pretože dostatočne určitým spôsobom nevymedzuje predmet prevodu, čo by robilo neplatnou aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností. Okrem toho neobsahuje dobu, dokedy má byť budúca zmluva uzatvorená. Dohoda o predaji uzatvorená dňa 23.01.2009 medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je absolútne neplatný právny úkon tak z pohľadu zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ako aj zmluvy o budúcej zmluve o prevode nehnuteľnosti. Následkom neplatnosti právneho úkonu okrem toho, že nemá právne účinky, zakladá zároveň zodpovednosť toho, kto sa z absolútne neplatného právneho úkonu obohatil. V tomto prípade žalovaný v 1. rade nepoprel, že od žalobcu obdŕžal sumu 5.000,- Eur bez protiplnenia, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v 1. rade. Žalobca sa tak môže domáhať voči žalovanému v 1. rade vydania bezdôvodného obohatenia.

Žalobu bolo potrebné zamietnuť ako nedôvodnú, pretože žalobca nepreukázal titul nadobudnutia vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.