Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-687-2014.pdf
PDF · 75.85 KB
Case nature
Area
Subarea
49Er/687/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO 00585441, Štefanovičova 4, Bratislava, zast. JUDr. Soňa Pohovejová, advokát, Záhradnícka 37, Bratislava, proti povinnému: F. D., H.. X.X.XXXX, C. XX, R., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, o vymoženie sumy 52,87 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 43,19 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*156725 zo dňa 6.5.2014 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Halás, v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave č.k. 8Ro/232/2013 zo dňa 29.11.2013.
Dňa 18.6.2014 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, z dôvodu, že bol podaný nedôvodne, nakoľko povinný uhradil pohľadávku oprávneného pre začatím exekučného konania.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na to, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, súd exekúciu v súlade s vyššie uvedeným zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie..
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinným od 1.1.2009. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Dňa 18.6.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 256,33 eur. Táto suma pozostáva z odmeny 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, z odmeny 119,52 eur podľa § 15 vyhlášky, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 60,90 eur a 20 % DPH.
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Po preštudovaní spisového materiálu a súdnym exekútorom priloženého spisu súd zistil, že súdny exekútor vykonal počas exekúcie 4 úkony subsumovateľné pod taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, za ktoré mu za každý z nich podľa § 14 ods. 2 vyhlášky patrí paušálna odmena 3,32 eur (4 x 3,32 eur: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie banke 1x, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1x SP).
V zmysle § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti v prípade zastavenia exekúcie určuje paušálnou sumou vo výške 3,32 eur za jednotlivé úkony exekučnej činnosti taxatívne vymedzené v § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať plnú sumu, akú si súdny exekútor nárokoval za všetky úkony exekučnej činnosti, nakoľko si v rozpore s vyhláškou uplatnil paušálne odmeny za viacnásobné doručenie príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie a to aj rôznym subjektom. Z gramatického výkladu a i z obsahu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky jasne vyplýva, že ak by bolo zámerom zákonodarcu priznať paušálne odmeny za viacnásobné doručovanie listín v zmysle § 15 ods. 1 písm. b) - f) vyhlášky, istotne by použil pojem „každé“, tak ako to urobil v písm. g) - j) § 15 ods. 1 vyhlášky. Ak teda zákonodarca použil pre doručovanie uvedených listín jednotné číslo, mal na mysli doručenie ako spoplatnený úkon vyjadrujúci stav a priebeh exekúcie a nie doručovanie ako úkon odvíjajúci sa od počtu jednotlivých listín či adresáta. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v priebehu jedného exekučného konania možno priznať len jednu paušálnu odmenu za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. b) - f) a to aj v prípade opakovaného doručovania či doručovania rôznych listín rovnakého právneho obsahu. V zmysle vyhlášky sa teda spoplatňuje doručovanie ako úkon exekučnej činnosti, a nie samotné a každé doručovanie. Opakované doručovanie sa premietne len do náhrady za poštovné. Súd taktiež nemohol priznať súdnemu exekútori odmenu za úkony - doručenie príkazu na odblokovanie účtu, nakoľko § 15 ods. 1 vyhlášky takýto úkon neobsahuje.
Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, nakoľko odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti po sčítaní nedosahovala výšku minimálnej odmeny.
Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov len za poštovné, ktoré bolo súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením doručenky, resp. vrátenej obálky ku zaslanej listine, vo výške 2,80 eur (1,40 + 1,40): 1x doručenie upovedomenia povinnému, 1x vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu. Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky o 20% DPH zo sumy 35,99 eur v celkovej sume 7,20 eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti, náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 43,19 eur, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).