Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-74-2014.pdf
PDF · 113.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/74/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a prísediacich X. R. G. J. J., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.08.2014, v trestnej veci obžalovaného Ľ. U., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný:
Ľ. U., Q.. XX.XX.XXXX T. R., trvale bytom R.,
F. Č.. XX, prechodne bytom K. Č.. XXX, t.č. vo
väzbe v ÚVV Leopoldov,
je vinný, že
dňa 27.02.2014 v čase asi o 23.35 hod. v meste R., Q. I.. F., otvoril na tam stojacom osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A4, P.: R. XXX-O. dvere vodiča, a opakovane najmenej päť krát päsťou a dlaňou ruky udieral do hlavy, do oblasti tváre D. F. sediaceho na sedadle vodiča, pričom pri každom údere mu uvádzal „Daj mi peniaze, daj mi peniaze!“ a keď mu D. F. peniaze nedal, tak vytiahol nôž s čepeľou o dĺžke 10,5 cm a týmto D. F. prechádzal po predlaktí pravej ruky so slovami „Ty nevieš kto som, ty nevieš kto som“ ako aj „ty ma ešte nepoznáš, ja ti rozjebem aj auto“ s tým, že nôž na ruke aj pritlačil, na čo mu D. F. v obave o svoj život dal 30,- Eur, čím spôsobil poškodenému Dušanovi Horvátovi, bytom T., I.. J.. G.. U.É. Č.. XX poranenia hlavy v parietálnej oblasti vľavo, pomliaždenie pery úst a odlomenie pravého horného hryzáka s dobou liečenia 1-2 dni a odcudzením peňazí škodu vo výške 30,- Eur,
teda
- proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
tým spáchal
- zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona,
z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného D. F., Q.. XX.XX.XXXX T. R., trvale bytom T., J..G..U. Č.. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ukladá sa obvinenému trest prepadnutia veci a to: 1ks nôž čiernej farby o dĺžke 24,5 cm.
Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Piešťany dňa 26.06.2014 na Okresný súd Piešťany, vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného, výsluchom svedkov, oboznámením listinných dôkazov, ako aj ďalšieho obsahu spisu.
Obžalovaný Ľ. U. požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Na základe návrhu prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej využil svoje právo, a k predmetnému skutku nevypovedal.
Svedok a poškodený D. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň bol v herni v Auparku, prišiel za ním A. U. a povedal mu, že sa niekto chce s ním rozprávať. Filipa poznal zo školy, z herne odchádzal s tridsiatimi eurami, ktoré mal v desaťeurových bankovkách. Keď prišiel do auta, hľadal v ňom kartičku, prešlo okolo neho biele auto, a potom za pár sekúnd stáli pri aute traja chlapci, z ktorých jeden, o ktorom sa až na polícii dozvedel, že je to U., otvoril dvere na svedkovom aute a povedal: „Daj peniaze.“ Svedok odpovedal, že nemá, načo ho U. začal biť do tváre aj inde, kde ho trafil. S ním v aute sedel ešte svedok U.. Svedok stále hovoril, že nemá peniaze, načo U. vytiahol nôž, a začal ním rezať svedka po ruke, na ktorej mal trigovicu. Bál sa o život, preto mu dal tridsať euro. Volal hneď políciu, začali utekať, potom povyskakovali na plot. Prišiel tam s autom a chcel ich zadržať do príchodu polície. Jeden páchateľ ušiel, lebo boli traja. Keď tam prišli policajti, podľa názoru svedka mali zaistiť ostatných dvoch, ale oni zaistili iba jedného. Svedka poslali na ošetrenie do nemocnice, keď prišiel na políciu, povedali, že U. tam prišiel peši. V dôsledku zranení, ktoré utrpel mal odlomený zub, bolela ho hlava. Nôž, ktorý použil obžalovaný videl svedok potom ešte na polícii, videl z neho odlomenú špičku, ktorú musel obžalovaný odlomiť pri tom, ako ešte pri úteku škrabal svedkovi auto.
Svedok G. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol s U. T. herni, keď už U. nemal peniaze, išiel si ich zobrať domov. Po ceste stretli F. na Hviezdoslavovej ulici. Ľ. U. pristúpil k jeho autu a povedal, nech otvorí okno, a že chce peniaze. Potom dal U. F. dve facky na líce, myslí si, že F. mu hovoril, že peniaze nemá. Potom sa F. vyrútil s autom na nich, a zachytil svedka predným spätným zrkadlom. Oni stáli na múriku, svedok utekal, pretože sa nechcel dať zraziť. Presne nevie, čo U. hovoril F., niečo, že mu je
dlžný osemdesiat euro. Všimol si F. predtým, aj v herni. Nevidel, že by U. použil pri konverzácii s F. nôž. Nevie si vysvetliť ako vzniklo zlomenie zuba poškodeného, keď dal U. poškodenému iba dve facky. Nevidel však celý konflikt, podľa svedka stál od nich asi sedem metrov.
V dôsledku rozporov vo výpovediach medzi svedkom K. a poškodeným F. bola medzi nimi vykonaná konfrontácia. Konfrontované osoby zotrvali na svojich tvrdeniach. Svedok F. I.viedol, že trvá na tom, že nebol nič U. dlžný a K. stál s U. pri dverách jeho auta. Svedok K. zotrval na svojej výpovedi, že stál sedem metrov od auta poškodeného, hoci v prípravnom konaní uviedol, že stál dva metre od U. po jeho ľavej ruke. Svedok rozpory vo svojich výpovediach vysvetlil tak, že v prípravnom konaní mal stres.
Svedok J. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol s F. v ten deň v herni, F. niečo odohral, potom išli do auta. Spoza rohu vyšli traja chalani, jeden - U. K.tvoril dvere na F. aute a pýtal peniaze, hovoril vráť mi moje peniaze a udieral ho päsťou do tváre možno aj päťkrát, presne to už nevie, bolo to na ľavú stranu tváre. F. hovoril, že peniaze nemá, načo U. vytiahol nôž a pýtal peniaze. Začal F.W. prechádzať nožom po rukách. F. mu potom rukou vyhodil tridsať eur a oni ušli preč. F. potom volal políciu, a chcel ich naháňať na aute, lebo povyskakovali na plot. Vie, že tam prišla polícia, ale zobrali len jedného. U. na políciu prišiel sám. Svedok išiel s F. hneď na ošetrenie. F. bol poudieraný, videl to na ňom. Vie, že v herni niečo vyhadzovač hovoril F., keď išli z herne F. povedal svedkovi, že mu vyhadzovač povedal, že niekto chce s F. hovoriť. Nepamätá si, či F. v ten večer niečo vyhral, ale keď išli do herne, mal päťdesiatpäť euro a keď vychádzali z herne, mal tridsať euro.
Z dôvodu rozporov vo výpovediach svedka K. G. U. bola medzi nimi vykonaná konfrontácia. Svedok K. uviedol, že U. neudrel F. päsťou, svedok U.Ó. zotrval na svojom tvrdení, že U. udrel F. päsťou, a to niekoľko krát. Svedok K. zotrval na tom, že U. dal F. iba dve facky. S týmto svedok U. nesúhlasil. Takisto svedok U. uviedol, že svedok K. bol dva alebo tri kroky od auta F.. Svedok K. uviedol, že bol sedem metrov od auta. Svedok U. taktiež potvrdil, že si je istý, že pri konverzácii U. Y. F. videl v rukách U. nôž pri tom, ako pýtal od F. peniaze.
Svedok A. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v herni v Auparku. V herni pred skutkom videl U., K., F. G. U., boli tam aj iní hráči, ich mená uviesť nevie. Týchto si zapamätal, pretože ich pozná. Žiadny odkaz F. neodovzdával, hovoril s ním len všeobecne, o veciach, o škole, iné si už nepamätá.
Z dôvodu rozporov vo výpovediach bola medzi svedkom U. a svedkom F. vykonaná konfrontácia. Svedok F. potvrdil, že mu U. povedal, že sa niekto s ním chce rozprávať, svedok U. toto poprel. Aj svedok U. pri konfrontácii so svedkom U. uviedol, že svedok F. mu povedal, že U. mu v herni uviedol, že niekto sa chce s F. N.ozprávať.
Svedok N. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že stretol U. Y. K., potom sa ich pokúšalo jedno auto zraziť. Vie, že tomu predchádzal nejaký konflikt U. a F.. Má za to, že K. pri tom konflikte stál bližšie pri aute F.W., svedok stál od auta asi tak, že K. stál od auta štyri metre a svedok jeden meter od K.. Nepočul, čo sa rozprávajú U. G. F.. Nevidel ani použitie noža, vie že potom U. G. K. povyskakovali na plot, lebo F. ich chcel zraziť. Rozpory vo svojich výpovediach keď v prípravnom konaní uviedol, že U. patrí do partie U. a na hlavnom pojednávaní toto poprel, svedok vysvetlil tak, že myslel to tak, že U. chodil Y. U. von.
V dôsledku rozporov vo výpovediach Y. G. K. bola medzi nimi vykonaná konfrontácia. Svedok K. zotrval na tom, že stál od F. auta sedem metrov, svedok Y. uviedol, že to mohlo byť päť šesť metrov, že nemá presný odhad.
Z prečítanej výpovede svedkyne E. R. vyplynulo, že 27.02.2014 sa zobudila na to, že počula nejaké auto na ceste, nevie povedať koľko bolo hodín. Otvorila okno a na múriku videla troch chlapov, ktorí sa snažili preliezť plot. Upozornila ich, aby išli preč.
Z prečítanej výpovede svedka J. Z. vyplynulo, že býva na adrese F. I. T. R. Č. XXXX/XX od roku 1977. Odkúpili tam v roku 2010 byt od U., vtedy ešte U. mladší chodil do školy. Po tom, ako byt odkúpili, už tam U. mladší nikdy nebol, ani tam nemá žiadne veci. Podvečer určite U. nečakali, ani si nemal čo k ním prísť zobrať, pretože vymenili zámky, a už tam nemal žiadne veci. Nevedel o tom, že U. J.á stále evidovaný pobyt na tejto adrese.
Svedkyňa H. N. v prípravnom konaní uviedla, že pracovala dňa 27.02.2014 v herni v Piešťanoch, pričom vyplácala aj veľa výhier. V herni je veľa automatov, ráno prišla do herne kriminálka. Nepamätá si, či vyplácala niekomu výhru tridsať euro. Systém je taký, že automat vydá zákazníkovi blok, a na základe toho bloku prídu za svedkyňou, a ona im vyplatí výhru.
Svedkyňa P. Y. v prípravnom konaní uviedla, že v herni je štyridsaťdeväť automatov a jedna ruleta, pracuje tam krupierka a vyhadzovač. V prípade, že sa zákazník rozhodne výhru si dať vyplatiť, ide za pracovníčkou obsluhy, a na základe lístku z automatu mu táto vydá výhru. K výsluchu dodala výherné lístky zo dňa 27.02.2014 za celú smenu. Osobu D. F. nepozná, nevie aká výhra mu bola vyplatená.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava vyplynulo, že biologická stopa číslo dva, ster z dverí vozidla Audi A4 bola vyhodnotená ako využiteľná na skúmanie. Čo sa týka DNA profilu zaisteného na stope, osoba, od ktorej pochádza porovnávací materiál (obž. Ľ. U.), bola vylúčená ako pôvodca biologického materiálu obsiahnutého v zmiešanej biologickej stope.
Z druhého znaleckého posudku vyplynulo, že zaistená daktyloskopická stopa číslo nevykazovala dostatočný počet markantov na individuálnu identifikáciu, a preto bola ako neupotrebiteľná z ďalšieho skúmania vyradená.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia a traumatológia J.. G. Y. vyplynulo, že poškodený D. F. utrpel pomliaždeninu hlavy, pomliaždenie pier úst, odlomenie z pravého horného hryzáka. Tieto zranenia mohli vzniknúť úderom päste do oblasti temena hlavy aj opakovane. Úderom fackou vznik takéhoto zranenia nezodpovedá. Zranenie nevyžaduje dobu liečenia, maximálne jeden až dva dni, a mohlo vzniknúť tak, ako to uvádza poškodený. Základné hodnotenie bolesti je stošesťdesiatpäť euro.
Trestnú činnosť obžalovaného preukazujú aj v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy. Zápisnica o vydaní nožíka čiernej farby, ktorý vydal G. K., a ktorý vo výpovedi uviedol, že tento mu hodil obžalovaný U. po skutku, a že je tento vlastníctvom U..
Z fotodokumentácie mikiny patriacej poškodenému vyplynulo, že na tejto na pravom rukáve boli stopy po použití ostrého predmetu.
Zo zápisnice z miesta činu vyplynulo, že podľa fotodokumentácie stôp sa skutok stal. Z fotodokumentácie z herne vyplynulo, že po herni sa pohybovali U., F.. Taktiež je z fotodokumentácie zrejmé, že sa tam nachádzal U., K., a že z herne vychádzajú spolu F. G. U., a po odchode F. G. U., odchádzajú z herne aj U. G. K..
Lekárske správy vyhotovené hneď po skutku preukazujú, spolu s fotodokumentáciou zranenia, ktoré utrpel poškodený F..
Obžalovaný Ľ. U. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Jeden nepodmienečný trest odňatia slobody má vykonaný v roku 2008, a to deväť mesiacov v nápravno-výchovnom ústave pre mladistvých, pre trestný čin krádeže a iné. V súčasnej dobe sa nachádza v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia Okresným súdom Piešťany spisová značka 2T/191/2011, ktorá mu bola uložená trestným rozkazom zo dňa 11.01.2012. Skúšobná doba mu končí 20.01.2015, za prečiny ublíženia na zdraví a výtržníctva. Pre priestupky bol uznaný vinným dvakrát, jedenkrát dostal pokutu za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, a jedenkrát bol potrestaný blokovou pokutou za priestupok proti majetku. Jeden priestupok je z roku 2010, a jeden z roku 2011.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný Ľ. U. naplnil svojím konaním všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože použil fyzickú silu na zamedzenie kladeného odporu, pričom táto bola prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého - poškodeného. Zároveň použil aj slovne vyjadrenie hrozbu násilím, ktoré bude vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Nie je pritom podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie smerovalo voči tomu, kto mal vec (peniaze) pri sebe, a týmto si obžalovaný zjednal možnosť s vecou (s peniazmi) nakladať s vylúčením toho, kto ju mal vo svojej moci. Pre páchateľa musí ísť o cudziu vec, a takéhoto konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania, teda so zbraňou - ktorou zákon rozumie nielen zbraň v technickom slova zmysle, ale aj akýkoľvek predmet, ktorý je spôsobilý spôsobiť inému zranenie a je možné s ním urobiť útok proti telu dôraznejším, čím rozhodne nôž je.
Z takéhoto konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedka a poškodeného D. F., ktorý potvrdil, že obžalovaný od neho pýtal peniaze, keď mu ich nechcel dať, napadol ho päsťou viacerými ranami, a keď peniaze nechcel dať ani po tomto napadnutí, vytiahol nôž. Následne mu poškodený z obavy o svoj život peniaze vydal. Svedeckú výpoveď svedka podporuje nielen svedok U., ktorý bol prítomný v aute so svedkom F., a videl ako U. najskôr pýtal peniaze, a keď mu ich F. odmietol dať, napadol tohto najskôr päsťou viackrát údermi do hlavy, a potom vytiahol nožík. Následne mu F. hotovosť tridsať euro vydal. Svedecká výpoveď týchto svedkov je podporená aj znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva, ktorý uviedol, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť tak, ako to popisuje poškodený F., pričom takú istú verziu vzniku zranení popísal aj svedok U. a znalec jednoznačne vylúčil, že zranenia mohli vzniknúť iba fackami. Týmto spochybnil aj výpoveď svedka K., ktorý hoci potvrdil, že U. pýtal peniaze od poškodeného, dal tomuto iba dve facky. Znalec jednoznačne vylúčil vznik zranení týmto spôsobom. Svedeckú výpoveď svedka K. súd považoval za účelovú, nevierohodnú, urobenú v snahe pomôcť obžalovanému U., najmä s poukazom na skutočnosť ide o kamaráta obžalovaného. Jednak mal rozpory v tom, ako vypovedal v prípravnom konaní, a na hlavnom pojednávaní a jeho výpoveď nekorešpondovala ani s opismi skutku ostatnými svedkami.
Je z vykonaného dokazovania zrejmé, že obžalovaný U. vyšiel s K. z herne hneď za poškodeným v úmysle olúpiť ho o peniaze, a nie zobrať si peniaze z domu, ako to prezentoval svedok K., keďže U. Q. F. I. dlhodobo nežije, a podľa majiteľa nehnuteľnosti tam ani žiadne veci nemá. Skutočnosť, že by mal poškodený Horváth zapožičané peniaze od obžalovaného U. sa ničím nepreukázala, poškodený F. ani nepoznal meno obžalovaného, nie je zrejmé, prečo by si od neho požičiaval peniaze. Navyše aj keby si U. I.vedeným spôsobom pýtal násilím svoje peniaze, išlo by taktiež o zločin (vydierania).
Svedecké výpovede svedka U. G. F. boli rovnaké v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní, súd ich konfrontoval s ostatnými svedkami. Svedkovia zotrvali na svojich tvrdeniach, súd nezistil žiadne také pochybnosti, ktoré by znížili vierohodnosť obsahu týchto výpovedí. Naopak ich výpovede sú podporené aj znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia, traumatológia a listinnými dôkazmi (lekárske správy na zranenia poškodeného, zápisnica o ohliadke miesta činu, fotodokumentácia a iné).
Svedok Y. potvrdil, že bol rozhovor medzi U. a poškodeným, avšak nevie čo bolo jeho obsahom, stál bokom. Svedok U. si nespomenul na to, že mal vyriadiť nejaký odkaz F..
Svedkovia R., Z., N. G. Y. priebeh skutku nevideli. Svedkyne N. G. Y. popísali bližšie okolnosti systému, ktorý funguje pri vyplácaní hotovosti v herni Aupark T. R., čo potvrdilo aj výpovede svedka a poškodeného F. G. Y. U.. Svedok Z. potvrdil, že U. na ul. F. v Piešťanoch nežije, a nemá tam ani žiadne veci.
Obžalovaný ku skutku nevypovedal.
Súd posúdil dôkazy jednotlivo a v celku a dospel k záveru, že tieto dávali ucelenú logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov, vedúcu k jedinému záveru, a tým je uznanie viny obžalovaného.
Pri výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovení trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 36 Trestného zákona neboli u obžalovaného zistené žiadne poľahčujúce okolnosti, iba jedna priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písmeno m) Trestného zákona teda, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.
Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu ( zásada proporcionality trestu ). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v páchaní trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu )ako aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Pre trestný čin podľa 188 odsek 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere sedem až dvanásť rokov.
S poukazom na § 38 odsek 4 Trestného zákona sa súd zistiac u obžalovaného len jednu priťažujúcu okolnosť, pri výmere trestu pohyboval v upravenej zvýšenej trestnej sadzbe osem rokov a osem mesiacov až dvanásť rokov.
V tejto sadzbe súd ukladal obžalovanému potrebný prevýchovný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov a osem mesiacov, na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, a to s poukazom tak na generálnu, ako aj individuálnu prevenciu. Súd mal za to, že tento trest zabezpečí prevýchovu a nápravu obžalovaného v takom rozsahu, aby sa po prevýchove mohol zaradiť do života, nakoľko ide u neho o osobu už v minulosti opakovane súdne trestanú, na ktorú nepodmienečný, a ani podmienečný trest odňatia slobody nemali absolútne žiaden výchovný vplyv.
Tento trest zároveň zodpovedá aj závažnému charakteru trestnej činnosti aktuálne mu kladenej za vinu, osobe obžalovaného, a celkovým okolnostiam skutku.
S poukazom na skutočnosť, že vlastníctvo nožíka obžalovaného bolo preukázané, súd mu uložil aj trest prepadnutia veci, pretože bola použitá na spáchanie trestného činu, zároveň súd rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Čo sa týka ostatných vecí zaistených v trestnom konaní, o týchto bude rozhodnuté v osobitnom konaní s poukazom na to, že nejde o veci, ktoré by boli vo vlastníctve obžalovaného.
Na priznanie nároku na náhradu škody poškodeného D. F. by bolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec trestného konania, preto súd ho s nárokom odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého
Rozsudku smeruje, do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
Smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa
rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové
skutočnosti a dôkazy.