Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-12-2014.pdf
PDF · 72.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou, v právnej veci navrhovateľa K. Ď., bydliskom M.. H. XX, Y., štátneho občana SR, proti odporcovi 1) O. Ď., bydliskom N. XX, štátnemu občanovi SR a odporcovi 2) S. Ď., bydliskom N. XX, štátnemu občanovi SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi 1), naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 31P/10/2012-55 zo dňa 02.04.2013, sa z r u š u j e s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi 2), naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 31P/10/2012-55 zo dňa 02.04.2013, sa z r u š u j e s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporcom 1), 2) s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že obaja odporcovia by už v súčasnosti mali byť zárobkovo činný. Poznamenal, že pri ich osobnom kontakte obaja so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasili.
Odporca 1) súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti a uviedol, že štúdium na strednej škole ukončil v máji 2014 vykonaním maturitnej skúšky. V súčasnosti nie je zamestnaný a nie je ani evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Prácu si však intenzívne hľadá.
Odporca 2) súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti a uviedol, že v súčasnosti je prijatý do štátnej služby.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu 1), oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31P/10/2012 a písomného vyjadrenia odporcu 2) a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 31P/10/2012-55 zo dňa 02.04.2013 bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcom 1), 2) vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od 24.01.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2013.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd najmä zo zhodných tvrdení účastníkov a písomného vyjadrenia odporcu 2), z ktorých mal jednoznačne za preukázané, že obaja odporcovia už ukončili štúdium na strednej škole, t. j. ukončili prípravu na budúce povolanie, pričom odporca 2) sa už aj zamestnal. Obaja sú schopní sami sa živiť, v dôsledku čoho dochádza k zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a jeho vyživovaciu povinnosť k odporcom 1), 2) zrušil s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil.
Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku sa navrhovateľ a odporca 1) vzdali práva na podanie odvolania proti rozsudku.
Poučenie:
Proti výroku I odvolanie nie je prípustné, nakoľko po vyhlásení a odôvodnení rozsudku sa navrhovateľ a odporca 1) vzdali práva na podanie odvolania proti rozsudku.
Proti výroku II, III je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.