Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/40/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, zastúpenej spoločnosťou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, zastúpenému JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -369 zo dňa 11.02.2022 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. T., zapísaných v LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere 202 m2, parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere 413 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XXX v podiele 1- ica. Žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným žila 14 rokov v spoločnej domácnosti ako druh a družka. V roku 2008 sa presťahovala do T. k žalovanému, kde má aj trvalý pobyt. So žalovaným plánovali spoločnú budúcnosť, rozhodli sa postaviť si rodinný dom. Z uvedeného dôvodu v rokoch 2009 až 2015 združila finančné prostriedky na bankovom účte žalobcu, z ktorých sa financovala výstavba rodinného domu v T., ktorý mal byť v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Na účet žalovaného poukázala finančné prostriedky vo výške 96.341 eur. Jej matka previedla v roku 2010 na účet žalovaného sumu 10.000 eur, z ktorej financovali elektriku a kúrenie.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri nadobúdaní vlastníctva k novovytvorenej veci treba za jej vlastníka považovať toho, kto ju vytvoril, ak zo zmluvy nevyplýva, že vec bola vytváraná od počiatku pre iného. Pri postavení novej stavby sa predpokladá, že vlastníkom je stavebník, teda ten, kto vec stavia na základe stavebných predpisov. Stavebník sa aj zapíše do katastra nehnuteľností za vlastníka novej stavby, ak sa nepreukáže niečo iné. Pokiaľ ide o spôsob vzniku spoluvlastníctva, tak tu platí všeobecný režim vychádzajúci z ustanovenia , a teda jedným zo spôsobov nadobudnutia spoluvlastníctva je aj vytvorenie novej veci. Pokiaľ ide o vytvorenie veci, najčastejšie sa v praxi opakujú prípady zhotovenia stavby. Súdna prax opakovane potvrdzuje, že samotná stavebná činnosť vykonávaná viacerými osobami súčasne bez ďalšieho nestačí na to, aby tým bolo založené aj podielové spoluvlastníctvo medzi týmito osobami.

Platí teda rovnaký princíp ako pri nadobúdaní spoločnej veci na základe zmluvy - rozhodujúcim je predovšetkým právne relevantne vopred prejavená vôľa všetkých budúcich spoluvlastníkov o tom, že po výstavbe má byť nehnuteľnosť v ich podielovom spoluvlastníctve. Takáto dohoda nemusí mať dokonca ani písomnú formu, pretože na ňu nedopadá príkaz z ustanovenia , ktorý normuje o obligatórnej písomnej forme len pre prípad prevodu nehnuteľnosti. Dohoda o založení spoluvlastníctva k novovytvorenej veci však musí byť uzavretá medzi všetkými budúcimi spoluvlastníkmi pred začatím stavebnej činnosti, pričom z nej musí byť zrejmá nepochybná vôľa zhotoviť stavbu práve v režime podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ čo i len jeden z týchto esenciálnych prvkov chýba, stavba nebude predmetom podielového spoluvlastníctva. Vymedzenie výšky spoluvlastníckych podielov nie je podstatnou náležitosťou takejto dohody, a to s poukazom na ustanovenie .

3. Na základe vykonaného dokazovania nemal súd prvej inštancie preukázané, že by žalobkyňa nadobudla spoluvlastníctvo k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, keďže tieto nadobudol žalovaný darovacou zmluvou od svojho otca a následne na nich postavil rodinný dom.

4. Ani vo vzťahu k rodinnému domu žalobkyňa neprodukovala žiadny konkrétny dôkaz o uzavretí takej dohody, ktorá by predchádzala samotnej stavebnej činnosti a ani z jej výpovede nevyplýva uzavretie dohody o založení spoluvlastníctva k budúcej stavbe. V žalobe síce uviedla, že sa so žalovaným dohodli postaviť rodinný dom za účelom zabezpečenia spoločného bývania, avšak na pojednávaní dňa 18.06.2021 vypovedala, že po dohode so žalovaným malo byť všetko vedené na jeho meno s tým, že po svadbe sa dom prepíše aj na ňu v polovici, so žalovaným sa chcela dohodnúť, že v prípade rozchodu jej vyplatí to, čo investovala do domu. Ani z týchto tvrdení žalobkyne (ničím nepreukázaných) nevyplýva, že by bola dohoda o spoluvlastníctve uzavretá pred začatím stavebnej činnosti aspoň v ústnej forme. Žalovaný tieto tvrdenia žalobkyne v celom rozsahu poprel, uzavretie žiadnej dohody nepotvrdil a ani výpoveďami svedkov sa uzavretie dohody nepodarilo preukázať. Ani svedkyne navrhnuté žalobkyňou nepotvrdili uzavretie akejkoľvek dohody o spoluvlastníctve k rodinnému domu ešte pred začatím budovania stavby. Svedkyňa G. E. uviedla, že účastníci konania sa rozhodli postaviť dom v T. bez bližšej konkretizácie vlastníckych vzťahov k tomuto domu, t. j. či dom bude vo výlučnom vlastníctve žalovaného alebo v spoluvlastníctve. Rovnako sa ani svedkyňa Q. B. nevyjadrovala k žiadnej dohode, len žalobkyňa jej mala povedať, že stavbu domu financujú na polovicu. Svedkyňa sa iba domnievala, že strany spolu plánovali budúcnosť a postavili dom.

5. K existencii dohody o budúcom spoluvlastníctve k domu sa nevedel vyjadriť ani svedok Q. Q. (brat žalovaného), ktorý bol prekvapený, že žalobkyňa sa domáha určenia spoluvlastníctva k domu, keďže mal za to, že dom stavia žalovaný a nevedel nič o tom, že by dom stavali spoločne so žalobkyňou. Svedok Q. Q. (synovec žalovaného) rovnako nemal žiadnu vedomosť o dohode o financovaní domu a vysporiadaní.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prijal záver, že pred začatím stavebnej činnosti medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu dohody o spoluvlastníctve k tejto budúcej stavbe, a preto bol žalovaný ako stavebník po vydaní kolaudačného rozhodnutia zapísaný do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník rodinného domu.

7. Druhou možnosťou ako preukázať spoluvlastnícke právo žalobkyne k rodinnému domu, bolo preukázanie skutočnosti, že nemalo ísť o stavbu výlučne vo vlastníctve žalovaného, ale že stavebníkmi boli obaja a tým sa stali aj podielovými spoluvlastníkmi stavby. Žalobkyňa predložila výpisy zo svojho účtu, ktoré mali potvrdzovať, že sa finančne podieľala na zhotovení stavby. Uvedené tvrdenie však podľa názoru súdu jednoznačne nepreukázala, pretože z výpisu z jej účtu vyplýva iba to, že s peniazmi na ňom nakladal žalovaný a tieto buď prevádzal na svoj účet alebo časť peňazí bola odoslaná na účet jeho matky. Žalovaný však predtým vždy vykonal vklad na účet žalobkyne s tým, že potom tieto jeho peniaze boli prevedené na účet matky. Ani tieto finančné transakcie však nepreukazujú tvrdenie žalobkyne, že finančne participovala na stavbe domu, pretože nepreukázala ako ďalej žalovaný naložil s peniazmi, ktoré previedol z jej účtu na svoj účet vo B.. Žalovaný tvrdil, že tieto peniaze sa buď prevádzali na Slovensko, kde sa zamieňali za eurá kvôli výhodnému kurzu, prípadne boli peniaze dovezené na Slovensko v hotovosti a následne zamenené s tým, že žalobkyni odovzdal časť peňazí, ktorá jej patrila, čo potvrdil ako svedok jeho brat Q. Q.. Tvrdenia žalobkyne o spolufinancovaní stavby sú v rozpore aj s tým, že žalovaný si po kolaudácii stavby zobral úver na solárnu elektráreň vo výške 15.000 eur a

následne tento úver splácal, pričom na jeho splatenie použil finančné prostriedky, ktoré mu boli zaslané poisťovňou F. v auguste 2018 a následne v septembri zaplatil zvyšok úveru. Z uvedeného ako aj z SMS správy žalobkyne, ktorú zaslala žalovanému dňa 31.07.2018 vyplýva, že už v roku 2013 sa na financovaní stavby nemohla podieľať, pretože žalovaný ju v roku 2008 požiadal o pôžičku na splatenie úveru s tým, že peniaze jej vráti, keď sa predá dom, ale následne zvyšok úveru vysporiadal aj bez pôžičky od žalobkyne.

8. Žalobkyňa sa tiež čestným vyhlásením svojej matky snažila preukázať, že v roku 2010 jej matka dala peniaze na stavbu domu, avšak z obsahu vyhlásenia vyplýva iba to, že matka žalobkyne mala poslať na účet žalovaného sumu 10.000 eur, ktorá bola určená pre žalobkyňu. Zaslanie týchto peňazí žalobkyňa žiadnym iným spôsobom nepreukázala, keďže jej matka nemala žiadny doklad o tejto transakcii a žalovaný tvrdenie žalobkyne a svedkyne poprel, pričom predložil výpisy zo svojho účtu za rok 2010, z ktorých vyplývalo, že na ňom nebol žiadny väčší pohyb a suma 10.000 eur mu na účet neprišla.

9. Žalobkyňa nemala ani jasnú predstavu, koľko stavba rodinného domu stála, keď najskôr v žalobe uvádzala, že na účet žalobcu poukázala finančné prostriedky spolu v sume 96.341 eur a na pojednávaní už uviedla, že zo svojich peňazí dala na stavbu okolo 110.000 eur, pričom stavba bola po jej kolaudácii ocenená znalcom na sumu 135.000 eur a podľa krycieho listu rozpočtu mali celkové náklady na stavbu predstavovať vyše 100.000 eur. Súd konštatoval, že pokiaľ by sa žalobkyňa podieľala na stavbe domu ako stavebník v zmysle občianskeho práva, tak by o týchto záležitostiach musela mať väčší prehľad, keďže sa podľa jej tvrdenia malo jednať aj o jej finančné prostriedky. Dôkazy predložené žalovaným (stavebné a kolaudačné rozhodnutie, faktúry a pokladničné doklady) ako aj výpovede svedkov Q. Q., Q. Q. a X. V. nasvedčujú tomu, že stavebníkom v zmysle občianskeho práva bol žalovaný. Tento záver súdu vyplýva z jednotlivých dôkazov, pričom súd po ich vyhodnotení a to každého jednotlivo a všetkých v ich vzájomných súvislostiach mal za to, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať postavenie stavebníka vo vzťahu k novovybudovanému rodinnému domu, pretože zo žiadnych dokladov tento jej status nevyplýva a z výpovedí svedkov, ktorí sa priamo podieľali na budovaní stavby (Q. Q. a X. V.) je jednoznačné, že stavbu riadil a financoval žalovaný. Žalobkyňa sa podľa názoru súdu na vybudovaní rodinného domu nepodieľala ani finančne, ani žiadnou ďalšou činnosťou súvisiacou so samotnou stavbou a v tomto smere je úplne irelevantné jej tvrdenie, že v dome bývala až do rozchodu so žalovaným a platila časť nákladov súvisiacich s užívaním domu, keď svoje tvrdenie nepreukázala. Rovnako tak skutočnosť, že sa v roku 2020 obrátila na mediátora za účelom uzavretia dohody so žalovaným, s cieľom vyplatenia finančných prostriedkov, ktoré investovala do domu, nesvedčí o tom, že by žalobkyňa bola stavebníkom a z toho titulu spoluvlastníčkou domu. Ako irelevantnú vyhodnotil súd aj SMS správu od matky žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej žalobkyňu prosila, aby sa vrátila do T. s tým, že tam má domov, dom, žalovaný ju čaká. Žalobkyňa taktiež nepreukázala svoje tvrdenie, že sa finančne podieľala na zaplatení nákladov za hrubú stavbu B. Z. prezentované na pojednávaní jej právnym zástupcom, pričom žiadny dôkaz nepredložila. Za hrubú stavbu bolo platené prevažne koncom roka 2009 a časť nákladov začiatkom roka 2010, žalobkyňa však predložila výpisy zo svojho účtu až od začiatku roka 2010.

10. K vybudovaniu stavby rodinného domu došlo v období od jesene 2009 do mája 2013, keď bol dom skolaudovaný a teda ako vec spôsobilý byť predmetom práv a povinností, pričom pred začatím stavebnej činnosti nedošlo medzi sporovými stranami k uzavretiu dohody o spoluvlastníctve k tomuto domu a jediným stavebníkom podľa občianskeho práva bol žalovaný, ktorý bol následne ako vlastník domu zapísaný do katastra nehnuteľností. O správnosti záveru súdu, že stavebníkom bol iba žalovaný, okrem už vyššie uvedeného svedčí nielen to, že staval na svojom pozemku, ale aj to, že žalobkyňa sa začala zaujímať o finančné vyporiadanie so žalovaným až v roku 2020 prostredníctvom mediátora, pričom jej snaha nebola úspešná a podaná určovacia žaloba len navodzuje domnienku, že žalobkyňa si bola vedomá možného neúspechu v súdnom konaní pri žalobe na plnenie vzhľadom na značný časový odstup od vybudovania stavby, a preto zvolila tento spôsob uplatňovania ňou tvrdených práv. V dobe existencie stavby sa už sporové strany na založení spoluvlastníckych vzťahov dohodnúť nemohli, pretože v tejto dobe mala už stavba vlastnícky režim taký, že jej výlučným vlastníkom bol žalovaný a tento mohol byť zmenený len dohodou strán, ktorá by musela byť písomná, aby mohla mať právne účinky. V dôsledku toho súd žalobu žalobkyne na určenie spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu súp. č. XXX v kat. úz. T. nepovažoval za dôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol. Svoje rozhodnutie súd oprel o ustanovenia (ďalej len „"), , , , , . Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením .

11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť, prípadne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala nesprávny procesný postup, ktorým jej súd znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne skutkové zistenia (, , , ). Súd vec správne právne posúdil a aplikoval správne právne normy, vrátane relevantnej judikatúry, následný záver súdu uvedený v bode 23. odôvodnenia je však prekvapivý. Uviedla, že súd podrobne argumentačne vysvetľuje v bode 26. odôvodnenia rozsudku, prečo nebolo preukázané uzatvorenie dohody. Poukázala na svoju výpoveď z pojednávania zo dňa 18.06.2021 (č. l. 248 spisu) a namietala, že súd prijal nesprávny záver o vykonanom dokazovaní. Z jej výpovede vyplýva, že už v roku 2008 dochádzalo k tvoreniu dohody, keď sa riešilo miesto spoločného bývania, ako aj otázka bývania v byte alebo v rodinnom dome. Z jej spontánneho vyjadrenia vyplýva, že pociťovala stavbu domu ako svoju a tak sa aj vyjadrovala na pojednávaní („dom sme začali stavať..."). Súd konštatoval, že žalobca tieto tvrdenia poprel v celom rozsahu, pričom sa nezaoberal účinnosťou popretia, čo je samostatným odvolacím dôvodom. Posúdenie obsahu výpovede G. E. súdom považuje za nesprávne, keďže z výpovede tejto svedkyne vyplýva, že so žalovaným „plánovali spolužitie ako aj založenie rodiny s tým, že si postavia dom." Aj z nasledujúcich vyjadrení svedkyne vyplýva, že sa dohodli na spolužití a tiež na tom, že ak budú do niečoho investovať, tak to pôjde na polovicu. Súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil svedecké výpovede svedkov na strane žalovaného, ktorí vypovedali tendenčne a účelovo. Ak by súd prikročil k hodnoteniu vierohodností výpovedí jednotlivých svedkov, mohol dospieť k iným skutkovým záverom. To isté sa týka aj výpovede a skutkových tvrdení žalovaného, ktoré sám žalovaný popieral svojimi vlastnými následnými písomnými podaniami a výpoveďami. Poukázala najmä na skutkové tvrdenia ohľadom spoločného života, keď v prvom písomnom podaní na súd zo dňa 11.12.2020 žalovaný nespochybňuje vzťah druha a družky, ich spoločnú existenciu, pričom tvrdí „že nevie, kde má trvalý pobyt". Vo vyjadrení zo dňa 26.01.2021 už popiera, že by žili v spoločnej domácnosti a v písomnom vyjadrení zo dňa 02.02.2021 tvrdí, že „Je pravdou, že žalobkyňu osobne poznám cca od roku 2009. Naposledy som ju videl v roku 2016. Spolu sme žili a pracovali vo B.. Náš vzťah môžem klasifikovať ako „kamarátstvo s výhodami." Na pojednávaní dňa 18.06.2021 už uviedol, že ju „spoznal už v roku 2004". V podobnom duchu sa žalovaný vyjadroval aj o prevode finančných prostriedkov z jej účtu. Uviedol, že už od roku 2015 neboli v kontakte, pričom si nechával ešte v roku 2018 preplácať polovicu všetkých nákladov na prevádzku a plnenia spojené s užívaním rodinného domu v T.. Vyjadrenia žalovaného o potrebe výmeny v zmenárni, výhodnosti kurzu a poplatkov za zasielanie peňazí na Slovensko, sú zrejme nepravdivé, keďže zo svojho účtu a z účtu svojej matky mohli byť už vybraté len prostriedky v mene EUR a poplatky by boli rovnaké i v prípade, ak by zasielal finančné prostriedky rovnakým spôsobom zo svojho vlastného B. účtu. Je všeobecne známe, že pri hotovostných operáciách je kurz horší, ako pri bezhotovostných operáciách. Ak by tvrdenia žalovaného mohli byť správne, na jej účte by boli vykonané hotovostné výbery vo B., avšak takéto operácie sa vôbec v zmysle predložených výpisov neuskutočnili. Súd nesprávne vyhodnotil účelové tvrdenia žalovaného, že vkladal na jej účet svoje vlastné prostriedky. Žalovaný vkladal na jej účet jej vlastné prostriedky, ktoré zamestnávateľ vyplácal ako preddavok jej mzdy. V rokoch 2013 a 2014 sám žalovaný vykonával z jej účtu finančné operácie v prospech svojho B. účtu, ako i platby na slovenské účty (pravdepodobne účty dodávateľov prác na spoločnom dome v T.), ktoré súd v rámci dokazovania zistil, ale osobitne sa im nevenoval. Akceptácia daných zásahov do jej účtu nemá logické vysvetlenie, pokiaľ by nesúhlasila s financovaním polovice nákladov stavby rodinného domu. Súd podľa nej porušil tvz. princíp rovnosti zbraní, pretože vlastnými úvahami a nad rámec navrhnutých a vykonaných dôkazov kompenzoval neunesenie dôkazného bremena žalovaného, a to najmä neúčinným popretím skutkových tvrdení žalovaným v zmysle . Vyčítala súdu, že nevykonal výsluch G. Q. a mediátora Q.. V. S.. Nepostupoval ani podľa a nasl. a pri G. Q. vychádzal z informácií podaných jednostranne žalovaným o neschopnosti jeho matky vypovedať z psychiatrických dôvodov, k čomu doložil lekárske potvrdenie o neschopnosti vypovedať pred súdom. Súd mohol zamietnuť návrhy, prípadne nahradiť výsluch písomnými vyjadreniami svedkov. Matka žalovaného už v roku XXXX potvrdila v SMS správe adresovanej jej k narodeninám, že má v T. domov, má tam dom a žalovaný ju čaká. Tento dôkaz súd nevykonal ako dôkaz a osobitne sa mu nevenoval. Je evidentné, že svedkyňa vedela viac, ako by žalovaný potreboval prezentovať pred súdom, a preto obštrukciami zabránil výsluchu svojej matky G. Q. v súdnom konaní. Z jej výpovede vyplýva, že Q.. S. bol už v roku 2018 účastný návštevy v T. pri preberaní a odovzdávaní kľúčov, jeho úloha bola rozsiahlejšia ako len samotná mediácia, pričom pôsobil aj pred samotnou mediáciou a podieľal sa na riešení sporu.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Za zarážajúce považoval domáhanie sa spoluvlastníctva k zastavaným a priľahlým pozemkom bez uvedenia racionálnych dôvodov a argumentov. K rozhodnutiu o pozemkoch sa žalobkyňa vôbec nevyjadruje. V odvolaní argumentuje tým, že je všeobecne známe, že pri hotovostných operáciách je kurz horší, ako pri bezhotovostných operáciách, ale na podporu tohto tvrdenia nepredložila žiadny dôkaz. Nevyvrátila ani nespochybnila jeho argumentáciu o tejto činnosti výhodnej pre žalobkyňu. Takisto nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by osvedčoval jej tvrdenie, že spolu žili ako druh a družka. Zdravotný stav jeho matky neumožňoval nielen jej fyzickú prítomnosť na súde, ale hlavne jej psychiatrická diagnóza vylučovala, aby jej výpoveď mohla byť použitá ako dôkaz. Jeho matka je vážne chorá a trpí závažnou psychiatrickou indispozíciou vylučujúcou jej orientáciu v čase a v pamäti na minulosť. Tomu zodpovedá aj text žalobkyňou predkladanej SMS, ktorú jeho matka poslala v čase, kedy obe strany potvrdili, že sú rozídení. Možno z nej vyvodiť len sympatie a náklonnosť matky k žalobkyni, ale nie citový vzťah medzi ním a žalobkyňou a prognózu ich dobrovoľného spoločného života a existenciu nejakej dohody. Keď jeho otec dal písomný súhlas so zriadením trvalého bydliska žalobkyne v dome jeho rodičov (nie v jeho dome), vyjadril tým len dobromyseľnú snahu pomôcť jej dočasne v situácii, kedy ju vlastná matka vyhodila z domu a nemala kam ísť. Ak by otec považoval žalobkyňu za jeho životnú partnerku, nepochybne by daroval pozemok obidvom. Mediátor sa nemôže vyjadriť k existencii dohody tvrdenej žalobkyňou, keďže do kontaktu s ňou sa dostal až so značným časovým odstupom a mal iba informácie z jej podania. Sama žalobkyňa si protirečí, keď sa domáha podielového spoluvlastníctva a ich údajnú spoločnú dohodu formuluje vo svojom odvolaní citujúc svoju výpoveď pred súdom na pojednávaní nasledovne. Dom sme začali stavať v septembri 2009 a dohodli sme sa, že všetko bude na meno žalovaného, pretože to tak bude jednoduchšie s tým, že po svadbe sa dom prepíše aj na mňa v polovici a ja som sa tiež chcela dohodnúť so žalovaným, že v prípade rozchodu mi vyplatí to, čo som dala do domu. K žalobkyni tvrdenej dohode, ktorá bola podľa nej uzatvorená v ústnej forme v nezistenom čase a na neuvedenom mieste uviedol, že dom sa mal prepísať po svadbe (o pozemkoch nebola žiadna reč). Nebola splnená odkladacia podmienka - svadba účastníkov, žalobkyňa sa preto nemôže domáhať spoluvlastníctva ani titulom dohody, ktorej existenciu popísala, a ktorej existenciu on účinne poprel. Pre prípad nenastúpenia tejto podmienky jej mal podľa žalobkyne vyplatiť to, čo do domu dala. Tento nárok na plnenie však neuplatnila, a preto nie je predmetom konania. Bezvýznamná nie je ani skutočnosť, že stavebné povolenie na predmetnú stavbu rodinného domu bolo vydané obcou T. pod č. B..XXX/ll/ XXXX-Q. dňa XX.XX.XXXX a kolaudačné rozhodnutie pod č. B.. XX/X/XXXX Me dňa XX.XX.XXXX. Kolaudačné rozhodnutie potvrdzuje, že stavba spĺňa technické a stavebné podmienky na jej užívanie. Z uvedeného možno usudzovať, že dom začal stavať v lete 2009 a dokončil ho v roku 2013, pričom ho po kolaudácii ešte vybavil solárnymi panelmi, na ktoré si sám osobitne zobral úver. Žalobkyňa tvrdí, že na dom začala prispievať v rokoch 2009 až 2015. Prečo by však prispievala na stavbu už postaveného a skolaudovaného domu v časovom úseku 2013 až 2015 a prečo by si on bral sám v roku 2013 úver, keď mal prostriedky prijaté od žalobkyne v rozsahu, ktorý ona uvádza, t. j. v rozsahu, ktorý takmer prevyšuje hodnotu stavby.

13. Na vyjadrenie žalovaného už žalobkyňa nereagovala.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký ho podľa potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vzhľadom na to odvolací súd na dôvažok dodáva nasledovné:

15. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svedčiace o existencii vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v podiele 1-ica. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal existenciou dohody o založení spoluvlastníctva k novovytvorenej stavbe pred započatím výstavby rodinného domu. Sama žalobkyňa si vo svojich tvrdeniach ohľadne uzavretia dohody odporovala. Ani z jej výpovede obsiahnutej v zápisnici z pojednávania zo dňa 18.06.2021 (č. l. 249 spisu), na ktorú žalobkyňa poukázala v odvolaní nevyplýva, že medzi stranami sporu bola

uzavretá dohoda o nadobudnutí nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným sa dohodli, že „všetko bude na meno žalovaného, pretože to tak bude jednoduchšie s tým, že po svadbe sa dom prepíše aj na mňa v polovici a ja som sa tiež chcela dohodnúť so žalovaným, že v prípade rozchodu mi vyplatí to, čo som dala do domu". Pokiaľ by aj takáto dohoda bola medzi stranami sporu uzavretá, z jej obsahu nevyplýva, že by strany prejavili vôľu, aby bol dom v ich podielovom spoluvlastníctve. Dom mal byť podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne vedený „na meno žalovaného", t. j. mal byť v jeho výlučnom vlastníctve a po svadbe mala byť polovica domu „prepísaná" na žalobkyňu. V prípade rozchodu vôbec nemalo dôjsť k situácii, že dom bude v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, ale podľa žalobkyne jej mali byť vyplatené peniaze, ktoré do domu investovala, tak sa chcela žalobkyňa podľa jej vyjadrenia so žalovaným dohodnúť. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu v bode 26. odôvodnenia správne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal s vyjadrením žalobkyne ohľadom existencie dohody.

16. Ani z výpovedí svedkýň navrhnutých žalobkyňou nevyplýva, že strany pred výstavbou domu uzatvorili dohodu o spoluvlastníctve k domu. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že z výpovede G. E. predsa vyplýva, že so žalovaným „plánovali spolužitie ako aj založenie rodiny s tým, že si postavia dom." Uvedené tvrdenie však nepreukazuje, že došlo k uzavretiu dohody, kedy k jej uzavretiu malo dôjsť a že dom mal byť v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Sama žalobkyňa priamo v odvolaní uviedla, že stavbu domu pociťovala ako svoju a tak sa aj vyjadrovala na pojednávaní („dom sme začali stavať..."). Pokiaľ sa však žalobkyňa domáha určenia spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, nemôže súd pri rozhodovaní vychádzať z pocitov žalobkyne, ale z jednoznačných dôkazov, ktorými nad všetku mieru pochybností bude preukázané, že k dohode o podielovom spoluvlastníctve medzi stranami došlo pred začiatkom realizovania stavby domu. Uzavretie takejto dohody žalobkyňa nepreukázala a rovnako ani svedkovia nemohli jej uzavretie potvrdiť, keďže sama žalobkyňa pred súdom uviedla, že dom mal byť vedený v celosti na žalovaného, pričom spomenula aj ďalšie možnosti prevodu domu a vyplatenia z domu, v závislosti od toho, či dôjde k svadbe alebo k rozchodu so žalovaným. Avšak ani tieto tvrdenia možného usporiadania vlastníckych práv k domu žiadnymi dôkazmi nepreukázala a žalovaný akúkoľvek dohodu so žalobkyňou poprel.

17. V žalobe zase žalobkyňa tvrdila, že po rozchode sa strany sporu „dohodli na prepise 1 rodinného domu na žalobkyňu a spoločnom predaji rodinného domu a rozdelení finančných prostriedkov z predaja rodinného domu". Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne ohľadom uzatvorenia spoločnej dohody sa v priebehu konania menili. Je nespochybniteľné, že ani z jednej z uvedených dohôd prezentovaných žalobkyňou nevyplýva, že by sa strany sporu dohodli pred začiatkom výstavby domu na usporiadaní spoluvlastníctva k domu.

18. Žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal účinnosťou popretia jej tvrdení žalovaným. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobkyne, keď poprel uzatvorenie akejkoľvek dohody a uviedol, že dom staval výlučne on zo svojich finančných prostriedkov. Rovnako uviedol, že jeho rodinní príslušníci nemôžu mať vedomosť o žiadnej dohode so žalobkyňou, keďže takáto dohoda neexistovala. Vyjadril sa aj k prevodom, výberu a zámene financií. Poprel, že by bola stavba domu financovaná aj žalobkyňou. Keďže žalovaný uviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, považoval odvolací súd popretie skutkových tvrdení žalobkyne za účinné. Popretie by bolo možné považovať za neúčinné v tom prípade, ak by žalovaný len poprel skutkové tvrdenia žalobkyne bez uvedenia vlastných tvrdení k skutkovým okolnostiam, čo sa však nestalo. Žalobkyňa v odvolaní bližšie nešpecifikovala, ktoré jej tvrdenia neboli žalovaným účinne popreté, preto sa ani odvolací súd nemohol konkrétnejšie k námietke žalobkyne vyjadriť. Odvolací súd je zo zákona viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa ( ), čo znamená, že posudzuje dôvodnosť odvolania len podľa opísaných dôvodov odvolania odvolateľom, s výnimkou vád, ktoré by sa týkali procesných podmienok, pretože na takéto vady by odvolací súd musel prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

19. Ďalej žalobkyňa vytkla súdu, že žiadnym spôsobom nevyhodnotil svedecké výpovede svedkov na strane žalovaného, ktorí vypovedali tendenčne a účelovo. Ak by súd podľa nej prikročil k hodnoteniu vierohodnosti výpovedí jednotlivých svedkov, mohol dospieť k iným skutkovým záverom. Z uvedenej námietky žalobkyne nie je zrejmé, na základe čoho žalobkyňa dospela k záveru, že svedkovia vypovedali účelovo, tendenčne a že boli nedôveryhodní. Je zrejmé, že každá strana navrhla v konaní vypočuť

svedkov, ktorí boli jej rodinnými príslušníkmi (resp. priateľmi), avšak len na základe týchto skutočností nie je možné usudzovať o tendenčnej a účelovej výpovedi svedkov, lebo v opačnom prípade by to isté bolo možné konštatovať aj o svedkoch navrhnutých žalobkyňou. Rovnako fakt, že svedkovia nevypovedali tak, ako si žalobkyňa predstavovala, nemôže znamenať, že sú nedôveryhodní. Žalobkyňa konkrétne nešpecifikovala v čom videla tendenčnosť, účelovosť a nedôveryhodnosť svedkov a ani neuviedla k akým iným skutkovým záverom mohol súd dospieť, ak by hodnotil vierohodnosť výpovede jednotlivých svedkov, keďže práve to namietala v odvolaní. Sám žalovaný pred súdom tvrdil, že jeho rodinní príslušníci nemôžu mať vedomosť o žiadnej dohode so žalobkyňou, keďže takáto dohoda neexistovala. Uvedené potvrdili aj ním navrhnutí svedkovia. Od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby on preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje), keďže žalovaný poprel uzatvorenie akejkoľvek dohody so žalobkyňou. Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. Preto bolo len na žalobkyni, aby práve ona uniesla dôkazné bremeno svedčiace o jej spoluvlastníctve k sporným nehnuteľnostiam.

20. Žalobkyňa tiež poukázala na rozpornosť tvrdení žalovaného ohľadom ich spoločného spolužitia. Súd prvej inštancie sa však s tvrdeniami žalovaného ohľadom ich spolužitia vysporiadal v bode 27. rozsudku, pričom konštatoval, že daný vzťah bol vzťahom druha a družky, avšak ani existencia takéhoto vzťahu bez ďalšieho neznamená, že dom mal patriť do podielového spoluvlastníctva.

21. Namietala aj rozpor vo vyjadrení žalovaného, že od roku 2015 neboli v kontakte, no žalovaný si ešte v roku 2018 nechal preplácať polovicu všetkých nákladov na prevádzku a plnenia spojené s užívaním rodinného domu v T.. S týmito skutkovými okolnosťami sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 30. odôvodnenia, kde konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že platila časť nákladov súvisiacich s užívaním domu, a zároveň z hľadiska nadobudnutia spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je táto skutočnosť tiež irelevantná.

22. Súd podľa nej nesprávne vyhodnotil účelové tvrdenia žalovaného, že vkladal na jej účet svoje vlastné prostriedky. V odvolaní uviedla, že žalovaný vkladal na jej účet jej vlastné prostriedky, ktoré zamestnávateľ vyplácal ako preddavok jej mzdy. Uvedenú skutočnosť však žalobkyňa pred súdom prvej inštancie netvrdila. Neuviedla aké prostriedky na jej účet žalovaný vkladal, prečo ich vkladal na účet on, ako sa k jej finančným prostriedkom dostal, prečo ich tam nevkladala ona, a pod. Na pojednávaní dňa 18.01.2022 (č. l. 354 spisu) sa síce žalobkyňa vyjadrila tak, že „Pokiaľ ide o pohyby na účte vo B., tak žalobkyňa popiera, že by išlo výlučne o peniaze žalovaného, pričom poukazuje na to, že veľká časť výplaty im bola vyplácaná vo forme preddavku, a teda peniaze na účte neboli len žalovaného". Z uvedeného vyjadrenia vôbec nie je zrejmé, o akom účte sa žalobkyňa vyjadrovala, či išlo o účet žalovaného; pokiaľ malo ísť o jeho účet, tak z jej vyjadrenia vyplýva len toľko, že peniaze, ktoré sa na účte nachádzali nepatrili len jemu a tiež to, že časť výplaty im bola vyplácaná vo forme preddavku. Netvrdila však, že z tohto účtu mal žalovaný vkladať na jej účet jej finančné prostriedky a ako sa jej finančné prostriedky ocitli na účte žalovaného. Až v odvolaní prvýkrát uviedla, že žalovaný mal na jej účet vkladať jej vlastné prostriedky, ktoré zamestnávateľ vyplácal ako preddavok jej mzdy. Uvedené tvrdenie z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za novotu v konaní, ktorá je podľa neprípustná. Odvolacia argumentácia v podobe novôt je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a teda ak sa novoty týkajú procesných podmienok; vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Námietka žalobkyne ohľadom vkladania jej finančných prostriedkov žalovaným na jej účet nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok prípustnosti novôt, a teda odvolací súd v súlade s ustanovením na predmetnú námietku neprihliadol.

23. K pohybu na účtoch sa žalovaný vyjadril na pojednávaní konanom dňa 07.12.2021 (č. l. 347-348 spisu). Uviedol, že mzda žalobkyne bola poukazovaná na jej účet a jeho mzda na jeho účet. Uviedol, aké finančné prostriedky vložil v roku 2011 na účet žalobkyne, a že „z účtu žalobkyne sa prevádzali peniaze na účet jeho matky do SR, ale vždy predtým vložil na účet žalobkyne peniaze v hotovosti", čo žalobkyňa vôbec nepoprela. Žalovaný tiež tvrdil, že peniaze po prevode na eurá vrátil žalobkyni, čo potvrdil jeho brat Q. Q.. Len strany sporu vedia aký bol skutočný účel vyššie popísaného prevodu finančných prostriedkov, avšak ani samotná skutočnosť, že k daným prevodom dochádzalo, nepreukazuje, že peniaze žalobkyne boli skutočne použité na stavbu domu v T..

24. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že stavebníkom rodinného domu bol len žalovaný, čomu nasvedčujú aj vykonané dôkazy, ktoré súd posudzoval a vyhodnotil jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach. V neprospech tvrdení žalobkyne svedčí aj nejasná predstava o jej údajných investíciách do stavby. V žalobe žalobkyňa uviedla, že investovala sumu 96.341 eur, na pojednávaní už hovorila o sume 110.000 eur. Stavba však bola znalcom po kolaudácii ocenená na sumu 135.000 eur a v zmysle krycieho listu rozpočtu mali náklady na stavbu predstavovať 101.783,31 eura. Žalovaný preukázal, že na stavbu si zobral aj úver, ktorý sám splácal. Zarážajúca je aj pomerne dlhá doba, ktorá uplynula od kolaudácie (rok 2013) do momentu, kedy sa žalobkyňa začala domáhať svojho spoluvlastníctva k domu. Rovnako ani po rozchode so žalovaným sa žalobkyňa nedomáhala svojich práv hneď, ale až s odstupom troch rokov.

25. V odvolaní žalobkyňa tiež naznačila, že z jej účtu mal žalovaný uskutočňovať platby na slovenské účty (pravdepodobne účty dodávateľov prác na spoločnom dome v T.), ktoré súd v rámci dokazovania zistil, ale osobitne sa im nevenoval. K tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými skutkovými tvrdeniami strán sporu a k nim vykonaným dôkazom, ktoré posúdil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pred súdom prvej inštancie vôbec tvrdila, že priamo z jej účtu sa realizovali platby v prospech dodávateľov prác. Aj v odvolaní uviedla slovné spojenie, že išlo „pravdepodobne" o účty dodávateľov. Pokiaľ žalobkyňa neuviedla uvedené skutkové tvrdenia pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa nimi nemohol ani zaoberať a ani sa s nimi vysporiadať. Odvolací súd uvedené tvrdenia posúdil ako novotu v konaní, ktorá je podľa neprípustná.

26. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého má strana sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Odvolací súd poznamenáva, že súd nemôže v konaní nahrádzať úlohu žalobkyne, ktorej povinnosťou bolo tvrdiť a zároveň preukázať svoje tvrdenia navrhnutými dôkazmi. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tieto skutočnosti tvrdiť a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak nemôže dosiahnuť v spore úspech. Pokiaľ sa v tomto prípade žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, bola povinná uviesť tvrdenia a zároveň preukázať skutočnosti, že pred začiatkom výstavby domu bola medzi stranami uzatvorená dohoda o založení spoluvlastníctva k budúcej stavbe o podielovom spoluvlastníctve, resp. preukázať, že bola stavebníčkou domu a podieľala sa na jeho stavbe, čo nepreukázala.

27. Žalobkyňa namietala aj nevykonanie dôkazov výsluchom G. Q. a mediátora Q.. V. S., vytkla mu, že nepostupoval podľa a nenariadil, aby odpovedali na otázky písomne. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka žalovaného je vedená v psychiatrickej ambulancii MUDr. Q., ktorá neodporučila, aby sa ako svedok zúčastnila pojednávania (č. l. 314, 316 spisu). V jej prípade, aj vzhľadom na diagnózu (V. S. V.-H.. W. P.), by preto ani písomná výpoveď nesplnila svoj účel. Vypočutie svedkyne navrhla žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 15.10.2021. Žalovaný opísal zdravotný stav jeho matky tak, že zabúda, nezvláda stres a zle počuje. Po pojednávaní predložil vyššie uvedené lekárske potvrdenie o zdravotnej nespôsobilosti matky byť vypočutá ako svedok. Na pojednávaní dňa 07.12.2021 navrhla žalobkyňa vypočuť ako svedka Q. Q., keďže sa nepodarilo zabezpečiť výpoveď svedkyne G. Q.. Z postupu žalobkyne je zrejmé, že reflektovala na nemožnosť výsluchu matky žalovaného, ďalej na ňom netrvala a práve z tohto dôvodu navrhla vypočuť svedka Q. Q.. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2022 už strany nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy. Na výsluchu svedka S. žalobkyňa netrvala, jeho vypočutie nenavrhla ani na jednom z pojednávaní konanom dňa 15.10.2021, 07.12.2021 a 08.01.2022. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.06.2021 žalobkyňa uviedla, že ponecháva na úvahu súdu výsluch svedka Q.. S.. Z postupu žalobkyne je zrejmé, že na výpovedi svedkov Q.. S. a G. Q. netrvala, a preto súd výsluch uvedených svedkov ani nevykonal. Z uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd námietku žalobkyne o nevykonaní ňou navrhnutých dôkazoch ako nedôvodné.

28. S námietkou žalobkyne o nevykonaní dôkazu SMS správy matky žalovaného adresovanej žalobkyni v roku XXXX, v ktorej žalobkyni uviedla, že má v T. domov, má tam dom a žalovaný ju čaká, sa

odvolací súd nemohol stotožniť, pretože dôkaz bol vykonaný a súd prvej inštancie sa s ním aj v bode 30. odôvodnenia vysporiadal.

29. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností musel odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne z obsahu vykonaných dôkazov, vo veci správne rozhodol, svoje rozhodnutie podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil, zistený skutkový stav dôkladne opísal a vec správne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje známky arbitrárnosti a spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia zakotvené v ustanovení . Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

30. Aj keď žalobkyňa napadla odvolaním celý výrok, k zamietnutiu určenia podielového spoluvlastníctva k pozemkom neuviedla žiadne dôvody, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa touto časťou výroku nezaoberal a poukazuje len na odôvodnenie súdu prvej inštancie.

31. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu podľa patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd vzhľadom na to podľa a rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O ich výške podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).