Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/538/2014

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: G.S.P. SECURITY, s.r.o., IČO: 35894059, so sídlom Hálova 5, Bratislava proti odporcom: v 1. rade VODOTIKA, a.s., IČO: 35801051, so sídlom Bosákova 7, Bratislava a v 2. rade VODOTIKA - MG, s.r.o., IČO: 35761806, so sídlom Bosákova 7, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. -25 zo dňa 2.7.2014, pomerom hlasov 3:0 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. -25 zo dňa 2.7.2014 p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 23.6.2014 sa navrhovateľ domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcov v1. a 2. rade (ďalej len „odporcovia") zaviazal povinnosťou zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by znemožňovalo, alebo akokoľvek obmedzovalo výkon vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 29.10.2010 autorizačne overenom autorizovaným geodetom a kartografom dňa 29.10.2010 a úradne overenom dňa 4.11.2010 č. XXXX/XXXX Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava a ktoré navrhovateľ označuje ako:

priemyselná budova nachádzajúca sa na parcele registra C KN č. XXXX/XX zastavané

plochy o výmere XXX m2, parcele registra C KN č. XXXX/XX - zastavané plochy

o výmere XXX m2, parcele registra C KN č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere XXX

m2, katastrálne územie F., obec BA - m. č. F., okres W. V,

budova obchodu a služieb nachádzajúca sa na parcele registra C KN č. XXXX/XX -

zastavané plochy o výmere XX m2, parcele registra C KN č. XXXX/XX - zastavané

plochy o výmere XXX m2, katastrálne územie F., obec BA - m. č. F.,

okres W. V,

administratívna budova nachádzajúca sa na parcele registra C KN č. XXXX/XX -

zastavané plochy o výmere XXX m2, parcele registra C KN č. XXXX/XX - zastavané

plochy o výmere XXX m2, katastrálne územie F., obec BA - m. č. F.,

okres W. V,

budova technickej vybavenosti sídla nachádzajúca sa na parcele registra C KN č.

XXXX/XX - zastavané plochy o výmere X m2, parcele registra C KN č. XXXX/XX -

zastavané plochy o výmere XXX m2, katastrálne územie F., obec BA - m. č.

F., okres W. V,

inžinierske stavby nachádzajúce sa na parcele registra C KN č. XXXX/XX - zastavané

plochy o výmere XX m2, katastrálne územie F., obec BA - m. č. F.,

okres W. V,

drobné stavby a príslušenstvo týchto stavieb (ďalej len „predmetné, príp. uvedené

nehnuteľnosti").

A. odôvodnil tým, že navrhovateľ ako kupujúci uzavrel s D. U., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, W. ako predávajúcim zmluvu o prevode vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, pričom sa nachádzajú na pozemkoch, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcov. S prihliadnutím na skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti tvoria zariadenie staveniska, nezapisujú sa do katastra nehnuteľnosti, odvolávajúc sa na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona. Predávajúci nadobudol uvedené nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.1992, pričom došlo k postupnému sceľovaniu a rozdeľovaniu pozemkov, na ktorých sa nehnuteľnosti nachádzajú. Pozemky sú t. č. zapísané na LV č. XXXX a XXXX vedenými Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, kat. územie F., obec BA - m. č. F., okres W. V. K zapísaniu nehnuteľnosti do katastra nedošlo z dôvodu, že sa jedná o zariadenie staveniska a aj predávajúci a následne aj navrhovateľ nadobudli vlastnícke právo k nim ich odovzdaním. Odporcovia dlhodobo znemožňujú a bránia navrhovateľovi vo výkone jeho vlastníckeho práva najmä tým, že v prvej polovici roku 2013 oplotili celý areál, čím mu znemožnili prístup. S využitím súkromnej bezpečnostnej služby dlhodobo bránili navrhovateľovi v užívaní a v tesnej blízkosti budov zriadili nelegálnu skládku. Zo strany odporcov je spochybňované vlastnícke právo navrhovateľa k týmto nehnuteľnostiam. Napriek opakovaným výzvam neupúšťajú od svojho konania a odmietajú navrhovateľovi umožniť prístup k nehnuteľnostiam, ktoré kupoval za účelom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti. Vzniká mu tak škoda, nakoľko si musí platiť prenájom náhradných priestorov. Konanie odporcov považuje za protiprávne a vážne zasahujúce do ústavou garantovaného vlastníckeho práva navrhovateľa. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodnil tým, že ak súd dočasne neupraví pomery medzi navrhovateľom a odporcami nariadením predbežného opatrenia, tak v dôsledku činnosti odporcov (zriadenie nelegálnej skládky) môže dôjsť k úplnému zničeniu nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa, čím by sa vážne zasiahlo do ústavou garantovaného vlastníckeho práva navrhovateľa, ako aj práv tretích osôb, pričom hrozí aj vznik škody veľkého rozsahu. Je tiež vážne ohrozený život a zdravie osôb zdržiavajúcich sa v nehnuteľnostiach a v blízkosti nehnuteľností, nakoľko je ohrozená statika a sama existencia uvedených nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti sú de facto opustené. Odporcovia spochybňujú vlastnícke právo navrhovateľa, hoci dotknuté pozemky, na ktorých sa nehnuteľnosti nachádzajúc a ktoré boli vybudované ešte v r. 1986 so súhlasom vtedajšieho vlastníka, kupovali v r. 2006 s vedomím, že sa tieto nehnuteľnosti na nich nachádzajú. V tom čase boli vo vlastníctve D. U.. Zároveň navrhovateľ súdu navrhol, aby ho súd zaviazal podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o predbežnom opatrení návrh na začatie konania o zriadení vecného bremena k pozemkom vo vlastníctve odporcov.

Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení predložil Kúpnu zmluvu zo dňa 8.4.2013, geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 29.10.2010 a výpisy z LV č. XXXX a XXXX. Z uvedených listinných dôkazov súd zistil,

že odporca v1. rade je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX parc, Č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXXX ma a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXXX m2. Odporca v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX -zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a parc. č. XXXX/X

- ostatné plochy o výmere XXXX m2. Z iných údajov tohto výpisu súd zistil, že došlo k zápisu celkovo piatich geometrických plánov na zameranie stavieb. Konkrétne geometrického plánu č. XXXX/ XX, XX/XXXX, X/XXXX, XX/XXXX a XX/XXXX. Predložený geometrický plán č. XX/XXXX, vypracovaný dňa 29.10.2010 G.. G. S., bol vyhotovený na zameranie stavieb na pozemkoch p. č. XXXX/XX-XX, XX- XX, XX, XXXX/XX a oddelenie pozemkov p. č. XXXX/X, XX, XX, XX, XX-XX, XX-XX, XX, XX, XXXX/X- X, XXXX/X, XX, XX, XX-XX, XXXX/X,X, XXXX/X, XX, XX, a nie je zapísaný ani na jednom predloženom liste vlastníctva.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2013 súd zistil, že D. U. ako predávajúci predal vyššie uvedené nehnuteľnosti zaradené ako zariadenie staveniska kupujúcemu -navrhovateľovi, ktorý ich kupuje do výlučného vlastníctva v celosti spolu s ich zákonným príslušenstvom a súčasťami za kúpnu cenu 500.000,- eur ako stoja a ležia. Kupujúci svojim podpisom potvrdil, že bol oboznámený so skutočnosťou, že pozemky, na ktorých sa nehnuteľnosti nachádzajú, nie sú vo vlastníctve predávajúceho a teda nie sú predmetom kúpnej zmluvy. Kupujúci bol zároveň oboznámený s tým, že nehnuteľnosti sú stavbami, ktoré tvorili zariadenie staveniska a ako také sa z uvedeného dôvodu nezapisovali do katastra nehnuteľností. V zmysle čl. IV bod 2. sa zmluvné strany dohodli, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudne kupujúci dňom protokolárneho prevzatia nehnuteľností.

Z lustrácie živých spisov tunajšieho súdu súd zistil, že medzi odporcami a D. U. prebieha, resp. prebiehalo viacero súdnych sporov, predmetom ktorých bolo okrem určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, aj vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. sa D. U. domáhal voči odporcom určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Rozsudkom č. k. -352 zo dňa 17.5.2012 súd návrh zamietol. Toto rozhodnutie v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -388 zo dňa 6.12.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012.

Z odôvodnenia citovaných súdnych rozhodnutí vyplýva nasledovné: ,,/Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na uvedené ustanovenia súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Ako vyplýva z ustanovení § 130, 134 OZ, zákonom stanovené podmienky vydržania sú: a/ existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ nakladá s vecou ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí (teda nepostačuje len samotná detencia) a b/ uplynutie stanoveného času, v tomto prípade je to desaťročná doba. Súd mal za to, že v tomto prípade základné podmienky vydržania splnené rozhodne neboli. Najmä prvá podmienka týkajúca sa dobromyseľnosti absentovala, nakoľko navrhovateľ už po uzavretí kúpnej zmluvy s organizáciou Staving, š.p. dňa 9.10.1992 mal vedomosť o tom, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe tejto zmluvy nenadobudol. Otom svedčí aj skutočnosť, že stým istým účastníkom uzavrel dňa 22.5.1996 novú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli tie isté nehnuteľnosti, za tú istú cenu, na základe ktorej z rovnakých dôvodov nenadobudol právo vlastníctva k uvedeným stavbám. Predmetná zmluva nenadobudla účinnosť s dôvodu, že nespĺňala zákonom stanovené náležitosti a preto katastrálne konanie bolo zastavené, a čom bol navrhovateľ riadne upovedomený. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, keďže katastrálny úrad mu nepovolil vklad vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, napriek tomu si navrhovateľ nový návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva nepodal. Pričom z rozhodnutia o zastavení katastrálneho konania zo dňa 9.7.1997 sa navrhovateľ dozvedel, že kúpna zmluva uzavretá so spoločnosťou Staving š.p. v likvidácii je uzavretá v rozpore so zákonom a preto katastrálny úrad nemohol vyhovieť jeho návrhu na povolenie vkladu vlastníctva. Novú zmluvu účastníci neuzavreli ani opätovne nepožiadali príslušný kataster o povolenie vkladu vlastníctva do katastra. Základná podmienka dobromyseľnosti držby teda tu splnená nebola. Napriek týmto skutočnostiam navrhovateľ tieto nehnuteľnosti užíval bez právneho dôvodu a navyše ich neoprávnene prenajímal ďalším osobám, čo potvrdili v konaní

vypočutí svedkovia. Navrhovateľ v rozpore so zákonom prijímal nájomné od nájomcov za užívanie týchto stavieb, ktorých nebol vlastníkom, pričom sám navrhovateľ neplatil nájomné vlastníkovi pozemku, na ktorom sa uvedené stavby nachádzali. Protiprávnosť držby hore uvedených nehnuteľností

navrhovateľom potvrdzujú aj konania tunajšieho súdu č. k. , a o vypratanie pozemku a bezdôvodné obohatenie. Ako vyplýva z obsahu spisu č. k. navrhovateľ vystupoval pred inými subjektmi (napr. firma ISTRA), ako vlastník predmetných nehnuteľností. Predchádzajúci vlastník pozemkov, na ktorých sa predmetné stavby nachádzali - Hlavné mesto SR Bratislava v priebehu roka 2000 niekoľkokrát vyzýval odporcu na preukázanie právneho titulu nakladania z predmetným pozemkom, čo vyústilo do podania žaloby dňa 7.9.2001 o vypratanie pozemku, Navrhovateľ do dnešného dňa predmetné stavby prenajíma a poberá od nájomcov nájomné, pričom nie je vlastníkom týchto stavieb a užíva pozemok, na ktorom sa nachádzajú predmetné stavby, pričom neplatí žiaden nájom. V tejto súvislosti treba uviesť, že navrhovateľ odvodzuje svoje vlastníctvo od kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.1996, kde v bode VI. zobral na vedomie, že vlastníctvo k predávanej nehnuteľnosti nadobudne vkladom do katastra nehnuteľnosti u príslušného katastrálneho úradu a v bode VII. sa zaviazal, že si usporiada vzťah k pozemku s jeho majiteľom a v prípade likvidácie objektov tieto vykoná na vlastné náklady, nakoľko ide o objekty, ktoré majú charakter dočasných stavieb a nemajú stavebné a užívacie povolenie. Je teda zrejmé, že je navrhovateľ oprávneným držiteľom nebol, tak ako to má na mysli ustanovenie §130 OZ".

V rozsudku č. k. -388 zo dňa 6.12.2012 krajský súd uviedol: „V samotnom uzavretí kúpnych zmlúv teda nemožno vidieť skutočnosť, z ktorej navrhovateľ vyvodil vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Objektívnou skutočnosťou, ktorá v ňom musela objektívne vyvolať pochybnosti o jeho vlastníckom práve, bolo teda nepodanie návrhu na vklad vlastníckeho práva pri zmluve prvej a zastavenie konania o vklade pri zmluve druhej. So samotným užívaním predmetných nehnuteľnosti potom nie sú spojené žiadne právne následky v zmysle nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Na tomto základe nie je daná dobromyseľnosť navrhovateľa o tom, že by mu predmetné nehnuteľnosti patrili. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v konaní o určenie vlastníckeho práva preukázať navrhovateľ ako držiteľ veci. Na základe uvedených skutočností však navrhovateľ takéto okolnosti nepreukázal, práve naopak, založenými listinami a výpoveďou navrhovateľa bola preukázaná jeho nedobromyseľnosť. Poukaz na ďalšie vykonané dôkazy, ktoré podľa navrhovateľa mali preukázať jeho dobromyseľnosť, je preto nedôvodný."

Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 9.7.2013 dovolanie D. U. odmietol, nakoľko riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, sa nemohol zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Zo spisu vedeného pod sp. zn. súd zistil, že predmetom tohto konania je návrh odporcu v 1. rade, ktorým sa domáha voči D. U. vypratania pozemkov parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX. Toto konanie nie je právoplatne skončené.

Súd poukázal na ustanovenia § 74 ods. 1, 75 ods. 1, 6, 8 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a konštatoval, že predbežné opatrenie možno nariadiť v prípadoch: 1. ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania alebo ak by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, príp. je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, za predpokladu, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté vo veci samej. V danom prípade sa navrhovateľ nariadením predbežného opatrenia dožaduje, aby sa odporca zdržal akéhokoľvek konania, ktoré by znemožňovalo, alebo akokoľvek obmedzovalo výkon vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil nárok na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko nezistil existenciu ani jedného z dôvodov, kedy možno nariadiť predbežné opatrenie pred začatím konania. Nebola preukázaná hrozba vzniku reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie z týchto dôvodov:

Súd má za preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti. Ide o nehnuteľnosti, ktoré mal navrhovateľ podľa jeho tvrdenia nadobudnúť do výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2013 od predávajúceho D. U.. Absenciu listinného dôkazu preukazujúceho nadobudnutie vlastníctva - výpisu z katastra nehnuteľností odôvodňuje tým, že ide o zariadenie staveniska, ktoré nehnuteľnosti sa do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov nezapisujú. Podľa zákona zmluvou možno nadobudnúť vlastnícke právo zásadne len od vlastníka, pričom súčasná právna úprava iba výnimočne pripúšťa nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Oprávnenie previesť svoje vlastníctvo na iného je základnou súčasťou vlastníckeho práva a prináleží jedine vlastníkovi veci. Vo všeobecnosti platí pre prevod nehnuteľností stará rímska zásada, podľa ktorej nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako má sám. Z uvedenej zásady existuje niekoľko výnimiek, a to najmä v tom prípade, ak nadobúdateľ nadobúda toto právo dobromyseľne v tom, že tomu od koho „právo" nadobúda, toto právo aj skutočne patrí. Tretia osoba teda môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti zásadne vtedy, keď prevodcom je vlastník alebo osoba, ktorá má právo previesť vlastníctvo nehnuteľnosti na tretiu osobu (správca konkurznej podstaty, súdny exekútor, záložný veriteľ pri výkone záložného práva, veriteľ pri výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, správca majetku štátu a pod.). Nakoľko navrhovateľ svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam dostatočne nepreukázal, pričom z citovaného rozhodnutia súdu vyplýva, že D. U. neprináležalo vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Súd preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 a § 145 OSP a keďže úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ podaním zo dňa 28.7.2014. V odvolaní zopakoval popis skutkového stavu zhodne s návrhom na predbežné opatrenie a opätovne uviedol dôvody, pre ktoré tvrdí, že je potrebné navrhované predbežné opatrenie nariadiť. K dôvodom zamietnutia jeho návrhu, vo vzťahu k citovanému rozsudku sp. zn. uviedol, že týmto rozsudkom súd rozhodol len o tom, že návrh D. U. na určenie vlastníckeho práva zamieta. Právne záväzné je však len rozhodnutie vo výroku rozsudku. Preto tvrdí, že neexistuje právoplatné rozhodnutie, ktoré by určilo, že D. U. v čase prevodu vlastníctva na navrhovateľa, nebol vlastníkom sporných nehnuteľností. Rovnako neexistuje rozhodnutie, ktoré by spochybňovalo platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.1992, na základe ktorej D. Jung nadobudol vlastnícke právo od pôvodného vlastníka. List vlastníctva k nehnuteľnostiam na pozemkoch odporcov navrhovateľ nepredložil, pretože nepodliehajú evidencii v katastri nehnuteľností podľa § 6 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.; z dôvodu, že tvoria zariadenie staveniska. Odporcovia naďalej znemožňujú navrhovateľovi prístup k jeho nehnuteľnostiam a odmietajú odstrániť aj nelegálnu skládku. Ohrozujú tak výkon vlastníckych práv navrhovateľa. Ak súd nenariadi navrhované predbežné opatrenie, môže dôjsť k úplnému zničeniu nehnuteľností v jeho vlastníctve. Hrozí mu tak škoda veľkého rozsahu. Navyše je ohrozený život a zdravie osôb nachádzajúcich sa v blízkosti týchto nehnuteľností. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a nariadil navrhované predbežné opatrenie, alebo, aby vec vrátil súdu prvého stupňa, ktorý toto predbežné opatrenie nariadi sám.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Prvostupňový súd sa dostatočne vyporiadal so všetkými tvrdeniami navrhovateľa a dospel k správnemu skutkovému aj právnemu názoru, že neboli splnené podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. S jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.

V podanom odvolaní navrhovateľ v podstate len zopakoval všetky svoje tvrdenia z prvostupňového konania, s ktorými sa už vyporiadal súd prvého stupňa v napadnutom uznesení. K jeho odvolacím námietkam považuje odvolací súd za potrebné len zdôrazniť, že aj pre potreby konania o nariadenie predbežného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti pre posúdenie existencie práva, ktorému má byť poskytnutá rýchla ochrana prostredníctvom predbežného opatrenia. Navrhovateľ neosvedčil ani existenciu svojho vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Je zavádzajúce jeho tvrdenie, že ak vo výroku právoplatného rozsudku súdu nie je uvedené presne aký návrh na určenie vlastníctva

bol zamietnutý, a vyplýva to len z dôvodov rozsudku, nemá to žiadne právne účinky. Zamietajúci výrok rozsudku sa vzťahuje výlučne k predmetu súdneho konania, ktorý je popísaný v dôvodoch rozsudku, a nemožno ich od seba oddeliť. Takýto rozsudok je právne záväzný a súdy v prejednávanej veci musia vychádzať z právneho stavu, že D. U. nebol vlastník sporných nehnuteľností. Ako nevlastník nemohol ani platne previesť vlastnícke právo na navrhovateľa.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že aj v prípade, ak by vlastníctvo navrhovateľa nebolo sporné, žiadnym dôkazom nepreukázal tvrdený stav, že sporné nehnuteľnosti tvoria zariadenie staveniska a ako také nepodliehajú evidencii v katastri nehnuteľností; že navrhovateľ následkom konania odporcov nemá prístup k týmto nehnuteľnostiam a že mu hrozí reálna a bezprostredná škoda. Všetky tieto skutočnosti zostali len v rovine tvrdení navrhovateľa. Nebola tak preukázaná ani bezprostredne hroziaca ujma, ktorá je jednou zo základných podmienok nariadenia predbežného opatrenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu.

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznal, pretože im v súvislosti s podaným odvolaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.